Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/63/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010414 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515010414.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zložení z predsedu senátu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci proti obžalovanému G. P., pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/52/2015 zo dňa 08.02.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. októbra 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 3/ a v celom výroku o treste, spôsobe jeho výkonu a vo výroku o náhrade škody, ktorým bol obžalovaný podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazaný k povinnosti uhradiť poškodenému U. L. spôsobenú škodu a ktorý bol aj podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces. I. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný G. P., nar. XX.XX.XXXX v C. - N. republika, bytom N. XX, Q. sa za skutky v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku o d s u d z u j e podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods., 4 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 8 /osem/ rokov a 8 /osem/ mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, Q. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. II. Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. sa obžalovaný G. P., nar. XX.XX.XXXX v C. - N. republika, bytom N. XX, Q. o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu V sp. zn. 1Pv 693/12 zo dňa 25.06.2015 pre skutok v bode 3/ právne posúdený ako zločin lúpeže podľa § 138 písm. a/, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v bode 3/ obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/52/2015 zo dňa 08.02.2017 bol obžalovaný G. P. uznaný za vinného pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že 1/ obvinený dňa 05.11.2012 v čase asi o 17.35 hod v Bratislave na Y. ulici č. XX vošiel , zamaskovaný čiapkou a okuliarmi do stávkovej kancelárie spoločnosti N. SK, a.s. kde následne pri pulte namieril strelnou zbraňou čiernej farby na pracovníčku predmetnej stávkovej kancelárie L. B. a povedal jej, že nech mu dajú všetky peniaze, na čo mu poškodená L. B. v obave o svoj život a zdravie vydala peniaze z pokladnice stávkovej kancelárie v celkovej výške 1 134,89 €, ktoré si obvinený zobral do ruky a následne odišiel z miesta činu preč, čím obvinený G. P. spôsobil prevádzkovateľovi predmetnej stávkovej kancelárie spoločnosti N. SK, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom V. XX, XXX XX Q., škodu vo výške 1 134,89 € a poškodenej L. B., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom L. 9, Q., nespôsobil žiadne zranenie, 2/ obvinený dňa 04.12.2012 v čase asi o 17.30 hod v Bratislave na Y. ulici č. XX vošiel zamaskovaný čiapkou a okuliarmi do stávkovej kancelárie spoločnosti N. SK, a.s. a nahlas kričal slovo haló, na čo z miestnosti pre personál vyšla pracovníčka predmetnej stávkovej kancelárie B. N. a následne obvinený pri pulte namieril strelnou zbraňou čiernej farby na predmetnú pracovníčku, poškodenú B. N. , ťukol touto zbraňou o sklo pultu a povedal jej , aby navalila všetky peniaze, na čo sa poškodená v šoku opýtala, či všetky, po čom obvinený odpovedal, že áno všetky a rýchlo a ešte dodal, že aj mince, na čo poškodená v strachu a šoku začala prepchávať cez otvor v obslužnom pulte bankovky a následne mince v celkovej hodnote 616,75 €, ktoré si obvinený zobral a dal si ich do vrecka na bunde, a potom ako si do vrecka vložil všetky tieto peniaze, tak sa bez slova otočil a odišiel z miesta činu preč, čím obvinený G. P. spôsobil prevádzkovateľovi predmetnej stávkovej kancelárie spoločnosti N. SK, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom V. XX, XXX XX Q., škodu vo výške 616,75 € a poškodenej B. N. , nar. XX.XX.XXXX v R. B., trvale bytom F. XX Q., nespôsobil žiadne zranenia, 3/ obvinený dňa 26.12.2012 v čase asi o 03.10 hod v Bratislave na R. X vošiel zamaskovaný kuklou na hlave do obchodných priestorov čerpacej stanice P., kde držiac v ruke krátku guľovú zbraň povedal pracovníčke uvedenej čerpacej stanice, poškodenej L. G., slovo „Peniaze!“ a následne hodil čierny igelitový sáčik na pult prevádzky, pričom na poškodenú mieril predmetnou zbraňou , na čo poškodená v obave o svoj život mu vydala z pokladnice 5 a 10 eurové bankovky, pričom obvinený chcel aj väčšie bankovky, na čo mu poškodená dala aj 20 eurové bankovky, následne obvinený žiadal vybrať celú kasu na stôl, čo mu poškodená vyhovela a potom sa obvinený nahol nad pult a skontroloval , že kasa je prázdna a potom spolu s celkovou hotovosťou vo výške 670 € obvinený utiekol z miesta činu preč, čím obvinený G. P. spôsobil poškodenému U. L., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom U. XX, Q., škodu vo výške 270,- Eur, poškodenému L. A. , nar. XX.XX.XXXX v S. nad W. , trvale bytom W. XX, C., škodu vo výške 200,- Eur a poškodenej L. G., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom T. XX, Q., škodu vo výške 200,-Eur a nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie. Za uvedené skutky bol obžalovanému rozsudkom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody za použitia § 188 ods. 2 s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov a na výkon trestu bol zaradený v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol zaviazaný k náhrade škody voči poškodenému U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., U. XX v sume 270 Eur a poškodenej organizácii N. SK a.s., V. XX, Q. škodu výške 2.368,35 Eur. Súčasne podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený U. L. