Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/360/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514224970 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514224970.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej vo veci navrhovateľa: N.V. S., J.. XX.XX.XXXX, G. J. Č.. XXXX/XX, E., zastúpený NIKU & partners, s.r.o., Prokopa Veľkého č. 51, Bratislava, IČO : 36 866 008 za účasti povinného: N. L., J.. XX.XX.XXXX, G. M. Č.. X, G., zastúpený JUDr. Radoslava Sláviková Geržová, advokátka, Radlinského č. 2, Bratislava o zvýšenie výživného, na odvolanie povinného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. júna 2015 č.k. 7C 485/2014 - 279, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach v spojení s opravným uznesením č.k. 7 C 485/2014-323 zo dňa 31.7.2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 7 C 485/2014-323 zo dňa 31.7.2015 ( týmto bolo v zmysle § 164 O.s.p. opravené odôvodnenie rozsudku v časti výšky povolených splátok ) súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného k navrhovateľovi zo sumy 100,- € na sumu 250,- € mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc dňom 30.10.2014. Zročné výživné za obdobie od 30.10.2014 do 30.06.2015 vo výške 1.200,- € zaviazal povinného splácať spolu s bežným výživným vo výške 100,- € mesačne, s tým, že týmto sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 59P 56/2012-353 zo dňa 07.05.2014. Vo zvyšku súd návrh zamietol a povinného zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.259,18€ na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.05.2014 č. k. 59P 56/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.08.2014 bola znížená vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľovi zo sumy 232,36 € na sumu 100,- € mesačne počnúc dňom 14.12.2011. Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 08.01.2015 č. k. 19P 373/2014-24, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2015 súd zveril mal. S. L. do osobnej starostlivosti matke a zaviazal otca - povinného na platenie výživného vo výške 150,- € mesačne s účinnosťou od 01.01.2015. Z pripojeného spisu súd zistil, že matka maloletého podala návrh na úpravu práv a povinností k mal. S. z dôvodu, že sa odsťahovala od povinného do E., kde sa zamestnala a v súčasnosti je zamestnaná v reštaurácii L. I. E.. Navrhovateľ uviedol, že je študentom N. N. Š. S.. U.. N. I. G., v súčasnosti je v maturitnom ročníku. Podal si prihlášky na vysokoškolské štúdium, ktoré sú spoplatnené. Jeho potreby zabezpečuje matka, nakoľko výživné vo výške 100,- € v žiadnom prípade nemôže postačovať na jeho výživu ako aj ostatné životné náklady. Finančne mu vypomáhali aj starí rodičia, nakoľko jeho matka je onkologický pacient a taktiež má zvýšené náklady. Ďalej uviedol, že medzičasom mu zomrela stará matka, o starého otca sa stará matka navrhovateľa, preto v súčasnosti nepracuje. Navrhovateľ sa aktívne venuje hokeju a všetky náklady spojené s pobytom v zahraničí (H., W.) ako aj so zabezpečovaním hokejovej výstroje, si musí financovať sám, keď za účinkovanie v hokejovom tíme nedostáva žiadnu finančnú kompenzáciu. Nakoľko sa musí pripravovať na maturitné skúšky, pričom sa aktívne venuje hokeju, nemôže si v súčasnosti privyrábať brigádnicky. Povinný uviedol, že návrh navrhovateľa považuje za účelový. Keď mu naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi, navrhovateľ sa vôbec nedostavoval na pojednávania, konanie trvalo 4 roky. Ďalej uviedol, že nie je schopný synovi platiť vyššie výživné ako 100,- €, nakoľko na mal. S., ktorý má X V., platí výživné vo výške 150,- € a okrem výživného mu poskytuje vecné plnenia vo výške min. 50,- €. Mal. S. má oslabenú imunitu, preto má zvýšené náklady na lieky. Ďalej uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je 1.600,- € mesačne, z čoho 500,- € predstavujú platby zamestnávateľa za nadčasy. Okrem toho povinný spláca hypotéku, nájom, elektrinu a taktiež má zdravotné problémy, ktoré zvyšujú jeho náklady. Povinný s navrhovateľom nekontaktuje, akurát jeho matke kondoloval k úmrtiu starej matky navrhovateľa. 1.2. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že navrhovateľ je študentom Súkromnej strednej odbornej školy S.. U.. N. I. G.M.. Výška školného bola stanovená na 500,- € ročne. Rozhodnutím riaditeľa školy bol navrhovateľ oslobodený od povinnosti dochádzať do školy v období od 11.09.2014 do 30.04.2015. Navrhovateľ je podmienečne prijatý na dennú formu štúdia „aplikovaná informatika“ na W. N.. U. M. S. I. Y.. Matka navrhovateľa ako vyplýva Z potvrdenia S.. G. Y. L. O. XX.XX.XXXX je v dispenzárnej starostlivosti onkologickej ambulancie v E. pre závažné onkologické ochorenie, má okrem diagnostikovanú celiakiu, teda pacientka je na bezlepkovej diéte. Navrhovateľ zaplatil za letenku do W. 1.127,50 € a ostatných pokladničných blokov je zrejmé, že výdavky navrhovateľa na hokejovú výstroj, oblečenie sú skutočne veľmi vysoké, len hokejka stojí 179,- €, prilba 35,- €, kondičná príprava 350,- €. Z daňového priznania matky navrhovateľa za rok 2014 bolo zistené, že matka navrhovateľa nemala žiadnu daňovú povinnosť, nakoľko v tomto roku mala príjem v celkovej výške 8.099,- € a výdavky vo výške 4.552,85 €, teda zisk vo výške 3.546,15 € a z potvrdenia Právnik -tenisová škola Y. &. H. zo dňa 27.01.2015 bolo zistené, že matka navrhovateľa u nich pracovala ako N. od 01.10.2010 do 30.04.2014, spolupráca bola ukončená na žiadosť S. S. z dôvodu jej onkologického ochorenia. Čistá mzda povinného za obdobie od 03/2014 do 02/2015 je 20.255,86 €, teda priemerný čistý mesačný príjem je 1.688,- €, povinný bol dispenzarizovaný pre opakované recidívy tumoru nosa a dlhodobo užíva lieky do nosa. Povinný spláca úver v N. do 15.10.2035 po 277,60 € mesačne. Z čestného prehlásenia V. H. - S. S.. S. súd zistil, že povinný okrem pravidelného výživného 150,- € prispel matke maloletého spolu sumou 55,- € za celé obdobie. 1.3. Súd prvej inštancie návrh povinného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov: matky navrhovateľa, K.. S.. S. V. a vyžiadaním si daňových priznaní matky navrhovateľa za roky 2010, 2011, 2012 zamietol, a to z toho dôvodu, že predmetné daňové priznania sú založené v pripojenom spise OS Bratislava II č. k. 59P 56/2012 a súd sa s nimi oboznámil. Výsluch matky nebolo možné vykonať zo zdravotných dôvodov, čo potvrdila jej ošetrujúca lekárka S.. O. I. O. XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX a výpoveď svedka S.. S. V. súd považoval za nadbytočnú, keď dospel k záveru, že dokazovanie ktoré vo veci vykonal bolo dostačujúce na to, aby mohol vo veci rozhodnúť. 1.4. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď mal za jednoznačne preukázané potvrdením o návšteve školy, že navrhovateľ je študentom strednej školy a vzhľadom na jeho podmienečné prijatie na vysokú školu, je tu predpoklad, že navrhovateľ sa naďalej štúdiom bude pripravovať na svoje budúce povolanie, teda nie je zárobkovo činný a schopný sám sa živiť, teda sú splnené podmienky ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Z pripojených písomných dokladov - príjmové pokladničné bloky ako aj z ostatných písomných dokladov doložených navrhovateľom, súd mal za preukázané, že náklady navrhovateľa na jeho životné potreby a najmä na jeho aktivity (aktívne hrá hokej), sú skutočne dosť vysoké a suma 250,- € je minimum, ktorým povinný môže pokryť aspoň časť jeho potrieb, keď ale musel zohľadniť aj ekonomické pomery na strane otca, teda skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému S. vo výške 150,- €. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že rovnako vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na syna N. došlo k výraznej zmene pomerov ako na strane povinného, tak aj na strane navrhovateľa. Z pripojeného spisu OS Humenné súd zistil, že povinnému bolo určené výživné na mal. S., J.. XX.XX.XXXX vo výške 150,- €, teda v podstatne nižšej sume ako udával povinný pri poslednej úprave výživného na syna N., kedy povinný uviedol, že prispieva na mal. S. sumou 300,- € mesačne a súčasne finančne podporuje aj jeho matku - vtedy družku povinného, nakoľko táto poberá len rodičovský príspevok vo výške 200,- €. Z predmetného spisu je zrejmé, že