Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515222891 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515222891.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci: o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom V.: W., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/281/2015 -81 zo dňa 10. novembra 2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V, rozsudkom č.k. 20P/281/2015-81 zo dňa 10. novembra 2016 rozviedol manželstvo účastníkov: Y.. V. V., nar. XX.XX.XXXX a L. V., rod. U., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H. N., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H. N. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. 2. Návrhom zo dňa 16.11.2015, ktorý bol doručený súdu dňa 23.11.2015, otec maloletých detí žiadal o rozvod manželstva s matkou maloletých detí. Rodičia maloletých detí uzavreli manželstvo dňa XX.XX. XXXX v Dunajskej Lužnej. Ich posledné spoločné bydlisko je v okrese Bratislava V, ktoré je v súčasnosti naďalej ich bydliskom. Tým je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v súlade s ust. § 92 veta prvá Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: W., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX. 3. Otec maloletých detí sa vyjadril, že naďalej bývajú v 4-izbovom byte jeho rodičov, matka maloletých detí má pravidelný príjem a platí všetky poplatky súvisiace s užívaním bytu a on platí potraviny, oblečenie a všetky potreby do domácnosti, a tak každý z rodičov hradí potreby rodiny v jednej polovici. Vzhľadom na ich finančnú situáciu sa dohodli, že budú naďalej spolu bývať a spolu sa starať o deti a vychovávať ich, preto považoval za vhodné zveriť deti do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. S manželkou riadne komunikujú, spolu chodia na nákup a starajú sa o domácnosť a o deti. Matka detí sa chce po rozvode odsťahovať, ale on trvá na zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka detí chce, aby deti boli zverené jej do osobnej starostlivosti, ale nebude mať zabezpečené bývanie, preto jej navrhol, že môže bývať v ich terajšej domácnosti, pokiaľ si nevyrieši bytovú otázku. Deti chcú zostať s matkou. V prípade striedavej starostlivosti je schopný plnohodnotne sa o deti starať a pomáhali by mu v tom rodičia. 4. Matka maloletých detí sa vyjadrila tak, že k uzavretiu manželstva boli donútení zo strany obidvoch rodín, nakoľko bola tehotná. Bývajú stále v jednom byte, hospodária tak, ako to uviedol otec detí, ale aj ona občas kupuje potraviny a deťom oblečenie. Manželstvo prestalo fungovať po narodení maloletej W., manžel začal pracovať 7 dní v týždni v krčme. Domov sa chodieval len vyspať a tak to trvalo 6 rokov, čo spôsobilo vzájomné odcudzenie. Deti o rozvode vedia, rozumejú tomu, čo sa deje. W. je od septembra 2016 prijatá na Súkromnú strednú umeleckú školu animovanej tvorby a N. je v siedmom ročníku základnej školy. Krúžky a záujmy majú deti bez poplatkov. Ich zdravotný stav je dobrý. Matka nesúhlasila so zverením detí do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Rodičia sa dohodli, že do dovŕšenia plnoletosti syna Lukáša budú spolu bývať v jednom byte, ale došlo k zmene, pretože s otcom detí sa hádajú, situácia v domácnosti je neznesiteľná a cítia to aj deti, ktoré by súhlasili so zverením do starostlivosti matky. Presťahovali by sa do menšieho bytu. Deti nemajú záujem o striedavú starostlivosť, pretože sa o nich po celú dobu stará matka sama. Otec je pracovne veľmi vyťažený, nemá čas a v domácnosti sa minimálne zdržiava. Otec má vážnu známosť trvajúcu vyše roka. Matka žiadala určiť výživné v sume 265,50 eur na maloletú W. a 188,- eur na maloletého N., čo predstavuje polovicu nákladov, ktoré vyčíslila na deti. Manžel vyštudoval právnickú fakultu, svoj príjem vyčíslil v sume 400,- eur. Matka uviedla, že vzhľadom na terajšie vzdelanie si môže nájsť dobrú prácu, lebo je šikovný a rozumný. Zdravotný stav detí je dobrý, deti nosia okuliare, s čím má matka náklady. Styk otca s deťmi nežiadala matka upraviť a deťom nebude brániť, aby sa s otcom stretávali kedykoľvek. 5. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 18, § 23 a § 21 Zákona o rodine, § 24 ods. 1 a 2, § 62 a § 75 Zákona o rodine. 