Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/235/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218512 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514218512.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci manžela H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX N., zastúpeného JUDr. Veronikou Kozovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka 7, 811 07 Bratislava, proti manželke L.. W. H. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 5, XXX XX N., zastúpenej JUDr. Helenou Hynkovou, advokátkou so sídlom Radničné nám. 7/B, 821 05 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu H. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.02.2016, č.k. 17P 254/2014-108, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o výživnom m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. H., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 160 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 22.02.2016, č.k. 17P 254/2014-108 manželstvo H. H., nar. XX.XX.XXXX a L.. W. H. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Petržalka vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX, rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté dieťa H. H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti manželky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Manžela zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120 eur mesačne k rukám manželky, počnúc nadobudnutím právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode. Konanie v časti úpravy styku manžela s maloletým zastavil. Deklaroval, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. 2. O rozvode manželstva rozhodol podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvale rozvrátené a v súčasnej dobe si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tým, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu, zameral svoje dokazovanie na zistenie najvhodnejšieho modelu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa z pohľadu ako záujmov maloletého dieťaťa, tak aj zabezpečenia práva oboch rodičov podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletého na čas po rozvode manželstva. Z uvedeného dôvodu po vykonanom dokazovaní vyhodnotiac jednotlivé dôkazy zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti manželky, ktorá otázka v konaní sporná nebola a v intenciách prezentovaných návrhov rodičov určil, že manželka bude aj maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Konanie o úprave styku manžela s maloletým dieťaťom zastavil podľa ust. § 96 ods. O.s.p. (platného do 30.06.2016). S prihliadnutím na vek a potreby maloletého dieťaťa manželkou v konaní vyčíslených, ako aj príjmy rodičov a ich majetkových pomerov dospel k záveru, že výživné na maloletého vo výške 120 eur je primerané a zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Dôvodil, že manželkou požadovaná suma výživného preukázaným kritériám nezodpovedá s tým, že aj keď manželka v dôsledku zdravotného stavu dieťaťa mu platí terapiu, v konaní jej nevyhnutnosť nepreukázala. Pri stanovení výšky výživného do úvahy vzal majetkové pomery manžela, a to vlastníctvo garsónky, záhradnej chatky a hausbótu, ktoré manželovi slúžia na bývanie a sú zjavným nadštandardom bez ohľadu na to, či si ich vybudoval svojpomocne. Vyjadril názor, že v prípade nepriaznivej finančnej situácie je teda v možnostiach manžela niektorý z objektov využiť na prenájom, príp. ho odpredať. Za nadštandard súd považoval tiež využitie záhrady len pre chov dvoch psov, bez jej využitia na pestovanie ovocia alebo zeleniny, rovnako aj prenájom garáže, ktorá nie je ani pri vlastníctve automobilu nevyhnutná. K zdravotnému stavu manžela uviedol, že išlo o dočasnú práce neschopnosť, pričom manžel v konaní nepreukázal že z dôvodu svojho zdravotného stavu nie je schopný výkonu žiadnej, resp. schopný len redukovanej pracovnej aktivity. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. (platného do 30.06.2016). 3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie manželka. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a výživné na maloletého určiť v sume 180 eur mesačne. Namietala závery súdu prvej inštancie pri určení výšky výživného, pretože zdravotný stav maloletého si vyžaduje zvýšené náklady, keďže jednotlivé vyšetrenia sú spoplatnené a vyplývajú z nich ďalšie vyšetrenia a liečebná terapia. Poukázala na závery vyšetrenia maloletého u MUDr. Ľubici Taligovej, ktoré potvrdzuje zaostávanie rečového vývinu a poruchy správania maloletého. Z vyšetrenia maloletého u psychologičky PhDr. Kornélie Dibarborovej vyplýva, že ide o dieťa s výrazným zaostávaním expresívnej reči i porozumenia, neschopné rozoznať nebezpečenstvo, vyžadujúce si jej sústavný dohľad. Zdôraznila, že maloletý si vyžaduje jej celodennú starostlivosť, v dôsledku čoho nemá možnosť zabezpečenia finančných prostriedkov vlastnou pracovnou aktivitou. Mala za to, že napriek vyhodnoteniu majetkových pomerov otca súdom prvej inštancie ako nadštandardné, nezaviazal ho k plateniu výživného ani vo výške odporúčanej kolíznym opatrovníkom. Navyše súd prvej inštancie bol oboznámený so skutočnosťou, že garsónku vo vlastníctve otca využíva iná osoba. Vyjadrila názor, že ak by otec za prenájom garsónky získal všeobecnú trhovú hodnotu nájmu, mohol by na výživu maloletého prispievať v navrhovanej výške. 