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Tomuto rozsudku predchádzal rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/52/2015 zo dňa 07.09.2015, ktorým bol obžalovaný G. P. v zmysle § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 1Pv/693/12/1105 z 24.06.2015 pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na tom istom skutkovom základe, ktorý bol na podklade riadne a včas podaného odvolania Okresnej prokuratúry Bratislava V proti citovanému rozsudku zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/61/2016 z 03.08.2016 na neverejnom zasadnutí. Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že v predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal a doplnil dokazovanie a mal preukázané zákonným spôsobom a vykonanými dôkazmi, že obžalovaný G. P. je páchateľom všetkých troch dieľčich skutkov pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. prihliadnuc na nepriame dôkazy pri absencii priamych dôkazov. Ku skutku v bode 1/ poukázal na dôkaznú situáciu, z ktorej vyplýva, že poškodená L. B. tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní popísala zhodne priebeh skutku a popísala aj páchateľa. Pri rekognícii obžalovaného neopoznala na 100%, ale len na 80% počas prípravného konania, na hlavnom pojednávaní uviedla, že to môže byť na 60%. K osobe obžalovaného sa bližšie nevyjadrovala. Zo zápisnice o rekognícii obžalovaného je zrejmé, že dňa 17.06.2013 poškodená ako páchateľa skutku dvakrát označila obžalovaného medzi ostatnými figurantmi, pričom títo boli rovnako maskovaní ako páchateľ skutku. Pri ohliadke miesta činu z 5.11.2012 boli zaistené viaceré stopy, z toho dve pachové z priestoru pred pultom, kde stál páchateľ a na pulte kde bola položená zbraň. Z porovnávania pachových stôp z 09.02.2013 vyplýva, že bola zaistená zhoda medzi pachovou stopou priestoru pred pultom v kancelárii a pachovou stopou obžalovaného G. P. a taktiež zhoda medzi stopou na pulte, kde mal položenú zbraň. K pachovým stopám sa vyjadril aj znalec Bc. Ján Varga z odboru veterinárstvo- kynológia. Z jeho vyjadrení vyplýva, že pachové stopy boli zaistené v súlade s príslušnými právnymi predpismi, nakoľko identifikácia týchto stôp, ktorú vykonal kpt. T. N. nebola vykonaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi preto tento výsledok porovnávania bol neplatný. Z tohto dôvodu sa vykonala prehliadka tela obžalovaného dňa 18.12.2013 kedy boli zaistené pachové stopy pre účely porovnania zaistených stôp z miesta činu s porovnávacou pachovou stopou obžalovaného. Na podklade týchto úkonov bolo vykonané opätovné porovnávanie pachových stôp, kedy bola zistená zhoda medzi pachovou stopou z priestoru pred pultom v kancelárii a porovnávacou stopou obžalovaného. Druhá stopa už nebola potvrdená z pultu, kde bola položená zbraň. Znalec potvrdil, že odber porovnávacích pachových stôp od obžalovaného kriminalistickým technikom 18.12.2013 bol vykonaný správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi a vylúčil prenos identického pachového pozadia a tým možnej kontaminácie pachových stôp zaistených na mieste činu a porovnávacej pachovej stopy, čo by ovplyvňovalo výsledok pachovej identifikácie, čím došlo k vylúčeniu možnosti zmätočného výsledku. Výsledok porovnávania je teda platný, bola zistená zhoda so stopou priestoru pred pultom z podlahy s porovnávacou stopou odobratou obžalovanému. Súčasne vylúčil všetky faktory, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok hodnotenia. Súčasne poukázal na ďalší nepriamy dôkaz k tomuto skutku a to vykonanú domovú prehliadku dňa 05.03.2013, z ktorej vyplýva, že počas prehliadky bytu jeho matky J. P. boli zaistené veci a to 5 ks tmavých slnečných okuliarov, dve tmavé bundy a jedna čierna kukla. Ku skutku 2/ poukázal súd prvého stupňa na výpoveď B. N., ktorá v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne popísala priebeh lúpeže i páchateľa s jediným rozdielom, že v prípravnom konaní uviedla, že mal na hlave pletenú čiapku a na hlavnom pojednávaní, že to bola šiltovka. V skutočnosti však páchateľ mal na hlave šiltovku. V prípravnom konaní pri rekognícii obžalovaného neopoznala, na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa podobá na páchateľa. Zo zabezpečenej telekomunikačnej činnosti na tel. č. XXXX XXX XXX vyplýva, že dňa 04.12.2012 v časovom rozmedzí 16.40 hod. až 18.30 hod. bolo číslo v pokrytí vykrývačov na D., N. a B. ulici v Bratislave. Svedok J. L. uviedol, že pred vchodom do panelového domu na M.. W. X videl muža v tmavom oblečení tesne pred skutkom, mal dojem, že niekoho čaká. Na základe jeho výpovede bola vykonaná ohliadka miesta činu, kde ako táto osoba bola identifikovaná tretia osoba V. Q., ktorý na tejto adrese býval. Nebolo preukázané, že by mal so skutkom niečo spoločné. Ďalej podľa popisu situácie pri ohliadke miesta činu dňa 04.12.2012 bola zaistená pachová stopa zo zeme z priestoru medzi konferenčným stolíkom a obslužným pultom, kde stál páchateľ. Opätovne boli porovnané pachové stopy, z protokolu 09.02.2013. Z porovnania pachových stôp vyplýva, že bola zaznamenaná zhoda medzi pachovou stopou z tohto priestoru s pachovou stopou odobratou obžalovanému, ku ktorej sa vyjadril znalec Bc. Ján F. 03.11.2013. Potvrdil, že táto stopa bola zaistená v súlade s príslušnými právnymi predpismi, avšak pachová identifikácia zaistenej pachovej stopy, ktorú vykonal psovod kpt. T. N. nebola v súlade s právnymi predpismi, preto pachová totožnosť obžalovaného G. P. nebola platná. Preto sa zopakoval a to úkonom o prehliadke tela obžalovaného 18.12.2013, pričom boli zaistené 3 pachové stopy za účelom tohto porovnávania z miesta činu. Zo záverečnej správy 20.02.2014 z porovnávacieho protokolu je zrejmé, že bola zistená zhoda medzi pachovou stopou z priestoru medzi konferenčným stolíkom a obslužným pultom z podlahy s porovnávacou stopou odobratou obžalovanému. Samotný odber porovnávacej pachovej stopy pri prehliadke tela obžalovaného bol vykonaný správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Aj pri tomto skutku vylúčil akúkoľvek možnosť prenosu identického pachového pozadia a tým možnej kontaminácie pachových stôp