Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/77/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010603 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515010603.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára v trestnej veci obžalovaného D.. C. W., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 19.04.2017 sp. zn. 1T/78/2015, na verejnom zasadnutí konanom 04. októbra 2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ , ods. 3 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému D.. C. W., nar. XX.XX.XXXX v Q. F., bytom Q. XXX, L. u k l a d á podľa § 213 ods. 4 s použitím § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 /desať/ rokov. Podľa § 48 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. na výkon uloženého trestu súd zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1, ods. 2, § 57 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá peňažný trest vo výmere 1200 Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. Zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. Zák. súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 3 /tri/ roky. Zároveň sa zrušuje rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/92/2012 z 18.04.2013 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Vo zvyšnej časti ostáva napadnutý rozsudok nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 19.04.2017 sp. zn. 1T/78/2015 bol obžalovaný D.. C. W. uznaný za vinného z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ ako konateľ spoločnosti D. K. spol. s.r.o., B. č. XX, IČO: XXXXXXXX (ďalej len Pôvodný dlžník) uzavrel dňa 03.02.2009 so spoločnosťou N. C., a.s., U. cesta XX, Q., IČO: XX XXXXXX, Zmluvu o spotrebnom úvere č. UZF/09/00128, predmetom ktorej bolo prefinancovanie novej technológie - Gastrozariadenie v kúpnej cene vo výške 149.719,62, Eur, pričom Pôvodný dlžník zaplatil časť kúpnej ceny vo výške 59.887,85 Eur a výška spotrebného úveru bola 89.831,77 Eur, rovnako súčasťou Zmluvy o spotrebnom úvere boli aj Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu pre stroje a zariadenia č. UZF/09/00128 ako aj prepis splátok k zmluve o spotrebnom úvere, pričom dlžník sa zaviazal poskytnúť úver splácať v 48 splátkach mesačne vo výške 2.235,47 Eur počnúc dňom 16.03.2009, rovnako dňa 03.02.2009 bola spísaná aj Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 09/00128/ZPVP, následne dňa 16.11.2009 bola medzi Pôvodným dlžníkom a spoločnosťou N. C., a.s., a spoločnosťou C., s.r.o., W. námestie 4, Q., IČO: XXXXXXXX (ďalej len Pôvodný dlžník II) uzatvorená Zmluva o prevode práv a povinností zo zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/09/00128 a Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 09/00128/ZPVP, kde sa zmluvné strany dohodli, že Pôvodný dlžník II nadobudol namiesto Pôvodného dlžníka v plnom rozsahu všetky jeho práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/09/00128 a Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 09/00128/ ZPVP, následne dňa 01.06.2010 bola medzi Pôvodným dlžníkom II a spoločnosťou N. C., a.s., a spoločnosťou L. s.r.o. (súčasné obchodné meno M., s.r.o.) uzatvorená Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 09/00128/ZPVP, kde sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť L. s.r.o. (súčasné obchodné meno M. s.r.o.) nadobudla namiesto Pôvodného dlžníka II v plnom rozsahu všetky jeho práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/09/00128 a Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 09/00128/ZPVP, pričom však spoločnosť L. s.r.o. po určitom čase prestala splátky splácať načo spoločnosť N. C., a.s. dňa 04.07.2011 určila úver predčasne splatný, kde vyzvala spoločnosť L. s.r.o., ako aj obvineného L. W., aby predmet financovania odovzdala na určené miesto, čo do dnešného dňa neurobila, ďalej v priebehu vyšetrovania bolo zistené, že obvinený predmet Zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/09/00128 v doposiaľ presne nezistenom čase v priebehu roku 2011 predal doposiaľ nestotožnenej tretej osobe čo je v rozpore s článkom 8 ods. 3 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu pre stroje a zariadenia č. UZF/09/00128. 