4. K odvolaniu matky podal prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrenie manžel, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi odvolania manželky s tým, že pri posúdení nákladov maloletého nie je možné vychádzať z pravdepodobných nákladov, ale skutočne vynaložených v rozhodnom čase. Poukázal na svoje majetkové pomery, ktoré rozhodne nemožno považovať za nadštandardné, keď nehnuteľnosti v jeho vlastníctve záhradná chatka a hausbót sú nepredajné, motorové vozidlo je staré a veľmi nízkej hodnoty. Zdôraznil, že jeho zdravotný stav pre dýchavičnosť mu neumožňuje si tak, ako v minulosti privyrobiť. 5. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a výšku výživného na maloletého ustáliť v sume 150 eur mesačne. 6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie manželky - matky maloletého je čiastočne dôvodné. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.mp. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.02.2016, č.k. 17P 254/2014-108, rozviedol manželstvo rodičov maloletého H. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorého zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti manželky, ktorú oprávnil aj zastupovaním maloletého a správou jeho majetku, manželovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 120 eur mesačne. Vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. 10. Tým, že predmetom odvolacieho konania v konaní o rozvod manželstva je iba časť konania týkajúca sa úpravy pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, odvolací súd bude ďalej účastníkov konania označovať ako matka a otec. 11. Spornou a posudzovanou otázkou v danom prípade je výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil výživné na maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva. Po preštudovaní spisového materiálu a vyhodnotení odvolacích dôvodov matky, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, vo veci avšak pri určovaní výživného nedostatočne vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. neprihliadol na strane maloletého dieťaťa na jeho odôvodnené potreby a zdravotný stav, na strane rodičov na ich zistené zárobkové a majetkové pomery, ako aj na výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa. 12. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného) má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 13. Pokiaľ ide o náklady na odôvodnené potreby maloletého, tieto je na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie možné ustáliť v sume minimálne 280 eur mesačne, ktorá predstavuje nevyhnutné náklady maloletého spojené s bývaním, stravou, ošatením a obutím, zabezpečením hračiek a pomôcok pre jeho všeobecný rozvoj, ako aj náklady spojené so zabezpečením zdravotného stavu maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že uvedené mesačné náklady na potreby maloletého nie sú nadštandardné či nadhodnotené a zodpovedajú aj v konaní preukázanému zdravotnému stavu maloletého, u ktorého bola diagnostikovaná psychomotorická retardácia so špecifickou poruchou vývinu reči a jazyka, s potrebou diagnostiky pre podozrenie na autizmus, čo samo o sebe predpokladá zvýšené výdavky na jeho liečbu a psychomotorický vývin. 14. Odvolací súd sa v prejednávanom prípade nestotožnil s výškou výživného určenou súdom prvej inštancie, keď túto považoval za neprimeranú zisteným odôvodneným potrebám dieťaťa v konaní preukázaným, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov. V danom prípade je potrebné prihliadnuť najmä na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, ktorá z dôvodu vážneho zdravotného stavu maloletého H. musí čerpať ďalšiu rodičovskú dovolenku, čím má obmedzenú schopnosť zamestnať sa a dosahovať primeraný príjem. Matka svojou osobnou starostlivosťou o maloletého vo veľkej miere vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť, a za uvedených okolností nie je možné presúvať na ňu aj komplexnú záťaž finančného zabezpečenia potrieb maloletého. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu výživné určené súdom prvej inštancie nie je spôsobilé zabezpečiť primeranú výživu a vývoj maloletého navyše, keď otec v konaní nepreukázal, že by na potreby maloletého dobrovoľne prispieval v primeranom rozsahu vecnými plneniami, ktoré by mohli byť zohľadnené pri posúdení výšky výživného, alebo že by to mal aspoň v úmysle. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že majetkové a zárobkové pomery otca, jeho priemerný čistý mesačný príjem určenému výživnému povinného rodiča, na výživu ktorého je maloleté dieťa v plnej miere odkázané nezodpovedá. Napokon otec inú vyživovaciu povinnosť nemá a nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia o jeho obmedzení na trhu práce v dôsledku zdravotného stavu. Po vyhodnotení všetkých rozhodných kritérií pre posúdenie výšky výživného uvedenými v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd dospel k záveru, že v danom prejednávanom prípade je potrebné výživné na maloletého ustáliť vo výške 160 eur mesačne, ktoré odvolací súd považuje za primerané a v súlade so zákonom. 15. S poukazom na uvedené, odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom zmenil podľa § 388, C.s.p. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).