Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/201/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515214650 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515214650.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: O. A., Š. XX, N., zastúpenej advokátkou JUDr. Soňou Markovičovou Kissovou, Námestie SNP 13, Bratislava, proti žalovaným: 1/ O. O., R. XX, N., 2/ A. O., R. XX, N., obaja zastúpení REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., Tichá 45, Bratislava, o zaplatenie 74.000 eur, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 7C/410/2015-71, zo dňa 1.4.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie schválil súdny zmier, ktorým sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 74.000 eur s tým, že žalovaná 1/ nebude od žalobkyne požadovať vrátenie finančných prostriedkov v celkovej výške 3.300 eur, ktoré zaslala na účet žalobkyne v mesačných splátkach od júna 2015 do februára 2016. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu titulom súdneho poplatku 444 eur. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou z 9.7.2015 domáhala voči žalovaným zaplatenia 74.000 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Strany sporu písomnými podaniami z 23.3.2016 a 24.3.2016 zhodne navrhli schváliť súdny zmier. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovaný súdny zmier nie je v rozpore s § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto ho v zmysle § 99 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O.s.p. schválil. O vrátení súdneho poplatku nerozhodol, nakoľko žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov; s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.“) zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie zvyšných 10 % súdneho poplatku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p., podľa ktorého, ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 3. Proti uzneseniu v časti uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok 444 eur podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie a žiadali uznesenie v napadnutej časti zrušiť. Uviedli, že žalobkyňa v Tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorým navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré je prílohou Žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, neuviedla príjem zasielaný žalovanou 1/ v pravidelných mesačných splátkach na základe ústnej dohody. Podrobnosti dohody, na základe ktorej žalovaná 1/ zasielala žalobkyni nemalú sumu finančných prostriedkov každý mesiac, súdu prvej inštancie uviedli už vo vyjadrení k návrhu vo veci samej z 27.8.2015. Považovali za potrebné doplniť, že v čase podania Žiadosti, t.j. do 27.7.2015 žalovaná 1/ plnila predmetnú dohodu druhým mesiacom, pričom zaslala na účet žalobkyni za mesiac jún 2015 sumu 800 eur a za mesiac júl 2015 sumu 500 eur. Ďalej uviedli, že žalovaná 1/ dohodu nikdy nerozporovala, a preto zo strany žalobkyne nemohli byť žiadne pochybnosti o úmysle žalovanej 1/ pokračovať v plnení dohody. Samotná dohoda bola zohľadnená aj vo výroku napadnutého uznesenia, z ktorého mali za zrejmé, že žalovaná 1/ zasielala mesačne v priemere 412 eur, a že žalobkyňa si ponechá celkovú sumu 3.300 eur zaslaných na jej účet, ako aj to, že mesačný príjem žalobkyne nebol v takej výške, ako uviedla v Žiadosti. S poukazom na § 138 ods. 2 O.s.p. tvrdili, že majetkové pomery žalobkyne v čase konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. v čase podania Žiadosti ako aj v čase po rozhodnutí súdu o oslobodení od súdneho poplatku, neodôvodňovali jej oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Zdôraznili, že obsah Žiadosti nenamietali, nakoľko žalovaná 1/ zasielala finančné prostriedky na účet žalobkyne a preto mala vedomosť o jej majetkových pomeroch. Na základe uvedeného nebol z ich strany dôvod domnievať sa, že žalobkyňa požiada súd prvej inštancie o oslobodenie od súdnych poplatkov. 4. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní poukázali na to, že z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva aj to, že vrátia na účet žalobkyne 74.000 eur. Uviedli, že práve oni mali snahu ukončiť spor súdnym zmierom, ktorého obsahom je vrátenie finančných prostriedkov, t.j. už v čase podania návrhu na schválenie súdneho zmieru z 23.3.2016 bolo zrejmé, že žalobkyňa bude disponovať okrem iného aj sumou 74.000 eur a že jej majetkové pomery nebudú odôvodňovať jej oslobodenie od súdnych poplatkov. V danej súvislosti boli toho názoru, že žalobkyňa neuviedla v Žiadosti všetky príjmy a teda nemohli byť náležité posúdené ani jej majetkové pomery. Oslobodenie žalobkyne malo za následok uloženie poplatkovej povinnosti im podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Vzhľadom na uvedené boli toho názoru, že neboli dané dôvody na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žalobkyne, a teda im nemala byť uložená povinnosť uhradiť súdny poplatok 444 eur za jej žalobu. 5. O odvolaní žalovaných proti uzneseniu v napadnutej časti odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal uznesenie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné. 7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 74.000 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie žalobkyni uznesením č.k. 7C/410/2015-35, zo dňa 7.8.2015, priznal oslobodenie od súdnych poplatkov; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.8.2015. Žalovaní 1/ a 2/ v podanom odvolaní namietali, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie žalobkyne od súdnych poplatkov, pretože po podaní žaloby a žiadosti o oslobodenie žalovaná 1/ vyplatila žalobkyni v mesiaci jún 2015 sumu 800 eur a v mesiaci júl 2015 sumu 500 eur. Z tejto tvrdenej skutočnosti potom vyplýva ich obrana, že neboli v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. povinní platiť súdny poplatok, pretože ten by bola povinná zaplatiť žalobkyňa. 9. Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyni bolo súdom prvej inštancie právoplatne priznané oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle v tom čase platného § 138 ods. 2 O.s.p. Skutočnosti uvedené žalovanými 1/ a 2/ v podanom odvolaní (že po začatí konania zaplatila žalovaná 1/ žalobkyni v júni 2015 sumu 800 eur a v mesiaci júl 2015 sumu 500 eur) nemá vplyv na správnosť napadnutého uznesenia. Žalovaným 1/ a 2/ bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu z toho dôvodu, že žalobkyňa, oslobodená od súdneho poplatku, bola v konaní úspešná, keď súdnym zmierom dosiahla to, čoho sa podanou žalobou domáhala. 10. Pokiaľ by aj žalovaní 1/ a 2/ mali za to, že ich oznámenie o vyplatení sumy 800 a 500 eur v júni a júli 2015 je potrebné považovať za podnet na odňatie oslobodenia, odvolací súd poukazuje na to, že prijatie takejto sumy žalobkyňou zásadne nezmenilo jej majetkovú a sociálnu situáciu, ktorú je treba posudzovať aj vo vzťahu k výške poplatkovej povinnosti v danej veci (4.440 eur). Navyše skutočnosť, na ktorú žalovaní 1/ a 2/ poukazovali v podanom odvolaní a to, že na základe súdneho rozhodnutia bude žalobkyni vrátená suma, ktorú si proti žalovaným 1/ a 2/ uplatnila, nemá na oslobodenie od súdnych poplatkov žiaden vplyv. Zmyslom oslobodenia od súdnych poplatkov totiž je umožniť osobe, ktorej majetková situácia v čase vzniku poplatkovej povinnosti neumožňuje zaplatiť súdny poplatok, domôcť sa svojho práva na súde, čo sa v tomto konaní žalobkyni aj podarilo. Námietky žalovaných 1/ a 2/, že po skončení konania vydajú žalobkyni uplatnené bezdôvodné obohatenie, čím sa zlepší jej finančná situácia, už na prejednávanú vec nemajú preto žiaden vplyv. 11. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zohľadnil, že žalobkyňa ako poplatníčka podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1192 Zb. bola od poplatku oslobodená a že jej žalobe bolo vyhovené a preto povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu uložil žalovaným 1/ a 2/ (vo výške určenej podľa § 11 ods. 7 zák. č. 71/1992 Zb., t.j. 444 eur), ktorú sú podľa § 2 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne. Z týchto dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).