2/ ako konateľ spoločnosti D. K. spol. s.r.o., B. č. XX, IČO: XXXXXXXX (ďalej len Pôvodný dlžník) uzavrel dňa 21.05.2009 so spoločnosťou N. C., a.s. U. cesta XX, Bratislava, IČO: XX XXXXXX, Leasingovú zmluvu č. LZF/09/00822, predmetom ktorej bolo prefinancovanie použitej technológie - Gastrozariadenie v kúpnej cene vo výške 226.616,82 Eur, pričom Pôvodný dlžník zaplatil 1. zvýšenú splátku vo výške 90.646,73 Eur, neoddeliteľnou súčasťou Leasingovej zmluvy bola aj Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu pre stroje a zariadenia č. LZF/09/00822 a Dohoda o platbách nájomného k zmluve č. LZF/09/00822, na základe ktorej sa Pôvodný dlžník zaviazal splácať pravidelné mesačné splátky spolu 48, každú vo výške 3.463,57 Eur, ďalej dňa 21.11.2009 bola medzi Pôvodným dlžníkom a spoločnosťou N. C., a.s., a spoločnosťou C., s.r.o. W. námestie 4, Q., IČO: XXXXXXXX /ďalej len Pôvodný dlžník II) uzatvorená Zmluva o zmene subjektu Leasingovej zmluvy č. LZF/09/00822, kde sa zmluvné strany dohodli, že Pôvodný dlžník II nadobudol namiesto Pôvodného dlžníka v plnom rozsahu všetky jeho práva a povinnosti vyplývajúce z Leasingovej zmluvy, následne dňa 01.06.2010 bola medzi Pôvodným dlžníkom II a spoločnosťou N. C., a.s. a spoločnosťou L. s.r.o. (súčasné obchodné meno M., s.r.o.) uzatvorená Zmluva o zmene subjektu leasingovej zmluvy č. LZF/09/00822, kde sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť L. s.r.o. (súčasné obchodné meno M. s.r.o.) nadobudla namiesto Pôvodného dlžníka II v plnom rozsahu všetky jeho práva a povinnosti vyplývajúce z Leasingovej zmluvy, pričom však spoločnosť N. C., a.s. dňa 03.07.2011 vypovedala Leasingovú zmluvu a vyzvala spoločnosť L. s.r.o., ako aj obvineného, aby predmet financovania odovzdala na určené miesto, čo do dnešného dňa neurobila, ďalej v priebehu vyšetrovania bolo zistené, že obvinený predmet Leasingovej zmluvy č. LZF/09/00822 v doposiaľ presne nezistenom čase v priebehu roku 2011 predal doposiaľ nestotožnenej tretej osobe čo je v rozpore s článkom 1.5.2 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ku Leasingovej zmluve č. LZF/09/00822, týmto konaním vznikla škoda spoločnosti N. C., a.s. U. cesta 11, Bratislava IČO: XX XXXXXX vo výške 61.942,48 Eur čím týmto svojím konaním obvinený spôsobil škodu spoločnosti N. C., a.s., U. cesta XX, Bratislava, IČO: XXXXXXXX v celkovej výške 137.797,33 Eur, 3/ ako konateľ spoločnosti D. K. spol. s.r.o., B. č. XX, IČO: XXXXXXXX (ďalej len Pôvodný dlžník) uzavrel dňa 03.02.2009 so spoločnosťou N. C., a.s., U. cesta XX, Bratislava, IČO: XXXXXXXX, Kúpnu zmluvu č. LZS/09/00131, predmetom ktoré bola kúpa nového stroja - indukčné varidlo v kúpnej cene vo výške 22.740,06 Eur, pričom Pôvodný dlžník zaplatil 1. navýšenú splátku vo výške 10.174,60 Eur, neoddeliteľnou súčasťou Kúpnej zmluvy bola aj Všeobecné zmluvné podmienky pre stroje ku Kúpnej zmluve č. LZS/09/00131 ako aj Predpis splátok k zmluve LZS/09/00131, na základe ktorej sa Pôvodný dlžník zaviazal splácať pravidelné mesačné splátky spolu 48, každú vo výške 267,35 Eur súčasne s uzatvorením Kúpnej zmluvy uzatvorili zmluvné strany dňa 03.02.2009 Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 09/00131/ZPVP, Ďalej dňa 03.11.2009 bola medzi Pôvodným dlžníkom a spoločnosťou N. C., a.s. a spoločnosťou C., s.r.o., W. námestie 4, Q., IČO: XXXXXXXX (ďalej len Pôvodný dlžník II) uzatvorená Zmluva o zmene subjektu Kúpnej zmluvy č. LZS/09/00131, kde sa zmluvné strany dohodli, že Pôvodný dlžník II nadobudol namiesto Pôvodného dlžníka v plnom rozsahu všetky jeho práva a povinnosti vyplývajúce z Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, následne dňa 01.06.2010 bola medzi Pôvodným dlžníkom II a spoločnosťou N. C., a.s. a spoločnosťou L. s.r.o. (súčasné obchodné meno M., s.r.o.) uzatvorená Zmluva o zmene subjektu Kúpnej zmluvy č. LZS/09/00131, kde sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť L. s.r.o. (súčasné obchodné meno M. s.r.o.) nadobudla namiesto Pôvodného dlžníka II v plnom rozsahu všetky jeho práva a povinnosti vyplývajúce z Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, pričom však spoločnosť L., s.r.o., po určitom čase prestala splátky splácať načo spoločnosť N. C., a.s. dňa 04.7.2011 určila okamžitú splatnosť splátok kúpnej ceny a vyzvala