Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/193/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218603 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514218603.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: E. F., L. B. N.. Č.. X, L. proti odporkyni: G. F., K.. R., L. B. N.. Č.. X, L., o rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave z 9. februára 2016, č. k. 15C/365/2014-54, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ich manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú už plnoleté. Manželstvo účastníkov konania si neplní svoje zákonné funkcie, pretože netvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom by manželia žili vo vzájomnej zhode poskytujúc si pomoc a podporu, pričom vzájomné správanie manželov má za následok aj narušenie vzťahov s plnoletými deťmi. Za príčinu rozvratu a odcudzenia súd prvej inštancie považoval rozdielne povahové vlastnosti účastníkov, rozdielne názory a požiadavky na partnerský a rodinný život, neochotu vzájomne sa prispôsobiť. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že účastníci počas konania neprejavili záujem o obnovenie vzťahov, otvorene prejavujú voči sebe nevraživosť, zo strany navrhovateľa ide o zásadný odpor voči manželke, z jej strany zase minimálne o ľahostajnosť. Z postojov manželky ako druhej účastníčky konania je zrejmé, že má záujem len o formálne zachovanie manželstva, nie o skutočné obnovenie jeho funkcií. Zo zisteného skutkového stavu sa súdu prvej inštancie javil rozvrat manželstva ako hlboký a trvalý. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie postupoval podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine a manželstvo účastníkov konania rozviedol. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie manželka. Uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní namietala, že s navrhovateľom sa poznali od jej 18 rokov, manželstvo uzavreli po 5 ročnej známosti a po zrelých úvahách, navrhovateľ bol jej prvou vážnou známosťou. S navrhovateľom žili 32 rokov bez akéhokoľvek nedorozumenia, počas tohto obdobia sa celý život vzorne starala o rodinu. Poukázala na vek účastníkov a ich zdravotný stav. Má za to, že príčinou súčasného stavu ich manželstva sú aj psychické problémy navrhovateľa, ktoré on sám nevie reálne posúdiť. Vyslovila názor, že manželstvo je zväzok na celý život, manželia by mali zostať spolu aj v dobrom a v zlom, hlavne vzhľadom na ich vek, kedy je vzájomná pomoc a pochopenie nenahraditeľné. Keďže má za to, že jej manželstvo s navrhovateľom nie je natoľko rozvrátené, že by sa ich vzťah nedal napraviť, má záujem o jeho zachovanie aj naďalej. 4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Podľa navrhovateľa odporkyňa uvádza v odvolaní klamstvá, za posledných 15 rokov ho podvádzala, klamala, za spoločné peniaze si kúpila 1/2 dedičského domu, jeho uviedla ako bremeno, rovnako tak za spoločné peniaze si kúpila aj auto, od ktorého mu odmietla odovzdať kľúče, opakovane na neho privolala políciu alebo syna. Za posledných 14 rokov mu nebola schopná povedať, že chce žiť s ním ako normálna manželka. Navrhovateľ sa vyslovil, že manželku vníma ako zlého, zákerného človeka, na ktorého sa nemôže ani pozrieť, nieto s ním žiť. 5. Podľa § 396 Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016 (ďalej len „C.m.p.“) ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom odvolania, nie však jeho dôvodmi (§ 379 C.s.p., v spojení s §§ 65, 66 C.m.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. 7. Obsahom manželského zväzku sú vzájomné práva a povinnosti, ktoré by mali manželia vo svojom správaní rešpektovať a dodržiavať v záujme fungovanie manželstva ako harmonického a trvalého životného spoločenstva. Ich uplatňovanie v manželstve predpokladá zachovávanie úcty, uznania, vážnosti, schopnosti obojstrannej tolerancie, vzájomnej citovej náklonnosti a pochopenia potrieb a záujmov toho druhého, a to pri rešpektovaní danosti povahových vlastností a názorových rozdielností. 8. Súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutočný stav veci a vec po právnej stránke aj správne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zákonné podmienky pre rozvod manželstva vyplývajúce z ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine boli splnené, keďže manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a nemôže plniť svoj účel, ktorým je harmonické a trvalé spoločenstvo muža a ženy. Obsah odvolania manželky navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, ani z hľadiska ostatných prípustných odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1, 2 CSP), pričom ani v odvolacom konaní odvolateľka neuviedla také nové skutkové tvrdenia a nepredložila také dôkazy, ktorý by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutočného stavu veci, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 9. Záver súdu prvej inštancie, že vzťahy medzi manželmi sú trvale a vážne narušené a manželstvo neplní svoje zákonné funkcie, má podľa odvolacieho súdu dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, na základe ktorých možno spoľahlivo vyvodiť stratu citovej náklonnosti zo strany navrhovateľa voči odporkyni a s tým spojené jeho odcudzenie, a ako sám uvádza až „odpor“ voči nej. Preto i odvolací súd zastáva názor, že nie je reálny predpoklad, že by mohlo dôjsť k plnohodnotnému obnoveniu manželského spolužitia účastníkov konania. Zistené skutočnosti, ako i listinný dôkaz (oznámenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava - Agenda poradensko-psychologických služieb Bratislava V z 09.09.2015) svedčia o tom, že zo strany navrhovateľa nie je záujem o obnovu manželského spolužitia, účastníci konania sa v manželstve neriadia pravidlami správania predpokladajúcimi riadne fungovanie manželstva, a ich porušovanie vyústilo do takého rozvratu vzťahov medzi manželmi, pre ktoré už manželstvo neplní svoj účel daný ustanovením § 1 ods. 2 Zákona o rodine spočívajúci vo vytvorení harmonického a trvalého životného spoločenstva. Jednostranný citový vzťah odporkyne k navrhovateľovi, ktorý verbálne deklaruje, sám o sebe reálne predpoklady pre ďalšie perspektívne fungovanie manželstva nezakladá. Treba tiež uviesť, že v priebehu konania bol poskytnutý dostatočný časový priestor na vyriešenie manželskej krízy účastníkov a obnovenia manželského spolužitia, keď súd prvej inštancie sa usiloval o zmierenie účastníkov a odstránenie príčin rozvratu, ale bezvýsledne. Výsledky vykonaného dokazovania, najmä vzhľadom na úplné citové odcudzenie navrhovateľa k manželke, svedčia o tom, že nejde o dočasnú krízu, ktorú by bolo možné časom preklenúť a tento nepriaznivý stav a vývoj vzťahov zvrátiť, keď ani od podania návrhu na rozvod dňa 21.07.2014 nedošlo doposiaľ k žiadnemu pozitívnemu posunu vo vzájomnom spolužití. Rozvrat vzťahov medzi účastníkmi sa v súčasnosti javí aj odvolaciemu súdu ako nezvratný, a s ohľadom na zhodnotenie intenzity a dĺžky doby narušenia vzťahov odvolací súd poukazuje na to, že ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku by len prispelo k prehlbovaniu manželskej krízy a pretrvávaniu napätia vo vzťahoch medzi manželmi, čo má nepochybne negatívny vplyv i na vzťahy medzi plnoletými deťmi účastníkov. V konaní pritom nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by dôvodne nasvedčovali tvrdeniu, že by zo strany navrhovateľa išlo o jednorazové a skratové konanie spôsobené výlučne jeho psychickými problémami, ako to prezentuje odvolateľka. 10. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. 12. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).