Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/31/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010033 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515010033.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci proti obžalovanému U. N., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/4/2015 zo dňa 24.11.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.07.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/4/2015 zo dňa 24.11.2016 bol obžalovaný U. N. oslobodený podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 3 Pv 937/09 zo dňa 21.01.2015, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 03.05.2009 v čase asi o 20.20.hod v Bratislave viedol na Eisteinovej ceste v smere na most Lafranconi v ľavom jazdnom pruhu osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia combi, ev.č. PK-XXXBU, pričom s týmto motorovým vozidlom začal vytláčať z cesty motorové vozidlo vedené poškodeným S. U. zn. M. Clio ev.č. MI-XXXBU v pravom pruhu, a to s úmyslom prinútiť poškodeného S. U. pribrzdiť jeho motorové vozidlo a umožniť obviněnému U. N. zaradiť sa s jeho motorovým vozidlom pred motorové vozidlo poškodeného S. U., a to tým spôsobom, že registrujúc poškodeného S. U. a jeho motorové vozidlo sa začal obvinený U. N. so svojim motorovým vozidlom úmyselne natláčať a preraďovať z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu priamo na motorové vozidlo poškodeného S. U. a následnému stočeniu a prevráteniu motorového vozidla obvineného U. N. a poškodeniu motorového vozidla poškodeného S. U., kdeže poškodený S. Tabák svoje motorové vozidlo nepribrzdil a ani sa iným spôsobom nevyhol motorovému vozidlu obvineného U. N., čím obvinený U. N. spôsobil poškodenému S. U., narodenému XX.XX.XXXX v U., trvale bytom B. č. 3, H. zranenia, a to ľahké pohmoždenie na tvári v oblasti oka, akustickú traumu ľavého ucha spojenú s tinnitom, trvalé následky v podobe ľahkej percepčnej poruchy sluchu na ľavom uchu v podobe výpadku sluchu vo vysokých frekvenciách, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu poškodeného od 04.05.2009 do 06.05.2009 a dobu práceneschopnosti od 04.05.2009 do 14.05.2009, tj. 11 dní a škodu na motorovom vozidle zn. M. X., ev.č. MI-XXX-BU vo výške X.XXX,- Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Panónska cesta 2, 85005 Bratislava, IČO: XX XXX XXX škodu z titulu úhrady liečebných nákladov vo výške 992,73,- Eur, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodených: 1/ Dušana U., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom B. č. 3, H. a 2/ VŠZP a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že po vykonaní dokazovaní na hlavnom pojednávaní po výsluchu obžalovaného U. N., svedka poškodeného S. U., svedkyne N. C. W., svedka D. Q., znalca V.. N. Y., čítaním výpovede N.. I. R., M. B., V. R., znaleckého posudku I.. V. D., CSc., oboznámením sa listinných dôkazov, spisového materiálu z prípravného konania a dospel k záveru, že nebol spáchaný skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu. Z takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd nemohol urobiť jednoznačný záver, že skutok, ktorý je uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný U. N.. Neexistuje ucelená reťaz priamych, či nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo bez akýchkoľvek pochybností na základe vykonaného dokazovania možné urobiť nepochybný záver, že na spáchaní žalovaného skutku sa podieľal obžalovaný a jedine on. Tento od počiatku trestného konania, bez zmeny svojich tvrdení oproti výpovedí poškodeného či niektorých svedkov, kategoricky popieral spáchanie skutku popísaného v obžalobe a kvalifikovaného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. a) Trestného zákona. Z vykonaným dokazovaním bolo potvrdené aj tvrdenie obhajoby, že konanie obžalovaného Tomáša N., ako vodiča motorového vozidla, pri prechádzaní z ľavého do pravého jazdného pruhu, nebolo neoprávnené, a preto nemohol poškodeného nútiť pribrzdiť jeho vozidlo s úmyslom zaradiť sa pred neho. Dokazovaním je bezpečne potvrdené, že predmetnú dopravnú nehodu výlučne svojim nesprávnym konaním zapríčinil poškodený S. U. a konanie obžalovaného nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom a následkom predmetnej dopravnej nehody. Skutočnosťou je, že poškodený, v tom čase príslušník PZ - S. U., v procesnom postavení svedka - poškodeného, v trestnej veci proti obvinenému U. N. vypovedal až dňa 10.01.2012, teda takmer tri roky po nehode. Z dôvodu rozporných výpovedí k vzniku a priebehu udalosti, vyšetrovateľ vykonal dňa 12.03.2013 konfrontáciu medzi obvineným a poškodeným policajtom S. U.. Poškodený S. U. až pri predmetnej konfrontáciu podrobne popísal vznik a priebeh dopravnej nehody aj z dôvodu, že práve na tejto konfrontácii „ si lepšie spomenul“ na udalosti. Na základe predmetnej konfrontácie a „lepšej