Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/124/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515222807 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515222807.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobkyne: T. Y., L. XX, B., zastúpenej advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, Trenčianska 17, Bratislava, proti žalovanému: Š. J., S. XX, J., zastúpenému JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, o zrušenie BSM za trvania manželstva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 56C/955/2015-13, zo dňa 15.1.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) žalobkyne T. Y., rod. Y., nar. XX.X.XXXX a žalovaného Š. J., nar. X.X.XXXX, ktoré vzniklo uzavretím manželstva 17.7.2010 v Bratislave; žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 20.11.2015 domáhala zrušenia BSM za trvania manželstva so žalovaným z dôvodu, že žalovaný získal oprávnenie podľa osobitného predpisu ako podriadený finančný agent a zároveň je držiteľom živnostenského oprávnenia. 3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania výsluchmi sporových strán, sobášnym listom, výpisom zo živnostenského registra a výpisom z Registra agentov a finančných poradcov zistil, že strany sporu uzavreli dňa 17.7.2010 v Bratislave manželstvo; z manželstva sa narodili dve deti, C. a P., obaja nar. XX.X.XXXX. Mal za preukázané, že žalovaný nadobudol 1.5.2003 oprávnenie na výkon živnostenskej činnosti a že je od 29.5.2014 pod reg. č. XXXXX zároveň evidovaný v Registri finančných agentov a finančných poradcov Národnej banky Slovenska ako podriadený finančný agent PARTNERS GROUP SK, s.r.o. Pri vyhovení žaloby vychádzal z toho, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia BSM so žalovaným, keď so získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie BSM súdom. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie v konaní zisťoval, či jedna zo strán sporu získala oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V konaní mal za nesporne preukázané, že žalovaný získal 1.5.2003 živnostenské oprávnenie s tam špecifikovaným predmetom činnosti a skonštatoval, že § 2 zákona č. 455/1991 Z.z. vymedzuje živnostenské podnikanie tak, že živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Poukázal tiež na to, že žalovaný je od 29.05.2014 zároveň pod reg. č. XXXXX evidovaný v Registri finančných agentov a finančných poradcov Národnej banky Slovenska ako podriadený finančný agent PARTNERS GROUP SK, s.r.o. 4. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM; dodal, že žalobkyňa je pritom zamestnancom, nevykonáva živnostenskú ani podnikateľskú činnosť. Uviedol tiež, že zrušenie spoločnej domácnosti bez ďalšieho súvisiaceho faktora automaticky neodôvodňuje zrušenie BSM a zdôraznil, že v danom prípade sú žalobkyňou preukázané dôvody pre uplatnenie predmetnej žaloby závažné. Dôvodil aj tým, že strany už nevedú spoločnú domácnosť, žalobkyňa nemá žiadne informácie o chode podnikania, o aktívach ani pasívach podnikateľskej činnosti žalovaného a že žalobkyňa nie je oboznámená s tým, či žalovaný vykazuje straty s tým, že finančné následky konania žalovaného by mali dopad na majetkovú sféru celej rodiny. 5. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia § 148a ods. 1, ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel a s poukazom na žalobkyňou prebratú funkciu ochrany rodiny pred prípadnými veriteľmi žalovaného skonštatoval, že za danej dôkaznej situácie by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka). Záverom podotkol, že pre rozhodnutie boli dôležité aj zistenia plynúce z výsluchu strán, že žalovaný má vzťah s inou ženou. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa náhradu trov konania nežiadala. 6. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie trpí dvomi zásadnými vadami spočívajúcimi v namietanom nedostatku miestnej príslušnosti konajúceho súdu a v zmätočnom, resp. nepreskúmateľnom odôvodnení. Vo veci nerozhodoval miestne príslušný súd podľa bydliska žalovaného tak, ako to ukladá § 84 O.s.p., nakoľko jeho bydliskom je Marianka, ktorá spadá pod obvod Okresného súdu Malacky. Námietku miestnej nepríslušnosti pritom vzniesol hneď na pojednávaní, avšak súd prvej inštancie sa touto námietkou nezaoberal. S ohľadom na to, že nemá k dispozícii zápisnicu z pojednávania, nemá vedomosť o tom, či bola jeho námietka zaprotokolovaná alebo nie. Vyjadril presvedčenie, že ním vznesená námietka miestnej nepríslušnosti je zachytená na zariadení vyhotovujúcom zvukový záznam z pojednávania. Ďalšie pochybenie videl v zmätočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého nemal za jednoznačne zrejmé, či súd rozhodol na základe § 148 ods. 2 alebo na základe § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia súčasne odcitoval. Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia BSM, pretože on ako žalovaný získal oprávnenie podľa osobitného predpisu a zároveň je držiteľom živnostenského oprávnenia, to znamená, že žaloba bola podaná podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie však na tretej strane v treťom odseku uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia BSM podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka; hneď v nasledujúcej vete však súd opätovne spomína zisk oprávnenia na podnikateľskú činnosť. V tejto súvislosti žalovaný ešte uviedol, že v predposlednom odseku na tretej strane napadnutého rozsudku však súd prvej inštancie uvádza, že za danej situácie s poukazom na žalobkyňou prebratú funkciu ochrany rodiny pred prípadnými veriteľmi odporcu by dlhšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalovanému z uvedeného vyplynulo, že súd prvej inštancie zrušil BSM pravdepodobne kvôli údajnému rozporu s dobrými mravmi, ktoré však v konaní nebolo náležité preukázané; v konaní nebola preukázaná ani existencia jeho údajných veriteľov. Za potrebné považoval uviesť aj to, že súd prvej inštancie konal nad rámec podanej žaloby, keď BSM zrušil pre domnelý rozpor s dobrými mravmi (t.j. podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka), hoci návrh bol podávaný a odôvodnený § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. 