matka mal. S. sa medzičasom zamestnala a taktiež už nežije v spoločnej domácnosti s odporcom, preto povinnému odpadli výdavky spojené s financovaním spoločnej domácnosti s družkou a na výživu mal. S. prispieva podstatne nižšou sumou akou prispieval pri poslednej úprave výživného na syna N.. Na strane navrhovateľa taktiež došlo k výraznej zmene, nakoľko podľa jeho udania mu finančne vypomáhali aj starí rodičia, keďže jeho stará matka medzičasom zomrela, čo povinný nespochybnil, o túto finančnú výpomoc navrhovateľ prišiel. Vzhľadom na situáciu v rodine navrhovateľa - zdravotný stav jeho matky, ktorý je jasne preukázaný lekárskymi správami a potvrdeniami, súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane otca sú podstatne lepšie podmienky na to, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo výške ako mu určil súd. Povinného čistý mesačný príjem vo výške 1.688,- € podľa názoru súdu preukazuje, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu staršieho syna sumou 250,- € mesačne. Výška doterajšieho výživného v sume 100,- € v žiadnom prípade nemôže pokryť životné náklady XX- V. Č., keď je v zjavnom rozpore zo zákonom, aby výživné určené povinnému súdom na mal. S., ktorý nemá ani X V., vo výške 150,- €, bolo vyššie ako výživné pre syna N., ktorý je už dospelý a teda jeho potreby sú nepomerne vyššie. Z týchto dôvodov, keďže boli splnené zákonné podmienky na zmenu rozhodnutia o výživnom, súd zaviazal povinného platiť výživné tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a to od podania návrhu, pričom zročné výživné za obdobie od 30.10.2014 do 30.06.2015 vo výške 1.200,- €, súd povolil povinnému splácať v splátkach vo výške 100,- € spolu s bežným výživným. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti a možnosti povinného, tak ako to majú na mysli vyššie uvedené ustanovenia a sumu 250,- € považuje v danom prípade za primeranú. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaného dokazovania s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný a vo zvyšku súd návrh zamietol. 1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľ mal vo veci úspech, prináleží mu náhrada trov konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia. Z týchto dôvodov súd zaviazal povinného v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 a § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov na zaplatenie trov vo výške 1.259,18 € za 4 meritórne úkony (prevzatie veci, účasť na pojednávaniach dňa 09.04.2015, 14.05.2015 a 11.06.2015) po 253,94 € + 4x 8,39 € RP (režijný paušál) + 209,86 € (20% DPH) na účet právneho zástupcu navrhovateľa. 2. Proti tomuto rozsudku okrem výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, ktorý žiadal aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mal zato, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. On v rámci priebehu celého súdneho konania jasne poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal naplnenie zákonných požiadaviek na podanie návrhu na zvýšenie výživného v zmysle ust. § 26 Zákona o rodine. Podľa uvedeného ustanovenia nárok na úpravu výživného vzniká, ak sa podstatným spôsobom zmenia pomery na strane rodičov dieťaťa alebo na strane dieťaťa. Zmena pomerov je potom určujúcim ukazovateľom pri úprave samotnej výšky výživného. Z judikatúry súdov v obdobných veciach vyplýva, že vo väčšine prípadov ide o zmenu na strane majetkových pomerov, keď sa zmení výška príjmu rodiča alebo v prípade zvýšenia opodstatnených výdavkov dieťaťa. Zásadne sa musí jednať o odôvodnenú a podstatnú zmenu pomerov. V konaní dostatočným spôsobom preukázal, že pomery navrhovateľa sa oproti stavu v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o určení pôvodnej výšky výživného podstatným spôsobom nezmenili. V rozhodnom čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o určení pôvodnej výšky výživného bol navrhovateľ rovnako študentom strednej školy, aktívne sa venoval hokeju a býval v podnájme v Y. spolu so svojou matkou. Mal preto zato, že pomery navrhovateľa sú rovnaké, aké boli v čase vydania predmetného rozsudku, k naplneniu uvedenej zákonnej