Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/131/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010537 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515010537.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného K.. K. D. pre prečin prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/51/2015 zo dňa 07. 07.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. 02. 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný K.. K. D., R.. XX. XX. XXXX C. D., T. D. Z. XX, D., N. D. K.V. XX, D., podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V sp.zn. 1Pv 318/2013 zo dňa 17. 09. 2015 pre pokračovací prečin prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1) od presne nezisteného času, najskôr od mesiaca jún roku 2006 až do dňa 28. 04. 2010 v D. na Z. B.. Č.. XX v byte č. XX, na 2. poschodí pre svoju osobnú potrebu prechovával na pevnom disku zn. L. A., I.: L. v stolovom počítači zn. O., v.č.: I.: XXXXXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby a na pevnom disku zn. H., I.: M. v notebooku zn. O. O., C..Č.. XXNXAGXXXXXX, sivej farby, rôzne pedofilné, efebofilné, hebefilné, obrazové súbory a video súbory s vyobrazením osôb mladších ako 18 rokov s obnaženými pohlavnými orgánmi, smerujúce k vzrušeniu a k sexuálnemu uspokojeniu osôb sledujúcich tieto obrazové súbory a video súbory, 2) od dňa 22. 08. 2009 do nezisteného času na nezistenom mieste prechovával detskú pornografiu, a to tým spôsobom, že dňa 22. 08. 2009 v čase 15:10:02 hod. prostredníctvom internetovej siete „O..P.“ z IP adresy: XX.XXX.XX.XX objednal fotografie z filmu s názvom „F. X. (2009) - X.: A. XXXXX“ a z filmu s názvom „F. W.: N. Z. (2009) - X.: A. XXXXX“, za ktoré zaplatil dňa 22. 08. 2009 v čase o 21:40 hod. kreditnou kartou C. virtual č. XXXXXXXXXXXXXXXX vydanou na jeho meno a taktiež dňa 26. 03. 2010 v čase o 19:24:39 hod. prostredníctvom internetovej siete„azovfilms.com“ z IP adresy: XX.XXX.XXX.XXX objednal fotografie s filmu s názvom „D. V. E. C..X N. (XXXX) - X.: A. XXXXX“, za ktorý zaplatil dňa 27. 03. 2010 v čase o 01:04 hod. kreditnou kartou C. virtual č. XXXXXXXXXXXXXXXX vydanou na jeho meno, pričom znaleckým skúmaním znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie sexuológia, ktorý preskúmal fotosekvencie uvedených filmov, bolo zistené, že tieto zobrazujú zábery maloletých chlapcov vo veku 11-17 rokov s obnaženými pohlavnými orgánmi, ktoré sú spôsobilé vyvolať sexuálne uspokojenie a smerujú k jeho vyvolaniu u inej osoby, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/51/2015 zo dňa 07. 07. 2016 bol obžalovaný K.. K. D. v bode 1) podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku a v bode 2) podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V sp.zn. 1Pv 318/2013 zo dňa 17. 09. 2015 pre pokračovací prečin prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Trestného zákona na tomu skutkovom základe, že 1) od presne nezisteného času, najskôr od mesiaca jún roku 2006 až do dňa 28. 04. 2010 v D. na Z. ul. č. XX v byte č. XX, na 2. poschodí pre svoju osobnú potrebu prechovával na pevnom disku zn. L. A., S/N: L v stolovom počítači zn. O., v.č.: SN: XXXXXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby a na pevnom disku zn. H., S/N: M v notebooku zn. O. O v.č. XXNXAGXXXXXX, sivej farby, rôzne pedofilné, efebofilné, hebefilné, obrazové súbory a video súbory s vyobrazením osôb mladších ako 18 rokov s obnaženými pohlavnými orgánmi, smerujúce k vzrušeniu a k sexuálnemu uspokojeniu osôb sledujúcich tieto obrazové súbory a video súbory, 2) odo dňa 22. 08. 2009 do nezisteného času na nezistenom mieste prechovával detskú pornografiu a to tým spôsobom, že dňa 22. 08. 2009 v čase 15:10:02 hod. prostredníctvom internetovej siete „azovfilms.com“ z IP adresy: XX.XXX.XX.XX objednal fotografie z filmu s názvom „F. X. W. (2009) - ID: DL XXXXX“ a z filmu s názvom „F. W.: N. Z. (XXXX) - ID: DL XXXXX“, za ktoré zaplatil dňa 22. 08. 2009 v čase o 21:40 hod. kreditnou kartou C. virtual č. XXXXXXXXXXXXXXXX vydanou na jeho meno a taktiež dňa 26. 03. 2010 v čase o 19:24:39 hod. prostredníctvom internetovej siete „azovfilms.com“ z IP adresy: XX.XXX.XXX.XXX objednal fotografie s filmu s názvom „D. of E. C..X N. (XXXX) - ID: DL XXXXX“, za ktorý zaplatil dňa 27. 03. 2010 v čase o 01:04 hod. kreditnou kartou C. virtual č. XXXXXXXXXXXXXXXX vydanou na jeho meno, pričom znaleckým skúmaním znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie sexuológia, ktorý preskúmal fotosekvencie uvedených filmov, bolo zistené, že tieto zobrazujú zábery maloletých chlapcov vo veku 11-17 rokov s obnaženými pohlavnými orgánmi, ktoré sú spôsobilé vyvolať sexuálne uspokojenie a smerujú k jeho vyvolaniu u inej osoby, nakoľko v bode 1) skutok nie je trestným činom a v bode 2) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 20. 10. 2016. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, pretože konaním obžalovaného popísaným v skutkovej vete boli naplnené všetky zákonné znaky pokračovacieho prečinu prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Trestného zákona, za čo mal obžalovanému byť uložený spravodlivý trest. Následne prokurátor na stranách 3 až 7 v odvolaní reprodukuje obsah dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, resp. aj v prípravnom konaní. Prokurátor poukazuje na to, že zo znaleckého skúmania vykonaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Bratislava vyplývajú nasledovné skutočnosti: Posudkom č. 7325/2010 boli zistené v obsahu predložených predmetov grafické a video súbory s obsahom nahých častí tiel osôb zjavne mladistvého veku, a to v predmete č. 3 zn. O.), v predmet č.5 (notebook zn. O.) a v stope č. 9 (B. kľúč zn. I.). V stope č. 3 bolo zistených 15 grafických súborov s obsahom nahých častí tiel osôb zjavne mladistvého veku, ktoré boli do PC pravdepodobne uložené automaticky pri prezeraní internetových stránok. Ďalej bolo zistených 174 grafických súborov s obsahom nahých častí tiel osôb zjavne mladistvého veku v nealokovanej časti H., to znamená že spôsob ako a kedy sa dostali do PC už nie je možné zistiť. V stope č. 5 bolo zistených 9877 grafických súborov (vyplýva to z prílohy príslušného znaleckého posudku - dátový nosič) s obsahom nahých častí tiel osôb zjavne mladistvého veku, ktoré boli archivované v adresároch ktoré boli zmazané, avšak forenzným nástrojom boli obnovené ich názvy (adresárov) a ich obsah. Nebola obnovená ich celá adresárová štruktúra, čiže kde presne sa tieto adresáre na HDD nachádzali. Množstvo súborov a názvy čiastočne obnovených adresárov naznačuje, že nemohlo ísť o tzv. náhodné kliknutie na internetovú stránku s nelegálnym obsahom, ale že s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o zámerné ukladanie súborov resp. celých galérii súborov na pevný disk počítača. V stope č. 5 bolo zistených 6 video súborov s obsahom nahých častí tiel osôb zjavne mladistvého veku, ktoré boli zistené na pevnom disku adresároch pravdepodobne vytvorených používateľom (resp. podľa X.. S. vírusom). V stope č. X bolo zistených aj 112 grafických súborov, ktorých obsah je identický s obsahom grafických súborov archivovaných na predloženom CD nosiči - porovnávací materiál, tieto súbory boli zistené na vymazanej úrovni dát, avšak názov a adresár v ktorom sa nachádzali boli obnovené. Ide o niektoré z grafických súborov zistených na logickom oddiele "D". V stope č. 9 bolo zistených 5 grafických súborov s obsahom nahých častí tiel osôb zjavne mladistvého veku, ktoré boli archivované v adresároch vytvorených používateľom. Posudkom č. 7313/2010 boli zistené v obsahu predloženého predmetu grafické súbory s obsahom nahých častí tiel osôb zjavne mladistvého veku, a to v predmete č. 2 (notebook zn. HP). V stope č.2 (notebook zn. HP) bolo zistených 26 grafických súborov, ktoré boli uložené do počítača pravdepodobne automaticky pri prezeraní internetových stránok alebo nezisteným spôsobom. V stope č. 2 bolo ďalej zistených 506 grafických súborov, ktoré boli zistené v nealokovanej časti PC a nie je možné určiť ich pôvodný názov, umiestnenia na HDD ani spôsob ich uloženia do NB. Na skúmanie bol taktiež predložený porovnávací materiál - CD nosiče, t.j. grafické súbory a iné súbory, pričom v stope 5 - notebook O. (ZP XXXX) boli zistené grafické súbory, ktorých obsah je totožný s grafickými súbormi v porovnávacom materiáli. Súd však pri hodnotení dôkazov nebral do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, ktoré jednoznačne preukazujú protiprávnosť konania obvineného K.. K. D., naopak, svoje rozhodnutie oprel predovšetkým o závery znaleckého posudku X.. S. vypracovaného na objednávku obhajoby a predloženého do konania na hlavnom pojednávaní dňa 07. 