Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/45/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010703 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515010703.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovanej A. Č. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4T/96/2015 zo dňa 02.11.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. septembra 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaná A. Č., E.. XX.XX.XXXX K. A., I. D. XX, F., Č. X., podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava V pod sp.zn. 4T/96/2015 dňa 02.11.2016 uznal obžalovanú A. L. vinnou zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - zastupujúc spoločnosť M., s.r.o. v rozpore s obsahom plnej moci uzavrela bez vedomia a súhlasu konateľa spoločnosti so spoločnosťou F. S., a.s., na predajnom mieste G. A., s.r.o., OC W., C. XX, I., nasledujúce zmluvy o pripojení: a to Zmluvu o pripojení č. W zo dňa 26.09.2009, Y. o pripojení č. W zo dňa 26.09.2009, Zmluvu o pripojení č. W zo dňa 31.10.2009, Zmluvu o pripojení č. W zo dňa 31.10.2009, a na predajnom mieste E., s.r.o., OC W., C. XX, I., Zmluvu o pripojení č. W zo dňa 12.04.2008, Zmluvu o pripojení č. W zo dňa 12.04.2008 a Zmluvu o pripojení č. W zo dňa 11.04.2008, pričom v zmysle týchto zmlúv prevzala mobilné a internetové zariadenia, ktoré však spoločnosť M., s.r.o., neužívala, rovnako nevyužívala ani služby súvisiace s uzatvorenými zmluvami, čím týmto konaním spôsobila poškodenej spoločnosti F. S., a.s., so sídlom A. 8, I., celkovú škodu vo výške 4.191,37 €, ktorá pozostáva z neuhradených faktúr za poskytnuté služby vo výške 1.801,37 € a za mobilné zariadenia vo výške 2.390,58 €. Za to jej súd prvého stupňa podľa § 221 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, pre výkon ktorého ju podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4T/54/2011 zo dňa 05.09.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona súd odkázala poškodenú spoločnosť F. S., a.s., s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uvádza, že rozhodnutie o nepodmienečnom treste je pre ňu vyslovene likvidačné, nakoľko začala úplne nový život v Českej republike, kde býva a pracuje. Do Českej republiky bola umiestnená po ukončení pobytu v Programe na ochranu svedkov, nakoľko výrazne v začiatkoch vyšetrovania ako jediná vypovedala, aktívne sa podieľala na odhalení organizovanej trestnej činností, poskytovala dôkazy. Pre organizovanú skupinu je stále veľmi nepohodlná. Ešte aj teraz nie sú niektoré prípady uzatvorené, neustále ju kontaktujte vyšetrovateľka, má požiadavky zo Špeciálneho súdu ohľadom poskytnutia svedectva v kauze: U.. O. Y. a v druhej kauze U.. O. A.. D. bola a aj je stále na internete medializovaná vďaka bývalému vyšetrovateľovi Z. A., dokonca ohľadom svedectva obžalovanú kontaktoval už v tomto období novinár, čo však obžalovaná odmietla. Tichý život v Českej republike jej vyhovuje. O ukončení programu na ochranu svedkov dňa 31.10.2014 priložila obžalovaná doklad. Ďalej uvádza, že si je vedomá, že trest, ktorý jej bol uložený Okresným súdom Bratislava V, je spravodlivý za jej hlúposť, nakoľko vedome zastupovala cudzích štátnych príslušníkov pri pôsobení na území Slovenskej republiky. Je nespochybniteľné, že uvedené veci urobila, avšak po dohode s majiteľmi firmy, ktorí sa nakoniec prestali zdržiavať na území Slovenskej republiky a celý problém „de facto L. Z." obdržala len obžalovaná. Priznáva to v plnom rozsahu. Trest má priniesť nápravu, avšak pre obžalovanú je uložený trest likvidačný, pretože v jej veku už nedostane novú šancu začať. Podľa nej nie je účelom dosiahnutia nápravy úplná likvidácia človeka. Obžalovaná nemá kde bývať, čiže po skončení výkonu trestu bude úplný bezdomovec, pretože nemá rodinu, ku ktorej by sa mohla vrátiť. V jej veku nebude schopná nájsť si prácu, takže ostane bez prostriedkov. V podstate tu už ani nemusí byť, pretože do komunity bezdomovcov sa nebude vedieť zaradiť, pretože nedokáže žiť ich spôsobom života, a medzi bežnú komunitu sa nebude vedieť zaradiť, pretože nebude vedieť, ako znova začať. Stále žije v strachu z vecí a vyhrážok, pre ktoré ju na dlhý čas umiestnili orgány do ochrany svedkov. Ale v Českej republike začala nový život. Obžalovaná si je absolútne istá, že v jej prípade by bol podmienečný trest dostačujúci. Prokurátor ani poškodená spoločnosť nevyužili právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku riadne doručené. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo pôvodne nariadené na termín 13.06.2017, avšak toto bolo na žiadosť obžalovanej, ktorá si chcela zvoliť obhajcu, odročené na termín 12.09.2017. Na verejné zasadnutie sa obžalovaná neustanovila, hoci jej bolo predvolanie doručené elektronicky, a o možnosti vykonať verejné zasadnutie bola poučená v predvolaní na verejné zasadnutie nariadené na 13.06.2017, na ktoré reagovala elektronicky žiadosťou o odročenie. Písomné predvolania odvolacieho súdu obžalovaná na adrese, ktorú uviedla za účelom doručovania písomností, nepreberala v odbernej lehote. Na elektronickú adresu, z ktorej obžalovaná s odvolacím súdom komunikovala, a ktorú uvádzala aj na svojich podaniach, jej bolo doručené aj predvolanie na verejné zasadnutie nariadené na termín 12.09.2017. Obhajca, ktorý sa na verejné zasadnutie ustanovil, uviedol, že obžalovaná má o termíne verejného zasadnutia vedomosť, žiada o ospravedlnenie jej neúčasti a súhlasí, aby sa verejné zasadnutie vykonalo aj v jej neprítomnosti. Odvolací súd konštatuje, že u obžalovanej nastala podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku fikcia doručenia predvolania na verejné zasadnutie, pretože toto neprevzala v odbernej lehote na adrese, ktorú uviedla pre účely doručovania. O možnosti vykonať verejné zasadnutie bola poučená opakovane, preukázateľne však v predvolaní na verejné zasadnutie nariadené na termín 13.06.2017. Za týchto okolností odvolací súd podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej, za účasti zvoleného obhajcu. Na verejnom zasadnutí obhajca požiadal o zohľadnenie mimoriadnych okolností na strane obžalovanej, ktoré spočívajú v jej osobných pomeroch, a ktoré vytvárajú možnosť pre úvahy o znížení trestnú pod dolnú hranicu. Obžalovaná v predchádzajúcom období vykonávala účtovnícke práce aj pre spoločnosti, ktoré, ako sa neskôr zistilo, participovali na závažnej trestnej činnosti súvisiacej s uplatňovaním nadmerných odpočtov DPH, výraznou mierou pomohla k odhaleniu tejto závažnej trestnej činnosti, a preto bola aj zaradená do programu ochrany svedkov. Po ukončení a vyradení z tohto programu sa pokúša začať nový život, zostáva žiť v Českej republike, kde si našla prácu, čo vytvára aj predpoklad pre možnosť náhrady spôsobenej škody. Jej trestná činnosť, pre ktorú bola odsúdená, súvisela s jej činnosťou v prospech firiem, ktoré participovali na daňovej trestnej činnosti. Odvolanie smeruje k tomu, aby obžalovanej nebol ukladaný nepodmienečný trest, pretože tým by bola zmarená šanca na pozitívnu zmenu v jej živote, o ktorú sa usiluje. Navrhol uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, a iné miernejšie alternatívy v podobe podmienečného trestu sú vítané. Ak by prokuratúra alebo súd považovali za potrebné doplniť dokazovanie v súvislosti s obhajobnými tvrdeniami ohľadom účasti obžalovanej v programe ochrany svedkov, navrhol odročiť verejné zasadnutie a tieto dôkazy zabezpečiť, nakoľko ich obhajoba považuje za rozhodujúce z pohľadu odvolacích námietok a navrhovaného postupu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry považovala rozsudok súdu prvého stupňa za správny, pokiaľ ide o výrok o vine. K obhajobou navrhovanému riešeniu v súvislosti s výrokom o treste nedisponuje dostatočnými dôkazmi, z ktorých by bolo možné zistiť mieru účasti a podiel obžalovanej na spomínanej závažnej trestnej činnosti, má k dispozícii iba poučenie obžalovanej v súvislosti so zaradením do programu ochrany svedkov. Vzhľadom na nedostatok relevantných dôkazov odôvodňujúcich použitie mimoriadneho znižujúceho ustanovenia navrhla odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Trest uložený súdom prvého stupňa považovala za primeraný a zákonný. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné, hoci z iných dôvodov, než uvádza odvolateľ, pričom sa jedná o dôvody, ktoré by mohli byť dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal dňa 04.12.2015 obžalobu na A. L. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Hlavné pojednávanie súd prvého stupňa na základe žiadosti obžalovanej vykonal v jej neprítomnosti v súlade s § 252 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď obžalovanej z prípravného konania, podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítal svedecké výpovede Mgr. A. X. a E. G. a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí žiadnymi závažnými procesnými vadami, ktoré by mali za následok porušenie práva na obhajobu alebo nezákonnosť vykonaných dôkazov v zmysle dovolacích dôvodov. Vzhľadom na obmedzenie odvolania na výrok o treste, a absenciu vážnych procesných a hmotnoprávnych chýb, na ktoré musí odvolací súd prihliadať ex lege, aj keď nie sú odvolaním vytýkané, nebol výrok o vine predmetom meritórneho preskúmania v