spoločnosť L., s.r.o. ako aj obvineného, aby predmet financovania odovzdala na určené miesto, čo do dnešného dňa neurobila, ďalej v priebehu vyšetrovania bolo zistené, že obvinený predmet Kúpnej zmluvy č. LZS/09/00131 v doposiaľ presne nezistenom čase v priebehu roku 2011 predal doposiaľ nestotožnenej tretej osobe čo je v rozpore s článkom 5 ods. 4 Všeobecných zmluvných podmienok pre stoje a zariadenia ku Kúpnej zmluve č. LZS/09/00131, týmto konaním vznikla škoda spoločnosti N. C., a.s., Panónska cesta XX, Bratislava, ICˇO: XX XXX XXX vo výške 12.612,13 Eur. Za uvedený obzvlášť závažný zločin bol odsúdený podľa § 213 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1, ods. 2, § 57 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 1200 Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenej organizácii N. C., a.s., Q., U. cesta XX, IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 71.993,28 Eur. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 roka. Zároveň bol zrušený rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T 92/2012 z 18.04.2013 vo výroku o treste, ktorým bol obžalovanému peňažný trest vo výmere 1200 Eur s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 rokov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na zrušený rozsudok nadväzujúce, ktoré vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Proti rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný D.. C. W., čo do výroku o vine a treste a to zahlásením do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 809), ktoré odvolanie písomne odôvodnil podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava V 18.05.2017. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa necíti byť vinným z trestného činu, za ktorý bol uznaný za vinného. Poukázal na článok 1 Ústavy SR, ktorý aj v odvolaní citoval s tým, že okresný súd sa princípmi tam uvedenými dostatočne neriadil. Predovšetkým sa náležite nevysporiadal s jeho obhajobou, že došlo k zániku právnych vzťahov a práva uvedených v bodoch 1/ - 3/ rozsudku tým, že spoločnosť W., s.r.o. prevzala všetky záväzky spoločnosti L., s.r.o. - zmluvy v počte 5 ks predložené na hlavnom pojednávaní dňa 19.04.2017 medzi spoločnosťou W., s.r.o. a poškodeným - LZF/13/01031, LZF/13/01034, 35, 36, LZF/13/01041. Súd mal v tomto smere dokazovať a aj dať znalecky skúmať obhajobu obžalovaného, či došlo k zániku právnych vzťahov tým, že spoločnosť W. s.r.o. prevzala všetky záväzky spoločnosti L., s.r.o. (pôvodne spoločnosť D. K.). Okresný súd návrh obhajoby na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol. Pre zložitosť objasňovanej skutočnosti sa domáhal pribratia znalca z odboru ekonomiky. Pri skutkovej podstate sprenevery je škoda podstatnou náležitosťou a preto súd je povinný skúmať a ustáliť, či bola spôsobená škoda a v akej výške. Pri sprenevere škodou nemôže byť výška zvyšku nesplatenej sumy, ale výška skutočnej reálnej hodnoty tovaru k dátumu, kedy malo dôjsť k protiprávnemu konaniu. Obhajoba zastáva názor, že výška škody nebola ustálená v bodoch 1/ až 3/ rozsudku, v bode 1/ škoda vôbec nie je uvedená, v bode 2/ je uvedená škoda 61.942,48 Eur a súčasne aj škoda 137.797,33 Eur, v bode 3/ je škoda vyčíslená v sume 12.612,13 Eur. Celkovú výšku škody pokračovacím trestným činom však súd neuviedol. V adhéznom konaní bol zaviazaný na náhradu škody vo výške 71.993,28 Eur s tým, že ostatné peniaze boli poškodenému zaplatené. Okresný súd nesprávne vyhodnotil aj znalecký posudok znaleckej organizácie T. s.r.o., odbor ekonomika riadenia podnikov, odvetvie - oceňovanie a hodnotenie podnikov. Táto organizácia nebola oprávnená a spôsobila vypracovať znalecký posudok na stanovenie hodnoty technológie - gastro zariadenia. Okrem toho súd nekriticky a nelogicky hodnotil výpovede svedkov J. W., I. W., T. F., J. F. a P. Q.. Konštatoval len, že títo svedkovia potvrdili obhajobné tvrdenie obžalovaného. V ďalšom namietal odôvodnenie napadnutého rozsudku a navrhol odvolaciemu súdu, aby tento podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V zmysle ustanovenia § 314 Tr. por. bol rovnopis odvolania obžalovaného doručený procesným stranám a to prokurátorovi a poškodenej strane, ktoré sa k odvolaniu mohli vyjadriť. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V sa k odvolaniu obžalovaného vyjadril podaním doručeným Okresnému súdu 13.07.2017 a uviedol v ňom, že rozhodnutie okresného súdu považuje za zákonné a spravodlivé, vydané na základe objektívnych faktov zistených v rámci hlavného pojednávania. Poškodená strana N. C., a.s. sa vyjadrila písomne k odvolaniu obžalovaného podaním doručeným Okresnému súdu 13.07.2017. vo svojom vyjadrení uviedla, že úverová zmluva ani leasingová zmluva nie je kúpa veci na splátky, či formou kúpy s výhradou vlastníckeho práva. Ak si páchateľ prisvojí celú prenajatú vec, ktorá nie je v jeho vlastníctve, škodou je celá aktuálna cena rovnako, ako v prípade akejkoľvek inej zverenej veci. V prípade, že by výšku škody predstavoval rozdiel medzi neuhradenými splátkami a cenou prenajatej veci by mohla nastať situácia, kedy žiadna škoda nevznikla, hoci ešte neboli uhradené všetky predpísané splátky. Obžalovaný účelovo odvádza pozornosť od skutočnosti, že uskutočnil neoprávnený predaj predmetov financovania. Svoju argumentáciu založil na tom, že zo strany N. C. a.s. mu bol udelený súhlas na predaj predmetov financovania. Dal na zreteľ zásadu „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, podľa ktorej nikto nemôže na iného previezť viac práv ako sám vlastník. Obžalovaný nemohol previezť vlastnícke právo k predmetu financovania, nakoľko toto vlastnícke právo sám vo vzťahu k predmetom financovania nemal. Žiaden predpis občianskeho ani obchodného práva nekonvaliduje uvedený nedostatok vo vzťahu k predávajúcemu. Právnu ochranu za určitých, reštriktívne určených okolností požíva dobromyselný kupujúci, nikdy však predávajúci. Poškodená strana zdôraznila, že obžalovaný vedel, že predmety financovania nie sú v jeho vlastníctve ale vo vlastníctve N. C. a.s. Pokiaľ obžalovaný namieta, že on len sprostredkovával obchod pre spoločnosť N. C. a.s., uvedené tvrdenie je odlišné od jeho predchádzajúcich tvrdení, pričom toto nie je možné označiť inak ako tvrdenie účelové, ktoré bolo prispôsobené skutočnostiam a okolnostiam, ktoré boli v priebehu konania spoľahlivo preukázané. Jeho tvrdenia sú vyvrátené svedeckými výpoveďami svedkov I.. U. a A., ktorí uviedli, že takýto súhlas nikdy nedali, pričom tento nebol ani účtovne ani právne možný. Vyslovila dôvodnú pochybnosť, že by obžalovanému bolo umožnené realizovať predaj predmetov v hodnote presahujúcej sumu 100.000 Eur neznámym osobám cezhraničným prvkom. K uvedenému tvrdeniu absentuje elementárna, logicko-právna následnosť a ide o nepravdivé tvrdenie. Pokiaľ obžalovaný poukázal na výpovede svedkov ním navrhnutých, k tomuto poškodená strana uviedla, že považuje za značne rozporné, že všetci svedkovia si výslovne pamätali, ako prebiehali rokovania o predaji predmetov, financovania vrátane najpodrobnejších detailov, avšak nikto z nich, vrátane obžalovaného nevedel uviesť, komu boli predmety financovania predané. Uvedené preto vyvracia dôveryhodnosť uvedených svedkov. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti výpoveď I. W., ktorý uviedol, že všetky rokovania sa uskutočnili až potom ako boli predmety financovania predané, t.j. prípadný súhlas ani nemohol byť daný vopred. Skutočnosť, že neskôr prišlo zo strany spoločnosti W. k prevzatiu pohľadávok N. C. a.s. nemení nič na fakte, že predmety financovania už boli v tom čase predané neznámym osobám. Spoločnosť W. patrila tiež obžalovanému a tento tak iba zastiera trestný čin, ktorý bol ním spáchaný prevodom na inú spoločnosť. Navrhla preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že je potrebné napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť, vo výroku o vine považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné. Podľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5 Tr. por. Podľa § 293 ods. 6 Tr. por. verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 10 rokov. Podľa § 293 ods. 7 T.r por. ustanovenie ods. 