Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/404/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515205790 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515205790.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Bytový podnik Petržalka s.r.o., IČO: 36 821 012, so sídlom Haanova 10, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Marošom Palikom, Muchovo nám. 12, Bratislava, proti žalovanému: S. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. T. XX, G., o zaplatenie 696,84 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. marca 2016, č.k. 43C 135/2015-46, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia istiny vo výške 696,84 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 673,80 eur od 07.03.2015 až do zaplatenia, a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vyhodnotiac, že ide o drobný spor podľa ust. § 200ea O.s.p. a s poukazom na ust. § 115a ods. 2 O.s.p. rozhodol bez nariadenia pojednávania. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný je vlastníkom bytu číslo XX v bytovom dome na T. XX v Bratislave (ďalej len „byt“), a že žalobca je správcom tohto bytového domu. Zo zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami ustálil, že žalovaný mal ako vlastník bytu povinnosť platiť za služby zabezpečované žalobcom mesačne formou preddavkov. Skonštatoval, že žalobca si žalobou voči žalovanému uplatnil neuhradené nedoplatky za služby poskytované s užívaním bytu a za fond opráv za obdobie od 01.04.2014 do 31.12.2014, za ktoré z dôvodu riadneho a včasného neuhrádzania mesačných preddavkov žalovanému vznikol dlh vo výške 245,16 eur za nedoplatok do fondu opráv, vo výške 428,64 eur za neuhradený zostatok na zálohových platbách za služby spojené s užívaním bytu do novembra 2015, a vo výške 23,04 eur predstavujúcej vyčíslený úrok z omeškania do 06.03.2015. Z predloženej sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2014 do 30.11.2014 na rozdiel od tvrdení uvedených v žalobe zistil, že pri predpise 686,37 eur uhradil žalovaný na zálohy čiastku 898,74 eur, teda o 212,37 eur viac, a na platbách do fondu opráv pri predpise 735,48 eur uhradil žalovaný v dvoch platbách čiastku 817,20 eur, teda o 81,72 eur viac. Uviedol, že žalobca zostal po podaní žaloby nečinný a ku dňu rozhodnutia nepredložil vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu žalovaného za žalované obdobie roku 2014, hoci bol povinný takéto vyúčtovanie vykonať do 31. mája 2015, a nepožiadal s ohľadom na vyúčtovanie o pripustenie zmeny žaloby. V tejto súvislosti poukázal i s odkazom na príslušnú judikatúru najvyšších súdnych autorít na to, že z dôvodu rovnosti sporových strán nemohol advokátom zastúpeného žalobcu poučiť o potrebe preformulovania žaloby. 3. Posúdiac vec právne podľa ust. § 8a ods. 1 a 2, § 8b ods. 1, 2 písm. e), 3, a § 10 ods. 1 a 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyhodnotil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní mesačne vopred poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a uhrádzať na účet správcu úhrady za plnenia, ale na druhej strane je správca (okrem iného) povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, a úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Z uvedeného vyvodil, že správca je teda povinný vykonať ročné zúčtovanie mesačných preddavkov a skutočných nákladov, z ktorého vyplynie buď nedoplatok alebo preplatok a správcovi následne voči vlastníkovi vzniká buď pohľadávka z titulu nedoplatku alebo záväzok z titulu preplatku. S poukazom na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 83/2006 zo dňa 18.10.2007 dospel k záveru, že správca sa po vykonaní ročného zúčtovania už nemôže domáhať zaplatenia nedoplatku na mesačných preddavkoch, ale môže sa domáhať len zaplatenia prípadného nedoplatku vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Mal za nepochybné, že žalovaný je vlastníkom bytu, a že žalobca vykonáva podľa zmluvy o výkone správy správu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt vo vlastníctve žalovaného. Nepovažoval tiež za sporné, že žalobca je oprávnený vykonávať samostatne na účet vlastníkov správu domu, a že ako správca poskytoval žalovanému plnenia spojené s užívaním bytu a iné, za ktoré mu bol žalovaný povinný platiť mesačne vopred príspevok do fondu prevádzky a opráv, a mesačné preddavkové platby na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu. Dospel však k záveru, že žaloba je predčasná, pretože v priebehu konania krátko po jej podaní žalobca stratil možnosť úspešne sa voči žalovanému domáhať uhradenia jednotlivých neuhradených zálohových platieb, a to vzhľadom na jeho povinnosť vykonať ich vyúčtovanie, z ktorého by vyplývala