Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/209/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515217264 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515217264.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W. a otec - U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, M., zastúpený JUDr. Zuzanou Katkovčinovou, advokátkou so sídlom Štefánikova 17, Humenné, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 12.01.2017, č.k. 20P/195/2015-470, v spojení s opravným uznesením č.k. 20P/195/2015-522 zo dňa 09.03.2017 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 20P/195/2015-522 zo dňa 09.03.2017 sa v napadnutej časti m e n í tak, že Otec je povinný prispievať na výživu maloletej W. O., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc 01.09.2015. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 30.11.2017 v celkovej výške X.XXX eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po XXX eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.01.2018 pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamieta. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 12.01.2017, č.k. 20P/195/2015-470 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú W. O., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne počínajúc dňom 01.09.2015, ktorú uložil otcovi uhrádzať vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 31.01.2017 v sume X.XXX eur povolil otcovi splácať mesačnými splátkami po XXX eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom február 2017 pod stratou výhody splátok. Návrh otca zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 5C/64/09-100 zo dňa 26.04.2010 v časti o výživnom na maloletú. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie posúdil podanú námietku zaujatosti otca voči sudkyni v súlade s ust. § 49 ods. 1, 3 , § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 3 a vyhodnotil ju ako nedôvodnú, nakoľko podanie otca nespĺňa náležitosti podľa prvej vety § 52 ods. 2 C.s.p. a uplatnená námietka spočívala v procesnom postupe sudkyne a jej rozhodovacej činnosti. Súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď mal po vykonanom a doplnenom dokazovaní preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynulo osem rokov, za ktoré obdobie sa osobný stav matky nezmenil, od septembra 2016 má o jednu vyživovaciu povinnosť menej, jej príjem sa podstatným spôsobom zvýšil, keďže po skončení rodičovskej dovolenky riadne pracuje. Konštatoval, že u matky došlo k výraznému zhoršeniu jej zdravotného stavu, liečenie ktorého jej podstatným spôsobom odčerpáva finančné prostriedky, pričom matka naďalej býva v byte jej otca. Súd prvej inštancie mal preukázané, že na strane otca zmena pomerov súvisí so skončením posledného pracovného pomeru v A., s.r.o., uzavretím ďalšieho manželstva a následným odsťahovaním sa do M. za manželkou, s ktorou podľa vlastného vyjadrenia od mája 2015 nežije v spoločnej domácnosti, bývanie si rieši príležitostne, s manželkou je v rozvodovom konaní. Zároveň konštatoval, že otcovi odpadla vyživovacia povinnosť k synovi W., otec bol dlhodobo nezamestnaný, pracoval len na dohodu o pracovnej činnosti a v pracovnom pomere je od novembra 2016. Mal za to, že otec nepreukázal, že v súvislosti so zdravotnými problémami má zvýšené výdaje. Súd prvej inštancie mal preukázané, že maloletá W. úmerne veku vyrástla, na jej strane nastala posledná podstatná zmena pomerov jej nástupom do 1. triedy, čím sa zvýšili jej potreby. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného k maloletej W. nie je dôvodný a návrh matky na zvýšenie výživného je podaný dôvodne, vyhovel mu čiastočne, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca podľa návrhu kolízneho opatrovníka na sumu XXX eur mesačne od 01.09.2015, t.j. od preukázateľnej zmeny pomerov, ktorá na strane maloletej nastala jej nástupom na povinnú školskú dochádzku. Za nesporné mal, že potreby žiakov základnej školy sú podstatne vyššie ako detí predškolského veku a mal preukázané zvýšené náklady súvisiace so školskou činnosťou dieťaťa i s jeho nepriaznivým zdravotným stavom. Náklady dieťaťa vyčíslené matkou považoval za primerané. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal na osobnú opateru matky o maloletú, na ktorej sa otec nepodieľa a skutočnosť, že terajšia výška výživného je už neprimeraná odôvodneným potrebám maloletej, vzhľadom na jej potreby i s poukazom na infláciu v danom období. Nezohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť z dôvodu, že otec si musí byť vedomý, že sa o každé svoje dieťa musí rovnako starať. Konštatoval, že každý rodič je povinný vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatok finančných prostriedkov na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť a až po splnení tejto povinnosti finančné prostriedky, ktoré mu zostanú, môže použiť na zabezpečenie vlastných potrieb. Mal za to, že takéto úsilie otec nepreukázal, keďže je v produktívnom veku, jeho zdravotný stav mu nesťažuje uplatnenie sa v pracovnom procese a ani mu účelovo neodčerpáva finančné prostriedky (napr. za lieky nehradené poisťovňou, diétne stravovanie a pod.), teda je schopný riadne pracovať. Neprihliadal na predložený dôkaz, zákazkový list na okuliare a správu, neobsahujúcu dátum bez posúdenia možnosti zistenia dátumu jej vystavenia, z ktorej žiadne obmedzenia, čo sa týka jeho pracovnej činnosti, nevyplývajú. Rovnako konštatoval, že otec nepreukázal tvrdenie, že má problémy pracovať vo výškach. Výživné v sume XXX eur mesačne považoval za primerané veku a z neho plynúcim odôvodneným potrebám maloletej, ale aj pomerom zisteným na strane rodičov vychádzajúc u otca z jeho potenciálneho príjmu. Prihliadol na nezamestnanosť otca od 14.12.2012, na skutočnosť, že jeho posledný pracovný pomer bol skončený zamestnávateľom pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny dňa 28.09.2012 a konštatoval, že paralelne s konaním o zvýšenie výživného na maloletú W. prebieha na Okresnom súde Žilina konanie o zvýšenie výživného na Y. P., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom súd rozsudkom zo dňa 03.10.2016, č.k. 9P 138/2014-437 zvýšil výživné na Y. na sumu XXX eur mesačne od 01.09.2013. Zohľadnil odôvodnenie predmetného rozsudku, z ktorého vyplýva, že dokazovaním k príjmovým, sociálnym a majetkovým pomerom otca súd zistil, že z jeho posledného pracovného pomeru skončeného pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, kde pracoval ako stavebný technik, okrem preukázanej mzdy mu boli vyplácané aj ďalšie cestovné náhrady v priemernej výške X.XXX eur mesačne. Nehnuteľný majetok, ktorý vlastnil v podobe 1 chaty spolu s príslušným pozemkom, otec daroval v júni 2014 svojmu bratovi. Po uzavretí manželstva býva v byte manželky, ktorý táto pôvodne nadobudla v dedičskom konaní po svojej matke bezodplatne vo vzťahu k ostatným dedičom a neskôr ho previedla darovacou zmluvou zo dňa 27.11.2013 na svojho brata s tým, že otec a jeho manželka v tejto nehnuteľnosti naďalej bývajú, podľa ich tvrdenia bezplatne. Skutočnosť, že si otec zmenil trvalý pobyt sa javí byť špekulatívna. Otcov preukazovaný príjem nepostačuje na pokrytie jeho najnevyhnutnejších výdavkov, pretože by na svoju výživu nemal žiadne finančné prostriedky. Na základe uvedeného dospel k záveru, že na strane otca musí existovať ďalší nešpecifikovaný príjem, ktorý pokrýva jeho nevyhnutné či oprávnené potreby, ktorý však môže byť aj zdrojom pre výživné na maloletú W.. Konanie otca vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a zárobku v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ako konanie účelové, smerujúce k preukazovaniu podstatne nižšieho príjmu (v rozpore so skutočne dosiahnutým príjmom) s cieľom neplatenia vyššieho výživného na maloletú. Rovnako vyhodnotil aj skutočnosť, že otec má pôžičky. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 31.01.2017 vyčíslil v sume X.XXX eur (XXX eur - XXX eur x 17 mesiacov) , o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 232 ods. 3,4 C.s.p., keď otcovi povolil zročné výživné splácať v mesačných splátkach po XXX eur spolu s bežným výživným počnúc februárom 2017 pod stratou výhody splátok. Konštatoval, že otec o prebiehajúcom konaní vedel a mal si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletej W. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, t.j. XX,XX . eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil mu uskutočňovať patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho záveru, keďže súd neúplne zistil skutočný stav veci, keď nezohľadnil jeho skutočné majetkové pomery a celkovú životnú úroveň, nedostatočne sa vysporiadal s relevantnými skutočnosťami ohľadom jeho príjmu, resp. majetkových pomerov a jeho zdravotného stavu. Tvrdenia matky o tom, že neprispieval dieťaťu, považoval za nepravdivé a zavádzajúce z dôvodu, že dcére kúpil detský kočík v sume XXX eur a zároveň jej vložil na účet sumu XXX eur na zabezpečenie základných potrieb, počas tehotenstva matky zadarmo a svojpomocne jej zrekonštruoval byt, v ktorom býva ona s deťmi. Nesúhlasil s tvrdením o jeho výkone práce so zaradením stavbyvedúci a, že mal tri mesiace pracovať v A.. Dal do pozornosti, že od 14.11.2012 je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR v M., s úradom pravidelne spolupracoval až dokiaľ uzatvoril pracovný pomer so súčasným zamestnávateľom. Vyslovil názor, že výška určeného výživného bola viac ako dostačujúca pre zabezpečenie potrieb maloletej W. aj v súvislosti s jej nástupom na povinnú školskú dochádzku s prihliadnutím na jeho životnú úroveň a majetkové pomery. Poukázal na porovnanie nákladov a výživného na W. a jej XX ročného brata T., na ktorého výživu prispieva jeho otec sumou XXX eur mesačne. Spochybnil matkou preukázané výdavky na maloletú W., ktoré sú vyčíslené a preukázané len za obdobie od nástupu do školy, pričom podľa jeho výpočtu mesačné náklady na dieťa činia XX,XX eur. Iné náklady v súvislosti so školou matka nepreukázala. Namietal opodstatnenosť výdavku na úhradu životného poistenia v sume XX,XX eur a poistenia proti krádeži vo výške XX eur ako nevyhnutného výdavku. Dal do pozornosti potrebu pripočítať k príjmom matky aj daňový bonus a rodinné prídavky. Uviedol, že nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, po odsťahovaní sa od manželky, prespával u kamarátov a známych, aktuálne býva v jednej izbe u kamaráta Mgr. F. G., jeho výdavky na bývanie činia XX eur mesačne. Poukázal na to, že prenájom jednoizbového bytu v M. sa pohybuje v rozpätí sumy XXX až XXX eur mesačne. Uviedol, že dd 03.11.2016 je zamestnaný v spoločnosti F. L., s.r.o. v M. ako pomocný robotník s hrubou mesačnou mzdou vo výške XXX eur, dovtedy bol evidovaný ako nezamestnaný na ÚPSVaR a pracoval na dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutou mzdou vo výške XX eur. Jeho dlhodobá neschopnosť nájsť si prácu sa odvíja od regiónu, v ktorom žije a jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Uviedol, že prácu si hľadal aktívne aj prostredníctvom úradu. Poukázal na to, že od 27.02.2017 je pacientom psychiatrickej ambulancie s diagnózou stredne ťažkej depresie z dôvodu nervového zrútenia, depresií a suicidiálnych sklonov v dôsledku šikany matky a súdnych rozhodnutí. Poukázal na pripojené doklady o úhrade liekov, keďže lekár mu nemôže dať k dispozícii akékoľvek správy o jeho psychickom stave a z dôvodu obavy zneužitia informácii matkou. Okrem toho má zvýšenú nervovo-svalovú dráždivosť a nenávratnú degeneráciu medzistavcovej platničky a trvalé poškodenie chrbtice, čo mu zhoršilo pracovný výkon. Jeho výdavky na lieky predstavujú mesačne sumu XX eur. Nesúhlasil s tvrdením, že