Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/380/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514224858 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514224858.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: Z. W., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvalo bytom P. Č.. XX, H., zastúpený advokátkou: JUDr. Ivana Zmeková, so sídlom Zámocká č. 30, Bratislava, proti žalovanej: S. W., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvalo bytom SI. Č.. X, H., t.č. I. O. X, M., I. M., právne zastúpená: JUDr. Marianna Kuchtová, s.r.o., IČO: 36 854 531, so sídlom Staré záhrady č. 3, Bratislava, o zníženie výživného na manželku na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 27. augusta 2015, č.k. 40C 179/2014-78 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 27. augusta 2015, č.k. 40C 179/2014-78 vo výroku, v ktorom súd znížil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej počnúc dňom 29.10.2014 zo sumy 200,- € na sumu 100,- € mesačne zročnú k rukám žalovanej vždy do 15. dňa v mesiaci, p o t v r d z u j e . II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 27.08.2015, č.k. 40C 179/2014-78 súd prvej inštancie rozhodol tak, že znížil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej počnúc dňom 29.10.2014 zo sumy 200,- € na sumu 100,- € mesačne zročnú k rukám žalovanej vždy do 15. dňa v mesiaci. Súd prvej inštancie v rámci výroku konštatoval, že týmto sa mení uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 11C 2015/2013-150 zo dňa 30.06.2014 v časti bežného výživného na manželku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2014 sa žalobca domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči žalovanej, ako jeho manželke určenej naposledy rozhodnutím súdu prvej inštancie č.k. 11C 205/2013-150 zo dňa 30.06.2014, t.j. schváleným súdnym zmierom. Žaloba bola odôvodnená tým, že od uzavretia zmieru došlo na strane žalobcu k zmene pomerov predovšetkým v dôsledku zníženia jeho príjmov po strate zamestnania. V čase tohto konania je nezamestnaný, poberajúci sociálne dávky vo výške 800,- € mesačne. Zamestnanie si aktívne hľadá, avšak situáciu mu komplikuje požiadavka voľných víkendov kvôli stretávaniu sa s dcérou pochádzajúcou z manželstva, s ktorou majú značne vzdialené bydliská. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Jeho súčasná finančná situácia mu neumožňuje platiť výživné v dohodnutej výške, nakoľko po odpočítaní všetkých jeho mesačných platieb mu nezostávajú žiadne financie, ani na jeho základné potreby a je odkázaný na finančnú podporu svojich rodičov. Hoci má žalovaná príjem len z rodičovského príspevku, v Rakúsku môže poberať prídavok na dieťa vo výške 160,- € mesačne, pričom žalobca jej poskytol všetku súčinnosť na jeho vybavenie. Okrem toho má omnoho lepšie majetkové pomery, keďže vlastní rodinný dom, ktorý v čase podania návrhu rozsiahlo rekonštruovala a navyše bývala so svojim priateľom, s ktorým si delili náklady na bývanie. V priebehu konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zdôraznil okolnosti prípadu, predovšetkým tú skutočnosť, že žalovaná má dieťa s iným mužom a teda prichádza do úvahy zvažovanie trvania vyživovacej povinnosti žalobcu pre rozpor s dobrými mravmi, avšak nežiadal o zmenu petitu návrhu vzhľadom na záujem o čo najrýchlejšie ukončenie sporu. Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poprela, že by jej žalobca poskytol súčinnosť pri vybavovaní prídavkov na dieťa a poukázala na nadbytočnosť sporu v prípade, ak by tak učinil, nakoľko v takom prípade by od neho nežiadala výživné vôbec. 3. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 13.07.2012 a doposiaľ sú manželmi, keď na súde prvej inštancie pod sp.zn. 17P 313/2013 prebieha konanie o rozvode ich manželstva a súčasne konanie o úprave ich rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. V konaní vedenom na súde prvej inštancie pod. sp.zn. 11C 205/2013 účastníci po uzavretí dohody o urovnaní zavreli súdny zmier, na základe ktorého sa žalobca zaviazal prispievať na výživu manželky sumou 200,- € mesačne. Obaja manželia sú občania Slovenskej republiky, žalobca t.