pamäte“ poškodeného S. U., bol vyšetrovateľom dňa 13.06.2013 vypočutý znalec z odboru cestná doprava V.. Y., ktorý okrem iného uviedol, že vodič U. v konfrontácii z 12.03.2013 podrobne popísal priebeh nehody, avšak rozdielne od deja popísaného pri jeho skoršej výpovedi svedka, na základe čoho je možné prehodnotiť závery znaleckého posudku. Ďalej znalec uviedol, že nakoľko v konfrontácii boli uvedené nové skutočnosti, netrvá v plnom rozsahu na záveroch posudku a k novým skutočnostiam sa bude môcť vyjadriť až po vypracovaní podrobnej analýzy. Na základe uvedeného znalec V.. Y. vypracoval dňa 10.10.2013 Doplnok č. 1 znaleckého posudku, z ktorého vyplývajú nasledovné skutočnosti: 1. Rýchlosť jazdy obvineného N. tesne pred stretom bola min. 67,8 km/h a rýchlosť jazdy Tabáka bola až 83,2 km/h ( str. 8 Doplnku ), na úseku s najvyššie dovolenou rýchlosťou 70 km/h - aj z toho dôvodu technika jazdy U. bola nesprávna, 2. Nesprávnym prvkom v technike jazdy U. bol nesprávny spôsob jazdy vzhľadom na vzniknutú situáciu, kedy mal reagovať znížením rýchlosti jazdy ( str. 9 Doplnku hore ), a to brzdným spomalením na úrovni nižšej ako polovičná hodnota maximálneho brzdného spomalenia ( str. 10 Doplnku - možnosti zabránenia stretu vodiča U. ) - tzv. nenáhlym brzdením. 3. Obvinený N. nevytvoril vodičovi Tabákovi z technického hľadiska kolíznu situáciu ( str. X Doplnku - dolu ), teda neohrozoval vodiča U.. Uvedené tvrdenia prezentoval znalec aj na hlavnom pojednávaní, kde najmä konštatoval, že poškodený U., ako vodič Renaultu mal nesprávnu techniku jazdy, že popis priebehu dopravnej nehody hlavne zo strany poškodeného - vodiča vozidla Renault bol úplne iný, ako bol popis priebehu nehody v jeho pôvodnej výpovedi. Na základe zohľadnenia týchto údajov bol záver dodatku ZP taký, že technika jazdy vodiča vozidla Renault nebola z technického hľadiska správna z dôvodu, že nesprávne reagoval na vzniknutú situáciu, t.j. na prechod vozidla Škoda z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu. Ďalej bolo potrebné zdôrazniť, že aj znalec konštatoval, že v mnohých súvislostiach sa jednotlivé výpovede líšia od pôvodných, ktoré mal k dispozícii, či už pri vypracovaní samotného znaleckého posudku, resp. jeho dodatku. Tieto výpovede nie sú takého charakteru, resp. údaje v týchto výpovediach nie sú takého charakteru, aby bolo potrebné zmeniť závery dodatku znaleckého posudku. Znalec teda v podstate uviedol, že : - miesto dopravnej nehody bolo zadokumentované nekvalitne a neúplne, - obžalovaný svojou jazdou neohrozoval poškodeného, len ho obmedzoval, - poškodený mohol odvrátiť zrážku brzdením svojho vozidla na úrovni nižšej ako 1 maximálneho brzdného spomalenia, - je možné jednoznačne konštatovať, že vozidlo obžalovaného sa z ľavého pruhu do pravého pruhu preraďovalo pred vozidlom poškodeného U., - jedinou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy poškodeného U., - vozidlo poškodeného U. narazilo do vozidla obžalovaného v čase, keď sa vozidlo obžalovaného nachádzalo v pravom jazdnom pruhu, - po prehratí video záznamov na ktorých sú zachytené reálne zrážky vozidiel, pri ktorých policajné vozidlá prenasledujú iné osobné vozidlá a policajné vozidlá ľavým predným rohom narážajú do pravého zadného blatníka prenasledovaného vozidla, na následnú otázku znalec odpovedal, že je možné sa stotožniť s tým, že charakter celého nehodového deja zachytený na videách je v zásade identický s prejednávanou nehodou, - je prijateľné, že poškodený jazdil v prednehodovom deji rýchlosťou až 83,2 km/h. Objektívna stránku zločinu vydierania spočíva v nútení iného k tomu, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Prostriedkom na dosiahnutie páchateľovho cieľa je násilie, hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba inej ťažkej ujmy. Podľa obžaloby, obžalovaný N. svojim konaním vytláčal z cesty vozidlo poškodeného s úmyslom prinútiť poškodeného pribrzdiť a umožniť mu zaradiť sa pred vozidlo poškodeného. Bolo však preukázané, že predmetnú dopravnú nehodu úmyselným konaním spôsobil práve poškodený Dušan U., ktorý v čase nehody bol skúseným a cvičeným vodičom - policajtom, ktorý podľa jeho tvrdenia pred súdom odmietol svoje vozidlo pribrzdiť a umožniť zaradenie vozidla obžalovaného N. do jeho jazdného pruhu. Bolo teda preukázané, že obžalovaný N. sa začal s vozidlom preraďovať z ľavého do pravého pruhu v momente, keď vozidlo poškodeného bolo niekoľko metrov za vozidlom obžalovaného, a preto je vylúčené, že sa začal preraďovať s vozidlom priamo na vozidlo poškodeného. Obžalovaný sa nenatláčal na vozidlo poškodeného, práve poškodený jazdil vyššou rýchlosťou ako obžalovaný a práve poškodený U. dobiehal vozidlo obžalovaného. Obžalovaný svojou technikou jazdy - prechádzaním do pravého jazdného pruhu neohrozoval v jazde poškodeného, nevytváral mu kolíznu situáciu a z ľavého do pravého pruhu