6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo rodičov maloletých detí je hlboko a trvale rozvrátené a neplní svoje spoločenské funkcie stanovené zákonom (ekonomickú, biologickú, výchovnú), a preto je návrh dôvodný a sú splnené podmienky pre rozvod manželstva v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 23 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, i napriek tomu, že otec navrhol zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch a žiadal takúto úpravu i napriek tomu, že deti chcú, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá žiadala zveriť deti do jej osobnej starostlivosti. Súd prihliadol aj na názor maloletých detí, pokiaľ ide o zverenie detí do osobnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník navrhol zveriť deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výživné navrhol určiť podľa návrhu matky, nakoľko je primerané veku a potrebám deti, i vzhľadom na návštevu súkromnej školy maloletej W. a styk otca s deťmi navrhol neupraviť. Pri určení výživného prihliadol Okresný súd na to, že maloletá Natália je vo veku necelých 16 rokov, študuje v 1. ročníku Súkromnej strednej umeleckej školy animovanej tvorby, kde školné činí 150,- eur mesačne, má len bežné náklady súvisiace so školskou činnosťou, zabezpečením výživy a ošatenia, jej zdravotný stav nevyžaduje trvale zvýšené náklady okrem skutočnosti, že nosí dioptrické okuliare. Krúžky nenavštevuje žiadne. Matka jej mesačné náklady vyčíslila v celkovej sume 531,- eur /strava 200,- eur, strava v školskej jedálni 25,- eur, poplatok za školu 150,- eur, poplatok za bývanie 80,- eur, školské potreby 10,- eur, ošatenie 20,- eur, obuv 11,- eur, kredit do telefónu 10,- eur, vreckové 10,- eur a hygienické potreby 15,- eur/. 7. Maloletý N. má necelých 15 rokov, je žiakom 8. triedy Základnej školy Černyševského 8 v Bratislave. Tiež nosí okuliare, jeho náklady matka vyčíslila v celkovej sume 376,- eur mesačne (strava 200,- eur, strava v školskej jedálni 25,- eur, poplatok za bývanie 80,- eur, školské potreby 10,- eur, ošatenie 20,- eur, obuv 11,- eur, kredit do telefónu 10,- eur, vreckové 10,- eur a hygienické potreby 10,- eur). Krúžky nenavštevuje žiadne. 8. Otec ako samostatne zárobkovo činná osoba v daňovom priznaní za rok 2015 vyčíslil príjmy zo živnosti /hlavná prevažná činnosť - kombinované administratívno-kancelárske činnosti/ vo výške 4.320,00 eur a výdavky 2.418,83 eur. Podnikanie ukončil 01.11.2016, ukončil vysokoškolské štúdium na právnickej fakulte a v minulom akademickom roku dosiahol titul Mgr. Pracovnú zmluvu s Y. N., Advokátska kancelária, s.r.o. uzavrel dňa 28.10.2016 a pracuje ako advokátsky koncipient s mzdou 405 eur mesačne, výšku príjmu však nepreukázal. V zmysle jeho čestného vyhlásenia nie je v žiadnom inom pracovnom pomere. Zvýšené náklady so zdravotným stavom trvalého charakteru ani obmedzenia v práci nepreukázal. 9. Matka je zamestnaná v Univerzitnej nemocnici Bratislava ako referent platených služieb s čistým priemerným mesačným príjmom 1.025,56 eur za obdobie od augusta 2015 do júla 2016. So zdravotným stavom trvale zvýšené výdavky nepreukázala. 10. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k spoločným maloletým deťom, dcére W. a synovi N.. 11. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného v danej veci zdôraznil, že pri určení vyživovacej povinnosti rodiča, základným kritériom sú jeho schopnosti a možnosti, ktoré sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, resp. všetkými ďalšími príjmami, ale tiež jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zaradením, praxou v doterajších pracovným pozíciách, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu zárobkovej aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod. 12. U otca maloletých detí je preto nutné pri určení výživného vziať do úvahy jeho odbornosť, doterajšiu prax, skutočnosť, že ukončil vysokoškolské vzdelanie, produktívny vek XX rokov, pracovnú spôsobilosť bez zaťaženia zdravotnými problémami. 13. Súd zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na maloletú W. v sume 266,- eur mesačne na maloletého N. v sume 188,- eur mesačne v súlade s návrhom matky, ktoré považoval za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, ktorý majú len bežné náklady, s výnimkou školného u maloletej W. a skutočnosťou, že W. nosí okuliare, berúc do úvahy výšku príjmu matky. 14. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravil, pretože otec styk s deťmi upraviť nežiadal, matka pôvodne navrhovala upraviť styk maloletých detí s otcom každý druhý víkend v mesiaci alebo v zmysle dohody, neskôr netrvala na úprave styku a ani maloleté deti nechceli, aby sa s otcom stýkali na základe rozhodnutia súdu. 15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. 