Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218127 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514218127.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa R. E. K., N. F. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: V. W., N. F. XX.XX.XXXX, C. A. A., W. X, zastúpená Advokátskou kanceláriou Andrej Vlk, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Gallayova 21 a otca: H. K., N. F. XX.XX.XXXX, C. A. A., X. X, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát so sídlom v Bratislave, AK, Šafárikovo nám. 2, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o úpravu styku, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 03. októbra 2016, č. k. XXP XXX/XXXX - XXX, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Bratislava V. zo dňa 03. októbra 2016, č. k. XXP XXX/XXXX - XXX, vo výroku, v ktorom otcovi umožnil stretávať sa s maloletou v každom kalendárnom týždni v stredu od 15,30 hodiny do 18,30 hodiny, v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu vždy od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny a v každom kalendárnom roku dňa 26.12. od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny s tým, že maloletú si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie obom rodičom uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, každý v sume 215,80 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 03.10.2016, č. k. XXP XXX/XXXX - XXX, rozhodol tak, že zveril maloletú R. E. K., narodenú dňa XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej sumu 300,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletej, počnúc právoplatnosťou rozsudku súdu prvej inštancie. Otcovi umožnil stretávať sa s maloletou v každom kalendárnom týždni v stredu od 15.30 hodiny do 18.30 hodiny, v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu vždy od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny a v každom kalendárnom roku dňa 26.12. od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny s tým, že maloletú si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť. Obom rodičom súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, každý v sume 215,80 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 11.07.2014, podaným na súdu prvej inštancie dňa 14.7.2014, požiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. E. K., N. F. XX.XX.XXXX tak, že bude zverená do jej osobnej starostlivosti, pričom ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok, navrhla, aby súd otca zaviazal vyživovacou povinnosťou k maloletej v sume 300,-€ mesačne odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a upravil zároveň jeho styk s maloletou len za jej prítomnosti a v mieste jej trvalého bydliska každú párnu sobotu v čase od 9,00 hod. do 12,00 hod. a od 16,00 hod. do 19,00 hod. toho istého dňa. Návrh matka odôvodnila tým, že maloletá je od narodenia v jej osobnej starostlivosti a býva s ňou na W. X, v A., otec svoju starostlivosť o maloletú obmedzuje len na sporadické návštevy u nej. Poukázala na to, že otec maloletej žije nevyrovnaným životom, v ktorom má zastúpenie, aj užívanie návykových látok, tiež u neho nie sú vyvinuté ani elementárne predpoklady na osobnú starostlivosť o maloletú, niekoľkokrát už prisľúbil, že podstúpi ústavnú liečbu na svoju závislosť, no nikdy slovo nedodržal. Otec prejavuje snahu stretnúť sa s maloletou dcérou len keď mu to vyhovuje bez ohľadu na jej potreby, niekoľkokrát mu odoprela stretnutie s dcérou pre obavy o jej bezpečnosť z dôvodu nedôstojného chovania sa otca k nej, a k dcére, napriek uvedenému nemala nikdy a ani nemá záujem brániť otcovi v stretávaní sa s maloletou, pretože si uvedomuje význam role otca v živote maloletej. Na pojednávaní konanom dňa 01.04.2015 matka zotrvala na svojom písomnom návrhu s tým, že počiatok určenia vyživovacej povinnosti otca žiadala stanoviť dňom vyhlásenia rozsudku. Uviedla, že otec po narodení maloletej chodil za ňou sporadicky, ukázal sa len na hodinu, keď bola väčšia, začal sa o ňu zaujímať viac, maloletá u neho aj prespávala, dovolila mu to len dovtedy, kým zistila, že je drogovo závislý, dozvedela sa o tom od spoločných známych. Otec sa jej sám priznal, že berie kokaín a fajčí marihuanu a ona má vedomosť, že otec aj v súčasnosti drogy užíva. Odkedy podala tento návrh otec začal mať o dieťa väčší záujem, ale stále mení dohody ohľadne styku, dáva prednosť zábave, kamarátom a drogám, dozvedela sa, že otec zobral maloletú medzi ľudí, ktorí brali drogy a urobil tak aj on sám. Na pojednávaní dňa 15.08.2016 matka zotrvala na návrhu pozmeniac časť týkajúcu sa úpravy styku, ktorý navrhla v každom párnom týždni v utorok a vo štvrtok od 16.00 do 19.00 hodiny a v každom nepárnom týždni v utorok, vo štvrtok a v sobotu vždy od 16.00 do 19.00 hodiny, a to za jej prítomnosti. Tiež uviedla, že maloletá navštevuje štátnu materskú školu a otec platí na jej výživu 250,-€ mesačne, o dieťa sa zaujíma len keď on sám chce, styk realizuje iba nárazovo. Na pojednávaní dňa 03.10.2016 matka zotrvala na predchádzajúcom prednese a uviedla, že otec klame keď tvrdí, že sa o dcéru staral sám, vždy to bolo len za prítomnosti otcovej matky, na čom bola s ním dohodnutá. 3. Otec na pojednávaní konanom dňa 01.04.2015 súhlasil so zverením maloletej do matkinej osobnej starostlivosti a výživné bol ochotný platiť vo výške 250,-€ mesačne. Poukázal na to, že keď s matkou maloletej začínal vzťah, vedela, že aktívne fajčí marihuanu, a že keď ide von, užíva kokaín. Matka fajčila marihuanu spolu s ním, navyše matka býva v domácnosti, kde jej brat fajčí marihuanu denne. On v súčasnosti marihuanu fajčí len trikrát za mesiac a kokaín užíva jedenkrát v mesiaci, drogy nikdy nepožíval v prítomnosti dcéry. Matka mu umožňuje prenocovanie maloletej u neho v poslednom mesiaci zrejme z dôvodu, že má partnera. Na pojednávaní konanom dňa 15.08.2016 otec súhlasil so zverením maloletej do matkinej osobnej starostlivosti, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, súhlasil s výživným v sume 300,-€ mesačne a s poukazom na úpravu svojho životného štýlu a na svoj zodpovednejší prístup k povinnostiam, požadoval styk s maloletou upraviť každú stredu od 12.00 do 18.00 hodiny, každý párny víkend od piatku od 16.00 hodiny do nedele 16.00 hodiny, v každom nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 08.00 hodiny do 26.12. do 13.00 hodiny a počas prvých dvoch týždňov v mesiacoch júl a august. Tvrdil, že je plne spôsobilý o maloletú sa postarať, matka ju necháva s ním samú po celý deň, od konca júla ju mal striedavo celkovo 6 až 7 dní od 7.00 hodiny do 17.00 hodiny a matka mu ju zverila aj na 4-dňový výlet v Štiavnici, vedel sa o dieťa postarať, urobiť mu program a je pripravený v tom pokračovať, dcéra je tiež takto šťastná. Na pojednávaní konanom dňa 03.10.2016 otec predložil sms komunikáciu matky s ním, z ktorej vyplýva, že matka mu maloletú zveruje do opatery bez svojej prítomnosti, a to aj vtedy, keď má maloletá zdravotné potiaže, žiada ho o jej opateru napr. z dôvodu, že jej vypadol babysitting a pod., on s tým vždy súhlasí. Poprel, že by mal s matkou dohodu o tom, že maloletá bude s ním len za prítomnosti jeho matky, za posledné dva mesiace bol s dcérou sám asi desaťkrát. 4. Kolízny opatrovník nemal výhrady voči zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky, ani voči výživnému v sume 300,-€ mesačne, styk odporučil upraviť dva až trikrát týždenne po dve až tri hodiny v prítomnosti matky a ak by tieto stretnutia prebiehali bezproblémovo a otec by preukázal schopnosť na dieťa sa sústrediť a stretnutia realizovať pravidelne, mohlo by sa pristúpiť k realizovaniu styku v rovnakom rozsahu, ale bez prítomnosti matky. 