podmienky nedošlo, nakoľko navrhovateľ neosvedčil nijakú a nieto podstatnú zmenu pomerov, tak na jeho strane, ako aj na strane jeho otca ako povinného. Absurdnosť podaného návrhu vidí aj v krátkosti času podania nového návrhu o zvýšení výživného na navrhovateľa a je presvedčený, že nie je možné aby došlo k zásadnej zmene pomerov na strane navrhovateľa po uplynutí len dvoch mesiacoch od vydania predchádzajúceho rozsudku o určení pôvodnej výšky výživného. S prihliadnutím na vyššie uvedené je takéto konanie navrhovateľa v rozpore so základnými princípmi Občianskeho súdneho procesu, nakoľko tento žiada o zvýšenie výživného na základe skutočností známych v čase rozhodnutia o určení pôvodnej výšky výživného. 2.1. K existencii dôležitých dôkazných prostriedkov ním navrhovaných, ktoré súd bezdôvodne nevykonal, keď žiadal zadováženie úplných daňových priznaní týkajúcich sa príjmu matky navrhovateľa za roky 2010, 2011, 2012, ako aj zabezpečenie výsluchu K.. S. V. a zabezpečenie výsluchu matky navrhovateľa. Podľa odôvodnenie rozsudku je vykonanie dôkazu a to predloženie úplných daňových priznaní za roky 2010, 2011, 2012 nadbytočné, nakoľko vyššie uvedený súbor daňových priznaní sa nachádza v pripojenom súdnom spise Okresného súdu Bratislava II pod č. k. 59P/56/2012. Povinný trval na tom, že toto tvrdenie súdu je len čiastočne založené na pravde, nakoľko v súdnom spise sa nachádzajú iba jednotlivé potvrdenia o podaní daňových priznaní a nie samotné daňové priznania za dopytované roky, na základe ktorých preto nemožno posúdiť finančnú situáciu matky navrhovateľa a potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2012 v spise úplne absentuje. K vykonaniu výsluchu plk. S. V. ( priamy nadriadený povinného ) uviedol, že z dôkazných materiálov, týkajúcich sa jeho príjmov je zrejmé, že výška jeho príjmu predstavuje hornú hranicu cca 1600,- €. Uvedený príjem je z však väčšej časti tvorený odmenou za odpracovanie nadmerného množstva nadčasov. Viacnásobne deklaroval, že výšku jeho príjmov nepredstavuje hodnotu, ktorá by bola každý mesiac stála a nemenná. Práve naopak, táto suma predstavuje variabilnú zložku príjmu, ktorej dosahovanie nie je možné objektívne predpokladať, a preto nemožno z tejto výšky príjmu vychádzať ani pri určovaní sumy výživného. K vykonania výsluchu matky navrhovateľa poukázal nato, že aj napriek skutočnosti, že matka navrhovateľa nie je priamym účastníkom tohto súdneho konania, považoval za nevyhnutné vypočuť ju, najmä za účelom získania hodnoverného obrazu k sporným skutočnostiam týkajúcich sa jej finančnej situácii, zdravotného stavu, jej neúčasti na súdnych pojednávaniach v predchádzajúcom konaní o určení pôvodnej výšky výživného, ako aj podania vysvetlenia iných sporných skutočnosti vyplývajúcich z tohto konania. Súd v rozsudku opakovane poukazoval na tieto skutočnosti. K otázke nesprávne zisteného skutkového stavu vzniknutého v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov, poukázal nato, že súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení vôbec nevysporiadal ani s ostatnými dôkaznými prostriedkami, ktorých vykonanie navrhoval on. Navrhovateľ v súvislosti so zmenou pomerov viacnásobne apeloval na skutočnosť, že na zabezpečovaní jeho potrieb sa mala podieľať aj jeho stará matka, ktorá však nanešťastie medzičasom zomrela. Povinný je toho názoru, že tieto tvrdenia navrhovateľa je možné považovať za nemorálne a v rozpore so základnými etickými princípmi, nakoľko akákoľvek finančná podpora zo strany starej matky navrhovateľa nebola nikdy uvádzaná a toto tvrdenie sa objavilo až po smrti starej matky, teda v čase keď sa ona sama k tomu nemôže vyjadriť. Opakovane ide zo strany navrhovateľa len o špekulatívne tvrdenie, ktoré v konaní nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané. Vzhľadom nato, treba považovať tvrdenie navrhovateľa, že na jeho potrebách sa mala podieľať zosnulá stará matka za irelevantné. Zásadným predpokladom na zmenu pôvodného rozsudku je preukázaná zmena pomerov. Tento základný predpoklad však nebol splnený, na čo poukázal na viacerých miestach odvolania (napr. rovnaké bývanie a rovnaká škola navrhovateľa, rovnaké záujmy - hokej, rovnaký zdravotný stav matky navrhovateľa), nakoľko všetky tieto okolnosti boli podkladom pre vydanie pôvodného rozsudku. Mal preto zato, že súd pri preukazovaní zmeny pomerov nemôže opätovne prihliadať na náklady spojené s výkonom hokejovej športovej činnosti, ktoré už navrhovateľ preukázal v konaní o určení pôvodnej výšky výživného. 