07. 2016. S takýmito závermi súdu a hodnotením zabezpečených dôkazov sa prokurátor nestotožňuje. Poukazuje na tendenčnosť a nepreskúmateľnosť znaleckého posudku X.. S., v ktorom znalec prichádza k svojim záverom nie na základe vlastného znaleckého skúmania, ale len na základe domnienok, dohadov a spomína len možnosti, ktoré zbavujú viny obžalovaného, uvádza subjektívne názory a vychádza z nepreverených alebo nepreveriteľných informácií. Podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch musí byť znalecký posudok preskúmateľný, čo sa o väčšine odpovedí v posudku X.. S. nedá konštatovať, pretože sú založené na hypotetických tvrdeniach. Vada nepreskúmateľnosti robí pritom znalecký posudok nepoužiteľným v trestnom konaní. Znalec použil na vypracovanie znaleckého posudku ako podklady kópie listín zo súdneho spisu č.k. 2T/51/2015, pritom nie je známe aké konkrétne podklady mal k dispozícii, v zásade nepracoval s úplným dovtedy zabezpečeným dôkazným materiálom na spracovanie znaleckého posudku a on sám nevykonal žiadne znalecké skúmanie. Teda prokurátor zastáva názor, že jeho znalecký posudok ako celok nemal byť do konania prebratý a už vôbec sa ním nemal súd riadiť a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať. Navyše obsah znaleckého posudku X.. S. nasvedčuje, že znalec pri svojej znaleckej činnosti porušil ustanovenie § 16 (Znalecká činnosť) ods. 1 písm. d) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch č. 382/2004 Z.z., nakoľko znaleckú činnosť, konkrétne svoj znalecký posudok nevykonal nestranne a v nadväznosti na to sa znalec neriadil ani naň nadväzujúcim Etickým kódexom znalcov, v ktorom v článku II. je upravené dodržiavanie všeobecných zásad etiky znalca, podľa ktorých znalec je predovšetkým povinný pri svojej činnosti dodržiavať zásady nezávislosti a objektívností. Aj keď prokurátor zastáva názor, že posudok X.. S. nemal byť vôbec prijatý ako relevantný dôkaz do konania, súd sa ním vo svojom písomnom rozhodnutí v značnej miere zaoberal, a v podstate na jeho základe rozhodol, preto v ďalšom chce prokurátor uviesť konkrétne argumenty k jeho viacerým odpovediam, ktoré by mali svedčiť najmä o účelovosti, nestrannosti a neobjektívností znaleckého posudku a neprofesionalite tohto znalca: V časti znaleckého posudku X.. S., v ktorej konštatuje, že „zo žiadnej listiny v spise nevyplýva záver, že by mal obžalovaný konto na serveri www.carookee.com <http://www.carookee.com>, z výsledkov skúmania počítača nevyplýva, že by obžalovaný navštívil z predmetného počítača stránku www.carookee.com <http://www.carookee.com> alebo azovfilms.com <http://azovfilms.com>, ak by ich niekedy navštívil, bola by tam nájdená stopa," je možné ďalším skúmaním preukázať alebo vyvrátiť, či stránky„azovfilms.com <http://azovjilms.com>" alebo „carooke.com" boli zobrazené pomocou prehliadača internetových stránok. V prípade vymazaných súborov je pravda, že sa nedá presne zistiť, ako sa do počítača dostali, avšak súbory umiestnené v adresároch, ktoré štandardne nevytvára operačný systém alebo internetový prehliadač boli s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote uložené používateľom vedome. Takéto adresáre boli na stopách zistené. Takisto na otázku, či bol počítač obžalovaného preskúmaný na existenciu softvéru, ktorým by bol bez vedomia obžalovaného tento ovládaný inou osobou, X.. S. uviedol, že nebol skúmaný. „Vylúčiť ovládanie inou osobou na diaľku na základe dôkazov zabezpečených v spise v skutočnosti nie je možné." - Tu je jasný dôkaz o účelovosti tvrdenia X.. S., pretože to, že ovládanie počítača treťou osobou nemožno vylúčiť, ale (čo zabudol X.. S. uviesť), ani potvrdiť. Na ďalšiu otázku, či bol počítač obžalovaného preskúmaný na existenciu alebo aspoň príznaky škodlivého kódu, ktorý by mal vplyv na to, či sa na jeho počítači nachádzali súbory s obsahom detskej pornografie uviedol, že Kriminalistický a expertízny ústav PZ SR sa pri skúmaní počítača vôbec nezaoberal tým, či sa na disku počítača takýto vírus nachádzal. Avšak ani X.. S. sa touto skutočnosťou nezaoberal, pričom odpoveď na túto otázku by mohlo dať iba ďalšie znalecké skúmanie. KEÚ sa tým nezaoberal z dôvodu, že doteraz nebol expertom KEÚ známy prípad, kedy vírus stiahol detskú pornografiu do počítača ničím nepodložené tvrdenie. Na otázku, či bolo možné odchytávať dátovú prevádzku a komunikáciou obžalovaného cez jeho domácu Wifi sieť bez jeho vedomia a v prípade pozitívnej odpovede, aké údaje bolo z toho možné získať, uviedol, že „áno, bolo to možné. Ktokoľvek z vonku sa na Wifi sieť obžalovaného mohol pripojiť. Pri použití správnych nástrojov, ktoré sú bežne dostupné, mohol odchytávať všetku nezakryptovanú komunikáciu. Vrátane informácií o platobných kartách a podobne." - K tomuto je potrebné jednoznačne uviesť, že internetové stránky, kde sa zadávajú platby pomocou platobnej karty sú kryptované a štandardným odposluchom internetovej prevádzky sa nedajú odchytávať. Internetové stránky, na ktorých sa zadávajú citlivé dáta, ako sú čísla kreditných kariet a pod., používajú šifrovaný prenos pomocou protokolu H.. Takto prenášané dáta sú šifrované, teda podstatné je to, či stránka, pomocou ktorej prebieha platba, je šifrovaná alebo nie. Opäť uviedol X.. S. účelovo iba jednu stranu problému. Na otázku, či vyplýva z predloženého znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR, kde na disku pevného počítača sa nachádzali súbory s obsahom detskej pornografie predtým, ako boli z počítača vymazané uviedol, že „nie nenachádza. Toto zistené nebolo." - Takéto konštatovanie nekorešponduje s realitou, pretože pri niektorých súboroch bola čiastočne obnovená adresárová štruktúra. K otázke, či vyplýva z kópie predložených listín zo súdneho spisu, odkiaľ boli stiahnuté súbory s obsahom detskej pornografie, ktoré boli nájdené ako vymazané na počítači obžalovaného znalec odpovedá že „nie, a tiež, že by to bolo veľmi ťažké zistiť. Avšak predbežne je možné vylúčiť, že by pochádzali z webstránky označenej v obžalobe". - Táto skutočnosť nebola predmetom skúmania KEÚ, aj keď je pravda, že je to ťažké zistiť, no podľa názoru prokurátora nie je podstatné, odkiaľ boli stiahnuté, ale to že vôbec boli nájdené na PC súbory detskej pornografie. Server je momentálne nefunkčný, ťažko sa vyjadriť. Nie je zrejmé, či nefunkčnosť je dočasná alebo trvalá, ak áno odkedy a dokedy. K ďalšej otázke, akým spôsobom sa zaznamenáva sťahovanie a akým prezeranie materiálov na serveri, na ktorom sú tieto umiestnené, bola vypracovaná znalcom táto odpoveď: „Sťahovanie sa na serveri s materiálmi zaznamenáva rovnakým spôsobom, ako keď si niekto obsah iba prezerá, t.j. z pohľadu servera, na ktorom sú materiály s obsahom detskej pornografie uložené sa nerozlišuje, či užívateľ iba navštívil webstránku, na ktorej boli zobrazené konkrétne obrazové materiály, alebo či boli tieto sťahované užívateľom do počítača. Nakoľko obsah webstránok sa ukladá do počítača užívateľa automaticky, bez jeho vedomia a bez jeho zásahu. Takže to, že niekto iba navštívi webstránku s obsahom detskej pornografie sa zaznamená na serveri rovnako, ako keby si súbory odtiaľ stiahol. Avšak z hľadiska držby, ktorá je nutným predpokladom prechovávania, je to zásadný rozdiel." - Takúto odpoveď X.. S. považuje prokurátor rovnako za účelovú až zavádzajúcu, nakoľko na vyjadrenie sa k tejto otázke by bolo potrebné poznať konfiguráciu servera, vyjadrenie sa bez týchto znalostí sú špekulácie. Avšak je možné rozlíšiť súbory na disku PC, či boli len prezerané alebo stiahnuté. Keď si používateľ iba prezerá obsah webu, súbory sa ukladajú automaticky do špecifických adresárov na disku PC, v prípade stiahnutia súboru si používateľ zvolí, kde súbor stiahne a štandardne operačný systém ponúkne inú lokalitu(adresár) na disku PC ako tú, kde sťahuje obrázky internetový prehliadač automaticky. K otázke a odpovedi, či bol spôsob zaistenia sieťových prvkov (router, modem) u obžalovaného technicky správny a aký vplyv mal postup zaistenia na možnosť ich ďalšieho skúmania, znalec odpovedal, že spôsob zaistenia modemu zn. O. wireless router RT-Z K a modem V. kód: N. XXX-XXXXX boli zaistené technicky nesprávnym spôsobom. Ich skúmanie malo byt' vykonané na mieste, keď boli zapojené do elektriny