5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nikdy neboli manželmi, nikdy nežili v spoločnej domácnosti, maloletá je od narodenia v priamej opatere matky a otec platí na maloletú dobrovoľne výživné, aktuálne v sume 250,-€ mesačne. Matka je slobodná, bez iných vyživovacích povinností, čerpanie rodičovskej dovolenky ukončila v októbri 2015, od 08.01.2016 je evidencii úradu práce s nárokom na vyplácanie podpory v nezamestnanosti do 07.07.2016 v priemernej mesačnej výške 209,-€.Spoločne so svojim bratom býva v byte vo vlastníctve ich matky, náklady na bývanie hradia s bratom na polovicu. Zvýšené výdaje na svoju výživu pre zdravotný stav matka nemá. V obchodnom ani v živnostenskom registri vedená nie je. Otec je slobodný, iné vyživovacie povinnosti nemá. V živnostenskom registri je bez zápisu. V obchodnom registri je od 29.04.2009 zapísaný ako jediný spoločník a konateľ firmy. E. B. B..T..Y.. so sídlom na X. X M. A. s výškou splateného vkladu 5.000,-€. Predmetom činnosti firmy sú: administratívne služby, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu; sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, reklamné a marketingové služby; prevádzkovanie kultúrnych, spoločenských a zábavných zariadení a fotografické služby. V daňovom priznaní firmy za rok 2015 nie je uvedený žiaden údaj ohľadne hospodárskeho výsledku, vyznačená je len daňová licencia 480,-€. Hospodárenie firmy za pomernú časť roka 2016 napriek opakovanej výzve otec súdu nepreukázal. Ako fyzická osoba otec za posledné zdaňovacie obdobie daňové priznanie nepodal. Podľa vlastného udania má otec dobrý zdravotný stav, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, používa auto, ktorého vlastníčkou je jeho matka, žije v matkinej domácnosti, má sa spolu s partnerkou sťahovať do prenajatého 2-izbového bytu v T.. Jeho partnerka má 24 rokov, je slobodná, bezdetná, maloletú R. pozná. 6. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že maloletá R. E. je vo veku štyroch rokov, navštevuje štátnu materskú školu, zdravotný stav jej nezvyšuje náklady na výživu. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí. Súdny znalec W.. J. Y. po vyšetrení maloletého dieťa a jeho rodičov zodpovedal na súdom položené otázky nasledovne: Aká je súčasná kvalita vzťahov medzi maloletou a otcom a medzi rodičmi navzájom: Znalec sa domnieva, že vzťah maloletej k otcovi je dobrý, dovolí si s ním telesnú blízkosť, pôsobí v jeho prítomnosti spokojne a uvoľnene. Otec deklaroval dobrý vzťah k dcére, keď bol v jej prítomnosti, správal sa k nej vľúdne a priateľsky. Medzi rodičmi výraznejšie známky vzájomného nepriateľstva nie sú. Otec, ktorý si žije „svojim životom", prezentuje voči matke toleranciu. Matka je pri popise jeho osoby viac zameraná na tie prejavy jeho správania, ktoré vníma negatívne, na pozadí čoho nemožno vylúčiť ešte „doznievanie sklamania" z toho, ako sa vzťah skončil (krátko po narodení dieťaťa ju vlastne opustil), na druhej strane ho ale dosť vníma aj „optikou matky" ich spoločného dieťaťa. Na otázku, či je maloletá ovplyvňovaná matkou vo vzťahu k otcovi, pokiaľ áno, akým spôsobom a aký to má dopad na vzťah maloletej k otcovi znalec uviedol, že: Maloleté dieťa je vo veľmi útlom veku a znalec sa podľa jeho prejavov voči otcovi nedomnieva, že by tieto boli ovplyvnené matkou. Na otázku, či je osobnosť otca a jeho celkové správanie a konanie nejakým spôsobom poznačené užívaním, návykových látok znalec uviedol, že v rámci kognitívnych funkcií (vnímanie, myslenie, pozornosť) sa u otca nezistili známky, ktoré by poukazovali na možnosť negatívneho ovplyvnenia užívaním návykových látok. Čo sa týka jeho osobnosti, tu je obtiažne rozlíšiť do akej miery sú prejavy otca jeho „pôvodnou osobnosťou", resp. kde sa už prejavuje možný vplyv návykových látok. Celkovo však možno predpokladať, že pri pokračujúcom užívaní návykových látok sa môžu jeho popísané osobnostné vlastnosti do istej miery ešte „vyostrovať". Na otázku, či má otec sklony k agresívnemu, prípadne inému závadnému správaniu sa voči maloletej znalec uviedol, že otec nemá sklony k agresívnemu správaniu. Vo vzťahu k maloletej, resp. kontaktu s ňou sa však javí byť riziková jeho nestálosť, sklon k podliehaniu okamžitým impulzom, čo môže vysoko pravdepodobne ovplyvňovať aj jeho schopnosť „cielene sa maloletej venovať", dávať na ňu pozor a pod. Na otázku súdu, či môže byť maloletá v otcovej prítomnosti nejakým spôsobom ohrozená, znalec uviedol, že je vysoko nepravdepodobné, že by otec mohol „ohroziť" maloletú priamo. Je však pravdepodobné, že by mohla byť v jeho prítomnosti ohrozená tým, že by na ňu „pozabudol", začal sa venovať niečomu inému, náhle zmenil svoje plány a pod. Na otázku v akom rozsahu a v akej frekvencii je dôvodné styk otca s maloletou upraviť, znalec uviedol, že: Vzhľadom na uvedené okolnosti je obtiažne presnejšie sa k tomuto vyjadriť, znalec by navrhol 2-3 týždenne stretnutie na 2-3 hodiny, ak by sa rodičia dokázali vzájomne dohodnúť inak, malo by to prednosť. Na otázku súdu, či je opodstatnené, aby pri realizovaní styku otca s maloletou bola prítomná aj matka znalec uviedol, že: Na základe zistených okolností (povaha otca - vek dieťaťa) sa znalec domnieva, že prítomnosť matky pri styku maloletej s otcom je opodstatnená. Na otázku, či môže prítomnosť matky pri realizovaní styku otca s maloletou narúšať riadny priebeh styku resp. styk priamo mariť znalec uviedol, že: Na túto otázku sa nedá jednoznačnejšie odpovedať. Ak sa dokáže matka držať pri týchto stretnutiach „v úzadí" a otec nebude vnímať jej prítomnosť ako rušivú, nemalo by to mať na stretávaní sa dcéry s otcom negatívny vplyv. Každopádne by rodičia nemali pred ňou riešiť svoje vzájomné konflikty, či „nespokojnosti", mali by prezentovať vzájomne tolerantný postoj. 7. Súd prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti prihliadol k tomu, že matka požadovala na maloletú určiť výživné v sume 300,-€ mesačne, s ktorou otec súhlasil. K plateniu takto určeného výživného otec uviedol, že ho bude platiť z toho, čo má našetrené, keď sa tieto peniaze minú, má ešte matku a partnerku, tiež predáva auto a má občasný príjem na ruku z toho, keď vozí hostesky, jeho príjem nebol nikdy stály, činil 500,- až 1.000,- € mesačne, teraz to bude možno aj menej, je však schopný plniť navrhované výživné. Kolízny opatrovník odporučil výživné stanoviť v zmysle návrhu matky. Matka síce svojou osobnou starostlivosťou kompenzuje svoj finančný podiel na výžive maloletej v dôsledku jej útleho veku, je však aj jej povinnosťou na výžive dieťaťa finančne participovať v rozsahu primeranom jej možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Matka ukončila čerpanie rodičovskej dovolenky a maloletá navštevuje materskú školu, je teda v možnostiach matky zadovážiť si pravidelný príjem z pracovnej aktivity, keď v konaní nepreukázala, že z nejakých závažných objektívnych dôvodov pracovať nemôže (napr. pre nepriaznivý zdravotný stav, nepretržitú opateru príbuzného na jej pomoc odkázaného a pod.). Vyživovacia povinnosť otca je určená od právoplatnosti rozsudku tak, ako to matka navrhla v písomnom návrhu, nakoľko otec si túto povinnosť k maloletej dobrovoľne plní po celú dobu konania v primeranom rozsahu. 8. Súd prvej inštancie pri úprave styku otca s maloletou vychádzal z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o rodine, a poukázal na to, že každá súdna úprava styku musí vychádzať tak z pomerov zistených na strane maloletého dieťaťa, t.j. jeho veku, zdravotného stavu, denného režimu, vzťahu k tomu rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, vzájomnej vzdialenosti ich bydlísk, ako aj z pomerov na strane rodiča, s ktorým dieťa nezdieľa spoločnú domácnosť, a to najmä z jeho osobnostných predpokladov a schopností zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru po dobu určenú na styk a schopnosti vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa. Pre každé maloleté dieťa majú obaja rodičia nezastupiteľné a rovnako dôležité miesto v jeho citovom živote bez ohľadu na to, že ich partnerský vzťah už skončil. Pokiaľ druhý z rodičov nebude mať možnosť na dieťa výchovne vplývať, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu, t.j. v dobe určenej na styk, nebudú sa môcť medzi ním a dieťaťom rozvíjať citové väzby, súdržnosť a pocit spolupatričnosti. Nie je len právom rodiča stretávať sa so svojim dieťaťom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, ale je tiež právom tohto dieťaťa mať umožnený pravidelný kontakt s druhým rodičom v primeranom rozsahu. Z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa sa na úprave styku mimosúdne nedohodli, pričom ich predstavy v tomto smere boli podstatne odlišné, bolo namieste, aby vo veci rozhodol súd. S ohľadom na skutočnosti udávané matkou, kedy poukazovala na nezodpovedný prístup otca k dieťaťu, ako aj na jeho vzťah k návykovým látkam, bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie. Súdny znalec po vyšetrení rodičov a maloletého dieťaťa odporučil styk otca s maloletou upraviť 2 až 3 krát týždenne na 2-3 hodiny a ak by sa rodičia dokázali vzájomne dohodnúť inak, malo by to prednosť, pričom s ohľadom na zistené okolnosti (povaha otca -vek dieťaťa) sa znalec domnieval, že prítomnosť matky pri styku maloletej