zaistených na mieste činu a porovnávacej pachovej stopy, čo by ovplyvňovalo výsledok pachovej identifikácie. Postup pri identifikácii bol vykonaný správne aj v správnej variácii porovnávania, čím došlo k vylúčeniu možnosti zmätočného výsledku. Takisto aj manipulácia s pachovými stopami bola správna v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Súčasne vylúčil všetky faktory, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok tohto hodnotenia. Ku skutku 3/ uviedol súd prvého stupňa, že poškodená L. G. bola jediným priamym svedkom tohto skutku, ktorý zhodne popísala počas prípravného i hlavného pojednávania. Obžalovaného neopoznala. Poukázala na svedeckú výpoveď U. M., ktorý potvrdil, že dal obžalovanému G. P. telefón s číslom XXXX XXX XXX, po tom, čo mu boli políciou odobraté telefóny. Ku skutkom sa nevedel vyjadriť, len uviedol, že u obžalovaného nikdy nevidel zbraň. Zo zabezpečenej telekomunikačnej činnosti vyplýva, že telefónne číslo XXXX XXX XXX v čase 02.40 hod. a 04.50 hod. dňa 26.12.2012 bolo v pokrytí vykrývačov na N. a B. ulici v Bratislave. Svedkyňa F. M. k uvedenému skutku uviedla, že obžalovaného pozná cez jej priateľa, nikdy u neho nevidela vyššiu hotovosť alebo zbraň. V tomto smere ďalej súd poukázal na ďalší dôkaz a to zápisnicu o vykonaní vyšetrovacieho pokusu zo dňa 13.06.2013, počas ktorého bol obžalovaný snímaný na mieste činu pre účely znaleckého skúmania z odboru antropológie. Na základe posudku z odboru antropológie Doc. RNDr. Beňuša vyplýva, že osoba zachytená na kamerovom zázname a obžalovaný G. P. sú s vysokou pravdepodobnosťou jedna a tá istá osoba. K tomuto bol prehratý aj kamerový záznam z miesta činu. Ohliadkou miesta činu 26.12.2012 boli zaistené dve pachové stopy, jedna zo zeme a jedna z pultu pred pokladnicou. Zo správy z porovnávania stôp 10.02.2013 a protokolu bola zistená zhoda medzi pachovými stopa z priestoru podlahy a pultu pred pokladnicou s porovnávanou stopou odobratou obžalovanému P.. Z posudku Bc. Jána Vargu vyplýva, že tieto stopy boli zaistené v súlade s príslušnými právnymi predpismi avšak identifikácia pachových stôp, ktorú vykonal psovod kpt. T. N. nebola vykonaná na súde s právnymi predpismi a preto výsledok porovnávania týchto pachových stôp nie je platný a výsledok je nedôveryhodný. Preto bola ako aj v predchádzajúcich prípadoch vykonaná prehliadka tela obžalovaného dňa 18.12.2013, boli zachytené tri pachové stopy pre účely opätovného porovnávania zaistených stôp z miesta činu. Zo správy o výsledku porovnávania výsledku pachových stôp zo dňa 20.02.2014 a z protokolu porovnávania vyplýva, že nebola zaistená zhoda medzi pachovými stopami z miesta činu s porovnávacou pachovou stopou obžalovaného. Potvrdil, že postup pri nakladaní s pachovými stopami bol správny v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Výsledok porovnávania znie teda tak, že nebola zaistená žiadna zhoda medzi pachovými stopami z miesta činu a porovnávacou stopou odobratou obžalovanému. Pri rekognícii poškodená L. G. 17.06.2013 neopoznala obžalovaného medzi figurantmi, ktorí boli rovnako maskovaní. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd po doplnení dokazovania mal preukázané zákonným spôsobom, že sa obžalovaný dopustil všetkých troch žalovaných skutkov. V bode 1/ bol opoznaný L. B. pachovými stopami, na hlavnom pojednávaní ku skutku 2/ uviedla, že sa obžalovaný na páchateľa iba podobá, na miestach boli zachytené pachové stopy a u matky obžalovaného sa našli okuliare, kukla, mikiny a šiltovka, ku ktorým sa obžalovaný vyjadril že jemu nepatria. Z miesta, kde dochádzalo k páchaniu trestnej činnosti bol zachytený aj jeho mobilný signál z mobilného telefónu. Navyše ku skutku 3/ znalec z odboru antropológie po preskúmaní kamerových záznamov z miesta činu sa vyjadril, že z hľadiska antropologického páchateľom tohto skutku je obžalovaný G. P. s vysokou pravdepodobnosťou sa jedná o tú istú osobu. Obžalovanému uložil pri uznaní viny trest odňatia slobody za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., navýšený o jednu tretinu pri sadzbe 7 až 12 rokov a to v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov. Na výkon trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestnej činnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. V rámci adhézneho konania rozhodoval o náhrade škody u poškodených v jednotlivých bodoch, ktorú mal preukázanú a poškodený U. L. so zvyškom nároku na náhrad škody odkázal na civilný proces, nakoľko nemal podklad na rozhodnutie o celkovej škode, ktorá nebola preukázaná. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný G. P. priamo do zápisnice z hlavného pojednávania na č.l. 596, ktoré odvolanie doplnil samostatným písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu na č.l. 605, doručeným do spisu dňa 27.02.2017. V písomných dôvodoch namietal uznanie viny za trestnú činnosť, ktorá sa mu kládla za vinu. Uviedol, že svedkyňa na hlavnom pojednávaní L. B. sa nevedela vyjadriť k osobe, opoznala zamaskovanú osobu, fyzicky najpodobnejšiu páchateľovi a nie jeho osobne. Tu boli zaistené dve pachové stopy. Nie je zrejmé, prečo boli porovnávané práve jeho pachové stopy, ale má za to, že je to z dôvodu, že obvinil policajta. Ku skutku 2/ je treba uviesť, že B. N. ho medzi figurantmi neopoznala. Je zvláštne, že svedkom J. L. pred skutkom na mieste činu bola videná osoba, ktorá bola nakoniec ustálená ako V. Q. a je zvláštne, že sa kriminálka ani nezaujímala o tvrdenie J. L.. Ku skutku 3/ uviedol, že nevie, či je normálne, aby polícia vyznačila presnú trasu, kade sa má pohybovať a nechala mu to opakovať až do tej chvíle až im to sedelo. Preto sa pýtal antropológa či je zo záznamov jasné, že osoba na kamerových záznamoch je on, načo on povedal, že to nie je možné konštatovať, ale dá sa uviesť, že majú na 80% rovnaké proporcie osobách na kamerách a on. To znamená, že to mohol