Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/416/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514225991 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514225991.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobkyne: Y. Č., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. X, XXX XX O. zastúpenej advokátskou kanceláriou AKAK, s.r.o. so sídlom Slowackeho 56, 821 04 Bratislava proti žalovanému: Ľ. Č.Ý., K.. XX.XX.XXXX, O. E. X, XXX XX O., o zaplatenie 2.227,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 18. mája 2016, č. k. 42C/18/2015-68, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.227,41 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.11.2014 až do zaplatenia, ako i trovy konania vo výške 134,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 471,66 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa a žalovaný boli od roku 2007 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: bytu číslo X, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. číslo XXX B. O. na Z. T. Č. XX, postaveného na pozemku parc. reg. D., V.. Č.. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, G. na J. Č.. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom O., Správou katastra pre Z. Q. W. O., S.. Ú.. Y., R. O.- Q.. Č.. Y.H., R. O. X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXX zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom O., Správou katastra pre Z.. Q. W. O., S.. Ú.. Y., R. O. - Q.. Č.. Y., R. O. X. Žalobkyňa mala spoluvlastnícky podiel o veľkosti vo výške 3/4 a žalovaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4. Na vyššie uvedenej nehnuteľnosti vznikol dlh vo výške 8.909,64 eur. Žalobkyňa vyplatila celý dlh aj za žalovaného. Žalovaný napriek písomnej výzve žalobkyni nezaplatil dlžnú čiastku vo výške 2.227,41 eur. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalobkyňa uplatnený nárok dostatočne skutkovo a právne odôvodnila a predloženými listinnými dôkazmi preukázala, čo do dôvodu i výšky 2.227,41 eur. Suma 2.227,41 eur predstavuje 1/4 zo sumy 8.909,64 eur. Tento pomer zodpovedá jednotlivým podielom spoluvlastníkov, keďže žalobkyňa je 3/4 vlastníčkou a žalovaný je 1/4 vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Súd v konaní vykonaným dokazovaním nezistil žiadny dôkaz spôsobilý vyvrátiť alebo spochybniť tvrdenia žalobkyne a ňou predložené dôkazy o základe a výške jej nároku. Súd preto na základe zisteného skutkového stavu žalobe na vyplatenie dlžnej sumy za byt vyhovel a žalovaného zaviazal na vyplatenie podľa výšky jeho podielu (1/4 vlastníctva bytu). O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p.. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní, na ktorom sa nemohol zúčastniť z dôvodu náhlej zdravotnej indispozície, ktorá ho postihla v deň pojednávania a ktorá bola spôsobená nervovým a duševným vypätím z dôvodu súdneho konania voči jeho osobe. Nakoľko ho nevoľnosť postihla v deň pojednávania, nemohol sa účinne ospravedlniť z pojednávania a požiadať o vytýčenie nového termínu pojednávania. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa iba stroho stotožnil s argumentáciou žalobkyne a vôbec sa nezaoberal a nevysporiadal s argumentmi, ktoré uviedol v odpore proti platobnému rozkazu. Poukázal na to, že v čase vzniku dlhu predmetnú nehnuteľnosť užívala ako jediná nájomníčka žalobkyňa a z dôvodu, že niekoľko rokov neplatila predpísané zálohové platby správcovskej spoločnosti vznikol predmetný dlh. Navyše, žalobkyňa, ako ťažká alkoholička, zdevastovala uvedenú nehnuteľnosť do takej miery, že bola neobývateľná. Z tohto dôvodu musel investovať do rekonštrukcie nehnuteľnosti nemalé finančné prostriedky, z ktorých 3 bola povinná uhradiť žalobkyňa. Je tak zrejmé, že nie žalobkyňa má voči nemu nárok na finančné vysporiadanie, ale naopak žalovaný má nárok na preplatenie 3 preinvestovaných peňažných prostriedkov do rekonštrukcie nehnuteľnosti. 5. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol na pojednávaní dňa 18.05.2016, ktorému predchádzali tri pojednávania, ktorých sa žalovaný nezúčastnil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Pojednávanie, vytýčené v januári 2016, bolo odročené za účelom, aby bol žalovanému daný priestor na preštudovanie spisu v lehote jedného mesiaca. Od tohto termínu a ani do lehoty jedného mesiaca žalovaný nepredložil žiadne vyjadrenie a ani žiadne dôkazy. Vzhľadom k tomu, možno vyhodnotiť správanie žalovaného ako obštrukčné. Ani na pojednávanie konané dňa 18.05.2016 sa žalovaný nedostavil, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a žiadnymi okolnosťami. Preto boli splnené všetky predpoklady pre rozhodnutie súdu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov správne vyhodnotil existenciu nároku žalobkyne a svoje rozhodnutie náležite právne odôvodnil. Žalovaný svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Obrana žalovaného tak zostalo len v rovine nepodložených tvrdení. 6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadril. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 9. K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak strana sporu tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení (k tomu pozri i uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 7. apríla 2016, sp. zn. 3Cdo/1/2016). Zároveň platí, že procesný úkon strany sporu adresovaný súdu, ktorým žiada len o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť strany sporu o odročenie súdneho pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (k tomu pozri i uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. február 2013, sp. zn. 5Cdo/345/2012). V danej veci súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 18.05.2016, na ktoré riadne predvolal strany sporu (žalobkyňa predvolanie prevzala dňa 16.03.2016, žalovaný dňa 21.03.2016). Žalovaný sa predmetného pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť nijako neospravedlnil, ani nepožiadal o jeho odročenie. Až v podanom odvolaní tvrdí, že sa pojednávania nemohol zúčastniť z dôvodu náhlej zdravotnej indispozície, ktorá ho postihla v deň pojednávania a ktorá bola spôsobená nervovým a duševným vypätím z dôvodu súdneho konania voči jeho osobe. Túto skutočnosť ani v podanom odvolaní nijako nepreukázal. S poukazom na závery vyplývajúce z vyššie označených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak žalovaným uvádzaný dôvod jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní zostal iba v rovine ničím nepodloženého tvrdenia, navyše, ktorý nebol (a ani nemohol byť) súdu v čase rozhodovania známy, keďže žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní vôbec neospravedlnil. Správne potom postupoval súd prvej inštancie, keď vo veci konala a rozhodol i v neprítomnosti žalovaného postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. V tomto smere odvolací súd súčasne poukazuje na to, že povinnosť uskutočniť vypočutie strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces (k tomu pozri i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2016 sp. zn. 1Cdo/8/2016). Nakoľko v danej veci bol skutkový stav dostatočne preukázaný predloženými listinnými dôkazmi, nebolo potrebné v konaní žalovaného vypočuť (napokon takýto návrh na jeho vypočutie nebol v konaní ani vznesený). 10. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú voči tretím osobám všetci spoluvlastníci oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne - § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka (aktívna a pasívna solidarita podľa § 511 a nasl. OZ). Spoluvlastník, ktorý celý dlh zaplatil, môže od ostatných požadovať, aby mu uhradili pomernú časť podľa svojich podielov. V danej veci nebolo sporným (napokon to potvrdil i žalovaný vo svojom odvolaní), že na predmetnom byte v spoluvlastníctve sporových strán vznikol nedoplatok voči správcovi bytového domu vo výške 8.909,64 eur. Nebolo potom rozhodujúce, ktorý konkrétny spoluvlastník predmetný dlh zapríčinil, ale rozhodujúce bolo, že išlo o dlh týkajúci sa spoločnej veci voči tretiemu subjektu. V takomto prípade sú všetci podieloví spoluvlastníci z takéhoto dlhu voči tejto tretej osobe zaviazaní spoločne a nerozdielne (solidárne). Ak potom niektorí zo spoluvlastníkov takýto dlh zaplatil veriteľovi v celosti, vzniká mu voči zvyšným spoluvlastníkom právo na pomernú časť jeho úhrady, a to podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Správne teda postupoval súd prvej inštancie (za stavu, že celý dlh vo výške 8.909,64 eur uhradila správcovi žalobkyňa), keď zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.227,41 eur, zodpovedajúcej výške jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. 