Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/304/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515200296 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515200296.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobkyne: H.. C. X. K. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom L., Y. č. XX, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie č. 4, IČO: 31 340 890, zastúpený spoločnosťou AK Antol, s.r.o., Pezinok, Kupeckého č. 2542/72, IČO: 47 257 024, za ktorú koná Mgr. Pavol Antol, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 29. júna 2016, č.k. 42 C 8/2015-105, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 29. júna 2016, č.k. 42 C 8/2015-105, p o t v r d z u j e. II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 29.6.2016, č.k. 42 C 8/2015-105, zamietol žalobu žalobkyne; žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovaného v sume 178,98 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 15.1.2015, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia Rozhodcovského rozsudku zo dňa 21.11.2014, sp.zn. IA-A/0614/0012, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. 2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalobkyňa a peňažný ústav Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Prievozská č. 2/B, 821 09 Bratislava, uzavreli dňa 7.4.2011 zmluvu o úvere - pôžičku na bývanie, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 5.000,- € žalobkyni, ktorá sa zaviazala poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 105,92 € vždy k 10. dňu v mesiaci po dobu 6 rokov s tým, že dátum prvej splátky bol dňa 10.5.2011 a dátum konečnej splatnosti bol dňa 10.4.2017, s počtom mesačných splátok 72. Žalobkyňa do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru svoj záväzok splatila len čiastočne, a preto peňažný ústav vyhlásil dňa 13.4.2012 predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalobkyňu na uhradenie dlžnej sumy do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, keď predčasná splatnosť úveru spolu s výzvou bola doručená žalobkyni dňa 26.4.2012; od 27.6.2014 bola práceneschopná. Peňažný ústav ako postupca uzatvoril so spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Arch. Makariou & Kalograion 4, Nicolaides Sea, View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P.C. 6016 Larnaca, Cyprus, ako postupníkom dňa 25.6.2015 zmluvu o postúpení pohľadávok číslo 1/2015, ktorej predmetom bolo postúpenie predmetnej pohľadávky voči žalobkyni spolu s príslušenstvom a všetkými právami, povinnosťami a zabezpečeniami spojenými s pohľadávkou. 3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 524 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 154 ods. 1 O.s.p. a dôvodil, že je nepochybné, že v danej veci došlo k postúpeniu pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu zo žalovaného na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED. K tomu, aby bola žaloba úspešná, je potrebná existencia vecnej legitimácie na strane žalobcu, tzv. aktívna legitimácia a na strane žalovaného, tzv. pasívna legitimácia, keď pod vecnou legitimáciou sa rozumie v občianskom súdnom konaní oprávnenie, alebo povinnosť, strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda či je nositeľom subjektívneho práva alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorých sa v konaní rozhoduje. Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k zmene v osobe veriteľa (v prejednávanej veci žalovaného) a do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastúpi namiesto veriteľa nový veriteľ bez toho, aby došlo k zmene v obsahu záväzku. Tým, že došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED nastúpila na miesto pôvodného veriteľa, a teda pôvodne označený žalovaný Poštová banka, a.s., už nie je pasívne vecne legitimovaný. Napriek tomu žalobkyňa naďalej trvala na žalobe vo vzťahu k Poštovej banke, a.s. 3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v konaní, priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 178,98 € (na základe vyúčtovania; § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) za dva úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom - 66,- €, 2. účasť na pojednávaní konanom dňa 29.6.2016 - 66,- € a 2 x režijný paušál 8,58 €, 20 % DPH. 4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac (len) tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú tu skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Zdôraznila, že dňa 21.11.2014 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-A/0614/0012 a podaním zo dňa dňa 14.1.2015 žiadala o jeho zrušenie, keď ako žalovaný v tomto rozsudku bola uvedená Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie č. 4, Bratislava; keďže súd prvej inštancie nekonal, bola dňa 7.12.2015 nahliadnuť do spisu a zároveň prevzala vyjadrenie žalovaného k jej žalobe. Na pojednávaní uviedla, že žalovaný vymáha dlh na základe neprávoplatnej zmluvy, pretože na nej chýba podpis pracovníka, ktorý úver schválil, avšak túto skutočnosť súd prvej inštancie nevzal do úvahy, keď žalovaný poveril komisionárskou zmluvou viaceré spoločnosti, INVEST KAPITAL, a.s., BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., a následne oznámil postúpenie pohľadávky a postupca oznámil ďalšie postúpenie. Žalobkyňa uviedla, že Okresný súd Bratislava V. dňa 27.7.2015 vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku, v ktorom je ako oprávnený uvedený žalovaný. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. 5. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom, pretože súd prvej inštancie správne odôvodnil svoje rozhodnutie, žalobkyňa nesprávne určila okruh strán sporu a on nie je pasívne legitimovanou stranou sporu v konaní. Zotrval na svojom podaní zo dňa 5.10.2015, v ktorom poukázal na ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 21.11.2014, podľa ktorého zákonodarca uvádza dôvody podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ustanovenie § 41 uvedeného zákona, v ktorom je upravená lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nadväzne na uvedené má za to, že žalobkyňa nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, z dôvodu ktorého sa jej právo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku prekludovalo. K námietke pasívnej vecnej legitimácie poukázal na skutočnosť, že dňa 25.6.2015 ako postupca uzatvoril so spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED so sídlom Arch & Makariou Kalograin 4, Nicolaides Sea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, PC 6016, Larnaca, Cyprus, ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1/2015, predmetom ktorej bola aj pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 2506310988, ktorú uzavrel so žalobkyňou dňa 7.4.2011. Poukázal tiež na ustanovenie § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku a na to, že výrok právoplatného rozsudku je v zásade záväzný inter partes, t. j. pre strany sporu, tzn. nenadobúda všeobecnú záväznosť. Nová právna úprava mení materiálnu stránku právoplatnosti súdnych rozhodnutí, spočívajúcu v záväznosti súdneho rozhodnutia na definovaný okruh subjektov, pričom sa vychádza z nového poňatia, že právoplatný rozsudok zaväzuje iba procesné strany a ich právnych sukcesorov. Konštatoval, že spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok stala jeho právnym nástupcom, a preto všetky práva vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku prešli na jeho právneho nástupcu. Prvoinštančný súd vecne správne posúdil skutkový a právny stav. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. 6. Žalobkyňa sa už k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu nevyjadrila. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. mája 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalovaného, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, vo výroku o náhrade trov konania) potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania, majúc na zreteli, že súd prvej inštancie rozhodol za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, tiež ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. 10. V konaní zostalo nepochybné, že nastala podstatná právna skutočnosť, a síce žalovaný, ako postupca postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2015 zo dňa 25.6.2015 na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED so sídlom Arch. & Makariou Kalograion 4, Nicolaides Sea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, PC 6016, Larnaca, Cyprus, ako postupníka pohľadávky špecifikované v prílohách č. 1 až 4, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy (článok II. zmluvy), medzi ktorými je aj pohľadávka postupcu vzniknutá zo zmluvy o úvere, pôžičky na bývanie č. 2506310988 zo dňa 7.4.2011 uzavretej medzi stranami sporu, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver v sume 5.000,- € s 12,9 % úrokom ročne, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach po 105,95 € k 10. dňu v mesiaci od 10.5.2011 do 10.4.2017. 11. Žalobca ako dominus litis disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície so žalobou prináležia výlučne žalobcovi, ktorý rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá žalobu a či aj v priebehu konania bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane žalovaného i rozsah žalovaného nároku. 12. Vzhľadom k tomu, že počas konania došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného na iný subjekt, spoločnosť BOSSNUT INVESTMENT LIMITED, táto skutočnosť bola žalobkyni nepochybne oznámená dňa 7.12.2015, kedy jej bolo doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu postúpenia pohľadávky na iný subjekt, žalobkyňa návrh na zmenu strany sporu na strane žalovaného nepodala, trvala naďalej na žalobe v nezmenenom znení, súd prvej inštancie rozhodol právne správne, keď žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol. V čase vyhlásenia rozsudku už žalovaný nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Aj za stavu, ak by žalobkyňa bola v konaní úspešná, rozhodcovské konanie by nemohlo byť ďalej vedené s Poštovou bankou, a.s. 13. Hoci súd prvej inštancie nevenoval pozornosť námietke žalovaného o včasnosti podanej žaloby v predmetnej právnej veci, táto skutočnosť nemala vplyv na správnosť rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd dôvodí nasledovné. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovaným prebehlo rozhodcovské konanie. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 21.11.2014 pod sp.zn. IA-A/0614/0012, ktorý prevzala žalobkyňa dňa 15.12.2014. Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku (predmetného rozsudku) podala žalobkyňa na pošte dňa 14.1.2015. Zo vzťahu k hodnoteniu lehoty, ktorá je zákonom o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 <. Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov stanovená na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ide o lehotu procesnoprávnu. Samotný zákon o rozhodcovskom konaní vo svojich ustanoveniach o platnosti všeobecných procesných predpisov v prípade, že niektoré konkrétne situácie nie sú týmto zákonom upravené, poukazoval na Občiansky súdny poriadok [platný a účinný v čase vydania rozhodnutia (od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok)]. Už tento odkaz v § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. svedčí o procesnom predpise a charaktere lehôt, ktoré sú tam upravené. K tomuto charakteru lehôt zastáva stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Obdo 17/2012, Najvyšší súd Českej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 23 Cdo 3300/2009, ktoré sa vyjadrujú a podporujú stanovisko, že ide o procesnú lehotu. Táto lehota je splnená tým, ktorý v rámci nej uplatňuje nejaké svoje právo, že podanie podá buď na súde alebo zverí orgánu, ktorý je oprávnený zásielku doručovať, čím je v danom prípade pošta; žalobkyňa zverila žalobu na prepravu pošte v posledný deň 30-dňovej lehoty. Preto nie je správny názor žalovaného v tom, že žalobkyňa nepodala žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku včas, v 30-dňovej lehote, keď v uvedenej lehote ju nedoručila súdu. 14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).