byť ktokoľvek podobnej postavy. Takisto z rekognície vyplýva, že ani samotná poškodená ho neopoznala. Dvakrát po sebe opoznala na 100% figuranta policajta ako páchateľa. Čo sa týka telekomunikačných sietí tento dôkaz žiadal zabezpečiť on a nie prokuratúra. Preto navrhol odvolaciemu súdu vzhľadom na dôkaznú situáciu, aby ho spod obžaloby oslobodil v plnom rozsahu alternatívne opäť vrátil okresnému súdu na došetrenie, nakoľko pri vynášaní tak vysokého trestu musí byť vina preukázaná na 100 % na základe priamych dôkazov a nie nepriamych dôkazov, dohadov alebo indícií. K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril zástupca poškodenej spoločnosti N. SK a.s. na č.l. 607 doručeného súdu 20.04.2017. V písomných dôvodoch sa vyjadroval k dôkaznej situácii a hodnoteniu dôkazov v predmetnej trestnej veci a k osobe obžalovaného a jeho vine, čo ako poškodenému neprislúcha, preto tieto dôvody ani odvolací súd bližšie nešpecifikuje. Záverom navrhol, aby odvolací súd spravodlivo vo veci rozhodol a tým zabezpečil nápravu neoprávneného zásahu do majetkovej sféry poškodeného N. SK a.s. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti poškodených zástupcu N. SK, a.s., L. B., B. N., L. A., L. G. v súlade s ustanovením § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného Mgr. Q. F. vo svojom návrhu uviedol, že sa pridržiava písomného odvolania, ktoré písal obžalovaný, vzhľadom na skutočnosť, že pre krátkosť času od ustanovenia nemohol vypracovať vlastné písomné podanie. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že vo vzťahu ku všetkým trom skutkom neexistuje žiaden priamy dôkaz, ktorý by obžalovaného usvedčoval zo spáchania trestnej činnosti. Ku skutku 3/ existuje len jeden dôkaz a to z antropológie, čo v žiadnom prípade nemôže stačiť na vyslovenie viny. Čo sa týka skutkov 1/ a 2/ tiež nemožno hovoriť o reťazi nepriamych dôkazov, nakoľko lokalizácia telefónov svedčí iba o tom, že sa obžalovaný zdržiaval v určitom území, kde má mimochodom trvalé bydlisko asi 500 metrov, kde mal byť spáchaný skutok. Pachové stopy boli v obidvoch prípadoch pôvodne nezákonným spôsobom vykonané, až neskôr boli konvalidované a skutočnosť, že sa našli určité bežné veci, ktoré nosí veľké množstvo obyvateľstva taktiež nie je dôkaz, ktorý by bol proti jeho klientovi. Podstatná vec je aj to, že sa nikto obžalovaného nespýtal, či si chodil do N. vsadiť. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol odvolaciemu krajskému súdu, aby vo veci rozhodol sám a aby obžalovaného oslobodil spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. por. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava v konečnom návrhu navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť. Obžalovaný G. P. v konečnom návrhu uviedol tie isté skutočnosti ako pri odvolacích dôvodoch. Uviedol, že ani v jednom bode ho nikto s poškodených neopoznal, nikto sa ho neopýtal koľko v tom čase vážil. V čase skutku mal 75 kg, v čase rekognície bol o 20 kg ťažší, čo mohli potvrdiť aj policajti, čo ho viedli na rekogníciu. Ku skutku 3/ uviedol, že je zvláštne, že zamestnanec čerpacej stanice išiel na prestávku, nezamkol a nepočul, že jeho kolegyňa je prepadnutá. V skutku 1/ sa mal zdržiavať na viacerých miestach, pričom tam kde mala byť položená zbraň a odobraté peniaze sa jej pachová stopa nenašla, táto sa našla iba pri stolíku a v jednom prípade pri pokladni. To že si bol niekde staviť neznamená, že tento priestor aj vylúpil. Keby sa to policajti pýtali skôr, možno by predložil aj tikety. Policajti vôbec neskúmali, čo na mieste robil svedok V. Q., ktorého tam našli policajti DNA. V plnom rozsahu sa pridržal návrhu svojho obhajcu a žiadal, aby bol spod obžaloby oslobodený. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolania obžalovaných sú čiastočne dôvodné. Podľa § 321 ods.1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. K odsudzujúcej výrokovej časti rozsudku: V prvom rade je nutné konštatovať, že odvolací súd môže aj bez vykonania ďalších dôkazov zrušiť napadnutý rozsudok a sám za podmienok uvedených v ustanovení § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodnúť a prípadne aj oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, ak súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci a odvolací súd svoj odlišný záver v otázke viny urobí len na podklade iného právneho posúdenia správnych skutkových zistení urobených súdom prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykoval dôkladné dokazovanie výsluchom obžalovaného G. P., výsluchom poškodenej L. B., B. N., L. G., výsluchom znalca doc. RNDr. Radoslava Beňuša, PhDr. v súlade s Trestným poriadkom za súhlasu prokurátora. Ďalej oboznámil svedecké výpovede z prípravného konania svedkov L. A., U. L., L. A., U. M., F. M., J. L., V. Q.. Za súhlasu prokurátora a obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní oboznámený čítaním znalecký posudok z odboru veterinárstvo-kynológia, znalca Bc. Jána Vargu. Ďalej na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy spisového materiálu prípravného konania a to rekognícia obžalovaného, zápisnice ohliadky miesta činu, zápisnice ohliadky tela obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní bol prehratý kamerový záznam ku skutku 3/ ako aj ďalšie listinné dôkazy, správy a posudky ohľadom obžalovaného G. P.. Obžalovaný G. P. na hlavnom pojednávaní prehlásil, že je nevinný, následne boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania, v ktorých výpovediach sa žiadnym spôsobom ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, nevypovedal, nepredniesol žiadne obhajobné návrhy, iba uviedol, že v čase kedy malo dôjsť k trestnej činnosti mu bol odcudzený mobilný telefón a od 14.1.2013 používal mobilný telefón XXXX XXX XXX. K zaisteným veciam pri domovej prehliadke v byte jeho matky sa vyjadril, že nie sú jeho. Odvolací súd je názoru, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že obžalovaný G. P. sa dopustil skutkov uvedených v bodoch 1/, 2/ a to pokračovacou formou trestnej činnosti aj keď túto trestnú činnosť popiera a to nasledovnými dôkazmi. Ku skutku 1/ z 05.11.2012 je usvedčovaný poškodenou L. B., ktorá obžalovaného opakovane opoznala pri rekognícii. Popísala skutok zhodne v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní. Pred súdom prvého stupňa obžalovaného opoznala na 80%. Opoznala ho aj keď bola v strese po skutku, figuranti sa pohybovali, vyslovovali nejaké vety. Opoznala ho aj na základe toho, že k nej pristúpil na 3-4 kroky a povedal slová „daj peniaze!