prechádzal plynule, nenáhle, teda bez ohrozovania, hrozby či nebezpečenstva. Tieto skutočnosti jednoznačne boli potvrdené aj znaleckým dokazovaním, kedy znalec V.. Y. pred súdom dňa 26.09.2016 okrem iného uviedol, že výpoveď obžalovaného je z technického hľadiska prijateľná. Na rozdiel od obžalovaného, výpovede poškodeného S. U. k vzniku a priebehu nehody boli od začatia prípravného konania nepresvedčivé, neisté, navzájom si odporovali, resp. sa poškodený často vyjadroval, že si nepamätá, pridržiava sa predošlých výpovedí a pod. S. U. vypovedal pred súdom na hlavnom pojednávaní dňa 10.03.2016. Jeho výpoveď pred súdom jednoznačne potvrdila, že k vzniku a priebehu nehody neuvádzal pravdivé skutočnosti, ktoré boli vyvrátené výsluchom obžalovaného a hlavne svedkyne C. W.. Poškodený U. napr. úplne nepravdivo uvádzal, že on s vozidlom jazdil ako prvý po J. ul. a vozidlo obžalovaného jazdilo za ním, ako by ho obžalovaný s vozidlom prenasledoval po Einsteinovej ulici. Taktiež nepravdivo tvrdil, že vozidlo obžalovaného registroval, že sa na neho tlačí až vo svojom spätnom zrkadle. Svedkyňa C. W. dňa 26.05.2016 pred súdom okrem iného uviedla, že po Einsteinovej ulici jazdilo ako prvé čierne vozidlo - vozidlo obžalovaného a za ním jazdilo modré vozidlo - poškodeného a to modré vozidlo sa chcelo dostať na úroveň modrého vozidla (obžalovaného). Taktiež svedkyňa uviedla, že čierne vozidlo (obžalovaného) sa pomaly predraďovalo do pravého pruhu pred modré vozidlo (poškodeného) a keď sa začalo predraďovať čierne vozidlo (obžalovaného) do pravého pruhu, tak čierne vozidlo bolo pred modrým vozidlo (poškodeného), neboli súbežne vedľa seba. Ďalej táto svedkyňa uvádzala, že jej sa už zdalo, že čierne vozidlo (obžalovaného) je už celé v pravom pruhu pred modrým vozidlom, keď modré vozidlo (poškodeného) „zavadilo“ do čierneho vozidla. Z výpovede svedkyne je potvrdené, že poškodený úplne nepravdivo popisoval vznik nehody a taktiež bola potvrdená veľmi podstatná skutočnosť, že vozidlo obžalovaného sa nepreraďovalo z ľavého pruhu do pravého tak, že sa vozidlo obžalovaného natláčalo na vozidlo poškodeného a skutočnosť, že vozidlo poškodeného narazilo do vozidla obžalovaného. Svedkyňa vlastne potvrdila výpoveď obžalovaného k popisu vzniku dopravnej nehody. Trestná zodpovednosť musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu i subjektívnu stránku trestného činu, teda aj príčinnú súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu. Z doposiaľ uvedených skutočností, ktoré boli zistené dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní, je bez pochýb potvrdené, že konanie obžalovaného nie je v príčinnej súvislosti so vznikom a následkom predmetnej dopravnej nehody. Vzhľadom aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov a judikatúru, na základe takto ustáleného skutkového zistenia nie je možné uznať obžalovaného za vinného, pretože nemožno bez pochýb určiť, že by sa dopustil žalovaného skutku. Dokazovanie v trestnom konaní a preukazovanie viny páchateľovi nemôže byť postavené na indíciách a dohadoch, ale vina obžalovaného musí byť preukázaná celkom jednoznačne mimo akúkoľvek pochybnosť. Toto v tomto konaní preukázané nebolo. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho svedka je pochybná. Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o obyčajnú pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne určiť, ktorý z variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného /in dubio pro reo/. Po vykonaní všetkých dostupných dôkazov na hlavných pojednávaniach tieto nepostačovali na usvedčenie obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Na základe takto vykonaného dokazovania súd v zmysle § 2 ods. 10, § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil všetky dôkazy svedčiace v prospech i proti obžalovanému podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne a musel konštatovať, že nebolo jednoznačne a bez pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a preto ho podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod podanej obžaloby pre skutok v nej uvedený oslobodil. Vzhľadom na oslobodzujúci výrok rozsudku v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených Dušana U. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V priamo do zápisnice z hlavného pojednávania dňa 24.11.2016 (č.l. 433), ktoré doplnil samostatným písomným podaním dňa 23.01.2017 doručené prvostupňovému súdu dňa 25.01.2017 (na č.l. 467-469). K odvolaniu prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný U. N. prostredníctvom svojho obhajcu samostatným písomným podaním z 08.02.2017, doručeným prvostupňovému súdu dňa 13.02.2017 (č.l. 472-473). V písomnom odôvodnení prokurátorka poukázala na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, na jednotlivé výpovede svedkov a znalca, pričom s rozhodnutím súdu a ich odôvodnením nie je možné sa bezvýhradne stotožniť, k čomu uviedla nasledovné skutočnosti. Obžalovaný od počiatku trestného konania popieral spáchanie trestného činu, pričom na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, pričom v prípravnom konaní si sám odporoval vo svojich výpovediach zo dňa 13.03.2012 a 12.03.2013 a výpoveďou zo dňa 07.11.2014, kde najprv uvádzal obiehanie vozidlom U. cez bus pruh a v ďalšej výpovedi obiehanie v rámci pravého jazdného pruhu a následný stret vozidiel. Naopak výpoveď poškodeného S. U. bola po celé vyšetrovanie konzistentná a v podstate nemenná, najmä v najzásadnejšej otázke úmyselného vytláčania jeho vozidla konaním obžalovaného. Pred súdom zopakoval, že obžalovaný jeho vozidlom sa ho snažil predísť tým, že ho vytláčal na autobusovú zastávku, hoci si detaily skutkového deja s odstupom času nespomínal, rozpamätal sa na úsmev obžalovaného pri vytláčaní ako keď niekto robí schválnosti. Ak sa poškodený v nejakých okolnostiach odkláňal od svojich predchádzajúcich tvrdení, tieto nemajú pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti v posudzovanom prípade žiadnu relevanciu. V prípade svedkov U. D. a D. Q. sa jedná o kamarátov obžalovaného, o vierohodnosti výpovedí ktorých možno mať dôvodné pochybnosti aj preto, že ich výpovede si odporujú nielen s výpoveďami poškodeného U., svedkyne Jany C. W., znaleckými posudkami, výpoveďou Ing. N. Y. a samotnou výpoveďou obžalovaného zo dňa 07.11.2014. Svedok D. na hlavnom pojednávaní vypovedal v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. V ďalšej časti poukázala na výpoveď N. C. W., ktorá bola jediná objektívna svedkyňa, s prihliadnutím na ktorej výpoveď veľmi rozporuplne vyznievajú i závery znalca V.. Y., ktorý si nekriticky osvojil, najmä, že rýchlosť jazdy obžalovaného tesne pred stretom bola minimálne 67,8 km/h a rýchlosť U. bola až 83,2 km/h. Je možné jednoznačne konštatovať, že vozidlo obžalovaného sa z ľavého pruhu do pravého preraďovalo pred vozidlom poškodeného a jedinou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy poškodeného U. a že je prijateľné, že poškodený jazdil pred nehodou rýchlosťou tak ako uviedol, pričom priama svedkyňa uvádza, že obe vozidlá jazdili rovnakou rýchlosťou, dokonca uvádzala, že čierne vozidlo išlo trochu rýchlejšie. Potom je potrebné pripustiť aj to, že obžalovaný taktiež jazdil neprimeranou nepovolenou rýchlosťou a teda jednou z príčin nehodového deja bola i jeho nesprávna technika jazdy. To isté platí s prihliadnutím na obsah výpovede svedkyne C. i pre záver znalca, že vozidlo obžalovaného sa z ľavého pruhu do pravého preraďovalo pred vozidlom poškodeného Tabáka, kde svedkyňa celkom jasne vypovedá o preraďovaní nasilu a uhýbaní. V časti odôvodnenia napadnutého rozsudku spočívajúceho v argumentácii na hlavnom pojednávaní prehratými videami doloženými obhajobou, na ktorých boli zachytené reálne zrážky vozidiel, pri ktorých policajné vozidlá prenasledujú iné vozidlá, ľavým predným rohom narážajú do pravého zadného blatníka prenasledovaného vozidla, kedy na otázku znalec odpovedal, že je možné sa stotožniť s tým, že charakter celého nehodového deja na videách je v zásade identický s prejednávanou nehodou, nemožno súhlasiť. Je evidentné, že na videách bolo vidieť, že v každom jednom prípade došlo k zvýšeniu rýchlosti policajného vozidla, kedy sa dostal na úroveň prenasledovaného vozidla. V posudzovanom prípade však poškodený s modrým vozidlom nezvyšoval, preto závery znalca, že obžalovaný sa začal preraďovať s vozidlo z ľavého do pravého pruhu, keď vozidlo poškodeného bolo niekoľko metrov za vozidlom obžalovaného, je takéto vyhodnotenie dôkaznej situácie nelogické a nepresvedčivé. Je však potrebné opätovne uviesť, čo do hodnotenia skutkového stavu veci, že znalecký posudok dokumentuje skutok ako priebeh dopravnej nehody spôsobenej z nedbanlivosti, teda vychádza z predpokladu, že účastníci dopravnej nehody konali vo forme nedbanlivostného konania, teda že ich konanie nebolo úmyselné vo vzťahu k ich fyzickej činnosti počas jazdy. Tvrdenia súdu, že výlučne dopravnú nehodu zapríčinil poškodený S. U. nesprávnym konaním a konanie obžalovaného nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom a následkom predmetnej nehody, s týmto sa nemožno stotožniť vzhľadom na dôkaznú situáciu, hoci istú mieru spoluúčasti na spôsobenom následku je možné pripustiť, je však vecou súdu , aby túto okolnosť v prípade zohľadnil pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. V kontexte týchto skutočností má za to, že súd vyhodnotil dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní a produkované na hlavnom pojednávaní spôsobom odporujúcim zákon, pričom pri ich správnom vyhodnotení, najmä kľúčového dôkazu výpoveď svedkyne N. C. W. v spojitosti s výpoveďou poškodeného a znalcov, vyhodnotením výpoveďou obžalovaného a svedkov D. a Q. mal uznať