Odpojením týchto zariadení z elektriky došlo k nenávratnej strate informácií uložených v pamäti sieťových prvkov. Čím došlo k zničeniu dôkazov, ktoré mohli svedčiť v prospech obžalovaného. K tomuto je potrebné ale uviesť, že odpojením WIFI routra síce došlo k strate niektorých informácií, napr. kto je práve pripojený k wifi sieti a pod., dôležité však je, či tieto informácie sú podstatné pre skúmame. Niektoré informácie sa ukladajú aj do pamäte routra a sú uložené aj po odpojení z napájania, ak sú známe prihlasovacie údaje do routra je možné ich zistiť. Odpojením modemu V. nedošlo k strate info v modeme, pretože ten neobsahuje používateľskú pamäť, z ktorej by bolo možné čítať dáta. K otázke ohľadom dĺžky sťahovania súborov s obsahom detskej pornografie a k rozsahu materiálov s obsahom detskej pornografie, ktorý sa dá za také časové obdobie stiahnuť, znalec uviedol, že v zmysle uznesenia vyšetrovateľa PZ vo vzťahu k obvinenému, mal obžalovaný sťahovať súbory s obsahom detskej pornografie a to dňa 12.06.2006 v čase od 20:27:29 do 20:28:42. Ide o interval 1 minúty a 13 sekúnd. Za toto obdobie nebolo technicky za žiadnych okolností možné stiahnuť taký objem súborov s obsahom detskej pornografie, aký vyšetrovateľ PZ na základe neznámeho dôkazu priradil k IP adrese XX.XXX.XXX.XXX. Za tých pár sekúnd bolo možné stiahnuť nanajvýš zopár menších súborov. Vyjadriť sa k tomu je opäť špekulácia, závisí to od konfigurácie servera, ktorý mohol umožňovať stiahnuť viacero súborov naraz, alebo ide o súbory ktoré boli len prehliadané tak, že boli zobrazené viaceré na jednej stránke. Možností je viacero. Jednoznačne vyjadriť sa k tomu by mohol prevádzkovateľ servera. Aj keď si prokurátor myslí, že je to irelevantné, pretože súbory sa našli v adresároch, ktoré boli nepochybne vytvorene používateľom. Na otázku, aký je najčastejší spôsob rozširovania detskej pornografie v aktuálnej dobe X.. S. odpovedá, že dochádza k napadnutiu veľkého množstva počítačov vírusom triedy D., kde sa z počítača stáva úložisko detskej pornografie bez vedomia jeho užívateľa. S takouto odpoveďou takisto nemožno súhlasiť. Určite to nie je najčastejší spôsob rozširovania. Podľa odborného názoru je najčastejší spôsob v súčasnosti zdieľanie súborov na uzavretých fórach existujúcich na A., štandardne neprístupnom bežnému používateľovi alebo na uzavretých fórach na X.. Na otázku, či by ostal v počítači obžalovaného záznam v histórii prehliadaných stránok, ak by sa na webstránkywww.carookee.com <http://www.carookee.com> pripojil počítačový vírus, ktorý sa nachádzal na jeho počítači znalec X.. S. odpovedá že „nie. C. sa pripája cez otvorené porty, komunikácia cez ktoré sa do histórie prehliadača nezapisuje". Aj k tejto odpovedi je však potrebné dodať, že áno, ak by stránku otváral vírus, záznam v histórii prehliadača by pravdepodobne nebol, ale mohol by sa nájsť na iných miestach na disku. To by sa cielene muselo vykonať textové vyhľadávanie výrazu napr. „carookee“. Záznam nemusel ostať v histórii prehliadaných stránok nielen preto, že stránku hypoteticky otváral vírus, ale preto, že internetovú históriu mohol používateľ jednoducho zmazať. Podstatný je aj čas medzi navštívením stránky a zaistením počítača. To, čo popisuje znalec v ďalšom v zásade nie je nemožné, avšak keďže nebolo vykonané skúmanie na prítomnosť vírusov, je to len hypotéza. Po pripojení sa k počítaču prostredníctvom W. A. (vzdialená správa) by mohli ostať stopy v logovacích súboroch operačného systému, taktiež závisí, či mal používateľ nainštalovaný antivírus, ktorý značne znižuje možnosť vírusovej infekcie počítača. Vo vzťahu k stope č. 5 znaleckého posudku KEÚ PZ X.. S. konštatoval, že všetky fotografie boli nájdené len na úrovni vymazaných súborov, t.j. súborov, voči ktorým nie je možne preukázať držbu. Rovnako nie je k ním možné preukázať, ako sa do počítača dostali, kedy sa tam dostali a kde z hľadiska umiestnenia sa pred zmazaním nachádzali, t.j. nie je možné žiadnym spôsobom k týmto súborom preukázať držbu. Toto tvrdenie znalca Ing. S. nie je celkom pravdivé. V stope č. 5 bolo zistených 9877 grafických súborov s prevahou s obsahom nahých častí tiel osôb zjavne mladistvého veku, ktoré boli archivované v adresároch, ktoré boli zmazané, avšak forenzným nástrojom boli obnovené ich názvy (adresárov) a ich obsah. Nebola obnovená ich celá adresárová štruktúra, čiže kde presne sa tieto adresáre na HDD nachádzali. Podstatné je, že boli zistené na logickom oddiele "D“ pevného disku, čo znamená, že boli vytvorené s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote používateľom - teda obžalovaným K.. K. D., pretože operačný systém a všetky programy sú inštalované na logickom oddiele "C", taktiež súbory, ktoré sa ukladajú do počítača prehliadaním stránok internetovým prehliadačom sa ukladajú na logickom oddiele "C". Tak napr. "D: W. F.\F - grafický súbor s názvom "bf-XX-XXX.jpg " je archivovaný v adresári s názvom "C.", avšak už nie je známe, kde presne na logickom oddiele "D" sa adresár "C.“ " nachádzal. V stope č. 5 bolo zistených 6 video súborov s obsahom nahých častí tiel osôb zjavne mladistvého veku, ktoré boli zistené na pevnom disku adresároch vytvorených používateľom (resp. podľa X.. S. vírusom) - napr.: D:P.\A.\_X.\l.O. V stope č. 5 bolo zistených 112 grafických súborov, ktorých obsah je identický s obsahom grafických súborov archivovaných na predloženom CD nosiči - porovnávací materiál, tieto súbory boli zistené na vymazanej úrovni dát, avšak názov a adresár v ktorom sa nachádzali boli obnovené. Ide o niektoré z grafických súborov zistených na logickom oddiele "D". Čo sa týka otázky č. 35 v znaleckom posudku X.. S. a jej zodpovedaní, je potrebné uviesť nasledovné: Je možné (objasniť len ďalším skúmaním), že časy uvedené v tabuľke nie sú prepočítané do časového pásma SR - ide o chybu interpretácie dát, alebo bol nesprávne nastavený čas v počítači. Je však rozhodne vylúčené, aby dáta sťahovania súborov vznikli na KEÚ PZ. K veci je potrebné dodať, že z troch kategórií nájdených súborov v počítačoch obžalovaného K.. K. D. sú podstatné pre preukázaniu úmyslu tie, ktoré sú zistené v adresároch, ktoré sa štandardne nenachádzajú na pevnom disku PC a vytvoril ich používateľ. A práve zistenie týchto súborov na disku sa snaží znalec zviesť na vírus, bez akýchkoľvek dôkazov, „ak nie vírus, tak hacker". Na tomto mieste je ale potrebné poukázať na dôležitú skutočnosť, a to, že u obžalovaného K.. K. D. sa vykonala domová prehliadka, v rámci ktorej sa našla pornografia aj na pevných diskoch, navyše v izbe, ktorú v danom období používal výlučne obžalovaný. Je potrebné preto zopakovať, že X.. S. uviedol neoverené alebo neoveriteľné informácie, preto podľa názoru prokurátora, keď ich súd chcel vziať za hodnoverné a právne relevantné dôkazy, tieto skutočnosti, ktoré bolo možné preveriť, mali byť predmetom ďalšieho znaleckého skúmania. U. X.. S. spomenul vírus z dôvodu, že táto skutočnosť nebola predmetom znaleckého skúmania. Ako však bolo už vyššie konštatované, táto skutočnosť nebola predmetom skúmania práve z dôvodu, že sťahovanie detskej pornografie počítačovými vírusmi nebolo doposiaľ v praxi zaznamenané a navyše, ani obžalovaný, ani jeho obhajca nikdy počas celého rozsiahleho a časovo náročného dokazovania neuviedli počítačový vírus ako pravdepodobnú možnosť sťahovania a ukladania pornografie v jeho počítačoch. Rovnako je dôležité uviesť, že motivácia absolútnej väčšiny tvorcov vírusov je generovať primáme alebo sekundárne zisk. Číže buď priamo, ide o tzv. vydieračské vírusy, ktoré zašifrujú dáta a za dešifrovanie je potrebné uhradiť finančnú sumu (v súčasnosti veľmi rozšírené) alebo snaha získať informácie a tie potom zneužiť napr. prihlasovacie údaje do Internet bankingu a podobne. X.. S. ale popisoval bližšie neurčitý vírus, ktorý mal údajne využiť pevný disk počítača na ukladanie pornografie a umožniť tak sťahovanie pornografie iným používateľom, čo odporuje primárnemu aj sekundárnemu zmyslu činnosti takéhoto vírusu. Znalec S.. X.. E. S. vo svojom znaleckom posudku konštatuje, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z údajov zistených KEÚ PZ, pričom uviedol, že nemá žiaden dôvod nedôverovať tomu, akým spôsobom oni dáta vyťažili a popísali. - X.. S. len účelovo dopĺňa, resp. vyvracia závery posudku KEÚ PZ, a to bez toho, aby sám vykonal technické a programové skúmanie predmetných počítačov, ktoré mal v prípade záujmu k dispozícii. Jeho vyjadrenia tak majú hodnotu len subjektívnych špekulatívnych, ničím nepodložených tvrdení, preto ich nemožno nazvať skúmaním, ale osobným názorom bez možnosti patrične odbornej oponentúry, resp. vykonania znaleckého skúmania stôp, ktoré by potvrdilo alebo vyvrátilo prezentované závery. S poukazom na uvedené preto prokurátor konštatuje, že súd vyhodnotil dôkazy jednak v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní len v rovine pochybností, ktoré v súhrne mali viesť k rozptýleniu dôvodného podozrenia, že skutok, ktorý bol v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní riadne preukázaný (v bode I. rozsudku) je trestným činom, a tiež že popísaný čiastkový skutok (v bode II. rozsudku) spáchal obžalovaný. Okrajovo je potrebné uviesť, že jednotlivé dôkazy, získané z rozličných dôkazných prostriedkov nemajú vopred určenú dôkaznú silu. Teda žiadny z dôkazov nie je apriórne hodnotnejší ako iný. Ich závažnosť, význam a dôkaznú silu je potrebné vyhodnotiť podľa vnútorného presvedčenia hodnotiaceho subjektu založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach (§ 2 ods. 12). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je prokurátor toho názoru, že súd nesprávne zhodnotil všetky zabezpečené dôkazy z prípravného konania a z hlavného pojednávania a po ich jednostrannom vyhodnotení rozhodol vo veci v rozpore so zákonom. Zabezpečené dôkazy nevyhodnocoval súhrnne v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na všetky zabezpečené dôkazy v rámci prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní naďalej prokurátor zastáva názor, že protiprávne konanie K.. K. D. bolo jednoznačne preukázané vyššie predloženými a produkovanými dôkazmi. Z týchto dôvodov mal súd postupovať v súlade s návrhom prokuratúry a rozhodnúť o vine a treste v intenciách obžaloby a záverečného návrhu prokurátora. Znalecký posudok X.. S. nemal súd brať za hodnoverný a rovnocenný dôkaz a už vôbec nie svoje rozhodnutie on v podstate oprieť. Pokiaľ však súd predsa len chcel postupovať v zmysle svojho rozhodnutia, minimálne pre posúdenie objektívnosti posudku X.. S. a preverenie jeho tvrdení mal nariadiť doplnenie dokazovania v rozsahu nového znaleckého skúmania. Predovšetkým predmetom ďalšieho skúmania malo byť odborné zisťovanie, či v počítačoch sa nachádzajú vírusy, ktoré mohli sťahovať detskú pornografiu, tiež či sa v počítačoch nachádzajú záznamy internetových stránok, takisto čí sa v počítačoch nachádzajú emailové adresy uvedené vo vyšetrovacom spise a v neposlednom rade pribrať do konania na odborné vyjadrenie resp. stanovisko organizáciu zaoberajúcu sa vírusovou analýzou (spol. E. alebo P. - je zriadený ako špecializovaný útvar A. rozpočtovej organizácie K. financií SR), ktorá by sa mohla relevantným spôsobom vyjadriť k činnosti konkrétneho vírusu, resp. či vôbec zaznamenali doposiaľ vírus, ktorý by vykonával aktivity, ktoré popisuje X.. S.. Ďalším znaleckým skúmaním by bolo možné takisto dospieť k poznaniu úrovne technických schopností používateľa počítačov, napr. zdokumentovaním nainštalovaných programov. Na základe týchto skutočností prokurátor tvrdí, že rozhodnutie súdu v danej veci nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a v zmysle § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku riadne doručené. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry poukázala na písomné dôvody odvolania a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Obhajca považoval napadnutý rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch. Námietky prokurátora proti znaleckému posudku X.. S. nepovažoval za opodstatnené jednak preto, že jeho znalecký posudok neodporuje skôr vyhotovenému znaleckému posudku KEÚ PZ, len naňho nadväzuje, pričom X.. S. je na rozdiel od autora znaleckého posudku KEÚ PZ znalcom aj v odbore bezpečnosť a ochrana informačných systémov, preto sa mohol vyjadriť aj k otázkam, na ktoré X.. J. odpovedať nemohol. Návrh prokurátora na doplnenie znaleckého dokazovania nebol na súde prvého stupňa vznesený a je nadbytočný. Obhajoba sa v celom rozsahu stotožnila s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť. Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu. Je nevinný. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné, pretože rozsudok má vady, ktoré zakladajú dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, avšak prevažnú časť odvolacích námietok nemožno akceptovať. Primárne odvolací súd konštatuje, že už v prípravnom konaní obhajoba vzniesla námietku premlčania skutku v bode 2), avšak ani prokurátor v obžalobe a ani súd prvého stupňa sa k nej vôbec nevyjadrili, hoci sa jedná o mimoriadne významnú otázku prípustnosti trestného stíhania v zmysle § 9 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku. Zo spisového materiálu je zistiteľné, že skutok v bode 1) sa stal v období od júna 2006 do 28. 04. 2010, obvinenie bolo vznesené dňa 23. 04. 2013. Za skutok v bode 2), pri ktorom mal obžalovaný protiprávne konať v dňoch 22. 08. 2009 a 27. 03. 2010 (čas prechovávania nie je uvedený, pretože nebolo zistené prechovávanie), bolo obvinenie vznesené dňa 05. 11. 2014. Pri prečine prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Trestného zákona v znení účinnom v čase skutku je trestná sadzba až na 2 roky, preto v zmysle § 87 ods. 1 písm. e) Trestného zákona dochádza k zániku trestnosti uplynutím trojročnej premlčacej doby. Podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa, alebo ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin. Ak by sa oba skutky stali izolovane a nepredstavovali by pokračovací trestný čin v zmysle § 122 ods. 10 Trestného zákona, je zrejmé, že obvinenie za skutok v bode 2) by bolo vznesené po uplynutí premlčacej doby a trestné stíhanie by bolo neprípustné. Avšak premlčanie je hmotnoprávnym inštitútom, rovnako ako pokračovanie v konaní, a preto treba vychádzať z jednoty skutkov tvoriacich jeden pokračovací trestný čin. Vzhľadom na to, že vznesením obvinenia za skutok v bode 1) dňa 23. 04. 2013 došlo k prerušeniu premlčacej doby a podľa § 87 ods. 4 Trestného zákona začala plynúť nová premlčacia doba, k premlčaniu nedošlo, a v trestnom stíhaní sa pokračovalo v súlade so zákonom. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, zákonným spôsobom, avšak vyvodil z neho čiastočne nesprávne skutkové a následne aj právne závery. Vadami trpí aj písomné vyhotovenie rozsudku, keď z jeho odôvodnenia nie je celkom zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané, a ktoré nie, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj pri právnom hodnotení skutkov v bode 1) a v bode 2). Vzhľadom na to, že konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu bolo realizované správne, v potrebnom rozsahu a v súlade so zákonom, bolo možné chyby odstrániť v konaní pred odvolacím súdom. Z predloženého spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 21. 09. 2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V na príslušný súd na obžalovaného K.. K. D. obžalobu pre prečin prechovávania detskej pornografie na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný K.. K. D. na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Dokazovanie spočívalo vo výsluchu obžalovaného, výsluchoch svedkov H. D., F. D., K.. H. J. - C., E. P., A.. K.. Q. J., K.. J. D. a U. I., výsluchu zástupcu znaleckého ústavu mjr. X.. S. J., výsluchu znalca z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika S.. X.. E. S., K., výsluchu znalca z odboru psychológia W.. K.. A. J., N.., podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku v prečítaní znaleckých posudkov z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika, z odboru psychológia, odvetvie psychológia sexuality, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie sexuológia, a v prečítaní listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku. Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že žiadnu detskú pornografiu neprechovával, nenavštevoval stránky s detskou pornografiou a nesťahoval súbory s detskou pornografiou z internetu, a nevie si vysvetliť, ako sa takéto súbory dostali do jeho počítačových zariadení. Stolový počítač v domácnosti používal len obžalovaný, notebook užívali viaceré osoby pri prednáškovej činnosti, kedy boli počítače zosieťované, vymieňali sa dokumenty, každý, kto odprezentoval prednášku, túto nahral ostatným. Je vlastníkom virtuálnej platobnej karty, pomocou ktorej nikdy nekupoval materiály s detskou pornografiou, nenavštívil stránku azovfilms.com, nepoužíval účet s názvom [email protected] <mailto:[email protected]>. WiFi vo vtedajšej domácnosti obžalovaného po obdobie cca 1 roka vykazovala poruchy, určitú dobu nebola zaheslovaná, pričom mala dosah až na parkovisko pred domom. Pri kongresovej činnosti sa takmer pravidelne stalo, že obžalovaný mal vo svojom počítači cudzie súbory a priniesol si domov aj cudzie nosiče - B., CD, A.. Nakoľko súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne nekonkretizoval svoje skutkové závery, nadriadený súd považuje za potrebné na tomto mieste pomenovať fakty, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Ku skutkovým záverom ad 1): Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky v spojení so znaleckými posudkami z odvetvia kriminalistickej informatiky, z CD vytvoreného KEÚ PZ skopírovaním disku stolového počítača obžalovaného, a tiež zo znaleckých posudkov z odboru psychológia a zdravotníctvo, vyplýva že: V stolovom počítači, ktorý v inkriminovanom čase používal len obžalovaný, sa nachádzali grafické súbory obsahujúce detskú pornografiu, a to 173 vymazaných súborov v nealokovanom priestore pevného disku, 6 súborov v T. (dočasné súbory vytvorené systémovým programom (L.)), X P. súborov (zmenšenín) vytváraných prehliadačom. Nealokovaný priestor pevného disku bežný užívateľ nepoužíva, obžalovaný nemal program na otvorenie týchto súborov, znalci súbory obnovili forenzným programom. Nedá sa zistiť pôvodný názov súborov, a ani kde na disku sa pred vymazaním nachádzali. 6 z grafických súborov, ktoré neboli vymazané, Cache súborov, bolo naposledy modifikovaných v čase, kedy už bol stolový počítač v dispozícii orgánov činných v trestnom konaní. V notebooku (sivej farby) sa na pevnom disku nachádzalo 9878 vymazaných grafických súborov a 6 vymazaných videosúborov s detskou pornografiou, ktoré boli obnovené znaleckým ústavom za pomoci forenzného programu. Tieto sa pred vymazaním nachádzali na časti D disku, avšak presný názov adresára a jeho umiestnenie na logickom oddiele D sa nedá určiť. Uvedených 9878 grafických súborov bolo vytvorených v období od roku 2001 do roku 2003. Videosúbory boli vytvorené v rokoch 2000 až 2001. Z obnovených súborov sa 112 zhoduje so súbormi, ktoré zachytil nemecký Krajinský kriminálny úrad Badenska - Württemberska na podnet prevádzkovateľa diskusného fóra carookee.com, ktorý ohlásil policajným orgánom zneužitie jeho fóra na šírenie detskej pornografie. Obžalovanému boli pri domovej prehliadke zaistené aj ďalšie dva notebooky, USB kľúče, pamäťové karty a množstvo CD a DVD, na ktorých sa žiadne závadové súbory nenašli, resp. súbory, ktoré sa nachádzali na jednom zo zaistených USB a niektorých DVD nemožno vzhľadom na špecializáciu obžalovaného ako detského lekára, ktorý bol činný aj v edukačnej sfére, vyhodnotiť ako detskú pornografiu. Jedná sa totiž o fotografie z operačných zákrokov, príp. z iných medicínskych úkonov, a tiež o fotografie, na ktorých nie sú zobrazené obnažené deti. Tak KEÚ PZ ako aj znalec S.. X.. E. S. sa zhodli, že nebol zistený prenos zaistených súborov z internetu do počítačových zariadení obžalovaného, a nie je možné zistiť, ako a kedy sa do počítačov dostali, a kde boli pred vymazaním umiestnené. V počítačových zariadeniach obžalovaného tiež neboli zaistené stopy po navštívení stránky www.carookee.com <http://www.carookee.com>, hoci na návštevu tejto stránky bola v zmysle operatívnych zistení použitá IP adresa priradená obžalovanému, v jeho zariadeniach sa stopy po návšteve nenašli. Nevymazané súbory boli do počítača stiahnuté automaticky, bez zásahu užívateľa, a to s ohľadom na ich umiestnenie. Ku skutkovým záverom ad 2): Z listinných dôkazov a CD predložených orgánom činným v trestnom konaní v Slovenskej republike vyplýva, že Interpol Ottawa poskytol DVD so súbormi obsahujúcimi detskú pornografiu, ktoré si cez internet objednávali občania Slovenskej republiky, spolu so zoznamom občanov a zoznamom faktúr (objednávok) obsahujúcich telefónne čísla, adresy a mailové adresy týchto osôb (č.l. 544). Z objednávky č. XXXXX na č.l. XXX v spojení s operatívnymi zisteniami X. v P. a výpismi z účtu poskytnutých T. bankou, a.s., vyplýva, že osoba S. R., Z. XX, D., dňa 22. 08. 2009 o 15:10 hod. navštívila stránku www.azovfilms.com <http://www.azovfilms.com> z IP adresy XX.XXX.XX.XX, a objednala si 2x fotografie s detskou pornografiou za sumu 50 CAD. Okrem vyššie uvedených osobných údajov uviedla elektronickú adresu [email protected] <mailto:[email protected]> a tel. XXXX XXX XXX (tel. a adresa obžalovaného), a okrem mena S. R. aj meno K. D.. Objednané fotografie boli toho istého dňa o 21:40 hod. zaplatené virtuálnou platobnou kartou obžalovaného. Z objednávky č. XXXXX na č.l. 549 vyplýva, že osoba S. R., Z. XX, D., dňa 26. 03. 2010 o 19:24 hod. navštívila stránku www.azovfilms.com <http://www.azovfilms.com> z IP adresy XX.XXX.XXX.XXX, a objednala si 2x fotografie s detskou pornografiou za sumu 16,90 CAD. Okrem vyššie uvedených osobných údajov uviedla elektronickú adresu [email protected] <mailto:[email protected]> a tel. XXXX XXX XXX (tel. a adresa obžalovaného). Objednané fotografie boli dňa 24. 03. 2010 o 1:04 hod. zaplatené virtuálnou platobnou kartou obžalovaného. Nad rámec obžaloby z listinných dôkazov vyplýva, že S. R., Z. XX, D., [email protected] <mailto:[email protected]>, tel. XXXX XXX XXX, dňa 26. 03. 2010 o 19:27 hod. objednávkou č. XXXXX (č.l. 551) objednal grafické súbory (neposudzované znalcom) 26. 03. 2010 za sumu 17,95 CAD, ktoré boli zaplatené kartou obžalovaného nasledujúci deň o 01:05 hod. Zo šetrenia polície ČR vyplýva, že emailová schránka [email protected] <mailto:[email protected]> už nie je aktívna, zachovali sa len čiastočné registračné údaje, a to A. A., muž, česky hovoriaci, nar. 21. 02. 1972, ČR. Nebolo zistené, komu patrili IP adresy, pretože súd v prípravnom konaní nevyhovel návrhu prokurátora a nevydal príkaz podľa § 116 Trestného poriadku na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, v dôsledku ktorého by došlo k priradeniu užívateľa k IP adresám XX.M..XX.XX . a XX.XXX.XXX.XXX. Zo znaleckého skúmania vyplynulo, že nebol zistený prístup obžalovaného prostredníctvom jeho počítačových zariadení na stránku www.azovfilms.com <http://www.azovfilms.com> a v jeho počítačových zariadeniach sa objednané fotografie nenašli. Hodnotenie dôkazov ad 1), ad 2) Vzhľadom na podstatu trestnoprávnej zodpovednosti pri prečine prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Trestného zákona, ktorá je postavená na princípe úmyselného zavinenia, sú vyššie uvedené fakty, ktoré považuje odvolací súd za jednoznačne preukázané, kardinálne. Úvahy o zavinení bolo potrebné odvíjať práve od formy, v akej boli zaistené súbory obsahujúce detskú pornografiu, miesta, kde sa v počítačových zariadeniach nachádzali, stôp po preukázateľnej aktivite obžalovaného vo vzťahu k súborom či webovým lokalitám, softvérového vybavenia so zreteľom na možnosť užívať inkriminované súbory, a pod. V neposlednom rade bolo potrebné vyvrátiť všetky ostatné možné priebehy skutkového deja spočívajúceho v tom, že v počítačoch obžalovaného boli prítomné súbory s detskou pornografiou, a tiež že za iné takéto súbory bolo platené platobnou kartou obžalovaného. Ostatné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní majú len akcesorický význam, pretože sa týkajú osoby obžalovaného, a nie skutku, pre ktorý bol obžalovaný postavený pred súd. Z oboch zabezpečených znaleckých posudkov nesporne vyplynulo, že nebol zdokumentovaný prístup obžalovaného ani na stránku www.carookee.com <http://www.carookee.com>a ani na www.azovfilms.com <http://www.azovfilms.com>, hoci v bode 1) niektoré zo súborov zaistených v notebooku obžalovaného zo stránky www.carookee.com <http://www.carookee.com> pochádzajú. Ak prokurátor v odvolaní požaduje ďalšie znalecké skúmanie ohľadom stôp v počítačoch obžalovaného po prístupe na stránky, odvolací súd uvádza, že jednak sa jedná o otázku, ktorá bola predmetom dokazovania už v prípravnom konaní, a zaoberal sa ňou aj znalecký ústav, ktorý dospel k rovnakému záveru ako znalec obhajoby, a jednak túto požiadavku prokurátor vzniesol až po skončení dokazovania, t.j. po vyhlásení uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa dokazovanie končí. Niet žiadneho dôvodu, aby bola opäť skúmaná tá istá otázka, ku ktorej boli vykonané dva dôkazy s rovnakým záverom. Ad 1) Väčšina zo zaistených súborov však pochádza z neznámej lokality. Pokiaľ nebol