Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/188/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515207631 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515207631.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, dieťa rodičov: matka - F. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom L., K. 1, zastúpená JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom so sídlom Krajinská 30, Bratislava a otec - V. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom L., K. XX, o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/85/2015-113 zo dňa 20.01.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zveril maloletého O. A., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne od 08.04.2012, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zročné výživné za obdobie od 08.04.2012 do 31.01.2016 v celkovej sume X.XXX,XX eur súd povolil otcovi splácať po XXX eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od februára 2016. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine. Súd prvej inštancie majúc preukázané, že rodičia nie sú manželmi, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, pričom starostlivosť o dieťa zabezpečovala doposiaľ matka bez účasti otca, zveril maloletého O. do osobnej starostlivosti matke, ktorú súčasne oprávnil maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok s ohľadom na nezúčastnenie sa otca pri výchove a opatere dieťaťa a s akceptáciou otca k tejto časti návrhu. Súd prvej inštancie prihliadol aj na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý nereferoval žiadne nedostatky zo strany matky. V časti vyživovacej povinnosti určil súd prvej inštancie výživné v súlade s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča a s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého. Výživné priznal od 8.4.2012, konštatujúc, že dňom začatia konania v zmysle procesného predpisu je deň, kedy matka podala návrh na určenie výživného. Pri rozhodovaní o priznaní výživného tri roky spätne aplikoval ust. § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine. Súd prvej inštancie poukázal na postup súdu v konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti v prípade začatia konania ex offo, zákonnú podmienku na priznanie výživného spätne po dobu troch rokov pri preukázaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosť uznania tohto nároku. Poukázal na to, že dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť napr. nepriaznivý zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej bránil včas uplatniť nárok na výživné, vyhrážanie sa výživou povinného rodiča druhému a teda odôvodnené obavy tohto rodiča, že v dôsledku uplatnenie nároku na výživné bude nejakým spôsobom ohrozený, dlhodobo neznámy pobyt povinného rodiča, či dlhodobý pobyt oprávneného rodiča v zahraničí, a tým značne sťažený jeho styk s justičnými orgánmi domovského štátu a pod.. Súd prvej inštancie konštatoval, že otázkou dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne sa zaoberal z úradnej povinnosti (§ 81 ods. 1 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Konštatoval, že maloletý sa narodil počas trvania manželstva matky, takže ako jeho otec bol do rodného listu zapísaný manžel matky. Poukázal na rozsudok súdu č.k. 11C/80/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.3.2015, a ktorým súd určil, že manžel matky nie je otcom maloletého. K uznaniu otcovstva maloletého došlo až dňa 13.4.2015, kedy bol vystavený maloletému rodný list s uvedením otca V. H.. Súd prvej inštancie zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného tri roky spätne z dôvodu, že predošlý právny stav - absencia zápisu biologického otca v rodnom liste dieťaťa, matke nedovoľoval domáhať sa výživného skôr. Pri určení výšky zročného výživného prihliadol na to, že otec žiadnym spôsobom finančne na výživu dieťaťa neprispel, ako plnenie vyživovacej povinnosti nezohľadnil príspevok formou nákupov zeleniny a gastrolístkov, ktoré matka dostávala od starej matky zo strany otca. Určením výživného od 8.4.2012 vzniklo otcovi zročné výživné vo výške X.XXX,XX eur, ktoré povolil otcovi splácať po XXX eur mesačne aplikujúc ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že o zročnom výživnom za obdobie od 8.4.2012 do 31.1.2016 súd nerozhodne, alternatívne žiadal o zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti o zročnom výživnom. Namietal tvrdenia matky o jeho nezáujme o maloletého z dôvodu, že matka zámerne vyvolávala intrigy a spory, aby ho očiernila. Rozhodol sa preto prestať s ňou komunikovať v záujme utíšenia vzťahov. V kontakte s maloletým bola len stará matka zo strany otca. Od narodenia dieťaťa na maloletého prispieval, hoci bol maloletý považovaný za dieťa manžela matky. Poukázal na to, z koľkých zdrojov by matka rada financovala potreby dieťaťa a či nejde o jej zištný úmysel, keďže manžel matky sa podieľal na výžive aj výchove dieťaťa. Otec v odvolaní uviedol, že dieťaťu poskytoval plnenia dvakrát sumou XXX . eur k rukám matky a dvakrát po XX eur bankovým prevodom, prispel sumou XXX eur na kúpu kočíka a nákupmi (plienky, bežné potraviny a poskytovanie gastrolístkov jeho matkou). Vyslovil pochybnosti prístupu