obžalovaného U. N. vinným zo skutku, ktorý bol kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a uložiť mu primeraný trest. Preto navrhla Krajskému súdu v Bratislave, aby postupom v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava V. K podanému odvolaniu prokurátorky okresnej prokuratúry sa obžalovaný písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu N.. V. N., v ktorom uviedol, že samotná obžaloba ako aj odôvodnenie odvolania okresnej prokuratúry nemá oporu v zákone a vo vykonanom dokazovaní, pričom prokuratúra naďalej pokračuje v kriminalizovaní jeho osoby. V písomnom odôvodnení odvolania účelovo poukazuje len na časť výpovede svedkyne N. C. W., ktorej výpoveďou pred súdom bolo potvrdené nepravdivé tvrdenie poškodeného S. U. o priebehu pred nehodového deja a samotnej dopravnej nehody a naopak v podstate potvrdila, že obžalovaný udalosť popisoval pravdivo. Poškodený U. nepravdivo uvádzal, že jazdil ako prvý po J. ulici a jeho vozidlo jazdilo za ním akoby ho prenasledoval. Taktiež nepravdivo tvrdil, že jeho vozidlo registroval ako sa na neho tlačí vo svojom spätnom zrkadle. Svedkyňa C. W. dňa 26.05.2016 pred súdom okrem iného uviedla, že po Einsteinovej ulici jazdilo ako vozidlo prvé čierne, teda jeho a modré vozidlo, teda poškodeného za ním, ktoré sa chcelo dostať na úroveň jeho vozidla, pričom on sa mal preraďovať pomaly do pravého jazdného pruhu pred modré vozidlo poškodeného do pravého jazdného pruhu, tak čierne vozidlo bolo pred modrým vozidlom. Nejazdili súbežne vedľa seba, pričom jeho vozidlo už malo byť celé v pravom jazdnom pruhu pred modrým vozidlom, ktoré do čierneho vozidla zavadilo. Z výpovede tejto svedkyne je zrejmé, že poškodený úplne nepravdivo popisoval vznik nehody a taktiež bola potvrdená skutočnosť, že jeho vozidlo sa nepreraďovalo z ľavého pruhu do pravého tak, že sa natláčal na vozidlo poškodeného a skutočnosť, že vozidlo poškodeného narazilo do jeho vozidla, táto svedkyňa vlastne potvrdila jeho výpoveď popisu vzniku dopravnej nehody. Znovu poukázal na nepravdivosť výpovede poškodeného S. U. pred súdom, keď dňa 10.03.2016, keď v závere o výsluchu tvrdil, že s vozidlom jazdil za jeho vozidlom, ktoré predbehol cez ľavý pruh na Eisteinovej ulici a zaradil sa do pravého pruhu, a tento predbiehajúci manéver trval až 15 až 20 sekúnd. Toto vyvrátila aj svedkyňa C. W. Poškodený S. U. výsluchom pred súdom potvrdil jeho arogantné a bezohľadné správanie sa ako vodiča, keď na otázku prečo nepribrzdil a nepustil pred seba vozidlo, uviedlo prečo by to mal robiť, keď sa niekto ponáhľa, prečo by ho mal pustiť, keď nemal žiadne znamenie na streche ani prednosť. Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že vôbec nemal snahu pustiť jeho vozidlo pred seba a nie že by nemal možnosť umožniť mu zaradenie sa pred jeho vozidlo. Jednoducho nechcel pribrzdiť jeho vozidlo. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania s poukazom ako aj na výsluch znalca Ing. Y. má za to, že odvolanie okresnej prokuratúry nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto navrhol, aby odvolací súd toto odvolanie zamietol. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu, ktoré sa konalo dňa 12.07.2017 v zmysle § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por., sa konalo v neprítomnosti poškodeného S. U. a I.. I. R.. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry uviedol, že poukazuje na odvolacie námietky v písomných dôvodoch odvolania okresnej prokuratúry a navrhol tomuto odvolaniu vyhovieť. Obhajca obžalovaného JUDr. V. N. poukázal na písomné vyjadrenie k odvolaniu prokuratúry, na ktorom zotrval. Uviedol, že má za to, že prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a obžalovaného správne spod obžaloby oslobodil. Preto navrhol odvolanie okresnej prokuratúry zamietnuť. Obžalovaný U. N. na verejnom zasadnutí uviedol, že je nevinný a v tomto prípade je on poškodený. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Tr. por. Krajský súd v Bratislave postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku senátu Okresného súdu Pezinok podala procesná strana na to oprávnená (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone (§ 309 ods. 1 Tr. por.). Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. V zmysle 12. odseku toho istého zákonného ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Pri plnení revíznej povinnosti tak odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo ustálené na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo odrazom prípravného konania, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por., podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke rozhodovania o vine, resp. nevine. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu, na tieto odkazuje bez potreby ďalšieho opakovania. Súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania). K odvolacím dôvodom prokurátorky okresnej prokuratúry uvádza, že v úvodnej časti odvolacích dôvodov opakovane podrobne rozoberá výpoveď obžalovaného a svedkov. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobný vypracovaný a odôvodnený rozsudok prvostupňového súdu k týmto dôkazom, dodáva, že výpoveď obžalovaného U. N. treba vyhodnotiť aj v kontexte výpovede svedkov najmä U. D., D. Q., N. C. W. a znalca Ing. N. Y. z odboru cestnej dopravy a poškodeného S. Tabáka. S argumentáciou k odvolacím dôvodom prokuratúry odvolací súd udáva, že nie je možné spochybniť svedecké výpovede U. D., D. Q. a označiť ich za nevierohodné iba preto, že išli vo vozidle obžalovaného N. pred nehodou a sú jeho priatelia. Navyše v odvolacích dôvodoch spochybňuje aj závery znalca V.. N. Korbeľa a to vzhľadom na výpoveď jedinej nestrannej svedkyne N. C. W.. Pričom z obsahu zápisníc z hlavného pojednávania po výpovedi znalca prokurátor nenavrhol vykonať kontrolný znalecký posudok z odboru cestná doprava ani nemal návrhy na doplnenie dokazovania , preto súd vyhlásil dokazovanie za skončené na č.l. 431. Z výpovede obžalovaného U. N. je zrejmé, že tesne pred nehodou jazdil spolu s U. D. a D. Q. v jeho motorovom vozidle Škoda Octavia. Jazdili kľudnou jazdou zo starého mesta po novom moste, kedy si všimol prvý krát Renault Clio pri odbočovaní Nového mostu na Einsteinovu ulicu a to pre jeho nesprávny spôsob jazdy, nakoľko chcel odbočiť v pravo cez dva jazdné pruhy. Bol by ho pustil, ale už sa mu nedalo, lebo už aj on vykonával odbočovací manéver vpravo. Pri zjazde z mosta sa toto vozidlo na neho tlačilo a vtedy už komentovali so D. ako jazdí. Po zídení z mosta sa zaradil do pravého pruhu následne do ľavého pruhu , kde predbehol jedno auto. V tomto pruhu sa nachádzali autá, zaradil sa do pravého pruhu , jazdil rýchlosťou 60-70 km/h nakoľko chcel zabočiť doprava za Inchebu. Ako sa zaradil stále za ním jazdilo vozidlo Renault Clio, vodič ho chcel predbehnúť z ľavej strany ale tam sa nachádzali vozidlá, preto strhol volant doprava do autobusového pruhu. V priebehu týchto 5 sekúnd pocítil prudký náraz do pravej strany vozidla , ktorý bol prudký , podľa jeho názoru k nárazu došlo preto, že v čase keď ho chcel vodič Clia predbehnúť cez autobusový pruh , v tom čase tam stála modrá dodávka , preto tento vodič odbočil späť do pravého jazdného pruhu. keby tam toto vozidlo nestálo vodič Clia by ho pravdepodobne predbehol. Snažil sa vyrovnať v balanckom náraze , čo sa mu nepodarilo kvôli šmyku, točili sa a prevrátili sa na zastávke. Po náraze U. utekal k modrému vozidlo k dodávke , ktoré stálo na zastávke vodičovi niečo povedal a tento hneď odišiel preč. Potom čo prišli policajti, videl, že sa s U. poznajú, tykali si, celé to bolo neštandartné. Svedok U. D. potvrdil výpoveď obžalovaného. uviedol, že v čase pred nehodou bol vo vozidle, ktoré šoféroval N. , s vozidlom jazdili smerom z mesta po Novom moste z ktorého odbáčali na Einsteinovu ulicu , kde si všimli vozidlo Renault Clio, ktoré chcelo tiež odbočiť doprava alebo bolo v ľavom pruhu. Prechodom z ľavého do pravého pruhu sa začal na nich lepiť a jazdil za nimi. Po zjazde z mosta robil myšičky , lepil sa na nich akože mu zavadzajú a predtým mu neumožnili dať sa do pravého pruhu. Celý čas išli plynulo, keď išli v pravom pruhu chceli prebehnúť cez autobusový pruh ale tam stálo auto, išiel rýchle chcel sa vrátiť ale ľavým kolesom narazil do ich zadného pravého kolesa, otočilo ich a prevrátilo ich mimo cestu. To vozidlo si všímal z pohľadu spolujazdca , nakoľko videl ako sa vozidlo pichlo na moste z ľavého pruhu na odbočovací pruh stále pridával a lepil sa na nich. Svedok D. Q. v zhode s obžalovaným a svedkom popísal situáciu pred nehodou. V podstate uviedol, že na moste si všimol Renault Clio ktoré išlo za nimi, robil myšičky, oni sa s vozidlom, ktoré viedol Janička zaradili do pravého jazdného pruhu , prenasledovalo ich vozidlo Clio , ktoré robilo asi tri krát myšičky , vyzeralo to tak, ako by ich chcel obehnúť. Potom si uvedomil, že toto vozidlo im narazilo do zadného kolesa, počul ranu, pozrel doprava a Clio sa nachádzalo v autobusovom pruhu, v ktorom stálo nejaké auto. Svedkyňa N. C. W. , ktorú prokuratúra označila za kľúčovú nestrannú svedkyňu uviedla, že bola svedkyňou dopravnej nehody. Ona jazdila pred nehodou vo svojom vozidle a pred ňou jazdilo prvé auto Octavia Combi čiernej farby, za ním Renault Clio modrej farby, ktorí ju obehli , ona jazdila 50 kou tam bola povolená 70- ka. Renault urobil myšičku pred ňou a potom tieto autá pokračovali v istú čas súbežne. Naháňali sa alebo súťažili. Pred týmito autami jazdili v oboch pruhoch nejaké autá. Čierne vozidlo Octavia sa začalo zaraďovať do pravého pruhu , kde jazdilo modré auto Clio , toto videla zo vzdialenosti 50 - 60 metrov, podľa nej to bolo tesné zaraďovanie a modré auto sa začalo zaraďovať do pruhu