odvolacom konaní, a nadobudol právoplatnosť uplynutím lehoty na podanie odvolania. Nakoľko odvolanie smerovalo len proti výroku o treste, odvolací súd sa aplikujúc obmedzený revízny princíp zameral na preskúmanie správnosti a zákonnosti výroku o treste, kedy zistil, že súd prvého stupňa pochybil vo výroku o zaradení obžalovanej do ústavu na výkon trestu, a zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Nakoľko sa jednalo o pochybenie, ktoré bolo možné bez neprimeraných ťažkostí odstrániť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci rozsudkom. Vo zvyšnej časti napadnutých výrokov odvolací súd tiež zistil pochybenia, kedy súd prvého stupňa nedôvodne priznal obžalovanej poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, avšak vzhľadom na zákaz reformationis in peius (zmeny k horšiemu) pri absencii odvolania prokurátora nemohol postupovať v neprospech obžalovanej. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaná A. L. má v registri trestov 3 záznamy. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 3T/178/2003 zo dňa 29.11.2005 bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, kedy ako účtovníčka predkladala hromadné príkazy na úhradu na podpis kompetentným pracovníkom spoločnosti, avšak finančné prostriedky odoslala na vlastné účty, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne. Tento vykonala dňa 17.04.2013. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 1T/25/2007 bola obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s pokusom prečinu podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, kedy faktúrovala obchodnej spoločnosti služby, ktoré ako účtovníčka reálne nevykonala a peňažné prostriedky si sama vyberala z pokladne spoločnosti, a tiež po skončení spolupráce s poškodenou spoločnosťou doložila fiktívne faktúry a domáhala sa ich preplatenia. V tomto prípade súd upustil od uloženia súhrnného trestu. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4T/54/2011 zo dňa 12.10.2011 bola obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keď bez vážneho dôvodu nenastúpila v určenej lehote do 31. 01. 2011 vyššie uvedený trest odňatia slobody, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest vykonala dňa 17.05.2013. Obžalovaná A. L. nemá záznam v evidencii priestupkov. Z predloženého potvrdenia vyplýva, že dňa 31.10.2014 bola vyradená z Programu ochrany svedka. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, alinea druhá, súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne ukladal obžalovanej súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 a § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože prejednávaného skutku sa obžalovaná dopustila v období od 11. 04. 2008 do 31. 10. 2009, teda skôr, ako jej bol dňa 27.09.2011 doručený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4T/54/2011, pričom súbeh nie je prerušený vyhlásením žiadneho odsudzujúceho rozhodnutia. Súd prvého stupňa v súlade s § 41 ods. 1 Trestného poriadku ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa prísnejšieho zákonného ustanovenia zbiehajúcej sa trestnej činnosti, ktorým je ustanovenie § 221 ods. 2 Trestného zákona (1 až 5 rokov). Súd prvého stupňa v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, avšak poľahčujúce okolnosti u obžalovanej ustálil nesprávne. Z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by sa obžalovaná ku skutku, ktorý jej bol kladený za vinu priznala a jeho spáchanie úprimne oľutovala, ako to vyžaduje ustanovenie § 36 písm. l) Trestného zákona, a už vôbec nie, že by v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona napomáhala orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní veci. Obžalovaná vo svojej výpovedi z prípravného konania popierala svoje zavinenie, keď uvádzala, že jednala na základe ústnych pokynov konateľa spoločnosti, pre ktorú mala vykonávať účtovníctvo, a na uvedenom zotrvala aj v písomne podanom odvolaní. Počas celého trestného konania nepriznala, že sa dopustila podvodného konania. Ak svoje konanie oľutovala, neznamená to automaticky, že sa aj priznala, keď z jeho výpovede a ďalších prejavov vyplýva opak. Pod napomáhaním pri objasňovaní veci v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona treba predovšetkým rozumieť takú aktivitu obvineného, kedy prispeje k zisteniu skutočností dôležitých pre trestné stíhanie, a to nad rámec svojho priznania (obdobne aj Tpj 55/2016). Odvolací súd nezistil žiadne takéto procesné prejavy obžalovanej viažuce sa k jej trestnej veci. Z uvedeného rezultuje, že súd prvého stupňa nedôvodne priznal obžalovanej 2 poľahčujúce okolnosti, a ich priznanie