Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Tos/70/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010428 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515010428.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci odsúdeného T. C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/54/2015 zo dňa 01.06.2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.augusta 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V uznesením sp. zn. 5T/54/205 zo dňa 01.06.2017 (ďalej len napadnuté uznesenie) podľa § 69 ods. 1 Tr. zák. u odsúdeného T. C. (ďalej len odsúdený) podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 4 roky a 6 mesiacov uloženému mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/54/2015-116 zo dňa 24.03.2016, právoplatným dňa 24.03.2016. Zároveň podľa § 69 ods. 2 Tr. zák. mu určil na časť nevykonaného zvyšku trestu zákazu činnosti skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení dňa 01.06.2017 na č.l. 146 sťažnosť okresný prokurátor, ktorú odôvodnil poukázaním na záverečnú reč. V tejto na č.l. 145 uviedol, že odsúdený ani na nabádanie súdu I. stupňa neoznačil ani neosvedčil okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by svedčili o tom, že uložený trest sťažuje jeho pracovnú a rodinnú situáciu. Je schopný naďalej sa starať sa o rodinu a živiť sa a chce len zvýšiť svoj komfort. Súčasne nepodnikol ani žiadne kroky, čo sa týka náhrady škody poškodenému A., ktorý bol so svojim nárokom odkázaný na občianske súdne konanie. Sťažovateľ je toho názoru, že v súčasnosti nie je dôvodné návrhu odsúdeného vyhovieť. Krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná. Podľa § 69 ods. 1 Tr. zák. po výkone polovice trestu zákazu činnosti môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný. Podľa § 69 ods. 2 Tr. zák. pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, nie však kratšiu, ako zvyšok trestu, skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozhodnutia o tomto upustení. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ako nie je dôvodná. Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 5T/54/2015 zo dňa 24.03.2016 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák., za čo mu bol okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 roky a 6 mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2016. Uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/54/2015 zo dňa 15.06.2016 bolo podľa § 438 ods. 1 Tr. zák. a § 61 ods. 8 Tr. zák. započítaná doba odňatia vodičského oprávnenia od 24.01.2015 do 24.03.2016 do trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Dňa 06.04.2017 na č.l. 124-125 si odsúdený podal návrh na podmienečné upustenie od výkonu vyššie špecifikovaného trestu, ktorý odôvodnil tým, že si uvedomil nebezpečnosť svojho nezodpovedného konania, ktoré aj v plnom rozsahu oľutoval. Počas jeho plynutia sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, prípadne porušenia tohto zákona a doba plynutia tohto trestu mu bola dostatočným poučením, aby sa v budúcnosti podobného konania vyvaroval. Ku dňu rozhodovania súdu I. stupňa uplynula z uloženého treste zákazu činnosti 2 roky 4 mesiace a 8 dní, čím bola splnená zákonná podmienka určená v § 69 ods. 1 Tr. zák., t.j. uplynutia polovice uloženého trestu zákazu činnosti, ktorá činí 2 roky a 3 mesiace. Súd I. stupňa zabezpečil a na verejnom zasadnutí aj zákonným spôsobom vykonal všetky dostupné dôkazy, z ktorých vyplýva, že od posledného odsúdenia nebol súdne trestaný (RT na č.l. 132-134), ani sa voči nemu nevedie iné trestné stíhanie (lustrácia v STA na č.l. 131 a napokon ani v EKV na č.l. 139-142 nemá novší záznam. Ustanovenie § 69 ods. 1 Tr. zák. esenciálne vyžaduje, aby odsúdený počas výkonu trestu zákazu činnosti spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný. V danom prejednávanom prípade boli súdom I. stupňa správne zistené tie skutočnosti citované v predchádzajúcich odseku, ktoré preukazujú skutočnosť, že odsúdený svojim životom preukázal, že ďalší výkon uloženého trestu nie je potrebný, takže v posudzovanom prípade podmienky pre použitie ustanovenia § 69 ods. 1 Tr. zák. na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti boli splnené. Odsúdený, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, v priebehu doby zákazu činnosti, viedol riadny život, pretože nespáchal žiadnu trestnú činnosť a nedopustil sa žiadnych priestupkov a súd I. stupňa preto v plnom rozsahu postupoval správne a plne v súlade so zákonom. Čo sa týka sťažnostných námietok sťažovateľa, že odsúdený neoznačil ani neosvedčil okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by svedčili o tom, že uložený trest sťažuje jeho pracovnú a rodinnú situáciu, sťažnostný súd dáva do pozornosti podstatnú skutočnosť, že ustanovenie § 69 ods. 1 Tr. zák. nikde neuvádza a teda ani v konečnom dôsledku neurčuje ako zákonný predpoklad preukázanie okolností hodných osobitného zreteľa na vyslovenie záveru, že u odsúdeného možno podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, tak ako to nesprávne uvádzal sťažovateľ. Zákonodarca v ustanovení § 69 ods. 1 Tr. zák. ponechal na úvahu súdu I. stupňa, aby každý konkrétny prípad vyhodnotil samostatne s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam daného prípadu, ako aj osoby odsúdeného a podľa zistení zvážil svoj záver a spravodlivo a citlivo rozhodol. Tým, že súd I. stupňa v tomto prípade postupoval v súlade s týmto princípom, nie je možné v ďalšom posudzovať ako len zvýšenie svojho komfortu, ako to tvrdil sťažovateľ. Čo sa týka ďalšej sťažnostnej námietky sťažovateľ, podľa ktorej odsúdený nevykonal žiadne kroky čo sa týka náhrady škody voči poškodenému A., sťažnostný súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Tento poškodený bol postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por. so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie a teda odsúdený v konečnom dôsledku nemusel vykonávať absolútne žiadne kroky v súvislosti s touto škodou, ako sa to mylne domnieva sťažovateľ. Nie je možné rozhodnúť o zamietnutí podaného návrhu sa len na základe hypotetickej úvahy, ktorá navyše nemá žiadnu oporu v zákone. Súd I. stupňa napokon v súlade s § 69 ods. 2 Tr. por. učil aj skúšobnú dobu podmienečného upustenia od zvyšku výkonu trestu zákazu činnosti v trvaní 3 roky, čo s poukazom na nevykonaný zvyšok uloženého trestu 2 roky 1 mesiac a 22 dní je plne v súlade so zákonom. Krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu I. stupňového rozhodnutia, preto sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú musel v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietnuť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.