pre autobusy. Z jej pohľadu sa jej zdalo, že čierne je pred tým modrým , manéver je ukončený, čierne auto bolo pred modrým, vtedy ťukol vodič modrého auta do čierneho do zadného pravého rohu. Následkom čoho sa toto čierne auto stočilo , začalo sa pretáčať a prevrátilo sa nabok. videla ešte z vozidla vystupovať posádku a videla, že v čase tesne po nehode vystúpili policajt s policajtkou z auta mestskej polície. Videla, že je tam pomoc , išla za synom potom sa namiesto nehody vrátila za 10 minút. Podrobné výpovede obžalovaného a svedkov sú zachytené v rozsudku prvostupňového súdu. Svedok poškodený S. U. , ktorého výpoveď je podrobne zachytená v zápisnici z hlavného pojednávania a v rozsudku prvostupňového súdu podstatne uviedol, že pred nehodou sa stretol s vozidlom Škoda Octavia niekde pred mostom SNP, kde došlo medzi ním a osádkou ku konfliktu, boli tam nejaké gestá. Potom čo zišli na Einsteinovu ulicu , vodič tohto vozidla ho vytláčal z cesty a niekde pri Inchebe pri turniketoch došlo k zrážke medzi vozidlami. Nespomínal si, v akom poradí schádzali z mosta pred nehodou, on odbočoval z pravého pruhu, druhé vozidlo Škoda Octavia jazdilo buď vedľa neho alebo za ním. On jazdil pred vozidlom Škoda Octavia, ktorého sa snažil predísť a vytlačilo ho na autobusovú zastávku, na ktorej stálo nejaké auto , napriek tomu, že brzdil došlo k stretu ich vozidiel a to jeho ľavého predného kolesa so zadným kolesom Octavie. Pred nehodou jazdilo vozidlo Škoda Octavia stále za ním agresívnou jazdou, lebo videl ako sa vodič lepí na ostatné autá, robil myšičky, to usúdil ako policajt nakoľko pracoval na krajskom dopravnom inšpektoráte. Tieto jeho tvrdenia boli jednoznačne vyvrátené výpoveďou obžalovaného N., svedka D. a svedka Q. ako aj nestrannou svedkyňou N. C. W., ktorá jasne uviedla, že pred nehodou ju predbiehalo najprv čierne vozidlo Octavia, za ktorým išlo vozidlo Renault. Táto svedkyňa vlastne vypovedala v kontexte s výpoveďou obžalovaného a svedkov , ktorí opisovali spôsob jazdy pred nehodou. Na ďalšie otázky poškodený S. U. vypovedal vyhýbavo, rozporuplne , čo odôvodňoval s odstupom času od nehody. Jeho vyjadrenie na hlavnom pojednávaní vyvracajú výpovede obžalovaného a svedkov a treba ho vyhodnotiť aj v kontexte záverov znaleckého posudku Ing. N. Y., a preto nie je žiadny dôvod na spochybňovanie ich výpovedí v žiadnom smere vzhľadom na produkované dôkazy a to v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Z výpovedí je zrejmé, že nie je možné uveriť tvrdeniu poškodeného, keď opisoval situáciu tesne pred nehodou, že obžalovaný sa na neho tlačil , čo videl v spätnom zrkadle a z vyjadrenia samotného poškodeného , ktorý podľa znalca jazdil vyššou rýchlosťou ako vozidlo obžalovaného jasne vyplýva, že svoje vozidlo nepribrzdil, nepustil vozidlo obžalovaného pred seba, vyjadril sa prečo by to mal robiť, keď sa niekto ponáhľa, prečo by ho mal pustiť, keď nemal žiadne znamenia na streche ani prednosť, z čoho je zrejmé, že obžalovaného predbiehal z prava a neumožnil sa mu zaradiť do pravého jazdného pruhu. Z výpovede znalca Ing. N. Y., ktorú výpoveď podrobne rozviedol prvostupňový súd vo svojom rozsudku vyplýva jednoznačný záver. Vozidlo Škoda Octavia, ktoré viedol obžalovaný N. jazdilo pred stretom minimálne 67,8 km/h na úseku s najvyššou dovolenou rýchlosťou 70 km/h. Vodič Tabak až 83,2 km/h čo bolo nesprávna technika jazdy tohto vodiča, ktorý jazdil v pravom pruhu. N. nevytvoril vodičovi U. z technického hľadiska kolíznu situáciu , teda len ho ohrozoval. Nevytvoril mu prekážku náhlu lebo ho neprinútil brzdiť plným brzdným spomalením dokonca ani brzdným spomalením rovným jednej polovici z hodnoty plného brzdného spomalenia. Vodič U. sa vracal s vozidlom späť do pravého jazdného pruhu a znovu bez brzdenia a sám tak vytvoril kolíznu situáciu, ktorá vyústila do stretu vozidiel. Výpoveď obžalovaného N. bola potvrdená aj znalcom , ktorý potvrdil, že z technického hľadiska mohlo dôjsť k nehode tak ako ju popisuje obžalovaný, ktorý poškodeného neohrozoval , ktorý mohol odvrátiť zrážku vozidiel brzdením svojho vozidla, pričom jedinou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy poškodeného, ktorý svojím vozidlom narazil do vozidla obžalovaného keď sa nachádzal v pravom jazdnom pruhu. Z dokazovania jednoznačne vyplýva, že v čase pred nehodou jazdilo prvé vozidlo Škoda Octavia čiernej farby ktorej vodičom bol obžalovaný Tomáš N., toto vozidlo jazdilo povolenou rýchlosťou do 70 km/h, za ním jazdilo vozidlo poškodeného S. U., ktoré jazdilo rýchlosťou vyššou ako je povolená nad 70 km/ h, to znamená, že keď jazdil za vozidlom obžalovaného , tento musel zrýchľovať tesne pred nehodou a vozidlo nechcel pustiť zaradiť sa do pravého jazdného pruhu. Toto vyplýva jednoznačne aj z vyjadrenia poškodeného na hlavnom pojednávaní, že nemal v úmysle pustiť pred ním jazdiace vozidlo Škoda