“ Nie je pravda ako argumentuje obžalovaný vo svojich odvolacích dôvodoch, že ho poškodená opoznala na hlavnom pojednávaní iba na 60%. Vyjadrila sa iba v tom smere, že nespomína si či ho opoznala na 60% alebo 80%, nakoľko si to už nepamätala a chcela na tento prípad zabudnúť. Nič podobné sa jej nikdy nestalo a na hlavnom pojednávaní sa k obžalovanému už nevedela vyjadriť, bola v strese, dokonca plakala. Vo svojej výpovedi popísala akým spôsobom bol obžalovaný maskovaný, keď na ňu mieril zbraň. Páchateľ mal na hlave čiapku, na rukách rukavice a na očiach mal slnečné okuliare. Následne po skutku z miesta činu bola vykonaná ohliadka miesta činu, z ktorej bola vyhotovená fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že podľa popisu poškodenej pri ohliadke miesta činu boli odobraté aj pachové stopy z uzavretého priestoru prevádzky N. bez prístupu ďalších osôb do týchto priestorov. Zo správy o výsledku porovnávania pachových stôp a protokolu porovnávania pachových stôp vyplýva, že bola zaistená zhoda medzi pachovou stopou z priestoru pred pultom v kancelárii a porovnávacou stopou odobratou obžalovanému G. P., ako aj zhoda medzi pachovou stopou z pultu, kde bola položená zbraň. Podľa znalca Bc. Jána Vargu, tieto pachové stopy zaistené z miesta činu boli síce zaistené v súlade s príslušnými právnymi predpismi, avšak pachová identifikovaná psovodom nebola vykonaná v súlade s právnymi predpismi, preto tento postup nebol platný a bolo potrebné vykonať opakované porovnávanie. Preto následne od obžalovaného boli odobraté tri pachové stopy za účelom ich opätovného porovnania. Z opätovného porovnávania pachových stôp vyplýva, že sa potvrdila opätovne zhoda medzi pachovou stopou z priestoru pred pultom v kancelárii na mieste skutku a porovnávacou stopou odobratou obžalovanému G. P.. Medzi pachovou stopou z pultu, kde bola položená zbraň a porovnávacou stopou obžalovaného sa táto stopa už nepotvrdila. Zo znaleckého posudku znalca Bc. Jána Vargu jednoznačne vyplýva, že odber porovnávacej stopy obžalovaného P. v ÚVTOS kriminalistickým technikom bol vykonaný správne a je vylúčený akýkoľvek prenos identického pachového pozadia a tým možnej kontaminácie pachových stôp na mieste činu a porovnávacej pachovej stopy, čo by ovplyvňovalo výsledok pachovej identifikácie. Preto tento výsledok porovnávania pachových stôp je platný, boli dodržané všetky zákonné postupy pri tejto identifikácii a boli vylúčené všetky faktory, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok hodnotenia. Pri domovej prehliadke, ktorá bola vykonaná počas prípravného konania v byte matky obžalovaného dňa 05.03.2013 u J. P. boli zaistené nasledovné veci: 5ks tmavých slnečných okuliarov, 1ks rukavíc tmavej farby, 1ks bundy tmavej farby, čierna kukla plátená s priezorom a jedna bunda plátená s kapucňou, ku ktorým sa matka obžalovaného nevyjadrila, iba uviedla, že nemá vedomosť, že by sa v jej byte nachádzali veci pochádzajúce z trestnej činnosti (zápisnica o vykonaní domovej prehliadky č.l.l 176). Je zrejmé, že v byte matky obžalovaného sa našli veci, ktoré nepatrili jej, tieto odevné zvršky a okuliare sa zhodujú s popisom, ktorý uvádzala poškodená B. vo svojej výpovedi, keď opisovala priebeh skutku v bode 1/, i keď sa nevedela jednoznačne vyjadriť k oblečeniu obžalovaného pretože bola v strese. Je pravdou, že ku skutku 1/ neexistuje priamy dôkazy, ktorý by usvedčoval obžalovaného jednoznačne zo spáchania tohto skutku, avšak je tu reťaz nepriamych dôkazov, ktoré obžalovaného usvedčujú zo spáchania tejto trestnej činnosti a to výpoveď poškodenej, zachytené pachové stopy, zaistené odevné zvršky v byte matky obžalovaného, ktoré nepatrili jej a zhodujú sa s popisom krytia obžalovaného v čase spáchania skutku. Jeho obhajobné tvrdenia pri záverečnom prednese, že nikto sa ho nepýtal počas prípravného konania ani na hlavnom pojednávaní, či sa zdržiaval na mieste činu, čo by mohol dokladovať aj tiketom zo stávkovej kancelárie, súd podstatu týchto dôkazov mal za absolútne nevieryhodné. Počas prípravného konania i na hlavnom pojednávaní mal možnosť predniesť svoje obhajobné tvrdenia, vyjadriť sa k trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu, svoje obhajobné tvrdenia prispôsoboval iba dôkaznej situácii, ktorá sa postupne vyvíjala v predmetnej veci, tieto súd považuje za účelové, nakoľko aj zo spisu vyplýva, že v blízkom objekte mestskej polície sa nachádza kamerový systém, ktorým je monitorované okolie spáchania skutku. Keby obžalovaný v skutočnosti bol v objekte stávkovej kancelárie ako zákazník, táto skutočnosť by sa dala overiť aj tiketom zo stávkovej kancelárie, ktorým však obžalovaný už nedisponuje a aj samotným kamerovým záznamom z uvedeného objektu, ktoré skutočnosti sa už v dnešnej dobe nedajú overiť. Ku skutku 2/ zo 04.12.2012 je obdobná dôkazná situácia. Poškodená B. N. zhodne popísala priebeh skutku lúpežného prepadnutia v prevádzke stávkovej kancelárie N.. Podľa jej výpovede priebeh skutku bol zhodný tak ako ho popísala L. B.. Vyjadrenie páchateľa „navaľ rýchlo peniaze“ sa zhoduje s vyjadrením páchateľa ku skutku 1/ i keď obžalovaného pri rekognícii priamo neopoznala. Popísala jeho tmavé oblečenie, maskovanie tváre a hlavy, totožne popísala zbraň a