matky k výchove dieťaťa. Zaoberal sa otázkou, čo bolo podnetom matky pre podanie takéhoto návrhu, ktoré spadá do obdobia, kedy začal podnikať a poznala bližšie jeho finančnú situáciu, o ktorej však nemožno uvažovať ako o dobrej len základe zápisu firmy do obchodného registra. Poukázal na rozporné vyjadrenia matky, na uznanie otcovstva v apríli 2015, čoho výsledkom bol rozsudok, ktorým súd rozhodol, že manžel matky nie otcom maloletého. Takýto krok by pri nezáujme o dieťa, neurobil. Namietal nepreukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Poukázala na výšku určeného výživného, s ktorou súhlasila hoci ju považuje za nízku. Má však záujem spor čo najskôr ukončiť. Zdôraznila neplnenie vyživovacej povinnosti otcom na maloletého v priebehu troch rokov. Odvolanie otca považuje za opovážlivé. Poukázala na výšku svojho príjmu, nemožnosť nájsť si lepšie platenú práce, aby mohla dieťaťu poskytnúť vyššiu životnú úroveň. Dala do pozornosti, že pri určenom výživnom predstavuje výška príspevku otca na dieťa na jeden deň sumu X,XX eur, náklady na dieťa predstavujú úhrady za stravu, oblečenie, hygienu, lekára a náklady na bývanie. Spochybnila tvrdenia otca o príspevkoch na dieťa, ktoré nepreukázal a preukázať nemohol, keďže ničím neprispieval. Poukázala na vek otca, jeho zdravotný stav a schopnosť zabezpečiť si príjem, aby mohol výživné v minimálnom rozsahu plniť. Vyslovila maximálnu tolerantnosť súdu, keď uložil otcovi splácať zročné výživné formou splátok po XXX eur mesačne a nezaťažil otca zaplatiť zročné výživné naraz. Uviedla, že výživné bolo určené správne od 8.4.2012, keďže v danom prípade v súvislosti s určením otcovstva, by bol povinný protiprávne zvýhodnený , bol by porušený zákon a ohrozená výživa dieťaťa. 5. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, nakoľko je v záujme dieťaťa. 6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, 378 ods. 1, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako neodôvodnené, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. 11. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. Preskúmajúc dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výživného spätne odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď určil výživné na maloleté dieťa spätne vyhodnotiac obdobie troch rokov spätne od podania návrhu matky. Taktiež správne posúdil dôvody hodné osobitného zreteľa poukazujúc na ust. § 81 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keď je z vykonaného dokazovanie nesporne zrejmé, že matka z objektívnych dôvodov nemala možnosť domáhať sa určenia výživného skôr, t.j. pred podaním návrhu, nakoľko biologický otec dieťaťa nebol v rodnom liste maloletého uvedený, pričom rozhodnutie súdu o určení, že manžel matky nie je otcom dieťaťa nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2015. Nemožno akceptovať odvolaciu námietku otca spočívajúcu v úvahách ho zištnom konaní matky, ktorá žiada priznať výživné spätne v období, kedy začal podnikať. Z úkonov matky je nesporná snaha o usporiadanie záležitostí, keď bezprostredne po tom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu o určení, že manžel matky nie je otcom dieťaťa, podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Za danej situácie je posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne správne. Je nelogické tvrdenie otca, ktorým poukazuje na výchovu dieťaťa a platby výživného manželom matky, ktorý bol v spornom období uvedený v rodnom liste dieťaťa ako otec a suploval biologického otca dieťaťa. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o obohatení sa matky na úkor dieťaťa plnením zo strany jej manžela a súčasne aj biologickým otcom dieťaťa. V prípade, že došlo k náprave právneho stavu zmenou údaju v rodnom liste dieťaťa uvedením biologického otca dieťaťa, je spornou otázka na koho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Súd prvej inštancie správne určil výšku zročného výživného za obdobie od 8.4.2012 do januára 2016 v celkovej výške X.XXX,XX eur. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o výpočet výšky zročného výživného a na odvolacie námietky otca vo vzťahu k plneniam poskytovaným maloletému neprihliadal, keďže tieto plnenia v konaní neboli žiadnym spôsobom preukázané. V prípade, že matka akceptovala a súhlasila s drobnými nákupmi, prípadne stará matka prispievala formou gastrolístkov nemožno tieto plnenia započítať ako platby titulom výživného. Odvolací súd poukazuje na výšku určenú výživného v sume XXX eur mesačne, ktorá skutočne je stanovená na minimálnej hranici a matkou akceptovaná. Je nesporné, že matka má výdavky na dieťa, pričom pod odôvodnenými potrebami dieťaťa je potrebné vidieť potreby týkajúce sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti, mimoriadne výdavky a náklady na dieťa vzťahujúce sa k tráveniu voľného času a prázdnin. Výživné tak, ako bolo určené rozhodne nie je nadštandardné vzhľadom na vek dieťaťa. Odvolací súd dáva do pozornosti otca aj skutočnosť, že po celú dobu výhradne matka zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 160 O.s.p. a povolil otcovi zročné výživné uhradiť formou splátok v primeranej výške. 12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).