s otcom je opodstatnená. Zároveň však k možnému narušovaniu priebehu styku prítomnosťou matky znalec jednoznačnejšie odpovedať nevedel a uviedol, že ak sa dokáže matka držať pri týchto stretnutiach „v úzadí" a otec nebude vnímať jej prítomnosť ako rušivú, nemalo by to mať pri stretávaní sa dcéry s otcom negatívny vplyv. Matka svoj pôvodný návrh na úpravu styku pozmenila po znaleckom dokazovaní v súlade s jeho závermi. Otec nesúhlasil ani s pôvodným návrhom matky, ani s jej pozmeneným návrhom, Poukázal na dobu vypracovania znaleckého posudku, na to, že medzičasom došlo k úprave jeho životného štýlu, ktorý radikálne zmenil a ku svojim povinnostiam pristupuje zodpovednejšie, tiež na to, že matka s ním maloletú ponecháva samú. Uviedol, že keď si matka o ňom myslí, že je nezodpovedný, prečo ho oslovila, aby s dcérou býval niektoré dni od rána do poobedia. Od konca júla 2016 bol s dcérou sám celkovo 6 až 7 dní od 7,00 do 17,00 hodiny, matka mala vtedy nejakú aktivitu, jemu nerobilo problém postarať sa o dcéru, vedel jej urobiť program a všetko jej zabezpečiť, dcéra bola tiež šťastná a on je pripravený pokračovať v tom. Matka pripustila, že otca oslovila, aby sa o maloletú postaral. Tvrdila však, že otec súhlasil s tým, keď trvala na tom, aby bola vtedy prítomná aj otcova matka. Podľa matky otec počas svojej starostlivosti o maloletú s ňou zostal aj sám, so svojou matkou sa striedal, raz si odbehla niečo vybaviť jeho matka, potom zase on, ako dlho maloletá zostávala sama s otcom, matka uviesť nevedela. Neskôr ale uviedla, že keď dieťa otcovi odovzdávala, bola si vždy istá, že bude prítomná aj otcova matka, a teda že otec s maloletou nikdy nebol sám. Otec poprel tvrdenia matky o tom, že by mali byť dohodnutí na prítomnosti jeho matky počas pobytu maloletej s ním, v tomto smere nebola medzi nimi žiadna ústna dohoda, nič také nevyplýva ani z sms komunikácie medzi nimi dvomi, aj učiteľky v materskej škole videli, že po dcéru chodieva sám. Znalecký posudok bol vypracovaný a súdu doručený v októbri 2015. Je teda nesporné, že za dobu jedného roka, ktorá odvtedy uplynula až do rozhodnutia súdu, maloletá primerane vyspela psychicky i fyzicky. Aj tým, že v priebehu konania začala navštevovať materskú školu, je nesporne samostatnejšia a viac od prítomnosti matky odpútaná. Súdny znalec odporučil styk otca s maloletou upraviť 2 až 3 krát týždenne na 2-3 hodiny, ale zároveň uviedol, že ak by sa rodičia dokázali vzájomne dohodnúť inak, malo by to prednosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi rodičmi síce k žiadnej formálnej dohode nedošlo, ale reálne sa začal styk otca s maloletou realizovať v rozpore so samotným návrhom matky. Matka maloletú opakovane prenechala v starostlivosti otca v priebehu celého dňa, keď sama potrebovala, aby sa otec o dieťa postaral. Matka ničím preukázala pravdivosť svojho tvrdenia, že jej podmienkou styku bola prítomnosť otcovej matky, na čom sa s otcom údajne „dohodla“, čo ale otec poprel. Najskôr matka pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.08.2016 pripustila, že maloletá s otcom zostávala aj sama, pričom nevedela uviesť po akú dlhú dobu, na pojednávaní dňa 03.10.2016 ale matka tvrdila, že maloletá s otcom nikdy sama nebola. Skutočnosti, ktoré viedli súd k inej, než súdnym znalcom odporúčanej úprave styku otca s maloletou spočívajú v tom, že medzičasom sa začal, aj keď nie pravidelne, realizovať styk otca s maloletou bez prítomnosti matky, kedy bola maloletá v starostlivosti otca od rána do poobedia. Dialo sa tak pritom na požiadanie matky, ktorá si v tej dobe vybavovala svoje záležitosti. Pravdivosť tvrdenia matky o tom, že vtedy mala byť prítomná aj stará matka maloletej zo strany otca, bola spochybnená rozporuplnými výpoveďami matky (15.08.2016 a 03.10.2016). Pokiaľ by aj medzi rodičmi bola na popud matky nejaká dohoda o prítomnosti otcovej matky počas pobytu dieťaťa s otcom, ako sa matka mohla spoľahnúť na to, že otec túto dohodu dodrží, keď matka nebola dohodnutá priamo s otcovou matkou a otca v konaní označila za nezodpovedného a nespoľahlivého. Konanie matky tak súd vyhodnotil ako účelové, kedy na jednej strane trvá na veľmi redukovanom styku otca s maloletou, a to iba za jej prítomnosti a na strane druhej, pokiaľ si to jej osobné pomery vyžadujú, prenechá sama z vlastnej iniciatívy maloletú v starostlivosti otca. Z uvedeného vyplýva, že aj keď sa rodičia na pravidelnej a konkrétnej úprave styku otca s maloletou nedohodli, medzičasom sa styk opakovane zrealizoval v rozpore s odporúčaniami súdneho znalca, teda v rozsahu viacerých než 2-3 hodín a bez prítomnosti matky, pričom sa rodičia takto dohodli práve z iniciatívy matky. Tu súd prvej inštancie poukázal na stanovisko súdneho znalca, že ak by sa rodičia dokázali vzájomne dohodnúť inak, malo by to prednosť, čím sám dal priestor tomu, aby bol styk upravený inak, ako to vo svojom posudku odporučil. Čo sa týka prítomnosti matky pri realizácii styku, tu súdny znalec pripustil, že jednoznačnejšie odpovedať na otázku, či prítomnosť matky pri realizovaní styku otca s maloletou nebude narúšať riadny priebeh styku, resp. styk priamo mariť, sa nedá a skonštatoval, že ak sa dokáže matka držať pri týchto stretnutiach „v úzadí" a otec nebude vnímať jej prítomnosť ako rušivú, nemalo by to mať na stretávaní sa dcéry s otcom negatívny vplyv. Z priebehu konania, predovšetkým z prednesov rodičov na pojednávaniach, bolo zjavné, že rodičia maloletej nie sú voči sebe empaticky a ústretovo naladení, popierajú a rozdielne popisujú určité prežité udalosti, vzájomne sa obviňujú z klamstiev. Za takejto situácie ťažko považovať prítomnosť matky na stretnutiach maloletej s otcom za nerušivú a komunikáciu medzi rodičmi (ktorej by sa isto nevyhli) za nekonfrontačnú. Takáto atmosféra pri styku by jednoznačne bola v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a marila by samotný účel styku. Navyše, ako už bolo vyššie oboznámené, doposiaľ sa styk otca s maloletou realizoval bez matkinej prítomnosti. Súd upravil styk otca s maloletou síce rozdielne, než ho v záveroch svojho posudku odporučil súdny znalec, avšak vychádzajúc zo skutočností znalcom zistených v rámci vyšetrenia rodičov a maloletej. V každom kalendárnom týždni styk upravil v stredu od 15.30 hodiny do 18.30 hodiny, v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu a nedeľu vždy od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny a v každom kalendárnom roku dňa 26.12. od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny, a to bez matkinej prítomnosti. Je potrebné mať na zreteli, že sa jedná o prvú súdnu úpravu styku u dieťaťa predškolského veku, u ktorého sa doposiaľ styk s otcom realizoval nepravidelne. Zatiaľ súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné, aby styk trval v priebehu celého víkendu, teda aj s prespaním u otca. Rozpätie hodín od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny počas soboty a nedele každý druhý týždeň otcovi umožní preukázať, že sa o dieťa dokáže postarať s plnohodnotne vytvoreným programom tak, ako si to vyžadujú jeho vek a potreby. Styk upravený v každom kalendárnom týždni v stredu od 15.30 hodiny do 18.30 hodiny preukáže, či si otec dokáže usporiadať svoje pomery v rámci takejto pravidelnosti a neuprednostní svoje osobné záujmy pred stretnutím s maloletou. Až keď otec presvedčí, že je spôsobilý takto upravený styk riadne realizovať a matka sa uistí, že o dieťa je v tej dobe zo strany otca riadne postarané, bude sa môcť uvažovať aj o styku v rozšírenejšej forme, a to aj v letnom či sviatočnom období. V súčasnej dobe zatiaľ nie je namieste uvažovať o otcom navrhovaných dvoch týždňoch styku v mesiacoch júl a august, či o troch dňoch styku cez Vianoce, keďže najskôr musí byť preukázaná spôsobilosť otca o dieťa sa postarať v takom rozsahu, ako je určené rozsudkom súdu prvej inštancie. Otec si maloletú na styk prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju aj následne odovzdá. Povinnosťou matky bude dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť, najmä vybaviť ho počasiu primeraným oblečením a pozitívne ho stimulovať v záujme dobrovoľného podriadenia sa určenému styku tak, aby pobyt s otcom neodmietalo. Súd prvej inštancie v závere svojho rozsudku poukázal na to, že styk stanovený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Nevyhnutnosťou je tiež dodržiavanie počiatkov aj ukončení stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia v záujme predchádzania konfliktným