Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/304/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514219293 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514219293.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti žalovanej: M.. Q. G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, K., o zaplatenie 227,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.1.2016, č.k. 15C/471/2014-84, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.1.2016, č. k. 15C/471/2014-84 v časti, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 20 eur z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e. Vo zvyšnej napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 192,17 eur spolu s úrokom vo výške 5,05 % ročne od 29.9.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 83,60 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 192,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 212,17 eur od 30.9.2014 do 9.10.2015, zo sumy 207,17 eur od 10.10.2015 do 6.11.2015, zo sumy 202,17 eur od 7.11.2015 do 9.12.2015, zo sumy 197,17 eur od 10.12.2015 do 7.1.2016 a zo sumy 192,17 eur od 8.1.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej napadnutej časti sa žaloba z a m i e t a. Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 212,17 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 29.9.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 83,60 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol a konanie v časti o zaplatenie 15 eur s príslušenstvom zastavil. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 488, § 489, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2 a § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 42 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 1, 2, ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a vecne tým, že na základe dvoch zmlúv o pripojení spolu s dodatkami, ktoré boli uzatvorené medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnuté služby elektronickej komunikácie a s tým spojené poplatky žalobcovi (ktorému boli pohľadávky voči žalovanej postúpené) vyplývajúce z vystavených faktúr, a to v celkovej výške 212,17 eur. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie 15 eur žalobcom, konanie v tejto časti (spolu s príslušenstvom) zastavil podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). V súvislosti s úrokom z omeškania uzavrel, že vzhľadom na to, že nemal v konaní preukázané doručenie jednotlivých faktúr žalovanej (ktorú skutočnosť žalovaná namietala), omeškanie žalovanej ustálil dňom, kedy sa dozvedela o svojej platobnej povinnosti, t.j. dňom doručenia platobného rozkazu (spolu so žalobou a prílohami), z toho dôvodu priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške od 29.9.2014 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanej, spočívajúcej v zaplatenom súdnom poplatku a v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 83,60 eur. 3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná odôvodňujúc tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko dňa 7.10.2015, 4.11.2015, 7.12.2015 a 4.1.2016 zaplatila po 5 eur (spolu 20 eur), t.j. ešte pred vyhlásením rozsudku. Zároveň namietala odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že nemohla bez svojej viny uplatniť tieto dôkazy, nakoľko súd rozhodol bez pojednávania, a to napriek tomu, že pojednávanie vo veci nariadené bolo, pričom svoju neúčasť na ňom ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti. Na základe uvedeného žiadala napadnutý rozsudok zrušiť. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 25.4.2016, v rámci ktorého zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 20 eur, a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Zároveň argumentoval tým, že žalovaná neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by nemohla uplatniť pred súdom prvej inštancie. Žiadal, aby súd v zmysle čiastočného späťvzatia zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 192,17 eur spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr. 5. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 6. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 7. Podľa § 370 ods. 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 8. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca prevzal rozsudok súdu prvej inštancie dňa 3.3.2016 a žalovaná dňa 21.3.2016. Odvolanie podala žalovaná dňa 5.4.2016 na pošte. Žalobca doručil čiastočné späťvzatie žaloby súdu prvej inštancie dňa 25.4.2016. Uvedené znamená, že žaloba bola žalobcom čiastočne vzatá späť, keď už súd prvej inštancie vo veci rozhodol, ale jeho rozhodnutie nebolo právoplatné. 9. Pretože žalobca vzal žalobu čiastočne späť v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak predtým ako sa rozsudok súdu prvej inštancie stal právoplatným, pričom žalovaná sa nevyjadrila k výzve odvolacieho súdu ohľadom súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby (a teda nevzniesla žiadne vážne dôvody, pre ktoré s ním nesúhlasí), odvolací súd po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. postupoval v zmysle § 370 C. s. p., pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie o tejto časti zastavil. 10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne podané dôvodne. 11. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 4.8.2014 domáhal zaplatenia sumy 227,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 47,36 eur od 10.8.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 47,57 eur od 10.9.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 128,74 eur od 10.10.2011 do zaplatenia a vo výške 9,25% ročne zo sumy 3,50 eur od 10.11.2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná neuhradila fakturované sumy za služby elektronickej komunikácie poskytnuté na základe zmlúv o pripojení a ich dodatkov, ktoré boli uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako aj poplatky v súlade s cenníkom právneho predchodcu žalobcu. 12. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 13. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. 16. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. 17. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovanej považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, pričom odvolací súd je viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Predmetom odvolacieho prieskumu je ( vychádzajúc z obsahu odvolania podaného žalovanou ) prisudzujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu spolu s úrokom z omeškania a trovami konania. Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 15 eur s príslušenstvom a výrok, ktorým zamietol žalobu vo zvyšku príslušenstva nebol žiadnymi dôvodmi uvedenými v odvolaní napadnutý. 19. Žalovaná v podanom odvolaní namieta nedostatočne zistený skutkový stav vzhľadom na čiastočnú úhradu istiny (20 eur) do času vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca reflektoval na zaplatenie 20 eur istiny žalovanou v priebehu sporu, a to čiastočným späťvzatím žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Námietka odvolateľky smerujúca k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu (nezohľadnením uhradenej sumy 20 eur) sa pripustením čiastočného späťvzatia žaloby o zaplatenie istiny vo výške 20 eur a zastavenia konania v tejto časti tak stala bezpredmetnou a má význam iba vo vzťahu k posúdeniu priznaného úroku z omeškania. 20. Pokiaľ ide o priznaný úrok z omeškania (výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku príslušenstva zamietnutá, nebol odvolaním napadnutý), súd prvej inštancie sa čiastočne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ohľadom omeškania žalovanej. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vyhodnotiť vykonané dokazovanie v tomto smere tak, že žalobca nepreukázal omeškanie žalovanej s plnením jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, keďže nepreukázal doručenie týchto faktúr žalovanej (ako dohodnutého spôsobu splatnosti). Žalovaná sa tak mohla dostať do omeškania až potom, ako sa o svojej platobnej povinnosti dozvedela (v tomto prípade sa dozvedela o povinnosti splniť dlh doručením platobného rozkazu, ktorého prílohou bola žaloba a pripojené dôkazy), t.j. až týmto dňom nastala splatnosť uplatnenej pohľadávky žalobcu. Úrok z omeškania z priznanej istiny však žalovaná bola povinná zaplatiť až odo dňa nasledujúceho po takto určenej splatnosti dlhu ( t.j. od 30.9.2014) , preto odvolací súd vo svojom rozhodnutí prihliadol na túto skutočnosť a začiatok omeškania určil dňom 30.9.2014. Vo vzťahu k úrokom z omeškania zároveň zohľadnil fakt, že žalovaná v priebehu sporu na súde prvej inštancie zaplatila sumu 20 eur, a to dňa 9.10.2015 sumu 5 eur, dňa 6.11.2015 sumu 5 eur, dňa 9.12.2015 sumu 5 eur a dňa 7.1.2016 sumu 5 eur. Túto skutočnosť nerozporoval ani žalobca, keď zobral žalobu o zaplatenie 20 eur späť a potvrdil prijatie tejto sumy od žalovanej. Odvolací súd pri posúdení časového okamihu zaplatenia jednotlivých čiastok vychádzal z tvrdenia žalobcu o pripísaní úhrady sumy 5 eur dňa 9.10.2015, sumy 5 eur dňa 6.11.2015, sumy 5 eur dňa 9.12.2015 a sumy 5 eur dňa 7.1.2015 (ktoré dátumy korešpondujú s predloženými poštovými poukážkami žalovanej). Pri zohľadnení skutkového stavu (na základe ktorého žalovaná v súčasnosti dlhuje žalobcovi sumu 192,17 eur), sa potom žalovaná dostala do omeškania so zaplatením sumy 212,17 eur dňa 30.9.2014, pričom v omeškaní bola až do 9.10.2015, kedy zaplatila 5 eur, následne bola v omeškaní so zaplatením sumy 207,17 eur od 10.10.2015 do 6.11.2015, kedy zaplatila 5 eur, obdobne bola v omeškaní so zaplatením sumy 202,17 eur od 7.11.2015 do 9.12.2015, kedy zaplatila 5 eur, a napokon bola v omeškaní so zaplatením sumy 197,17 eur od 10.12.2015 do 7.1.2016, kedy zaplatila 5 eur a zostala v omeškaní so zaplatením sumy 192,17 eur od 8.1.2016 do zaplatenia. 21. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ( týkajúcej sa prisudzujúceho výroku rozsudku) podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 192,17 eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako je uvedené v zmeňujúcom výroku tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výška úroku z omeškania bola stanovená v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinným ku dňu omeškania). 22. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že postupom súdu prvej inštancie jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd konštatuje, že táto je nedôvodná. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že prvoinštančný súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 29.10.2015, pričom žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, rovnako ako aj žalovaná (z dôvodu práceneschopnosti), ktorá zároveň požiadala o odročenie pojednávania. Následne súd prvej inštancie oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, a to podľa § 156 ods. 3 O.s.p., z ktorého mu táto povinnosť vyplýva vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania. Hoci prvoinštančný súd v prvej fáze nariadil vo veci pojednávanie (ktoré odročil) a následne zvolil procesný postup v zmysle § 115a O.s.p. v spojení s § 156 O.s.p., keďže išlo o drobný spor, na prejednanie ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, postupoval v súlade s procesnými pravidlami vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku. Týmto postupom teda nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovanej, t.j. k odňatiu možnosti konať pred súdom. 23. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p., a priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o trovách konania v zastavujúcej časti konania vychádzal z procesného zavinenia žalovanej, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom došlo v dôsledku plnenia žalovanej po podaní žaloby, z toho dôvodu patrí náhrada trov protistrane (t.j. žalobcovi). V zostávajúcej časti vychádzal z procesného úspechu žalobcu, ktorému z tohto titulu patrí nárok na náhradu trov konania, s prihliadnutím na skutočnosť, že nepatrný neúspech žalobcu v časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania nebolo možné zohľadniť, keďže výpočet pomeru úspechu a neúspechu časovo neohraničeného nároku (do zaplatenia) nie je možný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).