Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/221/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514222835 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514222835.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti M.: L., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., C. K. XXXX, zastúpená JUDr. Katarínou Juričkovou, advokátkou, AK Drieňová 14, Bratislava, a otec - W.. E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., G. 26, zastúpený JUDr. Vierou Kuruczovou, advokátkou, AK Trnavská cesta 15, Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/352/2014-598 zo dňa 14.01.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú L., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že návrh otca nie je podaný dôvodne. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť na jeho argument, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom nebolo vykonané riadne dokazovanie, nakoľko rodičia vo veci uzavreli rodičovskú dohodu, k čomu súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom konaní bolo vykonané dokazovanie. Hlbšie a dôkladnejšie dokazovanie bolo vykonané v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 17P/20/2012, v ktorom bol dňa 12.12.2012 zamietnutý návrh matky na určenie výživného na maloleté deti a práve v tomto konaní súd dôsledne preskúmal náklady maloletých detí, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, pričom skúmal obdobie rokov 2010-2012 a rozhodujúce obdobie, pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom je práve obdobie posledných 12 mesiacov pred rozhodovaním vo veci, t.j. obdobie od 02/2011 do 02/2012. Rodičovská dohoda sa neuzatvára s poukazom, že rodič, ktorému sú zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti, už nebude mať ďalšie požiadavky a spory ohľadne financií, BSM alebo detí. Neobstojí ani argument, že s celkovou výškou výživného X.XXX eur mesačne súhlasil, lebo očakával, že vzájomné vzťahy po rozvode budú dobré a je absurdné jeho ďalšie tvrdenie, že v tom čase nedosahoval a ani v súčasnosti nedosahuje také príjmy, z ktorých by bol po odpočítaní nevyhnutných mesačných výdavkov schopný platiť výživné na deti mesačne vo výške X.XXX. eur. Pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného a porovnávaní pomerov existujúcich v čase poslednej úpravy výživného a terajších pomerov súd prvej inštancie vychádzal z výsledkov dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. 17P/20/2012. Neobstojí ani argument otca, že výživné nemal z čoho platiť, preto predal svoj byt na G. ul. za XX.XXX eur z dôvodu, že je zaťažený hypotékou, nakoľko trhová hodnota bytov v tejto lokalite je podstatne vyššia. Za absurdné vyhodnotil tvrdenie otca, že tento byt si následne prenajímal za XXX eur mesačne a zdržiaval sa v ňom sporadicky len počas víkendov, naďalej platil splátky hypotéky, ktoré mu nový vlastník bytu refundoval, čo žiadnym spôsobom nepreukázal. Skutočnosť, že si tento byt prenajímal len do júla 2015 tiež nepreukázal. Počinom, ktorým previedol vlastnícke práva k bytu na G. ul. pripravil maloleté deti do budúcna o ich dedičské právo k tejto nehnuteľnosti, ako aj o možnosť bývania v nej, čím jednoznačne poškodeniu ich záujmy. Tvrdenia otca, že sa mu znížil príjem, nakoľko jeho jediným príjmom je len starobný dôchodok, je účelové s cieľom dosiahnuť zníženie jeho vyživovacej povinnosti, nakoľko výška dôchodku otca je vyššia ako jeho príjem z posledného pracovného pomeru, navyše za tvrdenia otca, že spoločnosti, v ktorých figuruje ako spoločník, sú v strate alebo dosahujú veľmi malý zisk. Otec je poberateľom predčasného starobného dôchodku od 23.10.2014 a návrh na zníženie výživného podal až o rok neskôr. Ním vyčíslené mesačné náklady ďaleko prevyšujú jeho príjem, pretože len za prenájmy platil mesačne XXX eur a výška mesačnej splátky hypotekárneho úveru činí X.XXX eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil podnikateľskú činnosť otca, poukázal najmä na neprimerané riziká, ktoré otec na seba berie, keď spoločnosť D., s.r.o., ktorej je jedným z troch spoločníkov, si požičala vysoké finančné čiastky, ako aj tvrdenie, že v prípade, že sa investičný zámer ukončí a apartmány sa predajú, bude na deti platiť vyššie výživné. Nie je možné konštatovať, že výživné je stanovené v neprimeranej výške, nakoľko by sa v danom prípade jednalo o res iudicata. Výživné na maloleté deti nebolo upravené 4 roky, na strane detí nastala zmena pomerov, matka všetky náklady detí súvisiace so školskou a záujmovou činnosťou ako aj zdravotným stavom detí riadne zdokladovala. Každý rodič je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočný príjem na to, aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť a až z finančných prostriedkov, ktoré mu potom zostanú si môže zabezpečovať svoje vlastné potreby. Otca neospravedlňujú jeho nepriaznivé majetkové pomery, pretože svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť, ako prvoradú povinnosť, v danom prípade neobstojí vyvíjanie jeho podnikateľských aktivít tak, že realizuje bez príjmu developerský projekt s neistým výsledkom. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písmeno a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o okolnosti uzavretia rodičovskej dohody týkajúcej sa výživného, uvádzal argumenty na vysvetlenie, za akých okolností prejavil súhlas s uvedeným výživným. O výživnom je potrebné rozhodnúť vždy podľa stavu platného v čase rozhodovania, pričom dostatočne preukázal, že za súčasných podmienok nemôže platiť uvedené výživné. Skutočnosť, že takýto návrh podal rok potom, čo mu bol priznaný starobný dôchodok neodôvodňuje zamietnutie návrhu na zníženie výživného. Taktiež nie je pravda, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu. Byt predal, pretože bol zaťažený záložným právom na zabezpečenie pohľadávky z hypotekárneho úveru, dôležitým motívom bolo, že do budúcna už nebude schopný uhrádzať výživné v súdom stanovenej výške. Ak by bol zaťažený nižším výživným, nemusel by predávať tento byt, mohol ho prenajímať. Súd nezohľadnil všetky jeho tvrdenia, nesprávne je tvrdenie súdu prvej inštancie, že musí svoje podnikateľské aktivity legalizovať tak, aby mal reálnu možnosť plniť si včas svoju vyživovaciu povinnosť a nie keď dosiahne zisk. Nie je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti R. s.r.o., začal neskôr podnikať prostredníctvom tejto spoločnosti a z tejto činnosti očakáva zisk, to však nemôže mať vplyv na posudzovanie jeho pomerov v čase vydania rozvodového rozsudku. Tiež je nesprávne tvrdenie súdu prvej inštancie, že sa projekt realizuje bez príjmu s neistým výsledkom, ide o developerský projekt, do ktorého bolo potrebné investovať značný kapitál z cudzích zdrojov, on ho nefinancoval a ktorého výsledok sa očakáva až po predaji apartmánov a splatení dlžného kapitálu z cudzích zdrojov. Práve preto, že očakáva z predmetného projektu zisk, vykonáva všetky činnosti, ako konateľa bez príjmu, ktorý sa mu však vráti v budúcnosti v podobe zisku. V čase, keď sa dohodol s matkou na výživnom bol schopný uvedené výživné platiť. Poukázal však na to, že jeho príjmy ani v uvedenom čase neodôvodňovali platenie výživného X.XXX eur mesačne, mal však úspory, z ktorých bol schopný určitý čas takéto výživné platiť. Náklady, ktoré matka v konaní deklarovala, preukazovala, nie sú nákladmi na odôvodnené a nevyhnutné potreby detí, ale nadštandardné náklady. Súd prvej inštancie neprihliadol na jeho zmenu pomerov za posledné 3 - 4 roky, nevychádza zo súčasného stavu aký je. Žiadal preto zmeniť rozsudok súd prvej inštancie tak, že bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej L. sumou XXX eur a maloletej B. sumou XXX eur k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od vyhlásenia rozsudku. 4. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. Poukázala na to, že u otca sa nezmenili finančné pomery, práve naopak otec preukázal súdu, že je schopný naďalej platiť mesačné náklady vo výške asi X.XXX eur spojené s hypotekárnym úverom na byt, ktorý nie je v jeho vlastníctve, pričom nepreukázal, že by mu nový vlastník refundoval čiastku hypotekárneho úveru, spojené so spotrebným úverom, nájmom na byt v Bratislave na G. ulici, ako aj nájmom na fiktívny byt v C., a to všetko pri dôchodku XXX eur. Takéto konanie otca možno považovať vzhľadom na jeho odborné znalosti, dosiahnuté vzdelanie, výkon pracovných činností, ktoré dosahuje pre uvedenú pracovnú spoločnosť bez nároku na odmenu za konanie, kde sa sám bez dôvodu vzdal nároku na zárobok za vykonanú činnosť. Súd prvej inštancie dôsledne porovnal a posúdil pomery rodičov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k správnemu právnemu záveru, že nebola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného. Poukázala aj na to, že maloletá B. bola prijatá na tanečné konzervatórium R. I. v školskom roku 2016-2017. 5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 6. Podľa § 471 ods. 1 C.s.p., predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 7. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 8. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 20P/352/2004-598 zo dňa 14.01.2016, s použitím príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, keď zamietol návrh otca na zníženie výživného. Zároveň odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci sa začalo dňa 30.09.2014, pričom na konanie sa aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 zrušený zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych veciach akým je aj predmetné konanie boli však upravené zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy zákona ( zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a novej právne úpravy ( zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších ( zrušených predpisov ). Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov, vykonaných v prebiehajúcich konaniach podľa zrušenej právne úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. 9. Vzhľadom na zakotvenie princípu okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem do samotného paragrafového znenia C.m.p., podľa § 395 ods. 1 C.m.p., odvolací súd uvádza namiesto pojmov súd prvého stupňa použitý v rozhodnutí i následne v podaniach účastníkov pojmy súd prvej inštancie a účastníkmi konania sú matka, otec, maloleté deti a kolízny opatrovník. 10. Pri posudzovaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť, súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. 13. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že súd prvej inštancie správne posúdil, či nastala zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného. Samotná skutočnosť, že je výživné neprimerané podľa názoru otca maloletých detí nie je dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti. v konaní matka riadne zdokladovala všetky odôvodnené potreby maloletých detí a skutočnosti tvrdené otcom nemôžu byť vyhodnotené v neprospech maloletých detí. Tu je potrebné poznamenať, že deti boli nastavené na určitú životnú úroveň, pri ktorej súd prvej inštancie nezistil dôvod na jej zníženie. 14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.m.p.. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.). Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).