situáciám medzi rodičmi. Zároveň zdôraznil, že je potrebné, aby si rodičia dokázali vzájomne tolerovať situácie, kedy sa styk nemôže uskutočniť aj z takých subjektívnych dôvodov na strane niektorého z nich, ako je napr. plánovaný dovolenkový pobyt prebiehajúci aj v dobe určenej na styk. Ako už bolo naznačené, súdna úprava styku nie je nemenná, s pribúdajúcim vekom dieťaťa a v súvislosti s tým aj zmenenými pomermi na jeho strane, bude možné styk nanovo upraviť, a to predovšetkým na základe mimosúdnej dohody rodičov a až v prípade, že by sa rodičia dohodnúť nedokázali, autoritatívnym výrokom súdu. 9. Súd prvej inštancie v rámci ďalšieho výroku uložil rodičom povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania každému v jednej polovici, teda v sume 215,80 €, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku y súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta druhá CSP. 10. Proti tomuto rozsudku podala do výroku o úprave styku otca s maloletou a do výroku uloženia jej povinnosti zaplatiť trovy znaleckého dokazovania odvolanie matka a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Uviedla, že súd prvej inštancie síce v rámci konania vykonal v časti úpravy styku otca s maloletou dokazovanie, avšak jednak neúplne zistil skutočný stav veci a jednak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. k záverom, ktoré sú v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním. Primárne súd nenariadil preskúmať pomery na strane otca maloletej a prostredie, v ktorom otec maloletej žije a v ktorom by jej mal zabezpečiť dostatočnú opateru. Absentuje teda preskúmanie základného materiálneho predpokladu pre prijatie rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou. Matka má za to, že úlohou súdu v konaniach vo veci starostlivosti o maloletých je rozhodovať predovšetkým v súlade so záujmami maloletého a za každých okolností stavať ochranu života, zdravia a zdravého vývoja dieťaťa nad záujmy jeho rodičov, resp. prisúdiť citovaným záujmom dieťaťa absolútnu prioritu. Táto koncepcia ochrany práv a záujmov dieťaťa sa odzrkadľuje v súdnej praxi, keď súdy mnohokrát vydávajú rozhodnutia, ktoré odporujú vôli jedného z rodičov a nezriedka súdy dokonca rozhodnú v rozpore s dohodou rodičov ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko túto nepovažujú za konformnú so záujmom dieťaťa. Táto rozhodovacia právomoc súdov vo veciach starostlivosti o maloleté deti vyplýva zo samotnej povahy týchto konaní, ktoré je možné začať aj bez návrhu a súd nie je návrhmi rodičov viazaný. Zároveň je dôležité, aby súd v tomto konaní dostatočne zistil skutkový stav, vykonal všetky dôkazy a tieto vo vzájomnej súvislosti citlivo vyhodnotil. Dodržanie tejto povinnosti súdu je dôležité najmä v prípadoch, keď sa rodičia na otázkach starostlivosti o maloleté dieťa nevedia zhodnúť a ešte dôležitejšie v prípadoch, kedy u jedného z rodičov v dôsledku jeho životného štýlu je možné mať dôvodné pochybnosti o jeho schopnosti sa o dieťa samostatne postarať v čase, ktorý je mu na styk s dieťaťom súdom vymedzený. Súdy by mali byť veľmi obozretné najmä v prípadoch, kedy existuje u rodiča minimálne podozrenie, že užíva nadmerne alkohol alebo omamné látky. V takomto prípade je mimoriadne dôležité, aby súd základné schopnosti rodiča postarať sa o dieťa dôkladne posúdil a nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Matka už vo svojom návrhu na začatie konania uviedla, že otec užíva omamné látky a vedie neusporiadaný život a túto skutočnosť zopakovala aj na prvom pojednávaní v predmetnej veci dňa 01.04.2015. Následne aj otec na tom istom pojednávaní priznal, že užíva drogy, konkrétne marihuanu a kokaín. Preto súd celkom správne aj na základe verbálneho stanoviska kolízneho opatrovníka pojednávanie odročil za účelom nariadenia znaleckého dokazovania a následne uznesením ustanovil W.. J. Y., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, aby zodpovedal na dôležité otázky uvedené v uznesení. Znalec vyhotovil vyčerpávajúci znalecký posudok, z ktorého možno abstrahovať nasledovné závery: „Ak predpokladáme, že otec dieťaťa bol aj „pôvodne" impulzívnejšou a menej stálou osobnosťou, je predpoklad, že tieto vlastnosti sa môžu dlhodobým užívaním (doterajším, budúcim?) návykových látok „vyostrovať", t.j. regulačné mechanizmy v rámci osobnosti sa môžu oslabovať a správanie bude čoraz impulzívnejšie. „Nebezpečenstvo" tohto je o to väčšie, že sa otec dieťaťa zjavne nechystá s požívaním návykových látok skoncovať." (str. 13 znaleckého posudku). Znalec teda konštatuje, že ďalšie užívanie drog môže mať negatívny vplyv na ďalší vývoj osobnosti otca, pričom by mohlo dôjsť k vyostrovaniu práve tých negatívnych čŕt, ktoré sú pri výchove a starostlivosti o dieťa kľúčové, t.j. absencia trpezlivosti, stability, predvídateľnosti jeho konania a pod. Nemenej dôležité je však aj zistenie znalca, že otec sa ani len nesnažil vysloviť, čo i len neformálny prísľub, že by v budúcnosti v záujme dieťaťa plánoval užívanie omamných látok vylúčiť. Matka uviedla, že otec užíva drogy od svojich 15 rokov. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v písm. a) možno v súlade so závermi znalca uvedenými na strane 12 znaleckého posudku konštatovať, že otec je egocentrický a „ľudí vníma v zmysle svojich potrieb a očakávaní a menej podľa reálnych reakcií..... Je vo zvýšenej miere zaujatý sám sebou, jeho správanie je však vo výrazne zvýšenej miere zamerané na uspokojovanie vlastných potrieb a impulzov." Je nepochybné, že tieto psychologické črty otca v spojitosti s kombináciou drog vyvolávajú veľmi závažné pochybnosti o tom, či je otec schopný postarať sa sám o maloletú a prispôsobiť sa jej potrebám v takej miere, aby bola riadne zabezpečená starostlivosť o ňu a nebolo ohrozené jej zdravie a vývoj. V jeho správaní prevažuje egoistická snaha o uspokojovanie svojich potrieb aj vo vzťahu k maloletej bez schopnosti kriticky zvážiť svoju schopnosť plnohodnotne sa o maloletú postarať. Na vyššie uvedené plynulo nadväzuje záver znalca uvedený v časti záver znaleckého posudku na strane 16, odpoveď na otázku súdu č. 5: „Je vysoko nepravdepodobné, že by otec mohol „ohroziť" maloletú priamo. Je však pravdepodobné, že by mohla byť v jeho prítomnosti ohrozená tým, že by na ňu „pozabudol", začal sa venovať niečomu inému, náhle zmenil svoje plány a pod." Matka potvrdila pri svojej výpovedi, že u otca je takéto správanie bežné a dokonca matka disponuje informáciou, že otec ešte v roku 2015 navštívil spolu s maloletou svojho kamaráta, s ktorým následne užil drogy. Logický je preto záver znalca, ktorý uvádza na strane 16 znaleckého posudku v odpovediach na otázky súdu číslo 6. a 7., keď navrhuje, aby sa styk otca s maloletou realizoval 2-3x týždenne na 2-3 hodiny, pričom prítomnosť matky pri styku maloletej s otcom je opodstatnená. V súlade so závermi znaleckého dokazovania sa k otázke úpravy styku otca s maloletou vyjadril aj kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 15.08.2016 a navrhol upraviť styk otca s maloletou 2-3x týždenne po 2-3 hodiny a tohto stanoviska sa pridržiaval aj na pojednávaní dňa 03.10.2016. V zmysle vyššie uvedených argumentov sa javí rozhodnutie súdu v časti úpravy styku otca s maloletou ako arbitrárne a v žiadnom prípade nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ako neprijateľné sa javí odôvodnenie súdu uvedené na strane 9 rozsudku, bod 45: „Znalecký posudok bol vypracovaný a súdu doručený v októbri 2015. Je teda nesporné, že za dobu jedného roka, ktorá odvtedy uplynula až do rozhodnutia súdu, maloletá primerane vyspela psychicky i fyzicky. Aj tým, že v priebehu konania začala navštevovať materskú školu, je nesporne samostatnejšia a viac od prítomnosti matky odpútaná." S týmto konštatovaním je možné síce súhlasiť, ale vo vzťahu k záverom znaleckého dokazovania a prejednávanej veci je tento záver irelevantný. Problémom, ktorý riešil znalec, nie je ani tak mentálna vyspelosť maloletej, ale schopnosť otca o dieťa sa postarať. A tu je nutné konštatovať, že vzhľadom na závery znalca ohľadne osoby otca nemôže mať uplynutie doby 1 roka od vypracovania znaleckého posudku vplyv na hodnovernosť a predovšetkým aktuálnosť a aplikovateľnosť zistených skutočností. Zvlášť, keď otec svoj životný štýl v nijakom smere nezmenil, nedovoľuje mu to jeho záhadná podnikateľská činnosť, pohybuje sa v pochybnej spoločnosti, kde užívanie drog nie je ničím výnimočné. Súd prvej inštancie dôvody spôsobu úpravy styku otca s maloletou zhrnul na strane 9 rozsudku, bod 46, ktoré však v spojitosti so závermi znaleckého dokazovania a stanoviskom kolízneho opatrovníka v žiadnom prípade neobstoja. Dokonca možno konštatovať, že u súdu skôr zavážili argumenty otca nad exaktnými závermi znalca, pričom závery otca nie sú ničím podložené a závery súdu vyznievajú nedôveryhodne. Preto existujú závažné pochybnosti, či súdom vykonaná autoritatívna úprava styku otca s maloletou je v súlade s jej záujmami a či by nemohol byť pri takejto úprave ohrozený jej zdravý vývoj a bezpečnosť. Nad rámec vyššie uvedeného je potrebné uviesť aj niektoré ďalšie skutočnosti, ktoré v konaní pred súdom nezazneli, ktoré však len zvýrazňujú zistenia o osobnosti otca obsiahnuté v znaleckom posudku a preukazujú, že záujem otca o potreby maloletej nie je úprimný. Otec maloletej mal možnosť počas štyroch rokov preukázať svoj citový vzťah, záujem o svoju dcéru. Od jej narodenia svoje rodičovské právo využíval v minimálnej miere a nikdy sa nepodieľal na jej výchove. Počas jej života, za ten krátky čas, ktorý s ňou doteraz trávil, ju naučil 3 veciam: 1. otázku máš money? 