reálna výška nedoplatku žalovaného, a v ktorom by mali byť zahrnuté aj sankcie za oneskorené plnenie zákonnej povinnosti vlastníka k plneniu jednotlivých zálohových platieb. Vyhodnotil, že advokátom zastúpený žalobca si mal byť ako správca vedomý toho, že mu v priebehu konania vznikla zákonná povinnosť vykonať vyúčtovanie zálohových platieb za žalované obdobie, a že pri nezmenenej žalobe nemôže byť v spore úspešný. Vysvetlil, že v občianskom súdnom konaní platí zásada zodpovednosti strany za ochranu svojich práv, a že práva patria bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ich ochranu a výkon, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Uzavrel, že v slobodnej spoločnosti je vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje majetkové, osobné, satisfakčné a iné práva, pričom uvedené platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. Preto žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. 4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, keď mal za to, že povinnosť žalovaného ako vlastníka bytu platiť mesačne vopred úhrady za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu a poukazovať mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv nezanikla ročným vyúčtovaním za dané obdobie. Nazdával sa, že záver súdu prvej inštancie, že po vykonaní ročného zúčtovania už nie je možné domáhať sa zaplatenia nedoplatkov na uvedených zálohových platbách, nie je správny, a preto nebolo ani nutné meniť žalobný návrh. Namietal tiež nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď rozhodol bez nariadenia pojednávania, a teda bez možnosti ďalšieho zapojenia strán a ich vypočutia, pričom mal za to, že uvedeným postupom bola stranám odňatá možnosť konať pred súdom. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 7. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobcu spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a rozhodol podľa aktuálnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku. 9. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie o žalobe žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradených zálohových platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv a za služby poskytované s užívaním bytu, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu a napadnutého rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, výsledky dokazovania zhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. účinným do 30.06.2016, dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe potom vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žaloby, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 8a ods. 1 a 2, § 8b ods. 1, 2 písm. e), 3, a § 10 ods. 1 a 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tieto aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby aj náležite v súlade s v čase rozhodnutia účinným ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie v spore podstatné. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), a keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje. 10. V procesnom postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil ani procesné pochybenia ani vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S názorom žalobcu, ktorý v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania, bez vypočutia strán a bez možnosti ich ďalšieho zapojenia, v čom videl nesprávny postup a odňatie mu možnosti konať pred súdom, sa odvolací súd nestotožnil, a túto odvolaciu námietku vyhodnotil za neopodstatnenú. Ak totiž súd prvej inštancie rozhodujúc o žalobe o zaplatenie 696,84 eur s príslušenstvom nenariadil pojednávanie a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, postupoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom účinným do 30.06.2016. Niet pochýb o tom, že v prejednávanej veci ide o drobný spor, ktorý je definovaný v ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. (ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor). Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. nie je v drobných sporoch potrebné nariaďovať pojednávanie, preto ak súd prvej inštancie s poukazom na uvedené ustanovenia zákona pojednávanie nenariadil, postupoval správne. O definícii drobného sporu a o tom, že v drobnom spore nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ako i podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., bol žalobca, ktorý je naviac zastúpený advokátom, súdom prvej inštancie riadne a včas poučený (č.l. 37). Procesným postupom súladným so zákonom preto nemohla byť žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. 