predchádzajúci pracovný pomer ukončil dobrovoľne, resp. pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Potvrdil, že so zamestnávateľom sa dostal do konfliktu z dôvodu jeho nesúhlasu s technologickými postupom, na čo mu zamestnávateľ poslal poštou Dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú odmietol podpísať a následne s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer okamžite z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav, nakoľko vychádzal zo skutočností uvedených v odôvodnení iného rozhodnutia rozsudku Okresného súdu v N. zo dňa 03.10.2016 č.k. 9P 138/2014-437 a jeho príjmu zo spoločnosti A., s.r.o. vo výške X.XXX eur, čo sa nezakladá na pravde, keďže v tejto spoločnosti nikdy nepracoval ako stavebný technik, ale so zaradením stavebného robotníka so základnou mzdou vo výške XXX eur s nárokom na preplácanie cestovných náhrad. Namietal, že súd prvej inštancie pri určení potencionálneho príjmu vychádzal z príjmu, ktorý nikdy nedosahoval. Zdôraznil, že má ukončené stredné odborné učilište strojárske v A., v odbore stavebníctvo - murár, doplnené večerným dvojročným nadstavbovým štúdiom ukončeným maturitnou skúškou so zameraním výroba stavieb, ktoré vzdelanie nepostačuje na výkon práce na pozícii stavbyvedúceho s predpokladaným vysokoškolským vzdelaním a skúškou odbornej spôsobilosti. Za vylúčené považoval, aby súd vychádzal z príjmu dosahovaného v roku 2012, ktoré náležite neskúmal. Jeho zmena osobného stavu a presťahovanie sa do M. nesúvisia s ukončením pracovného pomeru. Pokiaľ ide o prevod jemu patriacej nehnuteľnosti v podiele 1, svojmu bratovi, zdôraznil, že išlo o chátrajúcu chatku, ktorá si vyžadovala kompletnú rekonštrukciu, ktorú si nemohol dovoliť a jeho bývalá manželka ako spoluvlastníčka nejavila o chatku záujem. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal riadne okolnosťami prevodu bytu jeho manželky, nakoľko išlo o jej výlučné vlastníctvo k bytu, ktorý nadobudla v dedičskom konaní. Uviedol, že s manželkou v byte už nebýva, keďže ukončili spolužitie aj z dôvodu, že bol nútený neustále si požičiavať peniaze na úhrady výživného. Poukázal na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi Y. P., súdom určené vo výške XXX eur mesačne, voči ktorému rozhodnutiu podal odvolanie a ktoré odvolacie konanie prebieha. Nie je v jeho reálnych možnostiach platiť výživné v uvedených sumách na dve maloleté deti spolu so splátkami zročného výživného. Namietal, že súd prvej inštancie nevychádzal pri určení výšky výživného podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Napadnutý rozsudok považoval za zmätočný v časti hodnotenia jeho nešpecifikovaného príjmu a súčasne pôžičiek poskytovaných fyzickými osobami. Hodnoverným spôsobom preukázal odkiaľ má finančné prostriedky na úhrady výživného a svojho živobitia. Namietal, že súd skúmal len majetkové pomery na jeho strane, keď k zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá má aktuálne príjem vo výške X.XXX eur mesačne, pracuje ako zdravotná sestra. Nesúhlasil so zohľadňovaním čerpaného úveru matkou za účelom rekonštrukcie bytu a výdavku na služby mobilného operátora vo výške XX eur. Spochybnil zdravotné problémy matky z dôvodu, že pri takom závažnom zdravotnom stave by nemohla vykonávať prácu zdravotnej sestry. Vyslovil názor, že len uplynutie času od poslednej úpravy výživného nemôže byť dôvodom na jeho zvýšenie, ak pôvodne stanovená výška výživného je postačujúca na úhradu potrieb dieťaťa. Považoval za nesprávne konštatovanie, že je v produktívnom veku, jeho zdravotný stav mu nesťažuje uplatnenie sa v pracovnom procese a nepreukázal úsilie na zabezpečenie si práce a príjmu. Poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že by sa úmyselne vyhýbal zamestnaniu a sám sa vzdal zamestnania trvalého charakteru s vyšším zárobkom. Uviedol, že vzhľadom na zdĺhavosť súdneho konania mu vznikol dlh