č. dlhodobo žije v Rakúskej republike, kde predtým pracoval a v čase konania poberal dávky v nezamestnanosti a žalovaná s maloletou spoločnou dcérou účastníkov maloletou D., narodenou dňa XX.XX.XXXX v Maďarskej republike. 4. S poukazom na štátne občianstvo účastníkov a predchádzajúce rozhodnutie o manželskom výživnom súdom Slovenskej republiky súd prvej inštancie ustálil, že na základe zjavne konkludentnej dohody manželov je v predmetnej veci právomoc súdu daná podľa čl. 4 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Ďalej súd zistil, že v čase schvaľovania súdneho zmieru žalobca pracoval v Rakúsku, ako kuchár s príjmom 1.350,- € netto. Jeho výdavky na bývanie predstavovali 480,88 € mesačne za nájom a 59,- € za energie, výdavky na cestovné do zamestnania a za dcérou do Rajky cca 200,- € mesačne. Žalovaná sama zabezpečovala starostlivosť o maloletú D., poberala po narodení dieťaťa rodičovský príspevok vo výške 207,- €, jej mesačné výdavky okrem hypotéky predstavovali 190,- € za služby spojené s užívaním domu, 80,- € na stravu a 50,- € na drogériu. Servis pracovného trhu - úrad práce Rakúskej republiky rozhodnutím zo dňa 27.01.2015 žalobcovi priznal dávky v nezamestnanosti vo výške 26,75 € denne od 02.09.2014 do 20.01.2015 a vo výške 25,41 € denne od 22.01.2015 do 20.01.2016. Náklady na bývanie vo Viedni žalobca vyčíslil na sumu 514,06 € mesačne, na elektriku 53,60 € mesačne, cestovné vo výške 35,-€ mesačne, cestovné za dcérou 150,- € (trasa Viedeň - Rajka - Bratislava a späť), výživné na maloletú D. vo výške 160,- € mesačne a ďalšie výdavky na bežné potreby, stravu cca 120,- € mesačne, mobilný telefón cca 30,- € mesačne, hygienické potreby, oblečenie, potreby do domácnosti a pod. Od mája 2015 žije so svojou priateľkou, ktorá má príjem cca 1.150,- € a prispieva mu na bývanie polovicou nákladov. Na dlhu na manželku mal ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie dlh vo výške 350,- €. 5. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že žalovaná sa osobne celodenne stará o maloleté deti, v súčasnosti je bez akéhokoľvek príjmu, keď opakovane poukazovala na nedostatočnú súčinnosť žalobcu pri vybavovaní štátnych dávok na spoločné dieťa tak v Rakúskej republike, ako i na Slovensku. Od októbra 2014 žije v spoločnej domácnosti so svojim partnerom, ktorý pracuje ako SZČO s nepravidelným príjmom v priemere cca 1.000,- € mesačne. Partner matky je aj biologickým otcom jej druhého dieťaťa G. W., narodeného dňa XX.XX.XXXX, domnienka otcovstva voči ktorému však vzhľadom na trvanie manželstva svedčí žalobcovi, z ktorého dôvodu žalovaná proti nemu podala na súd prvej inštancie návrh na zapretie otcovstva k maloletému. S partnerom žijú v rodinnom dome v Rajke, ktorý nadobudla pred uzavretím manželstva so žalobcom v roku 2008, keď kúpa domu s pozemkom bola financovaná prostredníctvom hypotekárneho úveru, na zabezpečenie ktorého slúži nehnuteľnosť vo vlastníctve matky žalovanej p. V. Š., ktorá uhrádza za žalovanú aj mesačné splátky úveru vo výške 389,- €. V roku 2012 nadobudla od svojej matky osobné motorové vozidlo C. XXX, rok výroby XXXX. Svoje mesačné výdavky vyčíslila na sumu 162,30 € na náklady spojené s bývaním, pozostávajúce zo sumy 48,- € na elektriku, 22,50 € za satelit, 10,- € za vodu, 16,80 € za smeti, 65 ,- € za plyn, ďalej 40,-€ za cestovné náklady z Rajky do Petržalky za účelom návštev lekárov a obchodov, 40,- € na životné poistenie, 65,- € na domácnosť a drogériu, 250,- € na stravu, a 20,- € na ošatenie, t.j. spolu bez hypotekárneho úveru cca 577,- € mesačne. 