Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/123/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010372 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515010372.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému V. N. F. M.., pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní okresnej prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2T/28/2015 zo dňa 12.04.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.03.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresnej prokurátorky z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/28/2015 zo dňa 12.04.2016 boli obžalovaný V. N., nar. XX.XX.XXXX v Z. a obžalovaný B. V. Y., nar. XX.XX.XXXX v N. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V, sp. zn. 4 Pv 35/2014 zo dňa 03.04.2015, u obžalovaného V. N. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a u obžalovaného PhDr. V. Y. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 25.1.2006 v Z. na Daňovom úrade Z. na Š. ulici č. XX podal obvinený PhDr. V. Y. ako konateľ obchodnej spoločnosti W., s. r. o., daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2005, kde si uplatnil odpočítanie dane vo výške XXX XXX,-Sk(XX XXX,XX-eur), medzi prijatými zdaniteľnými plneniami za IV. štvrťrok 2005 vykázal daňový subjekt daňové doklady, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane a to -faktúru č. 65/2005 vystavenú dňa 2.12.2005 za sprostredkovateľské služby s N. M. F. vo výške plnenia XXX XXX,-Sk(XX XXX,XX-eur), DPH 19% vo výške XXX XXX,- SK (XXXX,XX-eur), cena spolu XXX XXX,-Sk(XX XXX,XX-eur), a s ňou súvisiace výdavkové a pokladničné doklady ktoré majú potvrdzovať reálnosť poskytnutého plnenia, -faktúru č. 66/2005 vystavenú dňa 2.12.2005 za sprostredkovateľské služby s D. &. Q. vo výške plnenia XXX XXX,-Sk (XX XXX,XX-eur), DPH 19% vo výške XXX XXX,-Sk (XXXX,XX-eur), cena spolu XXX XXX,-Sk (XX XXX,XX-eur), a s ňou súvisiace výdavkové a pokladničné doklady ktoré majú potvrdzovať reálnosť poskytnutého plnenia, -faktúru č. 67/2005 vystavenú dňa 2.12.2005 za sprostredkovateľské služby s N. M. F. vo výške plnenia XXX XXX,-Sk (XX XXX,XX-eur), DPH 19% vo výške XXX XXX,-Sk (XXXX,XX-eur), cena spolu XXX XXX,-Sk (XX XXX,XX-eur), a s ňou súvisiace výdavkové a pokladničné doklady ktoré majú potvrdzovať reálnosť poskytnutého plnenia, -faktúru č. 68/2005 vystavenú dňa 2.12.2005 za sprostredkovateľské služby s N. vo výške plnenia XXX XXX,-Sk (XX XXX,XX-eur), DPH 19% vo výške XXX XXX,-Sk (X XXX,XX-eur), cena spolu XXX XXX,-Sk (XX XXX,XX-eur), a s ňou súvisiace výdavkové a pokladničné doklady ktoré majú potvrdzovať reálnosť poskytnutého plnenia,vystavené spoločnosťou Z., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom N. XX, N., ktoré zabezpečil obvinený V. N., riaditeľ spoločnosti W., s.r.o., s vtedajším sídlom N. XX, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX, ktorý zabezpečoval riadenie spoločnosti a rozhodnutia o všetkých obchodných záležitostiach, v úmysle znížiť daňovú povinnosť spoločnosti W., s.r.o., na dani z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2005, uvedené faktúry zabezpečil od Ing. V. E., konateľa spoločnosti Z., s. r. o., na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 7.1.2005, pod prísľubom zabezpečenia finančného úveru zo Š., následne obvinený V. N.L., hoci mal vedomosť o tom, že skutočnosti uvedené na predmetných listinách a faktúrach sa nezakladajú na pravde, k plneniu zo strany spoločnosti Z., s. r. o., nikdy nedošlo a predmetné vystavené faktúry neboli zahrnuté do účtovníctva spoločnosti Z., s. r. o., a spoločnosť Z., s. r. o., reálne nesprostredkovala žiadnych obchodných partnerov pre spoločnosť W., s. r. o., a týchto si