Octavia do pravého jazdného pruhu s odôvodnením, že sa tento vodič ponáhľal a nemal dôvod aby ho púšťal. Znalec potvrdil, že nehodu vozidiel zapríčinil poškodený svojou nesprávnou technikou jazdy a obžalovaný ho neobmedzil v jazde. Jednoznačne vyplynulo z dokazovania že k zrážke vozidiel nedošlo v pravom jazdnom pruhu ale tým spôsobom, že poškodený jazdil vysokou rýchlosťou v odstavenom autobusovom pruhu , kde navyše stálo ďalšie vozidlo dodávka a preto sa poškodený zaraďoval naspäť do pravého jazdného pruhu bez brzdenia a v čase keď sa vracal do tohto pruhu narazil do pravej zadnej časti vozidla obžalovaného. Podľa vyjadrenia poškodeného Dušana U. v tom čase pracoval ako policajt na krajskom dopravnom inšpektoráte. Pričom sám mal dostatok skúseností z výkonu povolania do akej nebezpečnej kolíznej situácie sa môžu vozidlá dostať a jeho nezodpovedným konaním došlo ku zrážke vozidiel. Podľa výpovedí obžalovaného hneď po nehode tento mal dôjsť vodičovi odstaveného auta , ktoré stálo v autobusovom pruhu a z miesta nehody ho poslať preč. Odstavené vozidlo potvrdili ako aj obžalovaný, tak aj svedkovia ktorí boli vo vozidle obžalovaného a toto odstavené vozidlo potvrdil aj vo výpovedi samotný S. U.. A je nelogické, že ako policajt nezabezpečil vodiča tohto vozidla ako svedka dopravnej nehody, tým, že by ho požiadal, aby zostal do príchodu polície alebo si nezaznačil ŠPZ tohto vozidla. Podľa vyjadrenia svedkyne C. W. hneď po nehode zastavilo na mieste aj vozidlo mestskej polície , toto vozidlo muselo jazdiť v tesnej blízkosti za ňou , ani mestskí policajti neboli vypočutí v procesnom postavení svedka , ktorí museli vidieť minimálne situáciu tesne pred nehodou a spôsob jazdy kolíznych vozidiel. Podľa dôkaznej situácie už v prípravnom konaní keď došlo k nehode dňa 03.05.2009 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre nedbanlivostný trestný čin a následne bolo obvinenému U. N. vznesené obvinenie pre nedbanlivostný prečin , následne pre úmyselný prečin na podklade sťažnosti obvineného , krajská prokuratúra zrušila obvinenie obvineného , pričom za rovnakej dôkaznej situácie bolo obvinenému vznášané obvinenie pre úmyselný trestný čin násilného majetkového charakteru na podklade tých istých dôkazov, ktoré boli v prípravnom konaní zadokumentované. Nakoniec trestné stíhanie vyústilo podaním obžaloby pre zločin vydierania podľa § 138 písm. a/ k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a to s odôvodnením, že obžalovaný použil svoje motorové vozidlo na vytláčanie poškodeného Tabáka za účelom aby ho tento pustil pred neho a možnosť zaradiť sa na čo došlo k zámernej zrážke načo S. U. svoje vozidlo nepribrzdil a nevyhol sa obžalovanému, čím obžalovaný použil hrozbu inej ťažkej ujmy spôsobenej dopravnej nehody a tým aj škody na zdraví a nútil poškodeného pribrzdením vozidla a umožniť mu prebehnutie obžalovaným. Motorové vozidlo použil ako zbraň v zmysle § 122 ods. 3 Tr. zák. Po vykonaní dokazovaní na hlavnom pojednávaní prokurátor v odvolacích dôvodoch pripustil určité spolu zavinenie poškodeného U. a preto alternatívne navrhol prvostupňovému súdu v záverečnom návrhu v prípade ak sa súd nestotožní s právnou kvalifikáciou skutku obžaloby navrhol skutok kvalifikovať ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. V prípade ak by nemal súd preukázané, ani tento alternatívny návrh a nebolo preukázané úmyselné konanie obžalovaného navrhol skutok kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. Správne prvostupňový súd nevyhovel návrhu prokurátora na prekvalifikovanie skutku , nakoľko jednoznačne z dokazovania vyplynulo, že túto nehodu spôsobil poškodený S. U., čo vyplývalo u ž z vykonaného dokazovania počas prípravného konania a vôbec nemalo dôjsť k podaniu obžaloby na U. N. pre skutok , ktorý sa mu kladie za vinu a bol kvalifikovaný ako zločin vydierania na absolútnych domnienkach, ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní. A preto správne postupoval súd keď obžalovaného U. N. zo skutku, ktorý sa mu kládol za vinu postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil nakoľko bolo dokázané, že sa skutok stal, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Správne prvostupňový súd aj postupoval keď obligatórne rozhodol o náhrade škody v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. keď odkázal poškodených S. U. a VŠZP, a.s. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nakoľko bol obžalovaný U. N. spod obžaloby oslobodený. Prokurátor v odvolaní v podstate namietal len hodnotenie vykonaných dôkazov a rozsah, pričom však odvolací súd práve tento rezultát okresného súdu si osvojuje pre jeho logiku a legálnosť. Z týchto dôvodov reálny dôvod pre vyhovenie odvolaniu Okresnej prokuratúry Bratislava V nebol zistený, a preto v zmysle § 319 Tr. por. odvolací súd toto ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.