2.2. Zo všetkých uvedených skutočností považuje povinný návrh na zvýšenie výživného za nedôvodný, napadnutý rozsudok považuje nielen za vecne nesprávny, ale aj nedostatočne a zmätočne odôvodnený, nakoľko z neho nie je celkom zrejmé, akým spôsobom bola preukázaná podstatná zmena pomerov na strane navrhovateľa, resp. z akých dôkazov súd vychádzal pri určovaní zmeny pomerov na strane navrhovateľa. Súd sa totiž v odôvodnení obmedzil iba na výpočet výdavkov na strane navrhovateľa, žiadnym spôsobom sa však nevysporiadal s tým, ktoré z týchto výdavkov boli už zohľadnené v pôvodnom rozsudku. Z predloženého odvolania vyplýva, že všetky z dlhého zoznamu výdavkov navrhovateľa boli už predložené pri určovaní pôvodnej výšky výživného na navrhovateľa (okrem jednorazového výdavku na prijímacie pohovory, ktoré pre ich jednorazový charakter nie sú relevantné) a teda opätovne zdôraznil, že nie sú splnené základné podmienky na zvýšenie výživného. 3. K odvolaniu povinného sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď mal zato, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu vo veci samej, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Nestotožnil sa s argumentáciou povinného, že nepreukázal naplnenie zákonných podmienok na podanie návrhu na zvýšenie výživného, keď z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že na jeho strane, ako aj na strane povinného, došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného voči jeho osobe. Preto aj námietku, že návrh na zvýšenie výšky vyživovacej povinnosti bol podaný v krátkom čase po poslednom rozhodnutí súdu o výške vyživovacej povinnosti, považuje za irelevantnú. Súdom prvej inštancie určené výživné vo výške 250,-€ zodpovedá príjmovým a majetkovým pomerom odporcu, ako aj jeho odôvodneným a dôvodným potrebám. 4. K vyjadreniu navrhovateľa podal stanovisko povinný, v ktorom zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v odvolaní. Všetky tvrdenia navrhovateľa vo vyjadrení považuje za špekulatívne a účelové, nakoľko v doterajšom priebehu súdneho konania neboli žiadnym spôsobom relevantne preukázané a pokiaľ by navrhovateľ aj mal mať finančnú podporu svojej najbližšej rodiny ( starej matky ), mal takéto tvrdenie riadne preukázať aby ich nebolo možné spochybniť. Opätovne zdôraznil, že nakoľko navrhovateľ nenaplnil podstatné náležitosti na podanie návrhu na zvýšenie výživného, súd prvej inštancie mal konanie ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal tiež nato, že navrhovateľ sa vo svojom vyjadrení absolútne nevysporiadal s možným negatívnym následkom v prípade jeho nepriaznivého zdravotného stavu a nadmerného pracovného nasadenia. Takéto pracovné nasadenie v spojení s jeho nepriaznivým zdravotným stavom môže mať priamy vplyv na ohrozenie jeho vyživovacej povinnosti nielen voči navrhovateľovi, ale aj voči jeho druhému synovi maloletému S. a preto požaduje odvolací súd pri posudzovaní rozhodnutia súdu prvého stupňa prihliadol aj na túto skutočnosť. K nevykonávaniu pracovnej činnosti matky navrhovateľa uviedol, že ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá z nami dostupných informácii aj naďalej vykonáva činnosť súkromnej tenisovej trénerky a ktorej celkový rozsah príjmov musí značne presahovať jeho príjmy. Túto skutočnosť osvedčujú aj listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnych spisoch týkajúcich sa tejto právnej veci. Tvrdenia navrhovateľa teda považuje za nepravdivé a rovnako spochybňujeme aj tvrdenia o nemožnosti výkonu svojej pracovnej činnosti z dôvodu zdravotnej starostlivosti o svojho otca. 5. Na predmetné stanovisko reagoval navrhovateľa podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 9.12.2015 v ktorom musím