zabezpečovala spoločnosť W., s. r. o., prostredníctvom svojich zamestnancov alebo obchodných partnerov sama, napriek týmto skutočnostiam zahrnul do účtovníctva spoločnosti a následne na tomto základe konateľ spoločnosti W., s. r. o., obv. PhDr. V. Y., po oboznámení sa s účtovnou závierkou spoločnosti za rok 2005, dňa 25.1.2006 podal na príslušnom daňovom úrade daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2005, ktoré zároveň vlastnoručne podpísal, pričom do riadku 18, položka odpočítanie dane podľa § 49 až 51 zákona, obv. PhDr. V. Y. zahrnul aj sumu DPH z uvedených faktúr v celkovej výške XXX.XXX,-Sk, týmto konaním ukrátil Štátny rozpočet Slovenskej republiky vo výške XXX.XXX,-Sk(XX.XXX,XX-eur), o s l o b o d z u j ú, pretože skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie okresná prokurátorka v neprospech oboch obžalovaných, ktoré odôvodnila osobitným písomným podaním zo dňa 11.08.2016 (č. l. 599 - 601 p. v.) tak, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a preto dospel k chybnému záveru. Odvolateľ uvádza, že s rozsudkom súdu prvého stupňa sa nemôže stotožniť, rozsudok o vine obžalovaných, ako aj konanie jemu predchádzajúce považuje za nezákonné, pričom poukazuje predovšetkým na nevykonanie zákonného dôkazu a následne nedostatočné odôvodnenie súdu o nevykonaní dôkazu - výpovede svedka Ing. V. E. na hlavnom pojednávaní jeho prečítaním. Súd v odôvodnení rozsudku len konštatoval, že výpoveď svedka Ing. V.. E. nebola prečítaná, nakoľko bola vykonaná pred vznesením obvinenia. Takéto odôvodnenie považuje odvolateľ za nedostatočné aj s poukazom na znenie ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. zák. Podľa tohto odvolania okresný súd sa v tomto smere nevysporiadal s ustanovením § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por., ktoré výslovne stanovuje, že zápisnica o výpovedi svedka, ktorý zomrel, má byť prečítaná za predpokladu, že výsluch bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku, pričom tento zákonný predpoklad bol v prípravnom konaní naplnený. Prokuratúra je toho názoru, že neprečítaním výpovede svedka E. boli porušené zákonné ustanovenia o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku a toto porušenie spôsobilo, že výrok o vine obžalovaných je nesprávny. Uvádza ďalej, že z vykonaných dôkazov (výsluch svedkov a obžalovaných) vyplynulo, že svedok E. bol osobou trvale sa zdržujúcou mimo miesta bydliska, prevažne v Z., tento mal byť gamblerom a osobou bez finančných prostriedkov, pričom tento bol vzhľadom na takýto spôsob vedenia života fakticky pre orgány činné v trestnom konaní nedostupný a to tiež z dôvodu nemožnosti postupu podľa § 88 Tr. por. v prípravnom konaní. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že právne ustanovenie § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. zohľadňuje vzniknutú situáciu fakticky „vis maior“, teda úmrtie svedka, kde nie je možné predpokladať, v ktorom štádiu konania sa tak stane. Preto je odvolateľ toho názoru, že výpoveď svedka Ing. E. mala byť v konaní pred súdom jednoznačne prečítaná, aby sa k tvrdeniam v nej obsiahnutým vyjadrili obžalovaní a s jej obsahom sa mal súd pri rozhodovaní vysporiadať. Taktiež odvolateľ uvádza, že sa nemožno stotožniť s konštatovaním súdu o tom, že „trestnosť PhDr. V. Y. nezakladá iba objektívna zodpovednosť ako konateľa, ale je potrebné preukázať, že v čase podania daňového priznania vedel, že faktúry, na základe ktorých je požadované zníženie daňovej povinnosti sú fiktívne a úhrady neboli vykonané a nebolo vykonané ani zdaniteľné plnenie, ktoré bolo podkladom týchto faktúr.