v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysvetlil. Priťažujúce okolnosti ustálil súd prvého stupňa správne, pretože obžalovaná spáchala viac trestných činov v súbehu, čím je daná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, a už bola za trestnú činnosť odsúdená, a preto je daná aj priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Ak by súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, bolo by potrebné z dôvodu prevahy počtu priťažujúcich okolností nad počtom poľahčujúcich podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladať trest v sadzbe 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov. Tieto skutočnosti ale nemohol odvolací súd korigovať a ani zohľadniť v neprospech obžalovanej, a preto pri revízii druhu a výmery trestu vychádzal z poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, ako ich ustálil súd prvého stupňa. Nepochybil súd prvého stupňa pri určovaní druhu trestu, ktorý determinuje ustanovenie § 42 ods. 2 Trestného zákona, keď súhrnný trest nesmie byť miernejší, ako trest uložený skorším rozhodnutím. V danom prípade bol obžalovanej trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4T/54/2011 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, čo vylučuje s poukazom na citované ustanovenie zákona uloženie iného než nepodmienečného trestu. Uloženie tohto druhu trestu odôvodňuje aj osoba obžalovanej, a to so zreteľom na preukázané sklony k podvodnej trestnej činnosti, ktorej sa dopustila opakovane, nikdy nie jednorazovo, ale viacerými atakmi na majetok poškodených spoločností, zneužijúc dôveru konateľov obchodných spoločností, ktorú jej ako účtovníčke poskytli. Pri oboch odsúdeniach pre majetkovú trestnú činnosť obžalovaná sledovala výlučne vlastný majetkový prospech, a rovnako tomu bolo aj v prejednávanom prípade. Nemožno súhlasiť s obhajobou, že sa začala dopúšťať trestnej činnosti a pokračovala v nej z dôvodov súvisiacich s jej svedectvami v závažných trestných veciach iných obvinených, následkom čoho bola zaradená do programu ochrany svedkov. Odvolací súd nespochybňuje spoločenský prínos obžalovanej, keď ako účtovníčka vedela poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní informácie dôležité pre trestné stíhanie páchateľov závažných trestných činov, a rozhodla sa znášať aj nepriaznivé dôsledky vyplývajúce z takýchto svedectiev. Táto pozitívna hodnota pre spoločnosť však nemôže zbaviť obžalovanú právnych následkov jej opakovanej majetkovej trestnej činnosti páchanej v úmysle obohatiť sa na úkor iného, alebo ich mimoriadne zmierniť, pretože trestná činnosť obžalovanej nebola epizodická, ale naopak, vyznačovala sa určitým stupňom sofistikovanosti alebo plánovitosti, a nemala len malý rozsah. Navyše obžalovaná spáchala trestný čin potom, čo jej bol právoplatne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ale ani táto skutočnosť ju neodradila od ďalšieho podvodného konania. Za týchto okolností odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody pre uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pri úvahách o výmere trestu aj odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na časový odstup od skutku, vyššie spomenutý spoločenský prínos obžalovanej, ako aj s poukazom na závažnosť spoločne posudzovaného prečinu, postačí na naplnenie účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona postihnutie obžalovanej súhrnným trestom odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej sadzby. Súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne, ktorý bol obžalovanej vymeraný súdom prvého stupňa, zohľadňuje možnosti nápravy obžalovanej, korešponduje so závažnosťou jej trestnej činnosti, odzrkadľuje požiadavky individuálnej aj generálnej prevencie, a dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Zákonu zodpovedá aj výrok o zrušení výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4T/54/2011 zo dňa 05.09.2011 a nadväzujúcich rozhodnutí, ktoré zrušením stratili podklad. Dôvodom na zrušenie bol však výrok rozsudku o zaradení obžalovanej do ústavu na výkon trestu. Súd prvého stupňa len mechanicky prevzal výrok, ktorým bola obžalovaná podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4T/54/2011 do svojho rozhodnutia, a uniklo jeho pozornosti, že už v tomto rozhodnutí bol výrok o diferenciácii trestu v rozpore so zákonom. Obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, trest vykonávala až následne, a preto ju bolo potrebné podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona zrušil chybný výrok a nahradil ho správnym výrokom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.