konštatoval, že povinný vo vyjadrení opätovne uvádza skutočnosti a argumenty, ktoré už boli ním viackrát odprezentované v konaní pred súdom prvej inštancie a v neposlednom rade aj v odvolaní ku ktorým sa už viackrát vyjadril. Na doplnenie navrhovateľ uviedol, že tvrdenia povinného vo vyjadrení považuje za čisto účelové a špekulatívne, keď evidentnou snahou povinného je odpútať pozornosť odvolacieho súdu od merita veci, ktorou je podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti. Uviedol, že sa naďalej pripravuje na výkon budúceho povolania a preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečovať si pravidelný príjem, teda nie je schopný sám sa živiť. Ako uviedol, od posledného rozhodovania súdu sa mu zvýšili výdavky spojené najmä so štúdiom, s aktívnym výkonom športovej činnosti a samostatným bývaním. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že príjem povinného v porovnaní s príjmom v čase posledného rozhodovania súdu je podstatne vyšší a ako jeho dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dostatočne preukázané, že v danej veci sú splnené zákonné podmienky na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a zákonné. Záverom uviedol, že v zmysle napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie povinný medzičasom uhradil sumu vo výške 750,-€ titulom úhrady dlžného výživného za obdobie od rozhodnutia súdu prvej inštancie a od mesiaca december sa zaviazal okrem bežného výživného v sume 250,-€ uhrádzať aj splátky na úhradu zročného výživného v sume po 100,-€ mesačne. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že povinný má reálne schopnosti aj možnosti prispievať na výživu sumou určenou napadnutým rozhodnutím. 6. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 17.1.2017 povinný v zmysle § 366 C.s.p. oznámil odvolaciemu súdu, že došlo k novote spočívajúcej v tom, že od podania odvolania došlo k podstatnej zmene na jeho strane, ktorá môže významným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu v odvolacom konaní. Uvedená zmena pomerov sa týka jeho druhého syna maloletého S. L., J. XX.XX.XXXX, ku ktorému mal v čase rozhodovania súdu 1prvej inštancie určenú vyživovaciu povinnosť a ktorý bol v tom čase zverený do starostlivosti matky V. H., J. XX.XX.XXXX. Situácia sa však podstatným spôsobom zmenila a dňa 21.12.2016 nariadil Okresný súd Humenné neodkladné opatrenie, v ktorom zveril maloletého syna S. do jeho starostlivosti a zaviazal matku prispievať na výživu maloletého syna sumou 27, 13 €. Neodkladné opatrenie bolo vydané na podklade skutočnosti, že matka sa o maloletého syna dlhodobo nestarala, dokonca odišla a nechala ho samého u svojej známej. 7. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.m.p.“/ na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. na ktorom doplnil dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 2 C.s.p. čítaním listinných dôkazov a to Uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 19 P 502/2016-20 zo dňa 21.12.2016, Potvrdením o príjmoch povinného od júna 2015 do januára 2017, Potvrdeniami o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby S. S. za rok 2015, 2016 , Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. zo dňa 20.2017 č.k. E. , Potvrdením E. H. Y. L. O. XX.X.XXXX, K. S. E. H. E. L. O. X.X.XXXX, Potvrdením J. M..X. E. M..N.., L. O. X.X.XXXX, Potvrdením o návšteve školy navrhovateľa v školskom roku 2015/2016 a potvrdením o úhradách školného vo výške 600,-€, Dokladmi preukazujúcimi nákup športových potrieb za obdobie október 2015 - január 2017 vo výške 842,40€, Potvrdením o úhrade poplatku spojeného s podaním prihlášky na I. P., Š. Q. Y. M. W. Y. I. vo výške 70,-€ , Potvrdením o úhrade poplatku spojenú zo zápisom na I. P. a poplatku za validačnú známku za akademický rok 2016/2017 vo výške 80,-€ , Potvrdením o zaplatení poplatkov spojených s ubytovaním navrhovateľa v G. za mesiac september - október 2016 vo výške 300,-€, Potvrdením o uhradených výdavkoch v súvislosti s nákupom oblečenia navrhovateľa a kúpe notebooku od júna 2015 do januára 2017 vo výške 623,92€, Potvrdením o výdavkoch v súvislosti