11. K argumentácii žalovaného, že v čase vzniku dlhu užívala predmetný byt výlučne žalobkyňa, odvolací súd uvádza, že odhliadnuc od skutočnosti, že toto tvrdenie žalovaný v konaní nepreukázal, platí, že právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel (§ 137 ods. 1 OZ). Okrem tejto rámcovej úpravy niet v Občianskom zákonníku osobitných ustanovení o tom, ako majú spoluvlastníci vec spoločne užívať (k tomu pozri rozbor Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. Cpj 8/72, R 54/1973). V prípade, ak spoločnú vec užíva len niektorý zo spoluvlastníkov, je dotknutý spoluvlastník povinný sa s ostatnými spoluvlastníkmi vyporiadať. Nároky z takéhoto „nadužívania“ spoločnej veci majú právny základ v bezdôvodnom obohatení „nadužívajúceho“ spoluvlastníka. Možno ich uplatniť iba vo vzťahu medzi spoluvlastníkmi. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci rozdielna (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 6Cdo/184/2010). Odvolací súd uvádza, že argumentácia žalovaného o „nadužívaní“ spoločného bytu žalobkyňou, je vo vzťahu k tomuto konaniu irelevantná, nakoľko sa netýka solidarity záväzku podielových spoluvlastníkov voči tretím osobám, resp. netýka sa regresného nároku medzi spoluvlastníkmi z titulu, že dlh uhradil veriteľovi iba jeden z nich, ale takýto nárok z „nadužívania“ spoločnej veci iba jedným zo spoluvlastníkom zakladá zvyšným spoluvlastníkom samostatný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči „nadužívajúcemu“ spoluvlastníkovi. Takýto nárok však nebol predmetom tohto konania a bolo na žalovanom, aby si ho voči žalobkyni samostatnou žalobou (príp. vzájomným návrhom) uplatňoval. Keďže tak žalovaný neurobil, nebolo možné na túto odvolaciu argumentáciu prihliadať. 12. Rovnako i v prípade vynaložených investícií žalovaným na spoločnú vec (hoci tieto rovnako neboli v konaní preukázané), takýto nárok nebol predmetom tohto konania a preto na ne nebolo možné prihliadať. V prípade investícií akéhokoľvek druhu vynaložených jedným z podielových spoluvlastníkov na spoločnú vec so súhlasom ostatných spoluvlastníkov, sú ich časti pripadajúce na spoluvlastnícke podiely neinvestujúcich spoluvlastníkov splatné (ak nebolo dohodnuté niečo iné ) ešte za trvania spoluvlastníctva a nie až po jeho zrušení. Ak investujúci spoluvlastník vynaložil prostriedky na nie nevyhnutné opravy a údržbu veci bez súhlasu druhého spoluvlastníka, bezdôvodné obohatenie druhého spoluvlastníka tým vzniká až pri zániku podielového spoluvlastníctva. Je tak zrejmé, že v súvislosti s vynaloženými investíciami podielového spoluvlastníka na spoločnú vec, môžu vzniknúť samostatné právne nároky investujúceho spoluvlastníka voči spoluvlastníkom neinvestujúcim (napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia), a to buď počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu alebo pri jeho zániku, ktoré však rovnako musia byť riadne uplatnené, čo sa v danom konaní nestalo. 13. Naostatok správnosť záverov súdu prvej inštancie nemohlo ovplyvniť ani to, že žalobkyňa medzičasom previedla svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach na tretiu osobu bez rešpektovania predkupného práva žalovaného. K tomuto odvolací súd uvádza iba toľko, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka), b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka alebo c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí. V tomto smere sám žalovaný potvrdil (v odpore proti platobnému rozkazu), že sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalobkyňa previedla svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, ktoré konanie prebieha na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 17C/242/2014. Je tak zrejmé, že vyššie uvedená skutočnosť (prípadné porušenie predkupného práva) nemá žiaden vecný súvis s týmto konaním (ide o odlišné právne nároky), a preto i táto odvolacia argumentácia žalovaného bola vo vzťahu k meritu tejto veci irelevantná. Navyše žalovaný dlh mal vzniknúť ešte v čase, kedy žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel nepreviedla, teda za existencie spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalobkyne a žalovaného. 14. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).