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia alebo výslovne požiadal, aby sa verejené zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Obžalovaný predvolanie na verejné zasadnutie prevzal dňa 11.08.2017. Obhajca obžalovaného pred otvorením verejného zasadnutia predložil súdu prehlásenie obžalovaného spísané 03.10.2017, v ktorom uviedol a výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Aj keď ustanovenie § 293 ods. 6 Tr. por. vylučuje vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného v prípade, že horná hranica prevyšuje 10 rokov, v danom prípade ide o hornú hranicu 15 rokov, za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 293 ods. 7 Tr. por. bolo vykonané verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, vzhľadom na to, že tento odmietol účasť na verejnom zasadnutí a výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por. bolo vykonané verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodenej strany, keďže táto mala upovedomenie o verejnom zasadnutí riadne a včas vykázané dňa 11.08.2017. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného sa pridržal písomne odôvodneného odvolania a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Pokiaľ ide o vinu obžalovaného je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v samotnej podstate - v merite veci rozhodol o vine obžalovaného správne. Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhláseniu vyhláseného rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Právna kvalifikácia súdeného skutku ako pokračovací obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Trestný čin sprenevery podľa § 213 Tr. zák. spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. V zmysle tohto ustanovenia je vec zverená páchateľovi, ak mu je odovzdaná do faktickej moci (do držby) s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom. Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Samotný skutok uvedený v skutkovej vete súdu prvého stupňa, ktorého správnosť a úplnosť odvolací súd skúmal, z hľadiska objektívneho i subjektívneho zavinenia obžalovaného, zodpovedá zákonným znakom skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. Ustálený skutok nepochybne vyjadruje skutočnosť, že gastrozariadenia boli vo vzťahu k obžalovanému cudzou vecou, s ktorou bol síce oprávnený disponovať avšak inak ako s nimi v skutočnosti naložil, pričom z hľadiska subjektívneho, teda úmyselného zavinenia obžalovaného predpokladaného skutkovou podstatou trestného činu sprenevery zo skladby skutku je zrejmá vedomosť obžalovaného o tom, že s predmetným zariadením naložil v rozpore s účelom, pre ktorý mu vzniklo oprávnenie s nimi nakladať. Závery okresného súdu ohľadne skutkových zistení a viny, prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd osvojil a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti odkazuje. Obžalovaný D.. C. W. sa bránil tým, že o tom, že gastrozariadenia predáva do Českej republiky, vedeli zamestnanci N. C., a.s. a to I.. D. A. a I.. T. U., od ktorých mal na takýto postup ústny súhlas. Nevedel však uviesť komu bol predmet leasingu predaný, ani kde sa zariadenia nachádzajú, faktúry za predaj uhradené neboli. Jeho obhajobné tvrdenia o vedomosti zástupcov N. C., a.s. o jeho postupe a ústnom súhlase sú vyvrátené ich výpoveďami, ktorí uviedli, že obžalovaný od nich žiaden súhlas na predaj gastrozariadení nikdy nedostal, nemali vedomosť o predaji predmetu financovania do Českej republiky, naviac, obžalovaný im mal povedať, že zamestnanec bez jeho vedomia zariadenia niekam odviezol, neskôr im hovoril, že zariadenia boli predané do Čiech a peniaze za predaj poukáže na účet N. C., a.s. Z obsahu písomne uzatvorených zmlúv a zmluvných podmienok však jednoznačne vyplýva kto bol vlastníkom predmetu financovania počas trvania zmlúv ako i to, že dlžník sa zaväzuje počas trvania zmluvy bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa nepreviesť vlastnícke právo k predmetu financovania na tretiu osobu. Pokiaľ ide o výpovede svedkov J. W., I. W., T. F., J. F. a P. Q., na ktoré výpovede vo svojom odvolaní obžalovaný poukazuje v tom smere, že tieto súd hodnotil v rozpore so zákonom, v tomto smere považuje odvolací súd odvolacie námietky za právne irelevantné, keďže je pravdou, že uvedený svedkovia sa vyjadrovali k tomu ako prebiehali rokovania o predaji predmetov financovania, avšak nevedeli uviesť komu boli tieto predmety financovania predané. Aj napriek námietkam voči hodnoteniu výpovedí uvedených svedkov, je potrebné