rukavice na rukách. Aj keď obžalovaného pri rekognícii neopoznala, nakoľko bola v strese a mala strach, na hlavnom pojednávaní sa jednoznačne vyjadrila, že obžalovaný je páchateľovi skutku podobný. Opätovne krátko po spáchaní skutku v objekte stávkovej kancelárie bola táto uzavretá políciou a vykonaná ohliadka miesta činu a odber pachových stôp. Zo znaleckého posudku Bc. Jána F. z odboru veterinárstvo-kynológia vyplýva, že pachová stopa zaistená na mieste činu z priestoru medzi konferenčným stolíkom a obsluhovým pultom v súlade s právnymi predpismi bola zaistená pachová stopa, ktorá bola porovnávaná s pachovou stopou obžalovaného G. P., pričom bola zistená opäť pachová totožnosť. Vzhľadom na nesprávny postup pri odobraní pachovej stopy však došlo k porušeniu interných predpisov, preto bolo zopakované porovnávanie pachových stôp od obžalovaného a boli zaistené tri kusy pachových stôp za účelom opätovného porovnávania pachovej stopy obžalovaného s pachovou stopou z miesta činu. Opätovným porovnávaním týchto stôp bola zistená zhoda s pachovou stopou z miesta činu za obslužným pultom z podlahy a porovnávacou stopou odobratou obžalovanému. Odber pachových stôp kriminalistickým technikom ÚVTOS pri ohliadke tela obžalovaného bol vykonaný správne, v súlade správnymi predpismi a preto znalec vylúčil akúkoľvek možnosť prenosu identického pachového pozadia a tým možnej kontaminácie pachových stôp zaistených na mieste činu a porovnávacej pachovej stopy, čo by ovplyvnilo výsledok pachovej identifikácie. Postup pachových identifikácií bol vykonaný správne aj v správnej variácii porovnávania, čo vylučuje možnosť zmätočného výsledku. V tomto prípade aj nakladanie s pachovými stopami bolo správne, s príslušnými právnymi predpismi. Tento postup je platný a zo strany psovoda bol dodržaný postup pri pachovej identifikácii. Znalec súčasne vylúčil všetky faktory, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok hodnotenia. Takisto vo svetle týchto nepriamych dôkazov je obžalovaný usvedčovaný zo spáchania skutku v bode 2/, navyše aj podľa vyjadrenia obžalovaného, aj podľa získaných dôkazov, aj výpovede svedka U. M., jednoznačne vyplýva, že obžalovaný G. P. používal mobilný telefón s číslom XXXX XXX XXX, ktorý sa nachádzal v deň spáchania skutku 04.12.2012 v čase od 16.40 až do 18.30 v pokrytí vykrývačov na D., N. a B. ulici v Bratislave, teda v lokalite kde prišlo k spáchaniu skutku. Takisto podľa popisu páchateľa poškodenou B. N. treba poukázať aj v tomto bode na vykonanú domovú prehliadku, u matky obžalovaného, kde boli políciou odňaté veci, ktoré nepatrili matke obžalovaného - okuliare, čiapka, mikina, rukavice a ktoré obžalovaný poprel, že by patrili jemu, pričom sa tieto veci zhodujú s popisom páchateľa poškodenou, ktoré mal mať páchateľ na sebe a mal sa maskovať okuliarmi, čiapkou a na rukách mal mať tmavé rukavice. Spôsob spáchania skutku bol vlastne totožný ako pri predchádzajúcej lúpeži dňa 05.11.2012, ktorú opísala svedkyňa L. B.. Svedkyňa B. N. presne popísala tak ako v predchádzajúcom bode svedkyňa L. B., kde stál páchateľ skutku a podľa popisu poškodených boli z týchto miest zaistené pachové stopy obžalovaného G. P.. Zo žiadnych iných priestorov stávkovej kancelárie spoločnosti N. neboli odobraté pachové stopy, ktoré by obžalovaného stotožnili s touto lúpežou. V tomto smere, ako už bolo vyššie uvedené, sa javí obhajoba obžalovaného, že skutky nespáchal, výslovne účelová. Tvrdenia, že sa ho nikto nepýtal počas celého trestného konania, či sa zdržiaval v spoločnosti N., kde podľa jeho vyjadrení bol stávkovať, sú neopodstatnené. Počas prvotných úkonov mohol polícii dokladovať tieto skutočnosti, aj predložiť stávkové tikety, ktoré podľa jeho tvrdení v odvolacom konaní mal k dispozícii. Obžalovaný bol opakovane súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť majetkového charakteru, doposiaľ trinásťkrát, teda má skúsenosť s trestným konaním a je nelogické, aby nepoužil už počas prípravného konania alibi, ktoré by ho vyviňovali z trestnej činnosti, ktorá sa mu kládla za vinu. Opakovane v tomto smere treba zdôrazniť i tú skutočnosť, že práve lokalita v tejto oblasti bola monitorovaná kamerovým systémom mestskej polície ako to vyplýva zo spisu v predmetnej trestnej veci. Čo sa týka argumentácie odvolacích dôvodov zo strany obžalovaného, že polícia bližšie neskúmala osobu V. Q., ktorého videl svedok J. L., k tejto argumentácii odvolací súd udáva, že polícia počas prípravného konania preverovala osobu V. Q., ktorého DNA bola zaistená z ohorku cigarety pred stávkovou kanceláriou N.. Na základe previerok bolo zistené, že samotný V. Q. doznal, že sa nachádzal na mieste, kde bola nájdená jeho DNA, nakoľko v tomto mieste býva a chodí fajčiť na balkón alebo pred bránu, preto sa tam našiel ohorok s jeho DNA. Svedkovia, ktorí mali vypovedať v prospech obžalovaného G. P. a to U. M., tento iba uviedol, že obžalovanému dal telefón s číslom XXXX XXX XXX, o lúpeži nič nevie a zbraň u obžalovaného nevidel. Svedkyňa F. M. sa k trestnej činnosti obžalovaného nevedela vyjadriť, uviedla, že nikdy nevidela u obžalovaného vyššiu hotovosť ani zbraň. Títo svedkovia sa vlastne k trestnej činnosti obžalovaného nevedeli vyjadriť a nevypovedali ani v prospech ani v neprospech obžalovaného. Už počas prípravného konania osoby, ktoré sa poznali s obžalovaným, či už z civilu alebo z výkonu trestu odňatia slobody uvádzali, že skutkov, ktoré sa kladú obžalovanému za vinu sa mala dopustiť osoba T. Y., ktorý sa mal podľa týchto svedkov chváliť a ktorý poprel, že by tieto lúpeže spáchal, tieto vyjadrenia svedkov boli úplne vyvrátené nielen výpoveďou Y., ale aj správou z archívu zboru väzenskej a justičnej stráže z č.l. 94, z ktorej je zrejmé, že v čase spáchania skutkov sa tento nachádzal vo väzenskom zariadení od 27.09.2012 do 27.04.2013. Na podklade týchto dôkazov dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, že