“ K tomu odvolateľ dodáva, že podstatná náplň funkcie konateľa ako orgánu spoločnosti s ručením obmedzením nachádza svoj legislatívny rámec v ustanoveniach Obchodného zákonníka, ktoré upravuje povinnosť konateľa spoločnosti s ručením obmedzením zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva. Z citovaných ustanovení podľa odvolateľa možno jednoznačne vyvodiť, že konateľ spoločnosti s ručením obmedzením zodpovedá za správnosť a úplnosť vedenia účtovníctva spoločnosti a všetkých právnych úkonov spojených s jeho vedením. Obžalovaný PhDr. V.. Y. ako konateľ spoločnosti podal na daňovom úrade daňové priznanie, keď ani z pridanej hodnoty, ktoré vychádzalo z účtovných údajov založených na dokladoch z fiktívneho zdaniteľného plnenia, pričom za tento nesprávny stav ako konateľ zo zákona zodpovedá. Konateľ spoločnosti podávajúci daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty musí mať vedomosť o správnosti a úplnosti účtovných podkladov, na podklade ktorých sa daňové priznanie podáva a realizáciu ktorých sa toto priznanie podáva a realizáciu ktorých obchodov týmto deklaruje a zodpovedá za ne tak, ako aj v úplnosti za vedenie obchodnej spoločnosti. Takouto vedomosťou musel disponovať aj obžalovaný PhDr. V.. Y., ktorý sa nemôže vyviniť zo spáchania skutku kladenému za vinu tvrdiac, že nevedel, že faktúry zahrnuté v účtovníctve sú fiktívne a nebolo vykonané ani zdaniteľné plnenie, ktoré bolo podkladom týchto faktúr, konal minimálne v nepriamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písm. b/Trestného zákona. Z uvedeného jeho konania preto možno jednoznačne vyvodiť jeho úmysel spáchať zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/Tr. zák., na spáchaní ktorého sa s ním spolupodieľal obžalovaný V. N. formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Podľa podaného odvolania okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi preukazujúcimi spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a nemožno súhlasiť s konštatovaním okresného súdu, že „obžaloba sa opiera o jediný nosný dôkaz a to výpoveď svedka Ing. V.. E.“, a že „žiadny z vykonaných dôkazov nepreukazuje dôvodnosť obžaloby.“ Uvádza, že z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vôbec nevyplýva, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Výsluch svedka Ing. V.. E. z prípravného konania je síce významným, avšak nie jediným dôkazom, ktorý preukazuje spáchanie skutku a vinu obžalovaných z tohto spáchaného skutku. Počas prípravného konania ako aj konania pred súdom boli vykonané výsluchy svedkov a listinné dôkazy, ktoré podporujú obžalobu. Poukazuje pritom na výpovede svedkov F.. N., F.. Q.Š. F. W.. B. (bývalých zamestnancov spoločnosti Z. s. r. o.), ktorých vyplýva, že spoločnosť Z. s. r. o., sa zaoberala výlučne výrobou tehál a v skutočnosti nevykonávala sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu s parketami, tak ako to vyplýva zo zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi Z. s. r. o., a W. s. r. o. dňa 07.01.2005, pričom v čase uzavretia zmluvy spoločnosť Z. s. r. o., nedisponovala žiadnymi kontaktmi na iné zahraničné spoločnosti. Z výpovedí svedkov V.. Š., L.. X., R.. X.. J. (bývalí zamestnanci spoločnosti W., s. r. o.) vyplýva, že táto spoločnosť nedisponovala takým množstvom hotovostných peňažných prostriedkov, aby mohla spoločnosti Z. s. r. o., vyplatiť predmetné faktúry opísané v skutku. Spoločnosť Z. s. r. o., v čase vystavenia faktúr už nebola fakticky funkčná a nemenej dôležitý je fakt, že predmetné faktúry neboli vystavené samotnou spoločnosťou Z. s. r. o., ale boli vystavené svedkyňou O. K. (bývalou účtovníčkou spoločnosti W., s. r. o.) na pokyn obžalovaného V.. N.). Z výpovede svedka Ing. R.. J. vyplynulo aj to, že svedok Ing. V.. E. sa nemohol podieľať na sprostredkovaní obchodu so spoločnosťou D. B., nakoľko on sám dal obžalovanému V.. N. kontakt na spomínanú spoločnosť. Rovnako svedok uviedol, že obžalovaný N. ho poveril, aby zabezpečil ďalšieho obchodného partnera a to spoločnosť D. &. Q., pričom svedok E. sa na rokovaniach ani s jednou z týchto spoločností nezúčastňoval, čo znamená, že ani nemohol sprostredkovať obchod medzi spoločnosťou W. s. r. o., s uvedenými spoločnosťami. Taktiež poukázal odvolateľ na to, že okresný súd po podaní obžaloby pôvodne uznal oboch obžalovaných vinnými a Trestným rozkazom zo dňa 10. 