11. Žalobca v odvolaní proti riadne odôvodnenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí jeho žaloby nerozporoval súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, a ničím konkrétnym skutkovo ani právne neargumentoval, keď len uviedol, že sa s právnym posúdením veci nestotožňuje, nakoľko sa nazdáva, že záver súdu prvej inštancie, že po vykonaní ročného zúčtovania už nie je možné domáhať sa zaplatenia nedoplatkov na uvedených zálohových platbách, nie je správny, a nazdáva sa tiež, že povinnosť žalovaného ako vlastníka bytu platiť mesačne vopred úhrady za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu a poukazovať mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv nezanikla ročným vyúčtovaním za dané obdobie. Takáto odvolacia námietka nemohla spochybniť správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, nakoľko neobsahuje žiadnu argumentáciu, a žalobca ňou vyjadril len bližšie neodôvodnený nesúhlas so závermi súdu prvej inštancie. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd na vysvetlenie uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, alebo že právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Keďže žalobca svoj nesúhlas s právnym posúdením veci nepodporil žiadnymi konkrétnymi a relevantnými dôvodmi, s ktorými by sa mohol odvolací súd vysporiadať, obmedzí sa na konštatovanie, že vzhľadom na obsah predloženého spisu a odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje, považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne. 12. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že právne závery súdu prvej inštancie sú v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít. V posudzovanej veci sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom neuhradených predpísaných zálohových platieb za obdobie od 01.04.2014 do 31.12.2014, pričom súd prvej inštancie na rozdiel od tvrdení žalobcu v žalobe z listinných dôkazov ustálil, že žalovaný uhradil na žalované obdobie na zálohách celkovo o 294,09 eur viac oproti predpisu, a takto zistený skutkový stav žalobca v odvolaní vôbec nespochybňoval. Je nepochybné, že žalobcovi ako správcovi vznikla krátko po podaní žaloby zákonom uložená povinnosť vykonať do 31. mája 2015 vyúčtovanie za rok 2014, toto vyúčtovanie však súdu prvej inštancie nepredložil. V prvom rade odvolací súd uvádza, že povinnosť žalovaného ako vlastníka bytu platiť preddavky mesačne vopred je určená zákonom a dohodnutá aj v zmluve o výkone správy, pričom v prípade ich riadneho neuhrádzania a neplnenia si tejto povinnosti (čo však súd prvej inštancie nekonštatoval - pozn. odvolacieho súdu) sa jej splnenia možno domáhať, čo je aj prípad prejednávanej veci, v ktorej sa žalobca od žalovaného domáha splnenia povinnosti uhradiť predpísané zálohové platby za rozhodné obdobie. Na jednej strane je teda povinnosť vlastníka bytu platiť mesačne vopred preddavky ako zálohové platby, na strane druhej je povinnosť správcu vykonať za každý rok ročné vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Z uvedenej konštrukcie vzájomných práv a povinností vlastníka bytu a správcu bytového domu vyplýva, že správca má právo od vlastníka bytu požadovať zaplatenie mesačných preddavkov v dobe ich splatnosti, a tiež, že správca je povinný vykonať ročné zúčtovanie mesačných preddavkov (zálohových platieb) a skutočných nákladov, z ktorého vyplynie buď preplatok alebo nedoplatok teda dlh, a správcovi následne voči vlastníkovi bytu vzniká buď pohľadávka z titulu nedoplatku (v prípade, ak skutočné náklady sú vyššie ako mesačné preddavky) alebo záväzok z titulu preplatku (v prípade, ak skutočné náklady sú nižšie ako mesačné preddavky). Po vykonaní ročného zúčtovania sa už správca potom nemôže úspešne domáhať zaplatenia nedoplatku na mesačných preddavkoch. ale môže sa domáhať len zaplatenia prípadného nedoplatku vyplývajúceho z ročného vyúčtovania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 83/2006 zo dňa 18.10.2007). Niet pochýb o tom, že žalobca musel do 31.05.2015 vykonať vyúčtovanie, keďže túto povinnosť má zo zákona. Súd prvej inštancie potom nemohol žalobcovi priznať voči žalovanému uplatnený nárok na zaplatenie nedoplatku na zálohových platbách za obdobie od 01.04.2014 do 31.12.2014 ani v prípade, ak by z ustáleného skutkového stavu vyplýval, nakoľko by už nemohol zaviazať žalovaného na úhradu preddavkového nároku, ale len na úhradu skutočného nedoplatku, ktorý by vyplýval z riadneho vyúčtovania, a to len vtedy, ak by žalobca po vykonaní vyúčtovania žalobou uplatnený nárok zmenil a domáhal by sa zaplatenia nedoplatku z ročného vyúčtovania, čo však neurobil. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že ak súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, rozhodol správne. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).