obžalovaný G. P. sa dopustil skutkov 1/ a 2/ zo dňa 05.11.2012 a 04.12.2012 kvalifikovaných ako pokračovací zločin lúpeže so zbraňou podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a to závažnejším spôsobom, nakoľko pri skutkoch použil zbraň. Nakoľko predmetné skutky boli súčasťou jedného pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. aj za skutok v bode 3/, pre ktorý skutok v bode 3/ bol obžalovaný oslobodený, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku a odôvodneného nižšie, musel odvolací súd sám opätovne uznať vinu obžalovaného v bode 1/, 2/, pri rovnakom skutkovom základe, ako prvostupňový súd, ktorý postup však nezmenil jeho právne posúdenie. Na základe uvedeného, musel preto odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok, nakoľko v súvislosti s bodom 3/ bol obžalovaný oslobodený a preto došlo k čiastočnému zrušeniu výroku o vine, pričom výrok o vine v bode 1/, 2/ zostal nedotknutý a následne musel odvolací súd, použijúc § 321 ods. 3 Tr. por. zrušiť aj celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu, ako aj celý výrok o náhrade škody , ktorým bol obžalovaný podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazaný k povinnosti uhradiť poškodenému U. L. spôsobenú škodu a ktorým bol aj podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyššie uznanú vinu obžalovaného v bode 1/, 2/ tohto rozsudku a nedotknutý výrok o vine v týchto bodoch prvostupňového rozsudku, odvolací súd musel sám a na podklade odvolania obžalovaného ukladať nový trest a to za dva skutky kvalifikované ako pokračujúci zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. Podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. zločinu lúpeže sa dopustí ten, kto proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a takýto čin spáchal so zbraňou, potrestá sa odňatím slobody na 7 až 12 rokov. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods.4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. je priťažujúcou okolnosťou to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V tomto prípade pri trestnej sadzbe 7 až 12 rokov vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností sa zvyšuje spodná hranica trestnej sadzby v rozmedzí od 8 rokov 8 mesiacov do 12 rokov. Podľa § 48 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody. Pri predmetnom zločine stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu odňatia slobody 7 až 12 rokov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil pokračovacieho zločinu spočívajúci z troch čiastkových útokov, tento je potrebné kvalifikovať ako jeden skutok dokonaný dňom 26.12.2012. Obligatórne prihliadal na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti podľa § 36 a § 37 Tr. zák., pričom v súlade so zákonom ustálil priťažujúcu okolnosť u obžalovaného podľa §37 písm. m/, nakoľko v minulosti už bol niekoľkokrát za úmyselný trestný čin odsúdený. Podľa aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaný G. P. bol doposiaľ trinásťkrát súdne trestaný pre majetkovú a drogovú trestnú činnosť i keď aktuálnej trestnej činnosti sa dopustil pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/24/2012 zo dňa 07.01.2013, k tomuto rozsudku nie je možné uložiť súhrnný trest, nakoľko týmto rozsudkom bolo zrušené odsúdenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/136/2010 zo dňa 08.11.2011, preto sa nejedná o súbeh trestných činov, ale o recidívu. Keďže neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle zákona postupoval podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. pretože prevažoval pomer priťažujúcich okolností a tak sa zvýšila dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a obžalovanému bolo možné ukladať trest odňatia slobody v rozpätí 8 rokov a 8 mesiacov na spodnej hranici trestnej sadzby, vzhľadom na absenciu odvolacích dôvodov zo strany prokuratúry, čo do výšky uloženého trestu. Senát krajského súdu dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), že je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného (retribúcia) a zahŕňa tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Keďže zrušením výroku o treste bolo potrebné zrušiť aj výrok o spôsobe jeho výkonu, v súlade so zákonom bol obžalovaný tak, ako rozhodol správne už okresný súd, že na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zodpovedajúce ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Keďže zrušený výrok o vine v bode 3/ nemal podklad aj vo výroku o náhrade škody vo výroku 1/ a 2/ tak, ako ho ustálil prvostupňový súd, ktorý postupoval v súlade so zákonom, keď podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti N. SK a.s., V. XX, Q. vo výške 2368,35 Eur, tento výrok ostal rozsudkom odvolacieho súdu nedotknutý. Naproti tomu za plne opodstatnené považoval odvolací súd odvolanie obžalovaného G. P. ohľadne bodu 3/ prvostupňového rozsudku. Pokiaľ ide o skutok v bode 3/ prvostupňového rozsudku, z vykonaného dokazovania okresný súd vychádzal pri uznaní viny obžalovaného G. P. z výpovedí L. G., z výpovedi svedkov L. A., U. L., U. M., F. M., zo správy o telekomunikačnej činnosti na telefónne číslo XXXX XXX XXX, zo znaleckého posudku Bc. Jána Vargu, znalca z odboru veterinárstvo-kynológia a znaleckého posudku Doc. RNDr. Radoslava Beňuša, PhDr., znalca z odboru kriminalistickej antropológie. Stručne k jednotlivým dôkazom, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu. Poškodená L. G. počas prípravného konania i hlavného pojednávania zhodne popísala priebeh skutku, avšak osobu obžalovaného neopoznala ani pri rekognícii ani počas hlavného pojednávania. Svedok L. A. sa k priebehu skutku nevedel vyjadriť, takisto U. L., títo sa vyjadrovali iba k spôsobenej škode. U. M. potvrdil vo svojich výpovediach ako predtým, že obžalovanému G. P. dal telefón s číslom XXXX XXX XXX, ktoré predtým používal on. Zo správy o