na zvýšenom výživnom vo výške X.XXX eur, ktorá skutočnosť bude mať pre neho fatálne následky v prípade, ak rozhodnutie nebude zmenené. Mal za to, že súd pri splátkach zročného výživného nezvažoval jeho reálne možnosti. Poukázal na predložené pripojené lekárske správy v odvolacom konaní, fotokópie zmlúv o poskytnutých pôžičkách jeho manželke v rokoch 20121 až 2013 a rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 05.12.2016 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci a určenej advokátke na zastupovanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 4. Matka vo vyjadrení na odvolanie otca zdôraznila, že otec žiadnym spôsobom nezabezpečuje potreby maloletej. Uviedla, že kočík pre maloletú zaplatila stará matka zo strany otca, dieťa dostávalo dary od príbuzných, zložená suma XXX eur na účet predstavovala výživné pre maloletú priznané rozhodnutím o určení otcovstva. Potvrdila, že otec jej pomohol vymaľovať byt a presunúť nábytok, náklady na rekonštrukciu si hradila sama. Nesúhlasila s výpočtom mesačných nákladov na dieťa v sume XX,XX eur, keď len doprava pre dieťa (električenka) predstavuje sumu XX,XX eur. Zdôraznila, že náklady na dieťa predstavujú stravu, oblečenie, bývanie, bežné potreby, družina, korčule, bicykel a ostatné. Uviedla, že životné poistenie s úrazovým založila v dobe, keď začala pracovať, považovala to za rozumné rozhodnutie. Trvala na vyjadrení, že otec si aktívne prácu nehľadal. Poukázala na predchádzajúce súdne konanie o znížení výživného na maloletú, ňou preukazované pracovné ponuky aj mimo regiónu otca, jeho nezamestnanosť spolu s manželkou a možnosť platiť dva byty, výkon jeho týždňových prác mimo bydliska. Spochybnila tvrdenie otca o jeho závažných diagnózach. Uviedla, že pokiaľ ide o psychiatrické diagnózy, ktoré otec uvádza, tento typ diagnózy si vyžaduje hospitalizáciu, diagnózu tetánia má aj jej starší syn, ide o zvýšenú nervovú dráždivosť spôsobenú nedostatkom horčíka a draslíka s potrebou užívania týchto doplnkov. Vyslovila názor, že ak by mal otec ďalšiu diagnózu (poškodenie platničiek a chrbtice) závažnú, bola by mu ponúknutá operácia, a bol by nútený vec riešiť. Otcom prezentované zdravotné problémy neznamenajú, že môže byť pasívny. Dôrazne nesúhlasila s vyjadrením, že otca šikanuje. Poukázala na to, že v období ich spolužitia otec vykonával prácu stavbyvedúceho. Spochybnila darovanie nehnuteľnosti otca svojmu bratovi, keďže kúpnu cenu za nehnuteľnosť mal otec vyplatenú, avšak spísali si darovaciu zmluvu. Poukázala na výšku jej príjmu, ktorý sa navyšuje príplatkami za sviatky, pričom jej bežný príjem činí XXX eur. Nesúhlasila so spochybňovaním jej zdravotného stavu otcom. Uviedla, že podstupuje operáciu očí, s čím má spojené výdavky. Má isté zdravotné obmedzenia, ale snaží sa fungovať a pracovať. Nesúhlasila s argumentmi otca o splátkach zročného výživného z dôvodu, že otec vedel, že prebieha konanie o zvýšení výživného, mal si odkladať peniaze na zaplatenie výživného, mal predať svoje majetky a nie darovať. So znížením výživného na otcom navrhovanú sumu nesúhlasila z dôvodu, že otec nie je invalidným dôchodcom, nemá vážne zdravotné obmedzenia, správa sa nezodpovedne, zo špekulatívnych dôvodov nepriznáva svoj príjem, snaží sa zakryť svoj skutočný príjem. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Konštatoval, že zvýšenie výživného je v záujme maloletej a v súlade s jej odôvodnenými potrebami ,aj vzhľadom na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba osem rokov a maloletá je žiačkou 2. triedy základnej školy. 5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 6. Súd prvej inštancie správne, pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. posudzoval zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa a rodičov. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, avšak odvolací súd sa domnieva, že odvolacie námietky otca sú čiastočne dôvodné. 7. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zák. o rodine). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov na strane dieťaťa, ktoré v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom bolo vo veku jedného roka a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo žiakom 2. ročníka základnej školy a správne vyhodnotil zmenu pomerov aj v súvislosti s prirodzeným rastom dieťaťa a narastajúcimi nákladmi na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb. Tu je potrebné zdôrazniť, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Odôvodnenými potrebami sú bežné potreby, náklady na stravu, ošatenie, školské a mimoškolské aktivity a aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletého priebežne zvyšujú. 8. V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že matka v konaní riadne vyčíslila a preukázala odôvodnené potreby dieťaťa (platby za poplatky v škole, stravu v škole, poplatok za školský klub, nákup zošitov, školu v prírode, cestovné poplatky) a vzhľadom na fyzický vek maloletej tieto náklady treba považovať za dôvodné. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje rodič v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale aj posúdenie jeho schopností a možností. S poukazom na uvedené, odvolací súd zastáva názor, že výška výživného XXX eur mesačne zohľadňuje vek a potreby maloletej, aj s prihliadnutím na príjmy otca a jeho schopnosti a možnosti. Odvolací súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec bol od 14.11.2012 evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, v roku 2014 vykazovala obchodná spoločnosť U. M., s.r.o. , ktorej bol spoločníkom a konateľom základ dane vo výške XXX,XX eur a v roku 2016 vo výške XXX,XX eur. Jeho ďalší príjem činil v roku 2014 v priemere sumu XX,XX eur, v roku 2015 v priemere XX,XX eur a v roku 2016 mal vyplatenú jednorázovo sumu XXX eur. Rovnako je nesporné, že na základe Dohody o pracovnej činnosti uzavretej dňa 03.07.2015 mal vyplácanú odmenu za prácu X,XX eur/ hod. brutto a od januára 2016 vo výške X,XX eur /hod., t.j. XXX eur mesačne brutto. Porovnaním výšky príjmu otca v čase predchádzajúcej úpravy výživného, kedy dosahoval príjem XXX,XX eur v priemere mesačne, odvolací súd konštatuje, že jeho príjem sa znížil, avšak poukazuje na ďalšie podstatné okolnosti a skutočnosti, na ktoré správne prihliadal aj súd prvej inštancie. V prvom rade je potrebné uviesť, že otec napriek tomu, že si bol vedomý vyživovacej povinnosti k maloleté dieťaťu bol dlhodobo nezamestnaný a v prípade, že uzavrel dohodu o pracovnej činnosti, príjem dosahoval minimálny. Otec sám prezentoval svoje ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, z čoho je zrejmé, že mal možnosť pracovať jednak vo svojom odbore a v prípade núdze aj mimo neho. V roku 2016 sa jeho príjem čiastočne zvýšil na sumu XXX eur mesačne brutto a aktuálne dôvodí jeho nezamestnanosťou. Odvolací súd poukazuje na povinnosť otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť a je odkázané na príspevky na výživu svojimi rodičmi. Povinnosťou otca je teda vykonávať prácu a zabezpečiť si príjem, či už z trvalého pracovného pomeru alebo z inej brigádnickej činnosti za účelom získania príjmu v rozsahu, z ktorého bude schopný uspokojovať nielen svoje potreby, ale aj potreby svojho maloletého dieťaťa. Odvolací súd súhlasí s argumentom otca o ťažšom hľadaní si práce v regióne, v ktorom žije, avšak dáva mu do pozornosti, že otec musí vyvinúť maximálne úsilie a prácu si zabezpečiť tak, aby mohol výživné na dieťa plniť v primeranej výške. Pokiaľ otec zdôrazňuje a argumentuje, že pracovný pomer v roku 2012 neukončil so spoločnosťou A., s.r.o. dohodou a nevzdal sa dobrovoľne práce, odvolací súd poznamenáva, že z listinných dôkazov predložených otcom je nesporne zrejmé, že zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer na základe porušenia pracovnej disciplíny. Príčiny a dôvody tohto postupu zamestnávateľa odvolací súd v danom konaní nevyhodnocuje. V prípade, ak otec nesúhlasil s Dohodou o skončení pracovného pomeru a následným okamžitým skončením pracovného pomeru, mal právne prostriedky na uplatnenie svojich nárokov, čo však v konaní nepreukázal. Skutočnosť, že s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer z uvedeného dôvodu aj odvolací súd hodnotí tak, že svojim konaním zapríčinil stav, kedy bol bez príjmu. Rovnako je potrebné zohľadniť aj fakt, že otec na maloletú nad rámec výživného neprispieval, s dieťaťom sa nestretával, celá ťarcha starostlivosti o maloletú a zabezpečenie jej potrieb zostáva na matke. Pokiaľ otec namietal, že maloletej kúpil kočík, v minulosti prispel finančných prostriedkami, ktoré poukázal na účet a matke pomohol zrekonštruovať bývanie, odvolací súd na tieto námietky neprihliadal považujúc ich za nedôvodné. Spomínané príspevky boli realizované v čase, kedy bolo dieťa v útlom veku. Je potrebné poukázať aj na zohľadnenie oboma rodičmi vynakladaných nákladov na bývanie a zabezpečenie svojich potrieb. Pokiaľ otec argumentuje darovaním nehnuteľnosti, chaty, svojmu bratovi z dôvodu, že nehnuteľnosť bola v schátralom stave, odvolací súd na tento argument neprihliadal, nakoľko otec mal možnosť aspoň za zníženú sumu nehnuteľnosť predať a z nej nadobudnúť finančné prostriedky. Jeho námietku o nesprávnosti posúdenia predaja bytu, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve jeho manželky akceptoval, keďže len výlučný vlastník má právo nakladať so svojou nehnuteľnosťou podľa vlastného uváženia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil schopnosti a možnosti otca v súvislosti s jeho produktívnym vekom a zdravotným stavom. Z predložených lekárskych správ súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akým dátumom boli vyhotovené. V prípade, že otec doložil aktuálne lekárske správy v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd konštatuje, že zo záverov lekárskych správ nie je zrejmé a jednoznačné, že by otec mal také zdravotné obmedzenia, na základe ktorých by nemohol vykonávať aj menej fyzicky náročnú prácu. Ku zvýšeniu výšky výživného na maloleté dieťa je potrebné posúdenie zmeny pomerov aj na strane matky. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že u matky došlo ku zvýšeniu príjmu, nakoľko v čase poslednej úpravy výživného poberala rodičovský príspevok. Skutočnosť, že nastúpila do práce a má stabilný príjem, ktorý sa jej vzhľadom na prácu počas sviatkov zvyšuje, však nie je dôvodom vyhovenia návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa na sumu XX eur mesačne, ktorá suma v žiadnom prípade nemôže pokryť náklady na maloletú W. a predstavuje pri prepočte sumu X,X eur na deň, ktorá suma nemôže byť postačujúca pre zabezpečenie denných potrieb maloletej. Skutočnosť, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a aj napriek jej zdravotným problémom, ktoré preukázala, poskytuje dieťaťa všetko potrebné, nie je prípustné posúdiť jej vyšší príjem v jej neprospech a neprospech maloletej. Odvolací súd neprihliadal na čerpané pôžičky rodičov s poukazom na skutočnosť, že výživné na maloleté dieťa je prvoradou povinnosťou každého rodiča a má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Súd prvej inštancie, aj odvolací súd, prihliadol na všetky okolnosti, ktoré môžu odôvodniť zmenu vyživovacej povinnosti a tieto uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia. 9. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie, pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletej s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i schopnosti a možnosti na strane otca, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného, podľa § 388 C.s.p zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. 