Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/104/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514227026 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514227026.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: M. S., D.. XX.XX.XXXX, N. S. D. S. Č.. XXX, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Sidorom, Železničná ul. č. 4/A, Hlohovec proti žalovanej: Štefanec reality, s.r.o., Topoľčianska ul. č. 10, Bratislava, o 1.000,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 11. októbra 2016, č. k. 7C/524/2015- 115, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.000,- eur s 5,25 % úrokmi z omeškania od 02.06.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 04.02.2014 uzavrel žalobca ako záujemca so žalovaným ako so sprostredkovateľom zmluvu o zložení zálohy na budúcu kúpnu cenu nehnuteľnosti zapísanej na LV pre kat. úz. S. D. S. Č.. XXX vo výške 2.000,- eur. V zmysle tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal, že predmetnú nehnuteľnosť nebude počas platnosti tejto zmluvy ponúkať iným záujemcom na predaj. Ďalej sa zaviazal, že zabezpečí všetky podklady potrebné na prevod nehnuteľnosti, zabezpečí vypracovanie kúpnej zmluvy a vypracovanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.05.2014. Účastníci zmluvy o zložení zálohy sa súčasne dohodli, že predmetná záloha sa v prípade, že žalobca si nesplní svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, bude považovať za zmluvnú pokutu v prospech budúceho predávajúceho a žalovaného. V prípade, že k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy nedôjde z dôvodov na strane budúceho predávajúceho alebo žalovaného, bude predmetná záloha vrátená žalobcovi. Žalobca predmetnú zálohu 2.000,- eur žalovanému zaplatil , pričom žalovaný mu neskôr sumu 1.000,- eur vrátil. Predmetom konania tak zostala suma 1.000,- eur predstavujúca zvyšok zálohy. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Z výpovedí strán sporu, svedkyne V. M. ako aj písomných dokladov založených v spise - korešpondencie, mailovej komunikácie, je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že v termíne do 31.05.2014 žalovaný nevypracoval riadnu kúpnu zmluvu, ani návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Výzvu na podpísanie predmetnej kúpnej zmluvy predávajúca žalobcovi zaslala až 11.07.2014 a opätovne dňa 24.07.2014. Platnosť zmluvy o zložení zálohy sa však skončila dňom 31.05.2014. Keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle zmluvy o zložení zálohy nedošlo, je žalovaný v súlade s čl. IV. bod 5 predmetnej zmluvy povinný vrátiť žalobcovi zálohu na kúpu predmetnej nehnuteľnosti v plnej výške. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danom prípade sa nejedná o nesplnenie povinnosti žalobcu uzavrieť kúpnu zmluvu a preto prijatú zálohu vo výške 2.000,- eur nemožno považovať za zmluvnú pokutu v prospech budúceho predávajúceho a realitnej kancelárie - žalovaného (čl. IV. bod 4. Zmluvy), pretože práve žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o zložení zálohy. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že sumu 1.000,- eur vrátil žalobcovi omylom a navrhol, aby súd prvej inštancie žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť mu uvedenú sumu 1.000,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie tento prejav žalovaného posúdil v zmysle § 147 ods. 2 veta za bodkočiarkou C.s.p. len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného a z vyššie uvedených dôvodov považoval tento nárok žalovaného za nedôvodný. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal nárok na ich náhradu úspešnému žalobcovi. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť mu sumu 1.000,- eur s prísl. Uviedol, že nie je pravdivé konštatovanie súdu prvej inštancie, že maklérka žalobcu ubezpečila, že žalovaný je schopný v lehote 3 mesiacov zabezpečiť vyhotovenie kúpnej zmluvy a zápisu do katastra nehnuteľností. Realitná maklérka mohla podľa žalovaného žalobcovi sľúbiť iba vypracovanie kúpnych zmlúv, ale nie vklad do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie tiež dospel podľa žalovaného k nesprávnemu záveru, že žalovaný bol vo veci vypracovania kúpnych zmlúv nečinný. Tieto kúpne zmluvy boli totiž vypracované ešte počas účinnosti zmluvy o zložení zálohy. To, že tieto zmluvy nemohli zmluvné strany podpísať, zapríčinila skutočnosť, že príslušný súd nerozhodol o ustanovení kolízneho opatrovníka pre maloletého. Žalobca mal pred skončením účinnosti zmluvy o zložení zálohy k dispozícii návrh kúpnych zmlúv, k uzavretiu ktorých sa zaviazal v zmluve o zložení zálohy, toto právo však nevyužil. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že strany dňa 04.02.2014 uzavreli zmluvu o zložení zálohy. Táto zmluva neobsahuje náležitosti zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 50a Obč. zák. (predovšetkým neobsahuje určenie doby, do ktorej sa má uzavrieť budúca kúpna zmluva) a preto ju nemožno považovať za tento zmluvný typ. V samotnej zmluve o zložení zálohy je uvedené, že ide o zmluvu podľa § 51 Obč. zák., t.j. o tzv. nepomenovanú zmluvu. Na druhej strane je však v čl. IV. bod 3. tejto zmluvy zakotvený záväzok žalobcu uzavrieť v bližšie nešpecifikovanej dobe s budúcimi bližšie nešpecifikovanými predávajúcimi kúpnu zmluvu a zaplatiť im zostatok kúpnej ceny. V tejto časti je podľa názoru odvolacieho súdu zmluva o zložení zálohy neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Záväzok uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu si totiž môžu dojednať iba subjekty kúpnej zmluvy (budúci predávajúci a budúci kupujúci), ktorá má byť v budúcnosti uzavretá a to iba formou zmluvy o budúcej zmluve (ktorou zmluva o zložení zálohy - ako je to uvedené vyššie - nie je). Vzhľadom na neplatnosť čl. IV. bod 3. zmluvy o zložení zálohy nemôže obstáť ani bod 4. tohto článku predmetnej zmluvy zakotvujúci sankciu v podobe zmluvnej pokuty 2.000,- eur, za ktorú sa podľa tohto článku má považovať zložená záloha v prípade, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy. Tento článok zmluvy o zložení zálohy je totiž naviazaný na neplatný bod 3. zakotvujúci uzavrieť s budúcimi predávajúcimi v budúcnosti kúpnu zmluvu. 8. Odhliadnuc od záverov obsiahnutých v ods. 7, keďže žalobca napokon kúpnu zmluvu ohľadom predmetných nehnuteľností neuzavrel, v zmysle čl. IV. bod 5. zmluvy o zložení zálohy žalobcovi vznikol nárok na vrátenie zálohy v prípade, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane budúceho predávajúceho alebo sprostredkovateľa. V čl. IV. bod 2. zmluvy bolo totiž dojednané, že do 31.05.2014 má žalovaný zabezpečiť všetky podklady potrebné na prevod nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu a to najmä vypracovanie kúpnej zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Je však správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný uvedenú zmluvnú povinnosť porušil, pretože sa mu nepodarilo v lehote do 31.05.2014 zabezpečiť súhlas súdu s predajom spoluvlastníckeho podielu maloletého na predávanej nehnuteľnosti. Žalovaný teda v termíne do 31.05.2014 zabezpečil niektoré podklady potrebné na prevod nehnuteľnosti, ale nie všetky. Keďže zmluva o zložení zálohy zanikla dňom 31.05.2014, po tomto termíne už uvedené zmluvné povinnosti žalovaného neexistovali. Preto treba urobiť záver, že kúpna zmluva nebola uzavretá z dôvodov na strane žalovaného ako sprostredkovateľa. Vzhľadom na to žalobcovi vznikol nárok na vrátenie zálohy v zmysle čl. IV. bod. 5. zmluvy o zložení zálohy. Tieto závery by platili za predpokladu, že by čl. IV. body 3., 4. zmluvy o zložení zálohy neboli neplatné. 9. Možno teda uzavrieť, že záloha zložená žalobcom sa v dôsledku neplatnosti čl. IV. bod 4. zmluvy o zložení zálohy nemohla „pretransformovať“ na zmluvnú pokutu a žalovaný by ju nebol povinný vrátiť žalobcovi iba v prípade, ak by žalobca ako kupujúci uzavrel s predávajúcimi kúpnu zmluvu, ktorou by kúpil predmetné nehnuteľnosti. Keďže kúpna zmluva napokon uzavretá nebola, žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi zloženú zálohu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1, v spojení s § 456 prvá veta Obč. zák.). Právny dôvod plnenia žalobcu, ktorým bolo uzavretie kúpnej zmluvy, totiž odpadol. 10. Pokiaľ ide o nárok žalovaného na zaplatenie 1.000,- eur, súd prvej inštancie postupoval správne, keď tento nárok žalovaného posúdil iba ako prostriedok jeho procesnej obrany v zmysle § 147 ods. 2 veta za bodkočiarkou C.s.p. Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie žalovanému nevznikol nárok na vrátenie časti zálohy v rozsahu 1.000,- eur, ktorú vrátil žalobcovi podľa neho omylom. 11. Žalovaný v odvolaní nespochybnil správnosť výroku napadnutého rozsudku v časti úrokov z omeškania a preto odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi odvolania, správnosť tohto výroku napadnutého rozsudku nepreskúmaval. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 13. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).