zabezpečení telekomunikačnej činnosti na toto číslo je zrejmé, že telefón obžalovaného sa nachádzal v deň spáchania skutku a v časovom rozpätí sa nachádzal v pokrytí vykrývačov lokality, kde došlo k spáchaniu skutku. Vzhľadom na kamerový záznam z miesta skutku bol vykonaný vyšetrovací pokus dňa 13.06.2013, počas ktorého bol obžalovaný snímaný na mieste činu pre účely z odboru antropológia. Zo záverov antropológa Doc. RNDr. Radoslava Beňuša PhD., znalca z tohto odboru a jeho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní vyplýva, že s vysokou pravdepodobnosťou sa jedná o tú istú osobu, ktorá spáchala skutok v bode 3/ a obžalovaného G. P., ktorý bol zachytený na kamerovom zázname, ktorý bol prehratý na hlavnom pojednávaní. Podľa zápisnice ohliadky miesta činu čerpacej stanice P. vyplýva, že boli zaistené dve pachové stopy jedna z miesta činu, jedna z priestoru podlahy pred pokladnicou a z pultu pri pokladnici . Pri týchto pachových stopách bola zistená zhoda s porovnávanou stopou odobratou obžalovanému G. P.. Tieto pachové stopy boli zaistené v súlade s príslušnými právnymi predpismi avšak pachová identifikácia zaistených stôp nebola vykonaná v súlade so zákonom. Preto tento výsledok bol neplatný a porovnávanie nedôveryhodné. Z tohto dôvodu bol tento úkon zopakovaný po tom, čo obžalovanému boli odobraté opätovne pachové stopy za účelom opätovného porovnania, avšak z výsledku opätovného porovnania pachových stôp vyplýva, že nebola zistená zhoda medzi pachovými stopami zaistenými zo zeme, kde stál páchateľ a spred pultu pred pokladnicou s porovnávacou pachovou stopou odobratou obžalovanému. Tento výsledok bol platný a boli dodržané všetky platné postupy zo strany psovoda pri pachovej identifikácii a boli vylúčené všetky faktory, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok hodnotenia. Je dôvodné podozrenie, že aj čiastkového útoku v bode 3/ pokračujúceho zločinu lúpeže dňa 26.12.2012 v čase okolo 03.10 hod. v Bratislave na R. ul. č. 3 v objekte čerpacej stanice P. sa dopustil obžalovaný G. P., avšak reťaz nepriamych dôkazov nepostačuje na to, aby súd uznal vinu obžalovaného aj v tomto skutku a preto ho postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. por. v tomto bode spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V, č.k. 1Pv 693/12/1105 oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaného G. P. ako páchateľa skutku neopoznala poškodená L. G., pachové stopy, ktoré ho usvedčovali zo spáchania skutku pri prvom opoznávaní neboli vykonané v súlade s právnymi predpismi, preto výsledok porovnania týchto pachových stôp bol nezákonný a nemohol byť použitý ako dôkaz v trestnom konaní a preto ani súd nemohol na to prihliadať. Pri opakovanom porovnávaní pachových stôp nebola zistená zhoda medzi zaistenými pachovými stopami na mieste činu a zaistenými pachovými stopami od obžalovaného G. P.. V tomto smere súd mohol prihliadať iba na nepriame dôkazy a to, že skutok bol spáchaný obdobným spôsobom ako v predchádzajúcich bodoch. To, že sa jeho telefón, ktorý používal, nachádzal v oblasti vykrývačov, kde sa nachádzalo miesto skutku a vyjadrenie znalca z antropológie, že páchateľ zachytený na kamerovom zázname je s najväčšou pravdepodobnosťou obžalovaný G. P., tieto nepriame dôkazy však neopodstatňujú rozumný záver, že bolo preukázané, že aj tohto skutku sa dopustil práve obžalovaný G. P. a preto sa odvolací súd ani nestotožnil so záverom okresného súdu o vine obžalovaného zo skutku v bode 3/ rozsudku. Je potrebné zdôrazniť, že v konaní pred súdom k uznaniu viny môže dôjsť len na základe nespochybniteľného presvedčenia súdu o tom, že vykonané dôkazy jednoznačne usvedčujú páchateľa zo spáchania žalovaného trestného činu. Senát krajského súdu v tomto smere pripomína, že ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto deja v prospech obžalovaného a je potrebné s poukazom na zásadu in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného. Základné zásady trestného konania totiž vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z verzií skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod podanej obžaloby. Len vysoký stupeň podozrenia totiž sám osebe nemôže vytvoriť spoľahlivý a zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu, ktorý musí byť vždy výrazom ľudsky dosiahnuteľnej istoty. Keďže vo veci boli vykonané všetky dostupné relevantné dôkazy, resp. ktoré by navrhli procesné strany, avšak bez ďalších dôkazov nebolo možné bez závažných dôvodných pochybností ustáliť existenciu skutkového a právneho stavu tak, ako ho ustálila obžaloba a teda nemohol ani konštatovať nepochybný záver o vine obžalovaného. Povedané inak, súd z vykonaného dokazovania v danej veci nemohol bez porušenia princípu prezumpcie neviny učiniť záver, že páchateľom žalovaného skutku v bode 3/ bol práve obžalovaný G. P.. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že obžalovaný G. P. má kriminálnu minulosť. Na základe takto vykonaného dokazovania odvolací súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., dospel ku skutkovým a právnym záverom, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v bode 3/ z dôvodu, že nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný. Keďže poškodený U. L. si v súlade so zákonom riadne a včas uplatnil svoje nároky na náhradu škodu, obligatórne ho musel odvolací súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázať s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Na základe vyššie uvedeného senát odvolacieho súdu podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/52/2015 zo dňa 08.02.2017 vo výroku o vine v bode 3/, v celom výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ako aj vo výroku o náhrade škody v bode 3/ a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol týmto rozsudkom , ako to vyplýva z bodov I a II.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.