produkovaný dôkaz o tom, že obžalovaný navštívil stránku s detskou pornografiou, je vylúčené pripísať mu na vrub, že on osobne stiahol inkriminované súbory z internetu. Znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, akou cestou sa zaistené súbory do počítačových zariadení obžalovaného dostali. Znalec X.. S. pomenoval viac spôsobov, ako sa súbory mohli do počítača obžalovaného z internetu dostať (vírus, uloženie prehliadačom, ovládanie počítača na diaľku inou osobou), pričom tieto možnosti neboli žiadnym dôkazom vyvrátené. V časti stolového počítača aj prokurátor pripúšťa, že pri nevymazaných súboroch došlo k automatizovanému procesu, do ktorého užívateľ nemohol zasahovať, a pri vymazaných súboroch, ktoré sa nachádzali v nealokovanej časti disku, nebolo možné získať bližšie informácie o ich ceste do počítača obžalovaného. V časti súborov v notebooku nebolo preukázané, či boli súbory nakopírované z internetu alebo z nosiča dátových súborov. Pre nedostatok dôkazov preto nemožno konštatovať, že obžalovaný svojou činnosťou závadové súbory do počítačov umiestnil. Nakoľko nemožno úmyselné prechovávanie odvodzovať od získania súborov aktivitou obžalovaného, bolo potrebné zamerať hodnotiace úvahy na to, či z vykonaných dôkazov bez pochybností vyplýva, že obžalovaný prinajmenšom vedel, že v jeho počítačových zariadeniach sa nachádzajú súbory s detskou pornografiou (nepriamy úmysel podľa § 15 písm. b) Trestného zákona). Možnosti vyplývajúce z rozvoja a pokroku v informatických technológiách sú natoľko široké a pre laickú verejnosť neprebádané, ba až ťažko predstaviteľné, že na zodpovedanie otázky, či boli inkriminované súbory v držbe obžalovaného alebo nie, bolo potrebné vychádzať z technických faktov produkovaných znaleckým dokazovaním z odboru kriminalistickej informatiky. Len osoba disponujúca odbornými znalosťami z daného odboru, prípadne z obdobného odboru, mohla objasniť, či boli zaistené súbory v stave a na mieste v počítači, odkiaľ mohol obžalovaný so súbormi nakladať, a to v čase ich zaistenia alebo v čase pred ním. Obžaloba v bode 1) vychádzala zo znaleckého posudku KEÚ PZ, ktorý na hlavnom pojednávaní reprezentoval mjr. X.. S. J.. V konaní pred súdom obžalovaný predložil znalecký posudok vypracovaný S.. X.. E. S., MBA, ktorý svoje závery prezentoval súdu prvého stupňa aj osobne. Hoci má odvolací súd isté výhrady voči obom znaleckým posudkom, po ich dôkladnom preskúmaní dospel k záveru, že obidva sú zákonné a použiteľné ako dôkaz v konaní pred súdom. Vadou znaleckého posudku KEÚ PZ je jeho nedostatočná výpovednosť a zrozumiteľnosť, keď znalecký ústav stroho a odborne uvádza odpovede na otázky položené vyšetrovateľom, zistené fakty odborného charakteru popisuje bez príslušného vysvetlenia pre súd, ktorý je v danom odbore laikom, a v najpodstatnejších zisteniach pre súd a procesné strany len odkazuje na ústavom vyhotovené CD zachytávajúce okrem fotografií len odborné údaje. Neuvádza iné dôležité zistenia, ktoré ako znalec uvádzať mal, pretože sú pre dôkladné vyhodnotenie dôkaznej situácie súdom potrebné. Uvedené nedostatky neodstránil ani mjr. X.. J. pri výsluchu pred súdom. Na strane druhej, znalecký posudok S.. X.. E. S., MPH, je dostatočne vysvetľujúci a obsažný vo vzťahu k odborným otázkam, znalec uvádza aj také dôležité zistenia, ktoré znalecký posudok KEÚ PZ postrádal, avšak zároveň znalec odpovedá aj na niektoré nezákonné otázky obhajoby, ktoré môže zodpovedať len orgán činný v trestnom konaní resp. v danom procesnom štádiu len súd, alebo rieši otázky, na ktoré nie je povolaný. Účelom znaleckého posudku je objasnenie skutkových okolností na základe odborných znalostí v príslušnom odbore. V súlade s § 145 Trestného poriadku znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky, ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Inými slovami, otázky č. 4, 5, 12, 16 sú v rozpore so zákonom, pretože vyzývajú znalca k odpovedi na právne otázky, a znalec miesto odmietnutia odpovede na otázky reagoval. Ďalej na zákonnú otázku obhajoby v bode 3 znalec rieši právnu otázku legality zaistenia počítačových údajov, čo je neprípustné. Túto otázku odvolací súd podrobne rozobral napr. v rozhodnutí sp.zn. 4To/76/2016, pričom v zmysle úvah uvedených v danom rozhodnutí bolo zaistenie počítačových údajov u obžalovaného v súlade so zákonom. Na zákonnú otázku č. 33 znalec odpovedá nezákonne, keď sa vyjadruje k tomu, či je možné preukázať držbu alebo nie. Táto právna otázka predstavuje podstatu trestného konania v bode 1) a jej zodpovedanie patrí výlučne súdu. Tieto nedostatky sú však oddeliteľné od zákonných častí znaleckého posudku, a tento nemožno bez ďalšieho odmietnuť iba preto, že znalec nad rámec svojho oprávnenia a v rozpore s Trestným poriadkom hodnotí vo svojom posudku niektoré dôkazy alebo rieši právne otáz- ky. Skutočnosť, že znalec zaujme vo svojom posudku stanovisko aj k otázke, ktorej zodpovedanie pris- lúcha výhrade súdu, nerobí tento posudok celkom nepoužiteľným, pokiaľ obsahuje odborné poznatky a zistenia, z ktorých znalec také závery urobil a ktoré súčasne umožňujú súdu, aby si totožný alebo iný záver o takej otázke urobil sám (R XX/XXXX). Námietky prokurátora proti zákonnosti znaleckého posudku S.. X.. E. S., MBA, však boli iného charakteru, pričom tieto odvolací súd nepovažuje za opodstatnené. Odvolací súd nezistil žiaden obsahový rozpor medzi znaleckým posudkom obhajoby a znaleckým posudkom obžaloby, X.. S. dokonca vychádzal zo zistení KEÚ PZ a z CD nosičov ním zhotovených, ktorých správnosť nikto v konaní nespochybnil. Nie je pravdou, že nevykonal žiadne znalecké skúmanie, pretože preskúmal minimálne CD tvoriace prílohu znaleckého posudku KEÚ PZ, ktoré obsahuje všetky údaje zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní z počítačov obžalovaného, a svoje odborné závery odvodzoval prevažne z tohto CD, ako aj z ďalších zistení KEÚ PZ. Ak znalec X.. S. uvádza iné technické možnosti, ako sa inkriminované súbory mohli dostať do počítačových zariadení obžalovaného, nemožno toto hodnotiť ako dohady a hypotézy, naopak, jedná sa o ďalšie možnosti priebehu skutkového deja. Bolo zodpovednosťou prokurátora, ktorý je nositeľom dôkaznej povinnosti, včas reagovať na tento znalecký posudok, napr. žiadosťou o odročenie hlavného pojednávania, požiadaním o doplnenie znaleckého dokazovania a pod., a nie uvádzať odborné technické argumenty v odvolaní, ktoré odvolací súd vzhľadom na právnické vzdelanie a postavenie prokurátora v trestnom konaní považuje za nenáležité. Práve technické fakty patriace do odvetvia kriminalistickej informatiky uvádzané prokurátorom v odvolaní, je potrebné bez príslušného odborného podkladu považovať za domnienky. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, prečo by znalecký posudok X.. E. S., MBA, nemal byť použitý v konaní pred súdom ako dôkaz s poukazom na § 119 ods. 2 Trestného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že znalecké posudky nie sú vo vzájomnom rozpore, nebol ani dôvod na pribratie ďalšieho znalca do konania. Vo vzťahu k držbe inkriminovaných súborov obžalovaným odvolací súd uvádza, že v časti 173 vymazaných súborov v nealokovanej časti disku stolového počítača obžalovaný nedisponoval softvérovým vybavením na otvorenie týchto súborov, čo znamená, že vymazané súbory nemal po ich vymazaní v držbe, nemal nad nimi faktickú moc, nemohol ich užívať ani s nimi inak nakladať. Nedá sa zistiť, kde boli umiestnené súbory v čase pred ich vymazaním, ktorý tiež nebol zistený, preto ak nie je známy ani názov súborov pred vymazaním, ďalšie ich vlastnosti a konkrétne adresáre, kde sa súbory nachádzali, nemožno konštatovať aktivitu obžalovaného vo vzťahu k týmto súborom, a teda v žiadnom prípade nemožno prijať záver, že obžalovaný mal faktickú moc nad súbormi pred ich vymazaním. Adresáre, v ktorých sa nachádzali nevymazané súbory v stolovom počítači, vyplývajú z CD vytvoreného KEÚ PZ a bližšie ich charakterizoval len znalec X.. S.. Nebolo vyvrátené, že dočasné súbory, v ktorých sa našlo 6 fotografií a tiež adresáre, v ktorých sa nachádzalo 9 zmenšenín nevytvoril užívateľ, ale ich vznik je automatizovaný. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že 6 zo súborov bolo modifikovaných v čase, keď bol počítač v držbe polície, čo evokuje spustenie aktivity potom, čo bol zaistený počítač políciou zapnutý. Neboli produkované dôkazy vyvracajúce tieto indície. V notebooku boli všetky závadové súbory vymazané, preto k držbe súborov po ich vymazaní, keď nie je preukázané, ako sa súbory do počítača dostali, odvolací súd poukazuje na svoju argumentáciu uvedenú vyššie k vymazaným súborom v stolovom počítači. Pokiaľ ide o umiestnenie súborov pred ich vymazaním na časti D hard disku, na ktorej sa spravidla operačný program nenachádza, táto informácia nie je dostatočná na to, aby bolo možné uzavrieť, že súbory pred ich vymazaním na disk uložil obžalovaný svojou vedomou činnosťou. Jednak preto, že nebola vyvrátená prítomnosť vírusu schopného vykonať takúto operáciu, tiež preto, že počítač bol verejne prístupný pre ďalšie osoby pri kongresovej činnosti, pri ktorej dochádzalo k pripájaniu nosičov s neznámym obsahom k tomuto notebooku a tiež ku kopírovaniu neznámych súborov s neznámym obsahom z a do zariadenia obžalovaného. Aby bolo možné prijať záver o zavinení obžalovaného, museli by existovať dôkazy preukazujúce, že buď on osobne stiahol súbory do notebooku, alebo po zistení, že sa v notebooku dané súbory nachádzajú, ich ponechal v zariadení úmyselne, čo by bolo možné vyvodiť len z konkrétnych technických faktov (stôp). Tieto však produkované neboli. Zo zaistených stôp možno vyvodiť len to, že súbory sa do notebooku dostali neznámym spôsobom, nevylučujúc aj neznámu osobu alebo automatický proces, následne sa určitý nešpecifikovaný čas nachádzali na takej časti disku, kde zrejme nebol nainštalovaný operačný systém, a potom boli neznámym spôsobom vymazané. Z týchto faktov nevyplýva, že obžalovaný vytvoril adresár, kde uložil súbory s detskou pornografiou, ktoré tu prechovával (užíval ich a nakladal s nimi) a následne ich vymazal. Ak znalec X.. S. uviedol inú možnú verziu skutku, než konanie obžalovaného, a táto nebola žiadnym dôkazov vyvrátená, je v rámci základných zásad trestného konania vylúčené uznať zavinenie obžalovaného. Odlišná verzia popísaná X.. S. nebola žiadnymi technickými faktami vyvrátená ani spochybnená. Pokiaľ prokurátor v odvolaní dôvodí, že súbory umiestnené v adresároch, ktoré štandardne nevytvára operačný systém alebo internetový prehliadač, boli s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote uložené používateľom vedome, treba uviesť, že nie je zrejmé, aké konkrétne adresáre mal prokurátor na mysli, pričom užívateľ notebooku nie je preukázateľne osobou bezvýhradne totožnou s obžalovaným, pričom nebolo vylúčené ani vytvorenie súborov v notebooku automatizovaným systémom. Neboli zistené žiadne závadové súbory v adresároch vytvorených obžalovaným. Obaja znalci zhodne skonštatovali, že v počítačových zariadeniach obžalovaného neboli zistené stopy po návšteve stránok obsahujúcich detskú pornografiu. Či už sa tak stalo pre neodborné odpojenie routra alebo pre neexistenciu prístupu obžalovaného na dané stránky, je potrebné brať do úvahy len fakt, že prístup obžalovaného na dané stránky, z ktorého by sa dalo dedukovať aktívne sťahovanie inkriminovaných súborov, zistený nebol. Ak došlo k strate dát, tieto mohli byť tak v prospech ako aj v neprospech obžalovaného. Z listinných dôkazov zachytávajúcich výsledky operatívneho šetrenia nemeckého kriminálneho úradu vyplýva len to, že došlo k prístupu na inkriminované web stránky z určitej IP adresy používanej na území SR, ktorej užívateľom bol v danom čase obžalovaný, čo je však len operatívny záver, pretože zákonným postupom podľa § 116 Trestného poriadku tento fakt preukázaný nebol. Aj v prípade preukázania tejto informácie zákonným postupom by bolo potrebné zdôrazniť, že sa jedná sa o IP adresu routra, ktorý pri obžalovaným proklamovaných poruchách WIFI mohol byť verejne prístupný, čo vyvrátené nebolo. Preto treba vylúčiť skutkový záver, že obžalovaný z internetu inkriminované súbory stiahol. Odhliadnuc od povahy zistenia, že došlo k prístupu na dané stránky z IP adresy zrejme pridelenej obžalovanému, súbory s detskou pornografiou boli v jeho počítačoch nájdené na úrovni vymazaných súborov, pričom nepoznáme odpoveď na to, v akom adresári sa súbory pred ich vymazaním nachádzali, a preto ani nie je možné bez príslušných objektívnych dôkazov zistiť, ako sa do počítača obžalovaného dostali. Poznanie odpovede na uvedenú otázku je nevyhnutné na prípadné vyvodenie trestnej zodpovednosti voči obžalovanému. Znalecký ústav však zo zaistených zariadení bližšie informácie o ceste inkriminovaných súborov do počítača obžalovaného nedodal, hoci sa jednalo o kardinálnu otázku vzniku trestnej zodpovednosti obžalovaného. Nebolo teda preukázané prepojenie aktívnej alebo aspoň vedomej činnosti obžalovaného so zámerom získať inkriminované súbory do svojho počítača. Na strane druhej, existujú iné verzie, ako sa mohli súbory dostať do počítačov obžalovaného, ktoré rozviedol vo svojom znaleckom posudku X.. E. S., a ktoré ani neodporujú záverom znaleckého posudku prezentovaného X.. S. J.. Inými slovami, zástupca znaleckej organizácie vylúčil, že by v počítačoch obžalovaného zistil prístup na inkriminované stránky, a zároveň potvrdil, že ďalej neskúmal vzťah zaistených súborov a stránok, odkiaľ tieto mali byť stiahnuté. Z iného dôkazu - znaleckého posudku X.. S. vyplýva, že ak by sa obžalovaný prihlásil na uvedené web stránky, ostal by v histórii preukázateľný záznam. Avšak práve v prípadoch, ak na web stránky pristupuje autonómne počítačový program nainštalovaný na disku počítača, alebo počítačový vírus, tak v histórii prehliadaných web stránok o tom neexistuje žiadny záznam, ale vytvorí sa záznam v logoch servera o IP adrese. Závadové súbory boli okrem 15 ks stiahnutých bez ingerencie užívateľa, nájdené ako vymazané súbory s vymazanými hlavičkami, o ktorých nie je možné zistiť, kde presne sa pred vymazaním nachádzali, tzn. nie sú dôkazy o akomkoľvek aktívnom či vedomom prechovávaní súborov obsahujúcich detskú pornografiu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali aktívne alebo aspoň vedomé konanie obžalovaného smerujúce k získaniu držby súborov obsahujúcich detskú pornografiu, a tiež neboli vyvrátené iné možné verzie, ako sa súbory mohli dostať do počítača obžalovaného. Ak by sa súbory s detskou pornografiou dostali do počítačov obžalovaného niektorým zo spôsobov opísaných v znaleckom posudku X.. S. bez zavinenia obžalovaného, a tento by mal o tom vedomosť, bolo by tiež možné uvažovať o jeho trestnej zodpovednosti, avšak vzhľadom na povahu súborov, ich umiestnenie a softvérové vybavenie počítačov obžalovaného nebola dokázaná ani táto skutočnosť. Užívateľ počítačov totiž nemohol s daným softwarovým vybavením súbory otvoriť, prezerať, kopírovať či inak s nimi nakladať. Pre ich obnovenie a zobrazenie po zaistení počítača znalecký ústav použil osobitný odborný postup a špeciálny, nie bežne dostupný software, ktorým obžalovaný nedisponoval. Neboli zaznamenané ani žiadne stopy po tom, že by sa obžalovaný akýmkoľvek spôsobom snažil otvoriť súbory, alebo s nimi vykonávať akékoľvek operácie, čo by mohlo nasvedčovať jeho vedomosti o existencii daných súborov. Tiež po obnovení súborov znaleckým ústavom nebolo možné z obnovených dát zistiť, kde boli pred vymazaním umiestnené, teda či boli umiestnené v adresároch, ku ktorým mal užívateľ prístup, alebo napríklad v prechodných zložkách, ku ktorým bežný užívateľ počítača prístup nemá. Ak by bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že pred vymazaním sa súbory nachádzali na takom mieste na disku a v takej forme, že užívateľ mohol s nimi disponovať, nasvedčovalo by to vedomosti užívateľa o prítomnosti súborov na disku. Takáto skutočnosť sa však s prihliadnutím na závery znalcov z obnovených súborov zistiť nedá. Niet teda žiadnych dôkazov preukazujúcich, že obžalovaný o prítomnosti súborov s detskou pornografiou v jeho počítači vedel, a teda ich úmyselne alebo vedome prechovával v počítači. Pochybil súd prvého stupňa, ak v tejto časti dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom, pretože prechovávanie detskej pornografie na území Slovenskej republiky musí byť za každých okolností trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom úvahy, ktoré viedli okresný súd k tomuto záveru, nebolo možné v odvolacom konaní preskúmať, pretože ich súd v odôvodnení neuviedol. Pri hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku mal súd prvého stupňa dospieť k záveru, že existujú rozumné pochybnosti o tom, že tento skutok spáchal obžalovaný. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa opomenul, že obidva skutky uvedené v obžalobe tvoria pokračovací trestný čin, bolo nesprávne rozhodovať výrokom o vine o každom skutku osobitne. Ustanovenie § 122 ods. 10 Trestného zákona vyslovene uvádza, že trestnosť všetkých čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu sa posudzuje ako jeden trestný čin. Nakoľko oba skutky uvedené v obžalobe vykazujú pokračovací charakter, objektívne i subjektívne súvislosti a obžalovanému bolo kladené za vinu, že oba skutky spáchal na území Slovenskej republiky, odvolací súd pre nesprávnosť právneho záveru v bode 1) zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, hoci právny záver súdu prvého stupňa v bode 2) bol správny. Ad 2) Z dôkazov zameraných na skutok v bode 2) odvolací súd vyvodil, že na preukázanie prechovávania súborov s detskou pornografiou pochádzajúcich z web stránky azovfilms.com obžalovaným nepostačuje jediné objektívne zistenie vzťahujúce sa na jeho osobu, a síce, že jeho platobnou kartou bolo za inkriminované súbory zaplatené. Nie je dôkaz o tom, že obžalovaný závadové súbory objedal, pretože nebol preukázaný jeho prístup na inkriminovanú stránku. IP adresy, z ktorých sa pri objednávke pristupovalo na stránku, neboli zákonným spôsobom priradené užívateľovi, pretože nebol vydaný príkaz podľa § 116 Trestného poriadku. Nebolo vyvrátené, že IP adresy zistené kriminálnymi úradmi v Kanade, sú IP adresami routra, a nie počítača obžalovaného, nebolo vyvrátené, že Wifi obžalovaného bola v danom čase verejne prístupná, a tiež nebolo vyvrátené zneužitie platobnej karty inou osobou, čo je v súčasnosti úplne bežný jav. Na uvedenom nič nemení ani fakt, že inkriminované bankové transakcie obžalovaný nereklamoval (hoci reklamoval iné, čo tiež svedčí pre zneužitie karty), pretože nemal zriadenú notifikáciu prostredníctvom SMS, a tiež preto, že vzhľadom na relatívne nízke výšky platieb by nebolo prekvapivým, ak by vykonané transakcie unikli jeho pozornosti. Ak skutočný objednávateľ fotografií uviedol niektoré kontaktné údaje obžalovaného, je zrejmé, že týmito mohol disponovať, pretože bezprostredne po objednávke za tovar kartou obžalovaného zaplatil. Pri súčasných možnostiach informačných technológií je nadbytočné polemizovať s prokurátorom o kryptovaní bankových údajov, keď pre prechovávanie detskej pornografie sa predovšetkým vyžaduje faktická držba, a v tomto bode sa žiadne súbory u obžalovaného nenašli. Z týchto skutočností jednoznačne rezultuje, že užívateľ elektronickej adresy [email protected] <mailto:[email protected]>, ktorý nebol stotožnený, pornografické diela objednal a prechovával, avšak na inom mieste, než je sféra obžalovaného. Zo žiadnych produkovaných dôkazov nemožno konštatovať opak. V tomto bode obžalovaný zakázané pornografické diela nemohol prechovávať, pretože neboli v jeho dispozícii. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že niet dostatok dôkazov o tom, že skutok v bode 2) spáchal obžalovaný. Trestné právo je založené na princípe zavinenia, ktoré podľa § 17 Trestného zákona musí byť úmyselné, okrem trestných činov, pri ktorých zákon v osobitnej časti výslovne ustanovuje, že postačuje zavinenie z nedbanlivosti. Záver o zavinení páchateľa sa musí vždy preukázať výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť. Záver o tom, či tu je zavinenie v zmysle Trestného zákona a v akej forme, je právnym záverom. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako záver o objektívnych znakoch trestného činu. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale zavinenie a jeho formu treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska. Odvolací súd zdôrazňuje, že iná miera preukázania rozhodujúcich skutočností sa vyžaduje pre účely vznesenia obvinenia, kedy postačí určitý stupeň pravdepodobnosti, že určitá osoba spáchala trestný čin, iná miera pri postavení obvineného pred súd, kedy sa dôvody pre podozrenie, že určitá osoba spáchala trestný čin, nesmeli rozptýliť dokazovaním v prípravnom konaní, avšak pre účely uznania viny sa vyžaduje, aby všetky rozumné pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal trestný čin, boli vyvrátené. K preukázaniu viny páchateľa musia existovať pria- me, respektíve aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústa- vu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okol- nosti skutku, v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho spáchania páchateľa, ale súčasne vyluču- je možnosť akéhokoľvek iného záveru. Rozsah dokazovania viny na hlavnom pojednávaní je limitovaný návrhmi procesných strán. Súd má síce oprávnenie vykonať aj dôkazy, ktoré procesné strany nenavrhli, toto oprávnenie súdu však predovšetkým zahŕňa dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a ochrannom opatrení. Nositeľom dôkaznej povinnosti v konaní pred súdom je prokurátor, ktorého úlohou je navrhovať vykonanie dôkazov preukazujúcich obžalobu. Už pri podaní obžaloby prokurátor uvádza, ktoré dôkazy navrhuje vykonať, čo však nevylučuje právo navrhovať dôkazy aj neskôr, na základe vývoja dôkaznej situácie. Tak prokurátor ako aj obvinený v súlade s princípom rovnosti zbraní (§ 2 ods. 14 Trestného poriadku) majú zákonnú možnosť spochybňovať vykonávané dôkazy, avšak táto možnosť je časovo limitovaná ustanovením § 274 ods. 1 Trestného poriadku. Od vyhlásenia prokurátora na hlavnom pojednávaní, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, do uvedenia odvolacích námietok v odvolaní, nemohlo dôjsť k žiadnej faktickej zmene dôkaznej situácie, ktorá by odôvodňovala opätovné skúmanie zaistených počítačových zariadení za účelom preverenia, či sa v nich nachádza softvér umožňujúci inej osobe ovládať počítač alebo vírus. Ak prokurátor považoval za potrebné uvedené preveriť, aby vyvrátil túto časť obhajoby, nič mu nebránilo vo vznesení takéhoto návrhu pred skončením dokazovania. Argumentácia prokurátora v odvolaní, že uvedené nebolo potvrdené, ale ani vyvrátené, však nemôže obstáť, pretože na rozdiel od obžalovaného, ktorému stačí spochybniť zistené skutkové okolnosti, prokurátor musí tieto preukázať. K vysvetleniu prokurátora, prečo sa znalecký ústav nezaoberal existenciou škodlivého kódu v počítačoch obžalovaného a jeho prípadných schopností vo vzťahu k sťahovaniu detskej pornografie, odvolací súd uvádza, že ak doteraz prokurátor (alebo experti) nezaznamenali stiahnutie detskej pornografie vírusom, nemá tento fakt žiaden vplyv na posúdenie zavinenia obžalovaného, netýka sa skutku, ktorý je predmetom tohto konania, nevyplynul z vykonaného dokazovania, a práve toto tvrdenie prokurátora nie je ničím podložené. Totožné platí aj o odvolacej námietke, v ktorej prokurátor popisuje najčastejší spôsob rozširovania detskej pornografie (darknety). K ďalším odvolacím námietkam prokurátora, ktoré nie sú pokryté vyššie uvedenými úvahami odvolacieho súdu, je potrebné uviesť že ak prokurátor v odvolaní dôvodí, že posudkom č. 7313/2010 boli zistené v obsahu predloženého predmetu grafické súbory s obsahom nahých častí tiel osôb zjavne mladistvého veku, a to v stope č. 2 (notebook zn. HP) 506 grafických súborov, zrejme uniklo pozornosti prokurátora, že uvedený notebook bol zaistený pre domovej prehliadke u iného podozrivého, a obžalovaného K.. D. sa vôbec netýka. U obžalovaného neboli zistené súbory s detskou pornografiou nikde inde, než v stolovom počítači a v jednom zo zaistených notebookov. Odvolací súd žiadnu z odvolacích námietok prokurátora nevyhodnotil ako opodstatnenú, navyše prokurátor sa odvoláva na odborné názory, neuvádza však prameň, a tiež v podstate nepreukázanosť faktov tvoriacich zákonné znaky trestného činu ani nerozporuje. Odvolací súd na základe vyššie rozvedených úvah uzatvára, že skutkové závery, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, neodôvodňujú prijať záver o naplnení objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu prechovávania detskej pornografie obžalovaným K.. K. D.. Odvolací súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že bolo preukázané, že skutky uvedené v obžalobe sa stali, t.j. že počítače obžalovaného obsahovali súbory s detskou pornografiou, a iný počítač inej osoby obsahoval súbory s detskou pornografiou, za ktoré bolo zaplatené peňažnými prostriedkami obžalovaného, pričom dispozícia a držba detskej pornografie je trestná, avšak neboli odstránené všetky rozumné pochybnosti o tom, že obžalovaný sa akýmkoľvek spôsobom na vytvorení toho protiprávneho stavu podieľal, alebo aspoň o ňom vedel. Z tohto dôvodu odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 285 písm. c) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.