06. 2015 im uložil aj trest odňatia slobody v trvaní tri roky aj s probačným dohľadom, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky a uložil im aj trest zákazu činnosti spočívajúcej vo vykonávaní funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ako aj osoby oprávnenej konať za právnickú osobu - podnikateľa po dobu tri roky a obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú nich negatívny vplyv. S poukazom na všetky uvedené námietky odvolateľ záverom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí odvolacieho krajského súdu, ktoré bolo vykonané za prítomnosti všetkých procesných strán, zástupca krajskej prokuratúry zotrvával na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obžalovaní V. N. a PhDr. V. Y., spolu aj so svojimi obhajcami uviedli, že súd prvého stupňa rozhodol správne, s výrokom jeho rozsudku sa stotožňujú, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné navrhli zamietnuť. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. Z kontextu dôkazov je zistiteľné, že obžalovaný PhDr. V.. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že za svoju firmu, obchodnú spoločnosť W., s.r.o. podpisoval všetky faktúry on, pričom spoluobžalovaného V.. N. splnomocnil na vykonanie obchodov. Takže samotný obchod on neriadil, lebo všetky náležité podklady mu dodával obžalovaný V.. N.. Zo žalovanej trestnej činnosti sa necítil byť vinným. Pokiaľ ide o obžalovaného V. N., tento potvrdil, že obchodné transakcie vykonával na základe splnomocnenia spoluobžalovaného Y.. Taktiež uviedol, že sa necíti byť vinným zo žalovanej trestnej činnosti. K obchodným kontraktom im dopomohol pán E., ako sprostredkovateľ, s ktorým sa ako splnomocnený konateľ za firmu W. stretol viackrát, pričom obchod bol riadne zadokumentovaný, faktúry boli podpísané zo strany E. za firmu Z.,s. r. o. Uviedol, že v žiadnom prípade nešlo o fiktívny obchod, ale to bol riadne uzatvorený reálny obchod. Čo mala v náplni činnosti obchodná spoločnosť Z., s.r.o., k tomu sa vyjadriť nevedel. S odstupom času však už konštatuje, že E. bol gambler, nevierohodný človek, chcel sa len podieľať na zisku. Z vypočutých svedkov Ing. O.. J. ako bývalá pracovníčka Daňového úradu Z., Š. XX sa k samotnému skutku nevedela nič bližšie uviesť. Svedkyňa O. K. ako bývalá účtovníčka spoločnosti W., s. r. o., ku skutku nevedela nič bližšie uviesť. Len vo všeobecnosti uviedla, že sa dostala do styku s peniazmi, keď došlo tržbe za predaj tovaru a tie sa ukladali do pokladne. Pokiaľ šlo o spoločnosť, táto mala snahu rozšíriť sortiment o kvalitné parkety, preto bola vytvorená aj prezentačná miestnosť. Meno E. jej nič nehovorí. Vedela však, že ich firma obchodovala aj s takými spoločnosťami, ktoré mali v ponuke dvere a textílie. Chod spoločnosti riadil obžalovaný V.. N., ktorý mal na starosti aj peniaze z tržby. Z výpovede svedka L. Z. z hlavného pojednávania vyplýva, že ako živnostník vykonával montážne práce u zákazníkov, niekedy aj sám predával tovar pre ďalších zákazníkov. Takto spolupracoval aj s organizáciou W. s.r.o., pričom obchod sprostredkoval X. J.. Do kontaktu väčšinou prichádzal aj s p. X.T. a obž. N.. Spolupráca však bola ukončená z dôvodu, že mu niektoré faktúry neboli uhradené. Meno E. mu nič nehovorí. Svedok O. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 2006 pracoval v spoločnosti Z., s. r. o., bol spoločníkom tejto organizácie, poznal aj osobu E., ktorý bol konateľom tejto firmy. Firmu W. nepozná, ani obžalovaných. On sám sa do obchodov nestaral, mal sa zaoberať iba tehlárňou. O obchodoch E. nič nevie, len to, že ak mal vypité a mal peniaze hral v kasíne. K výdavkovým a obchodným blokom, resp. faktúram sa nevedel vyjadriť, resp. uviedol, že na nich nie sú jeho podpisy. Svedok Mgr. V. Š. vypovedal, že bol obchodným zástupcom spoločnosti W. s. r. o., v pozícii manažéra v období od 27.06.2005 do 31.08.2006, kedy táto spoločnosť predávala laminátové dvere a podlahy podľa značiek S. &. Q. a D. B., ako aj N.. Spoločnosť Z. mu nič nehovorí. K osobe V. E. uviedol, že tohto videl chodiť do ich firmy v súvislosti s obchodmi, k tomu sa však bližšie nevedel vyjadriť. Občas vídaval vo firme aj obžalovaného Y., ale zákazky vybavoval obžalovaný N.. Firma nemala veľkú tržbu a obrat bol nízky. Vedel však, že firma sa zaoberala aj predajom textilu. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný N. uhrádzal záväzky aj z vlastných prostriedkov. Svedok L. X. vypovedal, že pracoval vo firme W. ako skladník, spoločnosť Z. mu nič nehovorí. Ich spoločnosť sa zaoberala predajom parkiet N., inými drevenými podlahami a vysokozdvižnými vozíkmi. S obžalovaným Y. nevie, či sa dostal niekedy do styku, ale uviedol, že obchodné záležitosti vybavoval obž. N.. Okrem parkiet mali na sklade rôzne dvere, potom predávali aj iné komodity ako vŕtačky, stroje a oblečenie - textílie. O samotnom financovaní firmy nemal žiadny prehľad, ale vedel, že na prestavbu šéf požičiaval kde mohol. Svedok V. N. vypovedal o spolupráci spoločností Z. s. r. o. a W. s. r. o., nič nevie. Poznal však p. E., ktorého mu predstavil obžalovaný N., lebo chcel predať nejaké „handry“. Či aj skutočne obchodovali, to uviesť nevedel. Raz však videl v kancelárii N. aj E., kedy bolo dosť peňazí na stole. Následne E. sa odobral do kasína. Z výpovede svedka Ing. X. J. vyplýva, že v inkriminovanom čase už vo firme W. nepracoval, odišiel odtiaľ v októbri 2005. Predtým tam opracoval vo funkcii obchodného riaditeľa, kedy sprostredkoval obchody s parketami a aj osobne chodil na jednania. Vedel, že obž. N. mal istý podnikateľský zámer, mal veľa známych s ktorými sa kontaktoval a on bol len obchodník. K osobe E. sa nevedel vyjadriť. Z výpovedí svedkov F. N. a F. Š. k samotnému skutku nič zistené nebolo. Svedok JUDr. Y. Y. vypovedal, že v období r. 2004 - 2006 bol spoločníkom v spoločnosti W. s. r. o. po dohode s obžalovaným Y., ktorý tam všetko zabezpečoval. Vedel aj to, že obž. N. investoval do tejto spoločnosti nejaké peniaze, ale o spoločnosti Z., s. r. o., ani o svedkovi E. nič nevie. Z prečítanej výpovede svedkyni F. N. je zistiteľné, že bola od decembra 2004 do konca r. 2007 zamestnancom spoločnosti Z., s. r. o., v N., prevádzka M., táto spoločnosť sa zaoberala výrobou tehál, pričom nikdy nesprostredkovala žiadne zákazky ohľadom okien, parkiet, dverí a nemala žiaden obchodné kontakty so zahraničnými spoločnosťami. O kontaktoch so spoločnosťou W., s. r. o., taktiež nič nevie. Obdobne vypovedal aj svedok F. Q. v prípravnom konaní (č. l. 291 - 293). Svedok W. B. v prípravnom konaní taktiež vypovedal (č. l. 294 - 296), že ako bývalý zamestnanec spoločnosti Z., s. r. o., vedel iba o tom, že táto vyrábala len tehly, žiadne zákazky ohľadom parkiet, drevených dverí nikdy nesprostredkovala a potvrdil čo aj predošlí svedkovia, že nemal nikdy obchodné kontakty so zahraničím. Dôkaz, na ktorý poukazuje prokuratúra ako usvedčujúci, a to výpoveď svedka Ing. V. E., tak ako to vyplýva z nižšie uvedených podrobne rozobraných dôvodoch, treba považovať za nezákonný. Síce vo veci bolo začaté trestné stíhanie na základe uznesenia vyšetrovateľa PZ OR Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície PZ Bratislava V pod ČVS: T.