Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/540/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515222371 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515222371.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloletú: I. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - H. S., bytom X., P. XX, otec - O. S., bytom X., K. 8, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/268/2015-53 zo dňa 18.05.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného zo sumy 200 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie konštatoval, že nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletú. Skutočnosť, že otec opieral svoj nárok na zníženie výživného pribudnutím jednej ďalšej vyživovacej povinnosti nevyhodnotil súd prvej inštancie ako dôvod na zníženie výživného. Na strane otca nedošlo k žiadnej dlhodobej alebo trvalej zmene zdravotného stavu, pre ktorý by nemohol vykonávať zárobkovú činnosť ani úbytky jeho zručnosti a schopnosti pre výkon zárobkovej činnosti, napr. následkom veku. Súd prvej inštancie uviedol, že je nemysliteľné, aby sa otec domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu narodenému z jeho rozvedeného manželstva, pritom sa finančne podieľal na uspokojovaní potrieb partnerkiných detí, ku ktorým nemá vyživovaciu povinnosť a zároveň aj na úhrade na úhrade celkových nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti, aj keď v nej býva, ku ktorej nemá vlastnícky vzťah. Nemôže byť tiež zohľadnená okolnosť, že otec sa stretáva v širšom rozsahu s maloletou než je styk určený súdom, pretože povinnosťou rodiča, ktorý nežije s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti a s dieťaťom sa len pravidelne, či nepravidelne stretáva je zabezpečiť mu počas pobytu v jeho domácnosti riadne všetky jeho potreby. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že možnosti a schopnosti otca pre plnenie doterajšieho výživného sa narodením dieťaťa v jeho terajšom partnerskom vzťahu nezmenili, keď zároveň sa ani u maloletej potreby neznížili, práve naopak, tieto sa postupne zvyšujú v dôsledku jej intenzívneho fyzického a psychického vývoja. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď v odvolaní zopakoval obsah svojho návrhu a prednesy na pojednávaní súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že jeho partnerka je na rodičovskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a po vzájomnej dohode platí potom on zálohové platby za plyn a elektrinu a zaplatil aj jednorazový ročný poplatok za odvoz smetí. Tiež prispieva na stravu. Poukázal na status jeho partnerky, ktorá je rozvedená, z predchádzajúceho manželstva má tri deti, z ktorých dcéra študuje na vysokej škole, má samostatnú domácnosť, jeden zo synov študuje na strednej škole a druhý na základnej škole. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že sa finančne podieľa na výchove a výžive jej detí je neopodstatnené. Je pravdou, že prispieva na stravu, avšak je ťažko vyčleniť, ktorá časť stravy je hradená z jeho peňazí. Neprispieva deťom partnerky ani na oblečenie, školské potreby, ani na žiadne školské aktivity. Pri jeho príjme by to nebolo možné. Uviedol, že bol zaskočený skutočnosťou, že súd sa zaoberal podrobnejšie finančnými a rodinnými pomermi jeho partnerky, pričom jeho bývala manželka ani na opakovanú výzvu nepredložila požadované doklady o svojom príjme. Podľa dohody trávi s dcérou každý druhý víkend, berie si ju aj cez prázdniny, on aj jeho rodičia kupovali dcére nejaké časti oblečenia, ktoré potom poslali k jej matke, matka toto vrátila, že nič nepotrebuje. Matka ho neinformovala ani o zdravotnom stave dcéry, keďže ani počas troch mesiacov nemala čas ju objednať, tak ju objednal on a išiel s ňou na kontrolu, bol znepokojený, že dcéra by mala absolvovať liečenie, čo matka odmieta. Dcéra je liečená na obezitu a vo veku 8,5 rokov má hmotnosť 49 kg. Navyše zistil, že je na hodine telesnej výchovy spravidla ospravedlňovaná a obáva sa, že je to z dôvodu, že sa hanbí pred spolužiakmi. Bol s ňou na ošetrení u zubára, kúpil jej aj nejaké školské potreby. Jeho rodičia viackrát chodili hneď po vyučovaní, ešte pred obedom pre dcéru a matka ju vyzdvihla až večer. Jeho príjem sa síce zvýšil od posledného rozhodnutia o výživnom o 52 eur, ale mu pribudla vyživovacia povinnosť na ďalšie dieťa, u matky sa zvýšil príjem o 260 eur mesačne, pričom potreby maloletej sa ani nezvýšili ani neznížili. Aj napriek jeho finančnej situácii sa chce podieľať na zabezpečovaní starostlivosti o dcéru a v prípade svojich možností je ochotný prispieť na jej mimoriadne potreby. Žiadal preto vyhovieť svojmu návrhu a znížiť výživné na sumu 120 eur od právoplatnosti rozsudku. 3. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. 4. Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 8. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 17P/268/2015-53 zo dňa 18.05.2016 s použitím príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú I. S., nar. XX.XX.XXXX. 9. Zároveň odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci sa začalo dňa 11.11.2015, pričom na konanie sa aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016, zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych veciach, akým je aj predmetné konanie boli upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť tiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy zákona (zákon č. 99/1963 Zb.) Občianskeho súdneho poriadku a novej právnej úpravy (zákon č. 161/2015 Z.z.) Civilného mimosporového poriadku. V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších - zrušených predpisov. Naviac, princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov, vykonaných v prebiehajúcich konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. 10. Vzhľadom na zakotvenie princípu okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem do samotného paragrafového znenia C.m.p. podľa § 395 ods. 1 C.m.p., odvolací súd uvádza namiesto pojmov súd prvého stupňa použitý v rozhodnutí súdu prvej inštancie i následne v podaniach účastníkov pojmy súd prvej inštancie, maloleté dieťa, otec, matka a kolízny opatrovník. 11. Pri posudzovaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. S námietkami, ktoré otec maloletej v odvolaní uvádza sa vyporiadal súd prvej inštancie v rozhodovaní vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní starostlivosti o maloleté deti je prioritný záujem maloletého dieťaťa a nie záujem rodiča. K posudzovaniu potrieb maloletej pristupoval súd prvej inštancie správne, keď pri posudzovaní odôvodnených potrieb treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a o primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické. Odvolací súd, zhodne ako súd prvej inštancie, pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti otcovi nemohol vyhodnotiť ako dôvod pre zníženie vyživovacej povinnosti, keď týmto neboli obmedzené schopnosti a možnosti otca maloletej. Každý rodič je povinný svojmu dieťaťu zabezpečiť nielen výživné, ale ho aj uživiť. V tejto súvislosti je potom potrebné zvážiť, koľkým deťom je rodič spôsobilý zabezpečiť uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a splniť si vyživovaciu povinnosť. Zníženie výživného je proti záujmu maloletého dieťaťa, keď vekom potreby maloletého dieťaťa narastajú a vyživovaciu povinnosť nie je možné presúvať len na druhého rodiča. Za situácie, že maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou, treba prihliadnuť i na mieru starostlivosti matky o maloletú. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky otca ako nedôvodné. 12. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne podľa § 387 C.s.p. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).