2. Daj pastičku a 3. francúzskym bozkom. Na túto závažnú skutočnosť upozornila matka až teraz, nakoľko je to nová skutočnosť, ktorá vyšla najavo až po vyhlásení rozsudku. Odhalenie nastalo, keď matka s maloletou odchádzali domov starej mamy maloletej a stará mama sa lúčila s maloletou klasicky, pusou. Maloletá začala vyplazovať jazyk. Na otázku čo to robí, odpovedala, že "takto sa s tatom bozkávame". Na ďalší deň matka ihneď kontaktovala telefonicky kolíznu opatrovníčku a informovala ju o danej situácii, nakoľko nadobudla podozrenie, že otec maloletej zrejme nie je v poriadku, bol pod vplyvom drog alebo sa takýmto spôsobom len zabáva, čo zásadne ohrozuje ďalší zdravý duševný, citový a mravný vývin maloletej. Kolízna opatrovníčka reagovala na to tým, že pokiaľ by otec mal takéto sklony, určite by to odhalil súdny znalec. V súvislosti s touto skutočnosťou matka už v minulosti bola upozornená svojou mamou, ktorá s matkou po narodení maloletej bývala v byte a pomáhala jej s opaterou, na čudné správanie otca maloletej. Zakaždým, ešte keď bola maloletá v útlom veku a prišiel ju otec pozrieť, s radosťou ju vždy prebaľoval, nechal ju rozbalenú, uprene sa na ňu pozeral, bozkával. Matka tomu v tom čase nevenovala väčšiu pozornosť a začala si neskôr viac všímať otcove zvláštne správanie otca k maloletej. Nikdy si však nepripúšťala nejakú úchylku, až teraz. V tom čase vzťahy rodičov boli na celkom dobrej komunikačnej úrovni, takže otec maloletej mohol s maloletou tráviť celé dni, 24 hod. denne, o čo však nejavil záujem a domáhal sa opakovane toho, aby maloletá s ním spala v byte jeho matky, čo sa neskôr, po psychickom nátlaku a vyhrážkach, že ak nebude po jeho, tak nedá matke výživné na maloletú, aj stalo. Celú noc, keď sa maloletá budila, sa o ňu starala otcova matka, nie jej otec, bola to preňho záťaž a skonštatoval sám, že na otcovstvo nie je pripravený. Matka má za to, že otec sám nie je schopný zabezpečiť potrebnú opateru maloletej, je nezodpovedným a nespoľahlivým rodičom, je odôvodnený predpoklad, že sa nepostará sám o maloletú ani po dobu určenú na styk, neurobí jej vhodný program vo vhodnom prostredí. Otec maloletej nemá vytvorené podmienky na výchovné prostredie, nemá čas ani trpezlivosť na udržiavanie pravidelného styku, je nestály a svoju pozornosť koncentruje zásadne na seba, svoje potreby a svoje ego. Maloletú od narodenia vníma ako zábavu, hračku, aj to len na čas , ktorý jemu vyhovuje. Otec sa s maloletou vždy stýkal za prítomnosti tretej osoby, buď som to bola matka alebo otcova matka, stará mama, napriek nesúhlasu matky, jeho priateľka. Stretnutia sa realizovali vždy v domácnosti, v byte otcovej matky, starej mamy v Prievoze alebo vonku. Otec maloletej zakaždým, keď matka išla na stretnutia s ním alebo z neho, sa jej vyhrážal, že ju zničí, že ju nenávidí, jeden krát ju fyzicky napadol a bil po hlave pred maloletou. To boli dôvody, prečo matka požiadala otcovu matku, aby bola vždy prítomná na stretnutiach otca s maloletou, pričom otec aj jeho matka s týmto postupom súhlasil. Otec maloletej musí mať vždy pri sebe, vo svojej blízkosti niekoho, kto preberie plnú zodpovednosť za maloletú, kto supluje jeho rodičovské povinnosti, kto sa maloletej venuje, kto sa s ňou hrá, kto sa o ňu postará v prípade, že mu zazvoní telefón a bude musieť odísť. A je to vždy otcova matka, ktorá tvorí program pre maloletú, a v plnej miere sa o ňu postará, otec tak má priestor na svoje aktivity ako je PC a telefonovanie. Maloletá je už dosť veľká, rozumovo vyspelá aby dianie okolo seba vnímala. Je čoraz viac sklamaná z otcovho správania, lebo „tato sa so mnou nechce hrať a zase sa hral s telefónom". Ihneď po vyhlásení rozsudku sa otec pochválil svojim kamarátom a zverejnil na sociálnej sieti status „som víťaz, zvíťazil som". Otec nekoná v záujme maloletej, nezáleží mu na nej v takej miere ako hovorí. Je a vždy bola preňho hračkou, zábavou, na chvíľu a presne o toto od začiatku konania otcovi maloletej ide, zvíťaziť. V opačnom prípade by využil každú chvíľu na stretnutie s ňou. Jeho konanie pred súdom bolo čisto účelové. Začal sa v SMS správach vyjadrovať slušne, prejavoval zvýšený záujem o maloletú, ochotu ju vyzdvihnúť z materskej školy a to len za účelom získania svojho cieľa. V skutočnosti jeho správanie a komunikácia s matkou je opačná, používa voči matke samé vulgárne tituly, prejavuje nenávisť. Rozsudok súdu prvej inštancie naplnil jeho očakávania, vyhovel jeho predstavám, a preto je spokojný sám so sebou. Od vyhlásenia rozsudku otec maloletej niekoľkokrát dohodol stretnutie s maloletou, ale nikdy sa nerealizovalo, kvôli pracovnému vyťaženiu, dokonca ju chcel a mal vyzdvihnúť z materskej školy, ale zabudol. Tieto okolnosti negatívne vplývajú na maloletú, je smutná, sklamaná, vzdorovitá, plačlivá, kladie otázky „prečo tato neprišiel?", stráca sa v tomto chaose, nechápe čo sa deje, nevie kam parí. Napriek súdu predloženým SMS správam zo strany otca, ktoré boli účelové, matka trvá na tom, že tvrdenia, že otec bol s maloletou sám v lete niekoľko dní od rána do večera, sa nezakladajú na pravde. Vždy bola prítomná otcova matka, chodili spolu na kúpalisko alebo sa zdržiavali v jej byte, kde maloletá 1-2 krát nocovala, čoho sa otec stále domáha a sám navrhuje. Ak otec tvrdí, že bol s maloletou sám, stalo sa tak bez vedomia a súhlasu matky. Takáto situácia sa vyskytla aj v minulosti, keď bola s maloletou otcova matka, dala mu avízo, aby prišiel a mohol byť s dcérou chvíľu sám. S týmto postupom matku nikto z nich neoboznámil, znovu len vďaka dcére sa dozvedela, čo sa stalo, lebo sa pochválila, že bola s tatom. Matka zakaždým takúto situáciu konfrontovala s otcovou matkou a prízvukovala jej, že ak sa to bude opakovať, bude musieť prehodnotiť ich stretnutia. Ohľadne pobytu maloletej v Banskej Štiavnici matka považovala za potrebné uviesť, že otcovi dcéru do opatery v tom čase nezverila, celý výlet sa realizoval na podnet otcovej matky, ktorá sa o to pokúšala v minulosti niekoľkokrát. Keďže maloletá je naturálny typ a miluje zvieratká, prírodu, tak matka tento výlet tento rok odsúhlasila aj s prihliadnutím na to, že dcéra nemá žiadny kontakt s dedkom a nemá s ním vybudovaný citový vzťah. Maloletú zverila do opatery otcovej matke, s ktorou cestovala sama s ňou jej autom. Otec maloletej nehovoril pravdu, keď tvrdí, že bol s maloletou od 7.00-17.00hod 6-7 dní sám. Vždy bol s maloletou u otcovej matky, v jej byte a za jej prítomnosti, otcova matka sa o maloletú starala, robila jej program, tak ako vždy. Ak by bol otec schopný byť s dcérou sám, ako to tvrdí, matka nevidí dôvod, prečo s ňou netrávi čas v mieste svojho bydliska. Strávenie celého dňa s maloletou presahuje jeho možnosti, nedokáže sa jej systematicky venovať, nedokáže sa dlhší čas koncentrovať, hrozí, že vplyvom jeho nepozornosti sa maloletej stane nejaká ujma a je ohrozené jej bezpečie. Toto sú vlastnosti dané, nemenné a je si toho plne vedomá aj otcova matka, preto ak sa stalo, že s ňou bol sám, bolo to na nevyhnutne krátky čas, keď si potrebovala odskočiť. Je pravda, že matka otca maloletej oslovila, aby sa o dcéru postaral. Bolo to však len veľmi núdzové riešenie, keď navštevoval lekárske vyšetrenia, nakoľko počas štyroch rokov je neustále v strese, pod tlakom, v napätí, čo sa odrazilo na jej zdravotnom stave a oslabenej imunite. Otec maloletej