-XXXX/OEK-Z.-XXXX-X., k samotnému vzneseniu obvineniu voči V. N. a PhDr. V. Y. došlo na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality pod ČVS: ORP-1091/OEK-B5-2007 až dňa 12.06.2013. Menovaný svedok Ing. V.. E. totiž bol v predmetnej veci vypočutý v prípravnom konaní ešte dňa 20.01.2011 (č. l. 84 - 87). Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa nevykonanie dôkazu, prečítanie výpovede svedka Ing. V. E. podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. treba uviesť, že obžaloba v trestnej veci môže síce byť opretá aj o výpovede svedkov, ktoré boli vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ale v prípade ak ide o výpoveď svedka, ktorý je jediným usvedčujúcim dôkazom alebo je vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia a tak zachovať právo obvineného na obhajobu a na kontradiktórny postup. Nakoľko súd v odôvodnení rozsudku dospel k záveru, že výpoveď svedka Ing. V. E. je jediným nosným dôkazom obžaloby a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba konštatovať, že okresný súd v danom prípade postupoval správne a teda odôvodnenie prokurátora je nedôvodné. Z rozsudku súdu je jasné, že Ing. E. nebol jediným vypočutým svedkom v tomto konaní, boli vo veci vypočutí aj ďalší svedkovia, ale aj napriek viacerým svedectvám je práve výpoveď uvedeného svedka Ing. V.. E. kľúčovým a nosným dôkazom, o ktorý sa obžaloba opiera, a že žiaden z ostatných dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, nepreukazuje dôvodnosť obžaloby. V tejto súvislosti odvolací krajský súd odvoláva sa aj o rozhodovaciu prax súdov a prijaté judikáty (R 30/2010), a poznamenáva, že obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dô- kazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pre oznámením uznesenia o vznesení obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania vo veci. Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné také- ho svedka vypočuť až po vznesení obvinenia a tak zachovať právo obvineného na kontradiktórny pos- tup. Ak obvinený po vznesení obvinenia žiada zopakovať výsluchy iných svedkov, je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aby po posúdení dôkaznej situácie vo veci rozhodli o potrebe vykonať kontra- diktórny výsluch svedka. Na spravodlivé súdne konanie a na kritickú previerku výpovede svedka posta- čuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu v konaní pred súdom. Podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, prijatého dňa 07.12.2009, sp. zn. Tpj 63/2009, I. Obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku), ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku. II. Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods. 3 písm. b/ Trestného poriadku charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu; taký charakter majú aj výpovede svedkov mladších ako 15 rokov (§ 135 ods. 2 veta druhá Trestného poriadku). III. Ak obvinený po vznesení obvinenia sám (prostredníctvom obhajcu) žiada zopakovať výsluchy iných svedkov, je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aby po posúdení dôkaznej situácie vo veci rozhodli o potrebe vykonať kontradiktórny výsluch svedka. Na spravodlivé súdne konanie a na kritickú previerku výpovede svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu v konaní pred súdom. Trestný poriadok účinný od 1. januára 2006 výrazne obmedzil vykonávanie rozsiahleho