6. V rámci odôvodnenia svojho rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že nárok manžela na manželské výživné je viazané na skutočnosť, že životná úroveň jedného z manželských partnerov je nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. V konaní bolo preukázané, že príjem žalobcu, od ktorého sa odvíja jeho životná úroveň v rozhodnom období, t.j. od 29.10.2014 napriek zmeneným pomerom na jeho strane po jeho podstatnom znížení v dôsledku straty zamestnania je síce naďalej podstatne vyšší, než je tomu u žalovanej, tak ako tomu bolo už v čase schvaľovania súdneho zmieru, avšak súd prvej inštancie musel prihliadať taktiež na zásadnú zmenu pomerov na strane žalovanej, ktorá zhruba v čase podania návrhu začala viesť spoločnú domácnosť s iným mužom, s ktorým v tom čase i otehotnela a v priebehu konania dňa XX.XX.XXXX porodila mimomanželské dieťa. Životná úroveň žalovanej tak v zásade od podania návrhu bola dorovnaná do životnej úrovne žalobcu, práve v dôsledku spolužitia s iným mužom, ktorý má riadny zdroj príjmu ako samostatne zárobkovo činná osoba. Od októbra 2015 tak súd prvej inštancie aj za zohľadnenia majetkových pomerov žalovanej považuje životnú úroveň manželov za podstatne vyrovnanejšiu a žalovaná nemá nárok požadovať kompenzáciu vo forme manželského výživného na jej dorovnanie v doposiaľ určenej výške. Preto súd prvej inštancie návrhu žalobcu, ktorý zotrval na svojom návrhu iba na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zo sumy 200,- € na sumu 100,- € mesačne v plnom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 150 O.s.p. keď napriek plnému úspechu žalobcu mu nepriznal náhradu trov konania, vzhľadom na predmet konania, keď za dôvody hodné osobného zreteľa považoval pretrvajúcu čiastočnú odkázanosť žalovanej na manželské výživné aj po tomto rozhodnutí súdu a v tejto časti rozhodnutia zohľadňoval aj pasívny postoj žalobcu pri jeho nutnej súčinnosti k priznaniu štátnych dávok žalovanej, ktorá sa v súčasnosti osobne celodenne stará o dve maloleté deti a oficiálne je bez akéhokoľvek príjmu. 7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá v rámci odvolania uviedla, že so závermi prvoinštančného súdu nemožno súhlasiť. Poukázala na to, že životná úroveň žalovanej je už dlhodobo determinovaná jej statusom manželky žalobcu, ktorý po odchode zo spoločnej domácnosti vystavil žalovanú, ako aj ich spoločnú maloletú dcéru hmotnej núdzi. Výživné na dieťa a na manželku platil až na základe začatých súdnych konaní. Od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, t.j. od roku 2013 neposkytol žalovanej žiadnu súčinnosť v súvislosti so žiadaním priznania dávky, tak v Slovenskej republike, ako aj v Rakúskej republike. Životnú úroveň tak de facto neustále znižuje správanie sa žalobcu, ktorý svojím ostentatívnym preukazovaním nezáujmu poskytnúť akúkoľvek pomoc žalovanej, docielil skutočnosť, že prídavky na maloletú D., na ktoré vznikol od jej narodenia nárok v Rakúskej republike do dnešného dňa žalovaná, ako rodič, ktorý má dieťa zverené v osobnej starostlivosti, nedostala. O túto štátnu dávku žiadala prvotne žalovaná, bez pomoci žalobcu, ktorý v čase nedoriešeného konania o žiadosti žalovanej v Rakúskej republike o prídavok na dieťa, bez toho aby žalovanú informoval, sám podal rovnakú žiadosť v Rakúskej republike o prídavok na dieťa vo svojom mene. O postupe pri vybavení jeho žiadosti (jedná sa o sumu 165,- €/ mesačne od narodenia maloletého dieťaťa, t.j. od 04.01.2013) žalovanú neinformuje. V návrhu na začatie tohto konania žalobca uviedol zavádzajúcu informáciu, a to, že žalovaná môže poberať tieto dávky a že jej poskytol súčinnosť. Žalovaná poukázala na to, že štátne dávky vo forme rodičovského príspevku žalovanej slovenský Úrad práce a sociálnych vecí nateraz nepriznal, s odôvodnením, že primárne kompetentnou krajinou na výplatu rodinných dávok je Rakúska republika. Rakúska republika žalovanej rodičovský príspevok nemôže priznať, nakoľko nikdy nebola vedená v sociálnom systéme Rakúskej republiky. Skutočnosť, že žalovaná začala viesť spoločnú domácnosť s iným mužom, sama osebe nepotvrdzuje, že sa žalovanej zvýšila životná úroveň. V konaní pred súdom sa nepreukázali skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na zmenu životnej úrovne žalovanej. Samotný fakt, že vedie domácnosť s iným partnerom, s ktorým má druhé dieťa, je pre tieto účely nedostačujúci. Súd prvej inštancie neskúmal akou mierou a či vôbec sa partner žalovanej podieľa na nákladoch s bývaním, či ostatných nákladoch žalovanej. Preukazovanie zvýšenia životnej úrovne žalovanej nebolo vykonané vôbec. Obsah pojmu životná úroveň nie je správne zužovať len na význam možnosti