opätovne zdôrazniť, že obžalovaný nebol nikdy vlastníkom gastrozariadenia a toto nemohol nikomu predávať. Pokiaľ ide o namietanú výšku spôsobenej škody, ktorá podľa jeho názoru nebola správne stanovená a ktorá je kvalifikačným znakom skutkovej podstaty trestného činu, k tomuto je potrebné uviesť, že celková výška spôsobenej škody predstavovala sumu 150.409,46 Eur, t.j. v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák., ide o škodu veľkého rozsahu, ktorá dosahuje najmenej päťstonásobok sumy 266 Eur. Obžalovaný namieta ďalej vo svojom odvolaní okolnosť, že organizácia JHS s.r.o. odbor ekonomika a riadenie podnikov a odbor oceňovanie a hodnotenie podnikov, ktorá vypracovala znalecký posudok na stanovenie hodnoty novej technológie gastrozariadenia nemala oprávnenie na vypracovanie uvedeného znaleckého posudku, s takýmto odvolacím dôvodom nie je možné sa stotožniť. Obžalovaný súčasne k tomuto priložil žiadosť adresovanú Ústavu súdneho inžinierstva o odborné stanovisko, ktoré však do dňa konania odvolacieho súdu nepredložil. Krajský súd nemá pochybnosti o správnosti záverov predmetného znaleckého posudku, ktorý vypracoval L. B. a ktorý na hlavnom pojednávaní sa aj vyjadroval k hodnote gastrozariadení. Podrobne popísal z akých podkladov vychádzal pri vypracovaní posudku, pričom pri stanovení hodnoty gastrozariadení mu postačovala leasingová zmluva, kde bola uvedená nadobúdacia hodnota zariadení, ktorú si overovali u minimálne ďalších troch predajcov. Treba poukázať aj na správu spol. G., s.r.o., z ktorej vyplýva, že pri komunikácii s obžalovaným tento neustále menil dôvody, pre ktoré predmet leasingu nevedel doručiť, resp. neustále menil miesto, kde sa predmet leasingu nachádza a u koho. Odvolací súd teda uzatvára, že vyššie spomínané vykonané dôkazy týkajúce sa žalovaného skutku tvoria logickú reťaz, ktorá bezpečne vedie k záveru o vine obžalovaného z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. Súd prvého stupňa vyčerpal všetky dosiahnuteľné dôkazy determinujúce náležité zistenie skutkového stavu veci v takom rozsahu a kvalite, ktorá poskytla dostatok potrebných poznatkov pre správne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd zistil, že pochybil okresný súd, keď zistil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák. Ak je obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., t.j. v prípade aplikácie asperačnej zásady, nemožno okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov hodnotiť zároveň ako priťažujúcu v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák., pretože by tak došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti a duplicitnému zvýšeniu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, čo považuje krajský súd za neprípustné. Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie súhrnného trestu. Podľa § 42 ods. 2 veta prvá Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom ako aj všetky ďalšie rozhodnutie na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. V danom prípade je trestná sadzba od 10 až 15 rokov, pričom pri zvýšení hornej hranice bolo možné ukladať obžalovanému trest až na 16 rokov a 8 mesiacov. V danom konkrétnom prípade prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu v rámci základnej skutkovej podstaty za nezistenia ani jednej poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti a preto krajský súd vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj osobu obžalovanému uložil tomuto trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 10 rokov, ktorý trest považoval za zákonný a správny. Na výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže mal za to, že vzhľadom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného bude jeho náprava takto dostatočne zaručená. Súčasne mu uložil aj peňažný trest vo výmere 1.200 eur spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov ako aj trest zákazu činnosti, ktoré odsúdenie prevzal z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T 92/2012 z 18.04.2013. Pokiaľ ide o výrok o uloženom ochrannom dohľade ako aj výrok o náhrade škody tieto ponechal krajský súd nedotknuté. Na základe uvedeného rozhodol krajský súd tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.