dokazovania v prípravnom konaní s dôrazom, aby vlastné dokazovanie bolo vykonané pred nestranným a nezávislým súdom. Dôvodom odmietnutia obžaloby prokurátora pritom nie je akékoľvek porušenie zákona, ale iba existencia závažných procesných chýb prípravného konania, najmä porušenie práva na obhajobu [§ 241 ods. 1 písm. f/, resp. § 244 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku]. Právo obvineného na obhajobu sa aplikuje predovšetkým prostredníctvom jeho základného práva vyjadriť sa v priebehu celého trestného konania ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich. V prípravnom konaní môže obvinený žiadať, aby sa jeho obhajca zúčastnil na jednotlivých procesných úkonoch (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku). Ak nemá obhajcu, môže obvinenému povoliť účasť na vyšetrovacích úkonoch policajt, a to najmä vtedy, ak úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom (§ 213 ods. 1 Trestného poriadku). Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť záver, že výsluchy svedkov, ak k nim došlo po začatí trestného stíhania (tzv. vo veci), ale pred vznesením obvinenia, t. j. v dobe, v ktorej obvinený nemohol realizovať svoje právo na obhajobu (lebo formálne ešte neexistoval), majú len z tohto dôvodu charakter nezákonného dôkazu (dôkazu získaného nezákonným spôsobom). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pred vznesením obvinenia výsluchy svedkov slúžia najmä nato, aby sa zistila osoba páchateľa trestného činu, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, pričom nie každý výsluch svedka je právne relevantný na účely ďalšieho trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní však musia dbať na to, aby sa zákonne získaný dôkaz nestal dôkazom absolútne neúčinným, ale naopak, aby bol procesne použiteľný v konaní pred súdom. Použiteľnosť dôkazu v konaní pred súdom môže okrem iného zmariť skutočnosť, že výsluch svedka nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, t. j. pri zachovaní práv obvineného na obhajobu. Dodržiavanie princípu kontradiktórnosti však nie je absolútne. Trestný poriadok aj medzinárodné normy, pripúšťajú z tohto princípu výnimky. Konkrétnu výnimku z kontradiktórneho postupu v konaní pred súdom predstavujú modality režimu čítania zápisnice o výpovedi svedka uvedené v ustanovení § 263 Trestného poriadku. Aj v prípade, ak nebol obvinený, resp. jeho obhajca prítomný pri výsluchu svedka, ktorý mal charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, nie je nevyhnutné v prípravnom konaní jeho zopakovanie a zápisnica o takom výsluchu môže byť v súlade ustanovením § 263 ods. 3 písm. b/ Trestného poriadku v konaní pred súdom prečítaná. Obdobne Trestný poriadok v ustanovení § 135 ods. 2, veta druhá, nevyžaduje splnenie podmienok uvedených v § 263 Trestného poriadku v konaní pred súdom, ak ide o čítanie zápisnice o výsluchu svedka mladšieho ako 15 rokov. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva vnútroštátne orgány majú postupovať tak, aby v priebehu celého trestného konania bolo minimálne aspoň raz poskytnuté obvinenému právo zaručené čl. 6 ods. 1 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na kontradiktórny postup). Pre spravodlivé súdne konanie tak postačuje, aby výsluch svedka bol vykonaný v prítomnosti obvineného, resp. jeho obhajcu v konaní pred súdom, čím sa vystavuje tento dôkaz kritickej previerke. Prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, musí z hľadiska preukázania zavinenia obvineného (vo vzťahu k stíhanému skutku) vziať do úvahy závažnosť výpovede svedka v prípravnom konaní a existenciu nebezpečenstva, že výsluch svedka pred súdom nebude možné vykonať, napr. z dôvodu zmeny pobytu, odchodu do