zaobstarania si elementárnej výživy. Životná úroveň žalovanej je taktiež odvodená aj od možnosti disponovať aspoň istou minimálnou sumou vlastných peňažných prostriedkov, ktorými môže financovať chod domácnosti. Štandardne rodič na materskej resp. rodičovskej dovolenke disponuje sumou finančných prostriedkov aspoň vo forme štátnej dávky, ktorá mu má dočasne nahradiť výpadok príjmu a zároveň mu na výživu prispieva manžel alebo partner. Žalovaná aj v dôsledku správania sa žalobcu nemá od októbra 2013 prístup k žiadnym štátnym dávkam, ani na území Slovenskej republiky, ani v Rakúsku. Zo subjektívneho pohľadu žalovanej je jej prístup k finančným zdrojom nezmenený t.j. ona sama je neustále odkázaná na prispievanie od jej matky a prípadne od nového partnera. Prítomnosť spolužijúceho partnera u žalovanej nedáva automaticky predpoklad k vyššej životnej úrovni. Najmä, keď neustálymi obštrukciami zo strany žalobcu (neposkytnutie osobných údajov pre účely konaní na sociálnych úradoch, nesúčinnosť pri podpisovaní žiadostí, atď. ..) má za následok, že žalovaná je viac ako dva roky bez akéhokoľvek vlastného príjmu. V tejto súvislosti, pokiaľ nesie následky osobného statusu, ako manželky žalobcu na každom štátnom úrade žalovaná, je logické, že následky z osobného statusu manžela znáša aj žalobca. Nakoľko žalovaná, podľa tvrdení kompetentných štátnych úradov, nie je oprávnená na poberanie základných štátnych dávok v Slovenskej republike, z titulu jej trvajúceho manželstva so žalobcom (ktorý nie je evidovaný v sociálnom systéme Slovenskej republiky a neposkytuje žalovanej na tieto účely potrebné údaje), potom je aspoň v minime poskytovanom štátnymi dávkami v Slovenskej republike odkázaná na výživu zákonného manžela. Pokiaľ by žalovaná bola oprávnená na rodičovský príspevok podľa legislatívy SR, jej mesačný príjem z rodičovského príspevku by bol 203,20 €, prídavok na 1 dieťa vo výške 23,52 €, spolu by teda v minime podľa slovenskej legislatívy mala poberať sumu 250,24 €, čo by bola suma na základné hospodárenie. Žalovaná však z vyššie uvedených dôvodov nedisponuje žiadnym príjmom. V zmysle vyššie uvedeného žalovaná považuje sumu výživného na manželku vo výške 200,- € za náležitú a primeranú. V prípade právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie nemá žiadne finančné rezervy a ani žiadny príjem, aby žalobcovi vrátila sumu priznanú od podania návrhu. Žalovaná má za to, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na zníženie výživného na manželku z dôvodu, že došlo k zmene pomerov na strane žalovanej a životná úroveň manželov sa dorovnala, v tomto aspekte súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a v konaní na prvom stupni takáto skutočnosť relevantne preukázaná nebola. Životná úroveň žalovanej sa spolužitím s novým partnerom takmer nezmenila, naďalej zostala bez vlastného príjmu. Žalobca síce stratil zamestnanie, viac ako rok žije vo Viedni ako nezamestnaný, jeho náklady na bývanie však klesli o polovicu z dôvodu, že vedie domácnosť so svojou priateľkou, je síce nezamestnaný, ale vzhľadom k množstvu voľného času je v jeho možnostiach zarobiť si brigádnickou prácou a svoju životnú úroveň vylepšiť, žalovaná je stále na rodičovskej dovolenke, naďalej bez priznaného nároku na štátne dávky, celodenne sa stará o dve maloleté deti, nemá žiadny vlastný príjem. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná žiada, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 220 OSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu na zníženie výživného na manželku v celom rozsahu zamietne a žalovanej prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalovaná pre prípad úspechu v odvolacom konaní vyčíslila svoj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 8. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej podaním doručeným súdu dňa 30.11.2015 v rámci, ktorého uviedol, že tvrdenie žalovanej, že žalobca neposkytol žalovanej žiadnu súčinnosť v súvislosti so žiadaním o štátne dávky, tak v Slovenskej republike, ako aj v Rakúskej republike, sú nepravdivé a účelové. Potvrdzuje to i skutočnosť, že sám žalobca podal žiadosť o priznanie prídavku na dieťa v Rakúskej republike. To, že žalovanej neboli priznané dávky v Slovenskej republike, t.j. rodičovský príspevok, nie je vinou žalobcu. Žalobca sa na poskytnutie dávok informoval v Rakúskej republike a rakúskymi úradmi mu bolo oznámené, že na rodičovský príspevok v Rakúsku žalovaná nemá nárok, nakoľko v Rakúskej republike nebýva a ani tu nepracuje. Žalobca poukázal na to, že žalovaná vo svojom odvolaní vyslovuje nesúhlas s tvrdením súdu (ako aj žalobcu), že jej životná úroveň bola v čase podania návrhu žalobcom v zásade dorovnaná v dôsledku spolužitia s iným mužom, ktorý má riadny zdroj príjmu. Tento postoj žalovanej považuje žalobca za protichodný, nakoľko na jednej strane žalovaná uvádza, že skutočnosť, že začala viesť spoločnú domácnosť s iným mužom nepotvrdzuje, že sa jej zvýšila životná úroveň, avšak na strane druhej, v závere odvolania, poukazuje na to, že na strane žalobcu došlo k zníženiu nákladov na bývanie na polovicu, nakoľko žalobca vedie spoločnú domácnosť so svojou priateľkou. Toto tvrdenie žalovanej považuje žalobca z tohto hľadiska za účelové. Žalovanou požadovaný nárok na výživné v pôvodnej výške 200,- € z dôvodu, že životná úroveň žalobcu a žalovanej nie je rovnaká, považuje žalobca za neodôvodnený. Svedčí o tom o.i. (riadny zdroj príjmu priateľa žalovanej, s ktorým žije v spoločnej domácnosti) skutočnosť, že žalobca býva v nájme, pričom žalovaná býva v úplne zrekonštruovanom rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve. I z toho je zrejmé, že životná úroveň žalovanej nie je nižšia, ako životná úroveň žalobcu pokiaľ ide o majetkové pomery, práve naopak. Preto tvrdenia žalovanej, že jej životná úroveň je nižšia, ako životná úroveň žalobcu, a preto je odkázaná na výživné, považuje za klamlivé, zavádzajúce a účelové. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení rozsudku uvádza: „. I. na I. D. N. D. na G., Ž. Ž. Ú. N. F. I. C. N. T., T. Ž. Ú. S. I.J., M.. ak I. S. I. T. na D. U., Z. V. Ž. Ú. H. F. M.. D. Y. H. C., Ž. C. Ž., B. Y. G. B. N. Ž. Ú. D. M. B., U..N.. B. XX.XX.XXXX napriek F. C. na N. G. po N. C. F. D. S. G. F. N. G. T. C. D., T. N. U. O. Ž., U. Z. U. H. O.Ž. D. Č. G. G. F., Z. súd I. C. taktiež na F. F. C. na G. Ž., Y. F. D. Č. C. T. F. D. G. S. G. V.Ý. I., G. Y. D. U. Č. V. B. Z. D. C. Y. S. XX.XX.XXXX C. I. S.. Ž. Ú. Ž. U. D. F. B. C. T. H. S. S. Ž. Ú. Ž. C. D. S. G. G. V. I., Y. I. M. F. C. Z. G. F. Č. B.. B. B. U. súd Z. za F. I. C. Ž. C. Ž.V. Ú. I. za C. D. Z. Ž. T. T. C. Y. D. Q. I. D. na N. S. D. S. O. D.. Preto súd T. Ž., Y. F. na G. T. V. na F. N. D. C. F. XXX,- €. na G. XXX,- €. I. D. C. M. D..". Žalobca podaným návrhom zo dňa 27.10.2014 žiadal zníženie výživného na manželku z dôvodu jeho zmenenej finančnej situácie. Už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie rozsudkom, mal žalobca za to, že trvanie vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi. Avšak s cieľom čo najskôr skončiť konanie, žalobca nežiadal zmenu petitu podaného návrhu. Poukázal na to, že tak ako vyplýva z ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ide o základnú zásadu osobných rodinnoprávnych vzťahov, ktorým je aj vzťah medzi manželmi. V súlade s touto zásadou, konanie osoby v rozpore s dobrými mravmi, musí byť sankcionované. Má za to, že v tomto prípade by malo byť sankciou nepriznanie výživného osobe, ktorá koná v rozpore s dobrými mravmi, t.j. konanie žalovanej. Tak, ako vyplýva i z praxe súdov, ak súd zistí rozpor s dobrými mravmi, nemá inú možnosť (napr. zníženie výživného), ako výživné nepriznať. Podotýkame, že žalovaná počas trvania manželstva so žalobcom nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým má druhé dieťa a žije s ním v spoločnej domácnosti. Celkové pomery žalovanej nie je možné považovať za horšie v porovnaní so žalobcom (aj s prihliadnutím na jej majetkové pomery), a preto má za to, že sú naplnené podmienky pre zrušenie výživného na manželku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenie § 95 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, žalobca mení petit návrhu a žiada, aby odvolací súd zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej ku dňu podania návrhu, t.j. 29.10.2014. V súlade s uvedeným vyššie, navrhuje odvolaciemu súdu, aby vydal uznesenie, ktorým odvolací súd mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej, určeného uznesením Okresného súdu Bratislava V, č.k. 11C 205/13-150 zo dňa 30.06.2014, počnúc dňom 29.10.2014, alebo odvolací súd zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia mu vec na ďalšie konanie. 