prekvapivo, bez výhovoriek a výnimočne súhlasil s opaterou, čo už bolo súčasťou jeho dokonale pripravovaného plánu „zvíťaziť". Spomína to aj v SMS správe, ktorú súdu predložil ako dôkaz a v ktorej s istotou, že súd „vyhrá", píše, že skôr či neskôr príde súd a pravidlá styku s maloletou sa zmenia samozrejme v jeho prospech, a to len preto, že si matka neželá, aby sa dcéra stýkala s jeho priateľkou. Matka v rámci odvolania ďalej uviedla, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že styk otca s maloletou sa realizoval v rozpore s matkiným návrhom a že matka nepreukázala pravdivosť svojho tvrdenia. Otec maloletej však tiež relevantne svoje tvrdenie, že s dcérou trávil čas sám, nepreukázal. Len na základe predložených SMS správ zo strany otca maloletej, bez ďalšieho dokazovania, súd rozhodol o úprave styku a vyhodnotil matkine tvrdenia ako účelové. Súd taktiež uvádza, že sa styk otca s maloletou opakovane zrealizoval v rozpore s odporúčaním znalca, pričom tvrdí, že matka sa tak dohodla s otcom maloletej z jej iniciatívy. Tento záver je nesprávny. Matka sa s otcom nedohodla a nenechala maloletú v starostlivosti samému, lebo vie, že otec nie je schopný sám bez pomoci svojej matky zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že matka má možnosť si zadovážiť pravidelný príjem z pracovnej aktivity, nakoľko dcéra navštevuje materskú školu, a preto je v jej schopnostiach podieľať sa na úhrade trov znaleckého dokazovania. Tento záver nie je správny, pretože dcéra v materskej škole musela absolvovať adaptačný proces, ktorý matke nedovoľoval zamestnať sa na plný pracovný úväzok. Navyše odkedy maloletá materskú školu navštevuje, je stále chorá a je viac doma ako v materskej škole, čo je ďalšou prekážkou, aby sa matka zamestnala. V konaní sa súd touto otázkou vôbec nezaoberal a matku nevyzval na predloženie dôkazov v tejto veci. Preto je záver súdu v tomto smere arbitrárny, keďže nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Matka je od 07.07.2016 bez príjmu z pracovnej činnosti, je evidovaná medzi uchádzačmi o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a všetky jej životné náklady hradí jej mama. Matka je osobou v hmotnej núdzi, na základe čoho jej bola pridelená aj bezplatná právna pomoc. Naopak otec má aj podľa jeho vyjadrení stabilný príjem a úspory, z ktorých by bol v schopný uhradiť trovy znaleckého dokazovania v plnom rozsahu. Záverom opäť poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a bez ďalšieho si osvojil nepravdivé tvrdenia otca. Otec na pojednávaní konanom dňa 15.08.2016 uviedol, že nebol tri týždne v kontakte s matkou a nemohol sa tak stretnúť s maloletou z toho dôvodu, že matka zmenila telefónne číslo a bol teda odkázaný na to, kedy sa mu ozve. Pri dôslednom dokazovaní by súd dospel zistil, že otec maloletej nehovoril pravdu. Telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktoré matka používala bolo evidované na spoločnosť E. B. B..T..Y.., S. P., ktorej spoločníkom a konateľom je otec. Nakoľko otec neuhradil bez upozornenia matky faktúru operátorovi za služby mobilnej siete, toto telefónne číslo bolo odpojené. Preto bola matka nútená vybaviť si nové telefónne číslo. Z nového telefónneho čísla matka potom volala otcovi. Pravda je taká, že otec 3 týždne nemal čas a chuť sa s maloletou stretnúť a tento „príbeh" si len účelovo vymyslel. Otec maloletej je v očiach matky patologický klamár, čím ubližuje svojej dcére, manipulátor, egoista, zameraný sám na seba, je nedôveryhodný, nespoľahlivý, netrpezlivý, nesústredený, neschopný prijímať zodpovednosť, nerešpektuje pravidlá, povinnosti, dokáže vypracovať stratégie len na dosiahnutie svojej vôle. Matka preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiada súd, aby starostlivo posúdil uvedené okolnosti a rozhodol o úprave styku v záujme maloletej tak, ako navrhuje v tomto odvolaní, aby vyrastala v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, harmónie, aby jej výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jej osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju v bezpečnom prostredí. Na základe vyššie uvedených skutočností preto matka navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave vydal rozsudok, ktorým zmení rozsudok v časti úpravy styku otca s maloletou a úhrady trov konania nasledovne: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou v každom kalendárnom týždni v stredu, od 15.30 hodiny do 18.30 hodiny, v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 15.30 hodiny do 18.30 hodiny a v každom kalendárnom roku dňa 26.12. od 10.00 hodiny do 13.00 hodiny a to vždy za prítomnosti matky. Otec je povinný zaplatiť trovy znaleckého dokazovania vo výške 431,60 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 11. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 03.10.2016 sp.zn. 17P/346/2014 odporúčajú potvrdiť v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca, ako i povinnosti rodičov zaplatiť trovy znaleckého dokazovania. V časti úpravy styku otca s maloletou odporúčajú rozsudok zmeniť tak, že otec sa bude stretávať s maloletou v párnom kalendárnom týždni v stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v sobotu a v nedeľu vždy od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 15.30 hod. do 18.30 hod v nepárnom kalendárnom týždni v utorok a v štvrtok od 15.30 hod. do 18.30 hod., v každom kalendárnom roku vždy dňa 26.12.2016 od 10. hod. do 12. hod. a od 15.30 hod. do 18.30 hod. Styk sa bude realizovať vždy v prítomnosti matky. 12. Otec sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že matka sa odvolaním domáha zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletou a úhrady trov znaleckého dokazovania. V odvolaní sa matka maloletej odvoláva na znalecký posudok znalca W.. J. Y. zo dňa 15.10.2015 č. XX/XXXX, ktorý je starý rok a pol, pričom poukazuje najmä na závery znalca týkajúce sa užívania omamných látok na strane otca a na skutočnosť, že by otec maloletej mohol na svoju dcéru zabudnúť, keďže má rozptýlenú pozornosť. Otec má za to, že v tejto súvislosti je dôležité poukázať na skutočnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný na začiatku konania pred súdom prvej inštancie, pričom otec maloletej svoj životný štýl významne korigoval, má prenajatý byt spolu s novou partnerkou, začal aktívne trénovať a v rámci tréningov si nemôže dovoliť nestriedmu konzumáciu alkoholu. Pokiaľ má súd pochybnosti o životnom štýle a spôsobe starostlivosti o maloletú, otec dieťaťa vyjadril pred súdom prvej inštancie ochotu kedykoľvek sa opätovne podrobiť psychologickému vyšetreniu. Je potrebné tiež poukázať na orientačné psychologické vyšetrenie matky, v rámci ktorej znalec W.. J. Y. v posudku zo dňa 15.10.2015 č. XX/XXXX skonštatoval menšiu emočnú zrelosť a impulzívnejšie emočné reakcie na strane matky, ktorá je skôr egocentricky orientovaná a menej zrelá a tým pádom aj slabšie prispôsobivá. Emočné reakcie matky sú podľa znalca celkovo menej komplexné, v rámci čoho sa objavuje zvýšená pohotovosť k pocitom vzdoru. Matkin vnútorný psychický potenciál na zvládanie životných situácií je slabší, na situácie reaguje hlavne emóciami, má tendenciu miešať emócie s myslením, takže schopnosť racionálneho posúdenia pôsobiacich situácií je oslabená. Záverom znalec nevylúčil, že v prípade matky dieťaťa sa jedná o doznievanie sklamania zo skončenia vzťahu. Zároveň matka maloletej vo svojom odvolaní závažne obvinila otca maloletej, keď vyjadrila podozrenie, že by otec mal trpieť úchylkou, pravdepodobne pedofilnou, keďže dcéra sa údajne chcela lúčiť so starou mamou tak, že vyplazovala jazyk. Na čudné správanie sa otca podľa vyjadrenia matky už bola táto v minulosti upozornená svojou matkou, údajne mal otec maloletú rád prebaľoval, uprene ju pozoroval a bozkával. Otcovi maloletej nie je jasné, prečo konštatuje navrhovateľka takéto závažné obvinenia a nie je si istý, či si je matka vedomá skutočnosti, že sa jedná o veľmi závažné obvinenie, ktoré by v každom prípade v rámci už vykonaného znaleckého dokazovania vyšlo najavo a súčasne, že takéto ohováranie môže byť subsumované pod skutkovú podstatu trestného činu podľa § 373 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení. Otec maloletej na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že zo strany matky bola fyzicky napadnutá jeho aktuálna partnerka a má za to, že uvedené hrubé obvinenia zo strany matky maloletej sú predovšetkým dôsledkom skončenia vzťahu medzi matkou a otcom dieťaťa