zahraničia, úmrtia svedka atď., vrátane možnosti podstatnej zmeny výpovede svedka v konaní pred súdom. V záujme preukázania dôvodnosti postavenia obvineného pred súd (§ 234 ods. 1 Trestného poriadku) treba vykonať dôkazy v prípravnom konaní tak, aby tieto boli použiteľné aj v konaní pred súdom, lebo v opačnom prípade prokurátor berie na seba riziko, že v prípade porušenia zásady kontradiktórnosti v prípravnom konaní, nebude môcť výpoveď svedka v konaní pred súdom reálne použiť. Trestnej činnosti skrátenie dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák. sa totiž dopúšťa, kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa odseku 2/ písm. b/ citovaného zákonného ustanovenia odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že skutok uvedený v obžalobe sa v časti, ktorá sa týkala podania sporného daňového priznania za dané obdobie zo strany obžalovaného PhDr. V. Y., v ktorom si tento ako konateľ obchodnej spoločnosti W., s. r. o., uplatnil odpočítanie dane, sčasti stal. Pokiaľ však ide o tie skutkové okolnosti, ktoré mali zakladať trestnú zodpovednosť obžalovaného PhDr. Y. a ktoré sa týkajú toho, že predložené faktúry, na podklade ktorých si uplatnil odpočítanie dane, boli fiktívne - sú pochybnosti. Fiktívnosť týchto faktúr totiž žiadny zákonným spôsobom vykonaný dôkaz na hlavnom pojednávaní nepreukazuje. Z vykonaných dôkazov vyplýva totiž opak, a to že bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní obchodu medzi Ing. V. E. za firmu Z., s. r. o., a firmou W., s. r. o. Trestnoprávna zodpovednosť však obžalovaného PhDr. Y. ani V.. N. objektívne nevyplýva z vykonaného dokazovania. Usvedčujúci dôkaz v prípravnom konaní totiž nebol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim podľa ust. § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na judikatúru, ktorá konštatuje, že zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené fakty a nie len o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia (R 46/1963). Odvolací súd uzatvára, že v predmetnom konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn usvedčujúcich dôkazov, ktoré by jednoznačne a nepochybne preukázali, že skutok pre ktorý sú obžalovaní PhDr. V. Y. a V. N. stíhaní, je trestným činom. Podľa názoru odvolacieho súdu existujú zjavné (dôvodné) pochybnosti o tom, či došlo k naplneniu skutkových znakov žalovanej trestnej činnosti, preto aj odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu a preto je dôvodným oslobodenie obžalovaných spod obžaloby, preto aj odvolací krajský súd, v názorovej zhode aj výrokom rozsudku prvostupňového súdu konštatuje, že uvedené rozhodnutie správne rezultovalo v zmysle ustanovenia § 285 písm. b/ Tr. por. do oslobodzujúceho rozsudku, podľa ktorého súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom. Krajský súd k odvolacej námietke prokuratúry, že okresný súd v predmetnej veci vydal pôvodne trestný rozkaz, ktorým oboch obžalovaných uznal za vinných v zmysle podanej obžaloby pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. ( resp. aj formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a / Tr. zák.) a uložil aj trest odňatia slobody v trvaní tri roky aj s probačným dohľadom, ktorý im podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky a uložil im aj trest zákazu činnosti spočívajúcej vo vykonávaní funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ako aj osoby oprávnenej konať za právnickú osobu - podnikateľa po dobu tri roky aj s obmedzením, si dovoľuje poznamenať, že so zreteľom zásady prezumpcie neviny, treba uvedenú námietku považovať za irelevantnú, nakoľko sporný trestný rozkaz, v žiadnom jeho výroku nikdy nenadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.