9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné a rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.07.2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bol žalobca, právna zástupkyňa žalobcu, žalovaná a právna zástupkyňa žalovanej upovedomení zákonným spôsobom. 10. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a trvá až do jeho zániku. Manželia, ako to vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nežijú a ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Táto skutočnosť je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 73 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä o ustanovenie § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ustanovenia § 19 Zákona o rodine vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým korektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov. 11. Odvolací súd má za to, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami žalovanej uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Žalovaná ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie, pretože všetky jej tvrdenia boli už zohľadnené v rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. v rámci prvoinštančného konania a správne vyhodnotené súdom prvej inštancie. Odvolacie námietky žalovanej vzťahujúce sa k neposkytnutiu súčinnosti zo strany žalobcu o poskytnutie prídavku na dieťa v Rakúskej republike sú takpovediac bezpredmetné pre predmetnú vec. Nepochybnou však zostáva skutočnosť, že žalovaná žije v partnerskom zväzku s iným mužom, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou, má so žalovanou dieťa a predpokladá sa, že partner participuje aj na nákladoch na domácnosť, a aj z týchto dôvodov došlo k zvýšeniu životnej úrovne žalovanej. Životná úroveň žalovanej sa neodvíja od jej aktuálneho množstva finančných prostriedkov, tak ako tvrdí žalovaná vo svojom odvolaní, ale od spôsobu života, ktorý žalovaná vedie, od toho, že vlastní nehnuteľnosť, ktorú má vo výlučnom vlastníctve, že má vlastné motorové vozidlo, ako aj od možnosti byť na rodičovskej dovolenke s maloletým dieťaťom počas 3- ročnej zákonom stanovenej doby. Pre toto konanie je bezpredmetné, že životnú úroveň žalovanej pomáha takpovediac vykrývať aj jej matka, nakoľko v rámci tohto konania sa prihliada výlučne na životnú úroveň osoby odkázanej na výživné bez ohľadu na to, kto jej túto „vyššiu“ životnú úroveň zabezpečuje. Odvolací súd teda v zhode so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že poskytnutím súčinnosti partnera žalovanej a aj za pomoci matky žalovanej dochádza k zvyšovaniu úrovne životnej úrovne žalovanej. K uvedenému súd prvej inštancie riadne prihliadol a správne znížil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej v rozsahu, ako požadoval samotný žalobca. 12. Pokiaľ ide o zmenu petitu navrhnutú žalobcom vo vyjadrení k odvolaniu, v tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že voči rozsudku súdu prvej inštancie žalobca nepodal odvolanie, pričom odhliadnuc od uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny kódex a to zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý vo svojom ustanovení § 371 CSP priamo udáva, že žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Pokiaľ má žalobca zato, že došlo k zmene skutkových okolností a je potrebné vyživovaciu povinnosť medzi manželmi zrušiť, musí si podať samostatný návrh o zrušenie vyživovacej povinnosti, nakoľko k návrhu, ktorý žalobca podal len ako vyjadrenie k odvolaniu odvolací súd v rámci tohto odvolacieho konania nemohol prihliadnuť. 13. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu podľa vyššie citovaných ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).