10. Odvolací súd dopĺňa, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je prvoradá povinnosť každého rodiča a tento si ju musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Ak by mala aj matka taký postoj k plneniu vyživovacej povinnosti ako otec maloletého dieťaťa, vznikla by otázka, kto by zabezpečil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Ak sa otec domnieva, že výživné bolo určené nadštandardne, odvolací súd k tomu udáva, že výživné bolo zvýšené v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého a nemožno ho považovať za nadštandardné. 11. Odvolací súd sa zaoberal námietkou otca, ktorou namietal porušenie práv účastníka konania v súvislosti s jeho námietkami o nedostatočne vykonanom dokazovaní a nesprávnom posúdení veci. Odvolací súd poukazuje na dôvody tohto rozhodnutia zohľadňujúce zmenu rozhodnutia napadnutého rozsudku a konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie a rozhodnutie riadne odôvodnil. 12. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti zročného výživného dospejúc k záveru, že zvýšením výživného odo dňa podstatnej zmeny pomerov na strane dieťaťa, t.j. nástupom na povinnú školskú dochádzku, teda od 01.09.2015, vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 30.11.2017 vo výške X.XXX eur (27 mesiacov x XXX eur). Vzhľadom k tomu, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletej plnil úhradami výživného za obdobie od septembra 2015 do decembra 2016 sumami po XXX eur mesačne (16 mesiacov, za obdobie od januára do apríla 2017 sumami po XX eur mesačne, a za obdobie od mája do novembra 2017 po XX eur mesačne, odvolací súd mu zo zročného výživného odpočítal realizované plnenia v celkovej výške X.XXX eur. Aplikujúc ust. § 232 ods. 3, 4 C.s.p. súd povolil splácať otcovi zročné výživné mesačnými splátkami po XXX eur mesačne prihliadajúc na spotrebný charakter výživného a aktuálnu situáciu na strane otca. 13. Odvolací súd vo zvyšku (zamietajúcej časti návrhu otca na zníženie výživného) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. považujúc ho za správny s poukazom na vyššie uvedené dôvody. Výška výživného navrhovaná otcom je neprimeraná veku a potrebám dieťaťa a schopnostiam a možnostiam otca. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. Odvolací súd poukazuje na charakter konania, ktorým je konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré konanie sa môže začať aj bez návrhu a v o ktorom konaní súd je povinný v zmysle § 35 C.m.p. zisťovať skutočný stav veci a podľa § 36 C.m.p. vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (vyhľadávacia zásada). To znamená, že súd je oprávnený ex offo začať konanie a povinný vykonávať dokazovanie. V konaniach upravených v C.m.p. súd o trovách konania rozhoduje podľa § 52 C.m.p., ak tento zákon neustanovuje inak, z dôvodu uplatnenej zásady, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Okrem prítomnosti verejného záujmu, ktorý je rozhodujúci, prečo sa v danom prípade nevychádza z koncepcie sankčného mechanizmu trov konania, ako je to v sporovom konaní, je jedným z dôvodov aj jednoznačnosť nastavenia miery úspechu, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov konania a prisúdiť aj viac (§ 40 C.m.p.). Pokiaľ otec žiada priznať trovy konania poukazujúc na priznanie mu právnej pomoci Centrom právnej pomoci, nemôže byť matka finančne penalizovaná vo forme nákladov za jeho právne zastúpenie, naviac, ak bola v konaní úspešná. Pokiaľ si otec zvolil právneho zástupcu na zastupovanie v danom konaní musel si byť vedomý vzniknutých nákladov. Aplikácia ustanovenia § 55 C.m.p. predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť náležite odôvodnená. Odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom na uvedené skutočnosti a okolnosti daného prípadu nejde o priznanie náhrady trov konania otcovi z dôvodu, že by to bolo spravodlivé. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).