tesne po narodení maloletej R.. Zo strany matky sa jedná o veľmi vážne obvinenia a podľa názoru otca je vhodné, aby bolo vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia matky, ako aj vzhľadom na uplynutie času od uskutočnenia posledného znaleckého posudku, zopakovať znalecké dokazovanie a to nielen vo vzťahu k posúdeniu schopností otca starať sa o maloletú a jeho sexuality, ale aj vo vzťahu ku konaniu matky maloletej, ktoré vybočuje zo štandardného rámca správania sa, keďže matka opakovane a neustále bez zjavného dôvodu obviňuje otca, že je „patologický klamár, manipulátor, egoista, zameraný sám na seba, nedôveryhodný, nespoľahlivý, netrpezlivý, nesústredený, neschopný prijímať zodpovednosť, nerešpektuje pravidlá a povinnosti, dokáže vypracovať stratégie len na dosiahnutie svojej vôle". Vo vzťahu k rozsudku otec konštatuje, že súd prvej inštancie sa vecou riadne a dôsledne zaoberal, dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom vzal do úvahy aj rozporuplné tvrdenia matky maloletej. V bode 46 svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatuje skutočnosti, ktoré ho viedli k inej, než súdnym znalcom odporúčanej úprave styku otca s maloletou. Medzičasom sa totiž začal, aj keď nie pravidelne, realizovať styk otca s maloletou bez prítomnosti matky, kedy bola maloletá v starostlivosti otca od rána do poobedia. Dialo sa tak na požiadanie matky, ktorá si v tej dobe vybavovala svoje záležitosti. Pravdivosť tvrdenia matky o tom, že vtedy mala byť prítomná aj stará matka maloletej zo strany otca, bola spochybnená rozporuplnými výpoveďami matky (15.08.2016 a 03.10.2016). Pokiaľ by aj medzi rodičmi bola na popud matky nejaká dohoda o prítomnosti otcovej matky počas pobytu dieťaťa s otcom, ako sa matka mohla spoľahnúť na to, že otec túto dohodu dodrží, keď matka nebola dohodnutá priamo s otcovou matkou a otca v konaní označila za nezodpovedného a nespoľahlivého. Súd preto konanie matky vyhodnotil ako účelové." Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že vzájomné správanie sa rodičov voči sebe nie je empatické a ústretové, popierajú a rozdielne popisujú prežité udalosti, preto by stretnutia maloletej s otcom za prítomnosti určite neboli nekonfrontačné, „takáto atmosféra by bola v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a marila by účel styku". Vzhľadom na vyššie uvedené má otec maloletej za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 13. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že otec poukazuje na skutočnosť, že znalecký posudok vypracovaný znalcom W.. J. Y. zo dňa 15.10.2015, č. XX/XXXX bol vypracovaný na začiatku konania pred súdom prvej inštancie a otec odvtedy významne korigoval svoj životný štýl, má prenajatý byt spolu s novou priateľkou, začal aktívne trénovať a v rámci tréningov si nemôže dovoliť nestriedmu konzumáciu alkoholu. Predovšetkým treba uviesť, že znalec vo svojom posudku nehodnotil otca a jeho schopnosť postarať sa o maloletú len z hľadiska momentu, v ktorom bol posudok vypracovávaný, ale z hľadiska dlhodobého. Preto tvrdenia otca spochybňujúce vierohodnosť, resp. aplikovateľnosť znaleckého posudku z hľadiska časového odstupu od jeho vypracovania neobstoja, nakoľko znalec hodnotil osobnosť otca v širších súvislostiach. Ak by sme aj pripustili fakt, že otec korigoval svoj životný štýl (čo však žiadnym spôsobom nepreukázal), neznamená to, že by došlo k zmene jeho osobnostných a povahových čŕt, ktoré mu znalec v posudku takpovediac „vytkol" a ktoré majú za následok jeho neschopnosť o maloletú postarať sa tak, že by nebolo ohrozené jej zdravie a bezpečnosť. Za zaujímavé považujeme vyjadrenie otca, že si nemôže dovoliť nestriedmu konzumáciu alkoholu, avšak ku konzumácii drog (ktorú pred znalcom priznal a nevedel ju vylúčiť ani v budúcnosti) sa nevyjadril. Na druhej strane otec poukazuje na orientačné psychologické vyšetrenie matky tvoriace súčasť toho istého znaleckého posudku, pričom v tomto prípade už mu neprekáža časový odstup odo dňa vypracovania znaleckého posudku. Napriek tomu upozorňujeme však na skutočnosť, že znalec schopnosť matky postarať sa o maloletú žiadnym spôsobom nespochybnil. Otec ďalej uvádza, že matka vo svojom odvolaní otca závažne obvinila, keď vyjadrila podozrenie, že by mal otec trpieť úchylkou, pravdepodobne pedofilnou. S týmto tvrdením musíme zásadne nesúhlasiť, nakoľko matka vo svojom odvolaní len opísala správanie otca voči maloletej, ktoré považuje za neprimerané, resp. neprirodzené, ako aj výchovné metódy, ktoré sú pre matku a jej blízke okolie neobvyklé a cudzie. Nesúhlasíme s návrhom otca na doplnenie dokazovania opätovným znaleckým odkazovaním, nakoľko závery znaleckého posudku vykonaného pred súdom prvej inštancie považuje matka za komplexné a vyčerpávajúce, a ďalšie znalecké dokazovanie by bolo z časového ako aj ekonomického hľadiska nehospodárne a otec navyše neuviedol jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal súd k doplneniu dokazovania pristúpiť. Nie je zrejmé, akým spôsobom správanie matky vybočuje zo štandardného rámca správania sa, keďže napr. nedôveryhodnosť, nespoľahlivosť, netrpezlivosť, nesústredenosť atď. otca konštatoval aj znalec. Konštatovanie exaktne preukázanej pravdy v žiadnom prípade nemôže byť považované za exces z bežného správania. Na záver matka uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní a žiada, aby mu súd vyhovel. Domnieva sa že otcovi nezáleží na maloletej tak, ako to v tomto konaní deklaruje, čoho dôkazom je skutočnosť, že na jej výživu prispieva nepravidelne, 6 mesiacov neprispel na jej výživu vôbec s odôvodnením, že nemá peniaze. Signifikantné je aj to, že počas konania na súde prvej inštancie sa nezúčastnil pojednávania z dôvodu, že na termín zabudol, k odvolaniu matky sa vyjadril s omeškaním štyroch mesiacov z dôvodu svojej pracovnej vyťaženosti a pod. Všetky tieto skutočnosti len podporujú názor matky, že v rebríčku jeho priorít je na prvom mieste práca, on, zábava, on a na konci je až jeho dcéra. 14. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§65 a §66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.11.2017 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec, právny zástupca otca a kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 15. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 16. Matka v rámci svojich písomných aj ústnych podaní uviedla, že otec je patologický klamár, manipulátor, egoista, zameraný sám na seba, nedôveryhodný, nespoľahlivý, netrpezlivý, nesústredený, neschopný prijímať zodpovednosť, nerešpektuje pravidlá a povinnosti, dokáže vypracovať stratégie len na dosiahnutie svojej vôle .... súčasne poukázala na to, že matka otcovi dcéru do opatery nezverila, dala ju vždy iba matke otca ( starej matke), pričom otec bol s maloletou u otcovej matky vždy, v jej byte a za jej prítomnosti, otcova matka sa o maloletú starala, robila jej program, tak ako vždy. Ak by bol otec schopný byť s dcérou sám, ako to tvrdí, matka nevidí dôvod, prečo s ňou netrávi čas v mieste svojho bydliska. Strávenie celého dňa s maloletou presahuje podľa matky jeho možnosti, nedokáže sa jej systematicky venovať, nedokáže sa dlhší čas koncentrovať, hrozí, že vplyvom jeho nepozornosti sa maloletej stane nejaká ujma a je ohrozené jej bezpečie. Súčasne matka poukázala na nevhodné správanie otca k maloletej (oblizovanie), ale zároveň nesúhlasí s nariadením kontrolného znaleckého dokazovaniu vzťahujúceho sa k prevereniu vzťahu otca a maloletej, prípadne patologického správania otca, nakoľko vypracovaný znalecký posudok je postačujúci a vyčerpávajúci. Účasť pri styku maloletej s otcom považuje matka za dôležitú. 17. Otec trval na tom, aby styk s maloletou R. bol vykonávaný bez prítomnosti matky. Má za to, že maloletá je s ním spokojná, je schopný sa o ňu postarať, nakoľko aj matka samotná mu maloletú nechala na celý deň bez jej prítomnosti. Obvinenia o nevhodnom správaní k maloletej navrhol vyvrátiť znaleckým dokazovaním na jeho osobu. 