s nákupom liekov a zdravotníckych potrieb vzhľadom na úraz chrbtice navrhovateľa vo výške 82,66€, Dokladmi preukazujúcimi cestovné náklady navrhovateľa za obdobie jún 2015 do január 2016 vo výške 64,25€, Potvrdením o zaplatení poplatku za vydanie preukazu študenta a dokladu o štúdiu vo výške 35,-€, Potvrdením o úhrade poplatku spojeného s návštevou autoškoly vo výške 349,-€, Potvrdením o nákupe potrieb súvisiacich s hokejovou hráčskou činnosťou navrhovateľa za obdobie júl 2015- december 2015 vo výške 648,20€, Potvrdením o úhrade poplatkov súvisiacich s mobilným telefónom za obdobie jún 2015- marec 2017 vo výške 654,23€, Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 23 CoP 3/2017-69 zo dňa 15.2.2017, Návrhom povinného na Okresný súd v Humennom na zmenu zverenia maloletého S. L., J.. XX.X.XXXX, Rozhovorom s prezidentom S. E. S. Š., fotografiu navrhovateľa zo sociálnej siete- facebook a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. 10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 17. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné na dieťa je zistenie ich skutočných príjmov ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča i jeho skúsenostiam plnenia pracovných povinností ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia, resp. zistenie ich celkových majetkových pomerov. Pri rozhodovaní v určení rozsahu výživného vychádza súd zo všeobecných hľadísk t.j. odôvodnených potrieb oprávneného navrhovateľa ; rozsah ktorých je rôzny na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, kultúrny a spoločenský život a podobne; ako aj reálnych schopností a možností povinného plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi odôvodnenými potrebami oprávneného a reálnymi schopnosťami a možnosťami povinného platí zásada priamej úmernosti, čo je v súlade so zásadou, že dieťa môže resp. má právo žiť na takej úrovni na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým sú rozsiahlejšie odôvodnené potreby dieťaťa, t.j. odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné ale vývoju dieťaťa prospešné napr. rekreačné, kultúrne rozvíjajúce ich nadanie či záľuby a podobne. 18. Predmetom konania v súdenej veci je zvýšenie výživného na plnoleté dieťa. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zmene výživného vykonáva porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania. Predpokladom úspechu návrhu v prejednávanej veci teda bolo, aby došlo v porovnaní s časom poslednej úpravy výšky výživného k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti k plnoletému navrhovateľovi. 19. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. ( teraz § 215 C.s.p. ). , vyvodil z neho aj správny právny záver v zmysle § 62 , § 75, § 78 Zákona o rodine , keď odvolací súd sa stotožňuje zo závermi súdu prvého stupňa, že k takejto zmene pomerov v predmetnej veci došlo a to tak na strane navrhovateľa ( vrátil sa na Slovensko, pol podmienečne prijatý na vysokoškolské štúdium, za hráčsku činnosť nepoberá žiadny príjem, stará matka, ktorá mu finančne pomáhala zomrela), na strane matky navrhovateľa ( zhoršenie zdravotného stavu, ktoré bolo dôvodom ukončenia jej podnikateľskej činnosti, zníženie príjmu - nulová daňová povinnosť za rok 2014) ako aj na strane povinného ( upravená vyživovacia povinnosť k maloletému S. L. z dôvodu nevedenia spoločnej domácnosti, matka maloletého V. H. sa zamestnala), ktoré skutočnosti odôvodňujú zvýšenie výživného. Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobný návrh je sčasti dôvodný a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p. , teraz§ 220 ods. 2,3 C.s.p. ), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 20. Odvolací súd doplnil dokazovanie na zistenie, či nedošlo k podstatnej zmene pomerov od vyhlásenie napadnutého rozsudku a doplneným dokazovaním zistil a pri svojom rozhodnutí aj na zistené skutočnosti prihliadal, že od vyhlásenie napadnutého rozsudku došlo ešte k podstatnejšej zmene pomerov na strane navrhovateľa, jeho matky a povinného. 20.1. Navrhovateľ je od akademického roku XXXX/XXXX študentom na vysokej škole a to P. W., Š. Q. Y. M. W.