7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že odvolanie žalovaného a jeho právna argumentácia, na ktorej zakladá údajné pochybenie súdu prvej inštancie nemajú žiadnu oporu v zákone. Postup súdu prvej inštancie považovala v celom rozsahu za správny, lebo neexistuje žiaden dôvod na zrušenie a vrátenie veci na opätovné konanie, či zmenu rozhodnutia. Námietku, že vo veci nerozhodoval miestne príslušný súd mala bez právneho významu; zo žaloby, ako aj z občianskeho preukazu pri preukazovaní totožnosti pri výsluchu žalovaného súd prvej inštancie zistil, že jeho bydliskom je Bratislava - Petržalka, S. XXXX/XX. Na tejto adrese si žalovaný prevzal zásielku so žalobou a svoje označenie v konaní žiadnym spôsobom nenamietal, ani nepreukázal, že jeho bydliskom je C.. Vyslovila názor, že ak sa v tom čase žalovaný zdržiaval v C., nie je to pre určenie miestnej príslušnosti rozhodujúce, keďže sa použije ako kritérium len v prípade, že žalovaný nemá žiadne bydlisko; o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Dala do pozornosti odvolacieho súdu aj skutočnosť, že súd skúma miestnu príslušnosť v zmysle § 105 ods. 1 O.s.p. iba podľa § 88 a len na námietku aj podľa § 84 až 87, a to za okolnosti, že námietku účastník vznesie pri prvom úkone, ktorý mu patrí. V danom prípade súd prvej inštancie skúmal miestnu príslušnosť a vysporiadal sa s ňou v súlade so zákonom nielen pri zistení totožnosti žalovaného, ale aj z pohľadu včasnosti. Mala za to, že námietka nepríslušnosti nemá nielen oporu v zákone, ale nebola ani uplatnená včas, pri prvom úkone, ktorý žalovanému patril. Týmto prvým úkonom bolo vyjadrenie k žalobe; žalovaný však žiadne vyjadrenie nepodal a možnosť vznesenia námietky zmeškal. Ak aj následne na pojednávaní uviedol, že súd nie je miestne príslušný, bol to už druhý úkon, ktorý mu patril a súd preto nebol povinný sa touto námietkou zaoberať. K dôvodom odvolania spočívajúcich v zmätočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedla, že rozhodnutie je zrozumiteľné a pochopiteľné pre laika i odborníka, obsahuje zákonné ustanovenia, podľa ktorých súd rozhodoval, ako aj úvahy, ktorými sa spravoval a ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania; rozsudok spĺňa všetky kritéria, ktoré vyplývajú zo zákona aj judikatúry ESĽP. Z napadnutého rozhodnutia mala za zrejmé, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu, a s poukazom na to, ako sa tieto dôvody premietajú do sféry záujmov žalobkyne, tieto posúdil ako dôvody, pre ktoré by ďalšie trvanie BSM znamenalo aj rozpor s dobrými mravmi; z odôvodnenia napadnutého rozsudku mala za evidentné, že súd vyhovel žalobe podľa § 148 ods. 2 aj § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie konal nad rámec podanej žaloby, nakoľko súd je viazaný len skutkovými tvrdeniami a nie tým, ako tieto skutkové tvrdenia žalobca právne vyhodnotil. Právne posúdenie veci je výhradnou doménou súdu a je podstatou jeho činnosti, preto nemôže byť považované za rozhodovanie ultra petitum. Argumentovala ďalej tým, že odôvodnenie rozhodnutia ani nemôže byť odvolacím dôvodom. Odvolanie žalovaného považovala za nekompetentné a zmätočné, pretože žalovaný žiadnym konkrétnym spôsobom nevysvetlil, v čom súd prvej inštancie pochybil - teda v čom bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, aká iná vada mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci atď., keď oproti 4 odvolacím dôvodom uvádza len dve námietky voči rozhodnutiu - zmätočnosť odôvodnenia a miestnu nepríslušnosť. 8. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovanej zopakoval, že odvolanie podal predovšetkým s ohľadom na dve vady, a to nedostatok miestnej príslušnosti konajúceho súdu a zmätočné až nepreskúmateľné odôvodnenie rozsudku. Bol názoru, že tieto vady možno subsumovať pod odvolacie dôvody, ktoré sú uvedené v prvom odseku podaného odvolania. V tomto smere zdôraznil, že nemožno vylúčiť, aby sa jedna vada mohla subsumovať aj pod viac odvolacích dôvodov. K miestnej príslušnosti súdu uviedol, že táto bola namietaná pri prvom úkone, ktorý mu patril, a síce na prvom pojednávaní a navrhol odvolaciemu súdu vypočuť si zvukový záznam z pojednávania. Zmätočnosť, resp. nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku mal za nepochybne danú už len pre neprehľadné zamieňanie § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje fakultatívnu možnosť zrušenia BSM počas trvania manželstva a § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka upravujúceho obligatórne zrušenie BSM počas trvania manželstva. V tejto súvislosti považoval za absolútne neakceptovateľné, aby sa v konaní tvrdil a preukazoval jeden dôvod a súd svojvoľne a bez opory vo vykonanom dokazovaní rozhodol o zrušení BSM na základe iného dôvodu, čím pochybil pri aplikácii práva. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.4.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 10. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. 11. Podnikateľské riziko je neoddeliteľnou súčasťou podnikania, preto podnikanie môže mať negatívny dopad aj vo vzťahu k BSM, a teda môže negatívne postihnúť aj druhého manžela - nepodnikateľa, keďže podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do BSM. Výkon rozhodnutia na majetok patriaci do BSM je možný na základe právoplatného rozhodnutia vysloveného len proti jednému z manželov. Nevyžaduje sa osobitné rozhodnutie proti druhému manželovi, pretože ním by sa určovalo to, čo vyplýva z ustanovenia § 147 Občianskeho zákonníka. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie BSM súdom. Ide o špeciálnu úpravu v pomere k ustanoveniu § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie žaloby zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Rozhodnutie súdu teda nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v prípade podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 12. V danom prípade z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaný dňa 1.5.2003 získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť (č.l. 4 - výpis zo živnostenského registra), v súčasnosti má právnu i faktickú možnosť podnikať, pričom žalobu na zrušenie BSM za trvania manželstva podala na to oprávnená osoba, t.j. manželka, ktorá nezískala oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Ak teda za týchto skutkových a právnych okolností (vzhľadom na splnenie zákonných formálnych predpokladov) súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na zrušenie BSM za trvania manželstva vyhovel, rozhodol vecne správne. S poukazom na adekvátne vyhodnotenie zákonných kritérií na zrušenie BSM strán podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka neboli žalovaným uvádzané skutočnosti v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie. Odvolací súd považoval úvahy súdu prvej inštancie vedúce k vyhoveniu návrhu, že v situácii, keď sporové strany už nevedú spoločnú domácnosť žalobkyňa nemá žiadne informácie o chode podnikania, o aktívach ani pasívach podnikateľskej činnosti žalovaného a nie je oboznámená s tým, ako by mali finančné následky konania žalovaného dopad na majetkovú sféru celej rodiny, nevybočujúce ustálenej rozhodovacej praxe súdov. 13. Čo sa týka odvolacieho dôvodu žalovaného, že súd prvej inštancie zmätočne odôvodnil svoje rozhodnutie, resp. že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, odvolací súd poznamenáva, že dôvodom, ktorý zakladal prípustnosť odvolania podľa § 205 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. platného v čase podania odvolania žalovaným (do 30.6.2016) bol chybný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré mu zákon priznával za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O významnú vadu v zmysle uvedeného ustanovenia išlo najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Muselo ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 C.s.p.), pričom odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. 14. Odvolací súd v časti argumentácie žalovaného o zmätočnosti resp. nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku spôsobeného zamieňaním § 148 ods. 2 s § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že súd prvej inštancie uvedeným postupom neznemožnil žalovanej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.); skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú zjavne nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa požiadavky zákonného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 C.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 165/2011). Vzhľadom na podnikateľské oprávnenie žalovaného ani vrátenie veci súdu prvej inštancie neovplyvní výsledok konania vo veci samej; žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti vedúce k zachovaniu BSM a jeho odvolanie nie je spôsobilé viesť k inému záveru, k akému dospel súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom dôsledne dodržal postuláty vyjadrené v čl. 2 ods. 1 C.s.p. o zachovaní princípov právnej istoty, keď pri ochrane ohrozených a právom chránených záujmov žalobkyne naplnil legitímne očakávania, že jej spor bude rozhodnutý v prospech toho z manželov podávajúceho návrh, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť v zmysle s § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd tak neuznal opodstatnenosť námietok žalovaného o nepreskúmateľnosti a zmätočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku. 15. Odvolaciu námietku o nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava V, ktorý vo veci konal a rozhodoval ako všeobecný súd žalovaného v prvej inštancii odvolací súd neakceptoval, nakoľko ani zo zápisnice o pojednávaní, ale ani z audiozáznamu pojednávania konaného 15.1.2016 pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že by žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava V. Na dôvažok odvolací súd poznamenáva, že nesplnenie procesných podmienok (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.) v podobe nedostatku príslušnosti súdu zakladá vadu konania na súde prvej inštancie iba vtedy, ak v konaní neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej výlučnej miestnej príslušnosti alebo kauzálnej príslušnosti, čo nie je namietaný prípad. 16. Keďže skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní neboli ďalej spôsobilé zmeniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zrušil BSM žalobkyne a žalovaného počas trvania manželstva ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).