18. Vzhľadom na to, že vo veci ide o prvú úpravu styku otca s maloletou R., odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že matka si musí uvedomiť dôležitosť otca v živote ich dcéry. Spoločne trávené chvíle s otcom sú pre maloleté dieťa tak prínosné po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije pravidelne, má právo na čo možno najširší kontakt s maloletým dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou, či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. Styk maloletej s otcom za prítomnosti matky podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodný. Matka si vybrala za otca svojho dieťaťa odporcu, pričom sa predpokladá, že poznala osobnosť otca, jeho povahové vlastnosti, a preto v súčasnosti argumentovať tým, že otec maloletej je nezodpovedný a neschopný prijímať zodpovednosť, nerešpektuje pravidlá a povinnosti, je bezpredmetné, nakoľko maloletá má s otcom vytvorený normálny vzťah ( tieto skutočnosti potvrdil aj znalec v rámci znaleckého dokazovania), teší sa z jeho prítomnosti. Je potrebné si uvedomiť, že dieťa vo veku piatich rokov, si začína formovať názory, chodí do predškolského zariadenia, postupne sa socializuje, vytvára si vzťahy. Pokiaľ matka argumentuje tým, že otec berie drogy a samotný znalec v znaleckom posudku odporučil prítomnosť matky pri styku maloletej s otcom v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj zo súdneho spisu vyplýva, že matka s najväčšou pravdepodobnosťou v čase spolužitia s otcom vedela, že berie drogy, napriek tomu bol jej partnerom, napriek tomu po narodení dieťaťa otec dieťa navštevoval a súčasne matka nechala dieťa otcovi na celý deň v čase, keď si vybavovala vlastné záležitosti (podľa tvrdení matky dieťa nechala otcovi s prihliadnutím na to, že bola prítomná stará matka maloletej - otcova matka) . Za týmto účelom ( preskúmanie spôsobilosti otca postarať sa o maloletú a navrhnúť vhodnú úpravu styku otca s maloletou) bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalec nezistil žiadne patologické zmeny v správaní otca, ktoré by ohrozili život a zdravie maloletej pokiaľ je v prítomnosti otca, znalec taktiež uviedol, že je vysoko nepravdepodobné, že by otec mohol maloletú ohroziť priamo. Je však pravdepodobné, že by mohla byť v jeho prítomnosti ohrozená tým, že by na ňu pozabudol začal sa venovať ničomu inému, náhle zmenil svoje plány a podobne. V tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, že táto negatívna stránka otca nemôže byť dôvodom na úpravu styku otca s maloletou za prítomnosti matky, nakoľko uvedené vlastnosti otca nie sú tak vážne, že by viedli súd k úvahe o obmedzení styku otca s maloletou dcérou, respektíve o nutnosti prítomnosti matky pri styku otca s maloletou, ale skôr by mali viesť ku zmene postoja otca voči maloletej dcére. Samotná skutočnosť, že by otec niekde maloletú opomenul, alebo by na ňu pozabudol zatiaľ nestala, a preto takéto úvahy sú len v rovine tvrdenia vyplývajúce z otcových povahových čŕt. Posudzovanie zmeny postoja otca k maloletej ( t.j. zodpovednejší prístup) však nie je v dispozícii odvolacieho súdu, a preto odvolací súd v tejto súvislosti mohol iba prisvedčiť súdu prvej inštancie, že otec ešte nie je natoľko zodpovedný, že mu bude maloletá dcéra zverená aj na dlhší časový úsek, ako pár hodín cez deň (napríklad celý víkend). Pokiaľ ide o prítomnosť matky pri styku otca s maloletou v tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, že prítomnosť matky pri styku by bola prínosom iba vtedy, ak by rodičia spolu vzájomne dobre vychádzali. Vzhľadom na to, že rodičia spolu nevychádzajú dobre vzájomne sa napádajú, urážajú sa a ponižujú prítomnosť matky pri styku otca s maloletou by bola kontraproduktívna, nakoľko prítomnosť oboch rodičov by zbytočne vyvolávala napätú atmosféru alebo hádky, ktorých svedkom by bola aj maloletá. Uvedené správanie sa rodičov však nie je v záujme maloletej, a preto súd aj z tohto dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie v danej časti ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP). 19. Pokiaľ ide o úhradu trov znaleckého dokazovania z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.05.2015 č.k. 17 P 346/2014 - 98 nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom posúdenia kvality vzťahov medzi maloletou a otcom ako aj medzi rodičmi navzájom, ohľadom posúdenia prípadného nevhodného správania sa otca voči maloletej, prípadného ohrozenia maloletej, ako aj k úprave frekvencie styku otca s maloletou, a súčasne posúdenie prítomnosti matky maloletej pri styku a k priebehu úpravy styku. Znalec doručil súdu prvej inštancie znalecký posudok dňa 27.10.2015, pričom si súčasne vyčíslil aj trovy znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa 11.11.2015 č.k. XXP XXX/XXXX - XXX priznal znalcovi znalečné spolu vo výške 431,60 €. Tak ako vyplýva z ustanovenia § 57 CMP, súd prvej inštancie mohol rozhodnúť tak, že účastníkov zaviaže na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu a ktoré neboli kryté preddavkom z hľadiska dokazovania, pričom z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, avšak ani jeden z účastníkov nebol zaviazaný zložiť preddavok na trovy tohto dôkazu. Je síce pravdou, že podľa CMP, kde sa uplatňuje vyšetrovacia zásada nie je podmienkou vykonania dôkazu samotné zloženie preddavku, avšak zákon súdu dáva možnosť nahradiť trovy konania štátu. Súd teda môže rozhodnúť, ktorého z účastníkov zaviaže na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu. Odvolací súd v tejto súvislosti musí uviesť, že je nepochybné, že znalecký posudok bol vypracovaný v prospech maloletej a v záujme maloletej a v konečnom dôsledku aj v záujme oboch rodičov, pričom matka v odvolaní namieta, že nepoberá žiadnu mzdu, je osobou v hmotnej núdzi, a preto nemôže byť zaviazaná na úhradu trov znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že matka v súčasnosti nemôže byť od tejto povinnosti oslobodená. Matka v konaní na súde prvej inštancie ani v odvolacom konaní nepreukázala okrem bežných ochorení maloletej, že nemôže byť riadne zamestnaná (popri tom čerpať OČR), že zdravotný stav maloletej by vyžadoval, aby bola doma, pričom je vecou matky, že jej výdavky hradí jej matka. Je práve povinnosťou matky riadne sa zamestnať a prispievať na výživu maloletej nielen svojou osobnou starostlivosťou, ale aj finančne. Na základe uvedeného odvolací súd nevzhliadol dôvod, aby zmenil výrok vzťahujúci sa k uloženiu povinnosti matky zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v 1 ici výšky vyčíslených trov. Na základe uvedeného potom rozsudok súdu aj v tomto výroku ako vecne a právne správy potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). 20. Na záver odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obaja rodičia sú povinní viesť dieťa k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi a pôsobiť na dieťa v záujme pozitívneho vzťahu k druhému rodičovi. Mal by vyvinúť snahu nielen umožniť styk s druhým rodičom, ale i vytvoriť zmysluplný, láskyplný a pravidelný vzájomný vzťah, nakoľko jeho výchovný postoj môže viesť k nezvratným negatívnym následkom vo vzťahu k emocionálnemu a psychosociálnemu vývoju maloletého dieťaťa. Vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a za týmto účelom zisťovať tiež názor maloletého dieťaťa. Neexistuje šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností. Je potrebné zdôrazniť, že záujem dieťaťa je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha. (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédskoč. 10465/83) Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť teda vždy postavený na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa. (viď rozsudky Európskehosúdu pre ľudské práva Elsholz vs. Nemecko č. 25735/94, Ignaccolo-Zenide vs. Rumunsko č. 31679/96, Nuutinen vs. Fínsko č. 32842/96). 21. Odvolací súd iba zdôrazňuje, že bezproblémový styk a preberanie si maloletej R. môže prispieť k jej zdravému vývoju. Príprava na styk je dôležitá predovšetkým v psychickej rodine. Každý z rodičov musí v maximálne možnej miere dieťaťu vštepovať dôležitosť druhého rodiča, inak nespĺňa predpoklady osobnej starostlivosti. 22. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie výroku, v ktorom otcovi umožnil stretávať sa s maloletou v každom kalendárnom týždni v stredu od 15,30 hodiny do 18,30 hodiny, v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu vždy od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny a v každom kalendárnom roku dňa 26.12. od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny s tým, že maloletú si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie obom rodičom uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, každý v sume 215,80 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). 23. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci M. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 24. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).