Ľ. Y. I., kde mal a má zvýšené výdavky v súvislosti prijímačkami, zápisom, štúdiom a ubytovaní, keď naďalej hrá hokej, s ktorou činnosťou má stáde ďalšie výdavky a tak ako to vyplýva z potvrdenia hokejových klubov ( E. H. Y., S. E. H. E.) za svoju činnosť nepoberal a nepoberá žiadnu mzdu. Ďalšie zvýšené výdavky mal navrhovateľ návštevou autoškoly a aj vzhľadom na svoje zdravotný stav, keďže dňa 18.2.2017 utrpel pri hokejovom zápase úraz chrbtice. Povinný spochybňoval majetkové pomery navrhovateľa, keď založil do spisu Rozhovorom s prezidentom S. E. S. Š. podľa ktorého hráči majú sľúbenú finančnú odmenu za postup do 1.ligy a fotografiu navrhovateľa zo sociálnej siete- facebook s motorovým vozidlo. Z týchto listinných dôkazov ale nevyplýva, že odmena naozaj bola navrhovateľovi aj vyplatená ( z potvrdenia hokejového klubu vyplýva opak ) a že auto na fotografii je v jeho vlastníctve. 20.2. K zmene pomerov na strane matky navrhovateľa odvolací súd dodáva, že doplnením dokazovaním bolo zistené, že matka navrhovateľa S. S. má od 1.5.2016 ako podnikateľský subjekt pozastavenú činnosť, ako vyplýva jej z Daňových priznaní za rok 2015,2016 základ dane za tieto roky bol nulový, od 13.5.2016 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a to Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E.. 20.3. Na strane povinného došlo od vyhlásenie napadnutého rozhodnutia k zvýšeniu jeho príjmu, lebo podľa potvrdenia MV SR priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od júna 2016 do januára 2017 predstavoval čiastku 1.914,81€ a preto neobstoja jeho námietky, že príjem je z väčšej časti tvorený odmenou za odpracovanie nadmerného množstva nadčasov. Matka maloletého S. L., J.. XX.X.XXXX V. H. ku ktorému má povinný ďalšiu vyživovaciu povinnosť pracuje v V.Ú., povinný s maloletým a jeho matkou nevedie spoločnú domácnosť. Povinný počas odvolacieho konania odvolaciemu súdu oznámil že od podania odvolania došlo k podstatnej zmene na jeho strane, keď uvedená zmena pomerov sa týka jeho druhého syna maloletého S. L., J. XX.XX.XXXX, ku ktorému mal v čase rozhodovania súdu prvej inštancie určenú vyživovaciu povinnosť a ktorý bol v tom čase zverený do starostlivosti matky V. H., J. XX.XX.XXXX a to z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 19 P 502/2016-20 zo dňa 21.12.2016 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zveril maloletého syna S. do jeho starostlivosti a zaviazal matku prispievať na výživu maloletého syna sumou 27,13€. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zistené, že Krajský súd v Prešove ako súd odvolací Uznesením č.k. 23 CoP 3/2017-69 zo dňa 15.2.2017 uznesenie Okresného súdu v Humennom zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a preto odvolací súd na tieto skutočnosti neprihliadal. Pokým povinný založil do spisu svoj návrh zo dňa 12.12.2016 adresovaný na Okresný súd v Humennom na zmenu zverenia maloletého S. L., J.. XX.X.XXXX, tak nebolo preukázané, že by o tomto návrhu bolo v čase rozhodovania odvolacieho súdu rozhodnuté, a preto odvolací súd na zmenu pomerov týkajúcich sa tejto skutočnosti nemal dôvod prihliadať. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že ani doplnením dokazovaním neboli preukázané žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého rozhodnutia, jeho správnosť a aj práve vzhľadom na doplnenie dokazovania odvolací súdom sú námietky povinného uvedené v odvolaní právne irelevantné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach v spojení s opravným uznesením č.k. 7 C 485/2014-323 zo dňa 31.7.2015 ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 55 C.m.p. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na predmet konania ( zvýšenie výživného na plnoleté dieťa) a vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, keďže odvolací súd odvolaniu povinného nevyhovel, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach v spojení s opravným uznesením potvrdil je vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať navrhovateľovi náhradu trov konania a to v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).