16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletých detí a vo výroku o výživnom, podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok v týchto výrokoch zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v priebehu konania navrhoval zveriť detí na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti a výživné počas striedavej starostlivosti neurčiť. Otec namietal, že súd pri rozhodnutí neprihliadol na jeho príjmové a majetkové pomery s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a iba sa striktne pridržiaval návrhu matky a zásady potencionality príjmov a v časti návrhu o výživnom matke vyhovel v plnom rozsahu. Súd určil vyššie výživné, i keď matka navrhovala, aby súd určil výživné na maloletú W. vo výške 265,50 eur a súd ho určil v sume 266,- eur. Otec namietal aj výšku vyčíslených nákladov na maloleté deti a považoval ich výšku za prehnanú. K oznámeniu zo strany matky, že vyštudoval právnickú fakultu, otec uviedol, že jeho cieľom je venovať sa právu v slobodnom povolaní v profesii advokáta, ale zamestnať sa u nejakého advokáta ako advokátsky koncipient nie je jednoduché, kvôli presýtenému pracovnému trhu absolventmi právnických fakúlt za posledné roky. Z toho dôvodu je situácia na pracovnom trhu taká, že advokátski koncipienti zarábajú minimálnu mzdu. Z časových a najmä zákonných dôvodov nemôže vykonávať inú ďalšiu prácu. Výška jeho mzdy predstavuje sumu 355,01 eur podľa pripojeného výpisu z účtu a súd mu v rozhodnutí určil vyživovaciu povinnosť na obe deti vo výške 454,- eur, teda 266 + 188 eur a otec sa pýta, kde má rozdiel v sume 98,99 eur a plus prostriedky na svoje životné potreby legálne vziať. Poukázal na to, že s matkou detí sa dohodli, že do dovŕšenia dospelosti alebo do doštudovania strednej školy mladšieho dieťaťa N. zostanú bývať v byte jeho rodičov. Matke detí navrhol, že v dome jeho rodičov môžu bývať, dokedy bude chcieť, matka bytovú otázku vyriešenú nemá, majetkové pomery jej neumožňujú si prenajať byt a už vôbec nie si ho kúpiť ani prostredníctvom hypotekárneho úveru. Matka detí je v prebiehajúcom konkurznom konaní, čo predložili súdu a súd neprihliadol na otázku bývania matky detí, ale vychádzal z toho, že matka mala svoju bytovú otázku už vyriešenú. Deti pri výsluchu uviedli, že by chceli zostať bývať v tomto byte. Z toho dôvodu navrhoval, aby deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti, čo sa najviac približuje súčasnému modelu a podľa dohody s matkou aj následného spolužitia. Realita je taká, že deti vychovávajú spolu a platia ich potreby spoločne a dobrovoľne, preto navrhoval výživné neupraviť. Z uvedených dôvodov otec považuje rozhodnutie v tejto časti za nesprávne. 17. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka písomným podaním zo dňa 25.1.2017 a žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že otec dňa 1.11.2016 ukončil podnikanie a dňa 28.10.2016 uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou Y. N., advokátska kancelária s.r.o. ako advokátsky koncipient. Poukázala na vyjadrenie otca v odvolaní, že z časových a najmä zákonných dôvodov nemôže vykonávať inú ďalšiu prácu. Podľa výpisu z Obchodného registra je však konateľ jediným spoločníkom spoločnosti Y. s.r.o., ktorej činnosť bola dokonca dňa 20.12.2016 po vyhlásení rozsudku o rozvode manželstva rozšírená o ďalšie predmety činnosti. Podľa výpisu z Obchodného registra je aj konateľom v spoločnosti C. s.r.o. Okrem toho meno otca maloletých detí sa v zozname zaregistrovaných advokátskych koncipientov nenachádza. Matka považuje skutočnosť, že otec detí v čase rozvodu ukončil svoju živnostenskú činnosť a zamestnal sa ako advokátsky koncipient s minimálnym príjmom za účelové konanie z jeho strany, majúce za cieľ dosiahnuť v prípade zverenia maloletých detí do jej starostlivosti minimálnu výšku výživného. Matka tvrdila, že otec by si mohol nájsť prácu ohodnotenú v takej výške, aby si riadne mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté deti , pretože plnenie určitých cieľov stanovených si samotným otcom detí by nemalo byť dôvodom na to, aby deťom nemohli byť zabezpečené ich potreby. V čase, keď sa otec detí rozhodol vykonávať advokátsku prax, musel si byť vedomý svojej povinnosti podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, o povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť maloletým deťom. Ale práve tejto povinnosti sa chce otec zbaviť a z toho dôvodu otec žiada o striedavú starostlivosť. Matka okrem toho uviedla, že počas manželstva s otcom detí sa v prevažnej miere o deti starala sama a tento stav trvá aj naďalej. Pokiaľ ide o starostlivosť o domácnosť, táto bola výlučne na nej počas celého trvania manželstva. Deti sa vyjadrili, že chcú byť zverené do starostlivosti matky a nesúhlasia so striedavou starostlivosťou. Skutočnosť, že v súčasnej dobe nemá vyriešenú bytovú otázku, neznamená, že ju intenzívne nerieši a to hlavne z dôvodu, že prítomnosť otca detí nevplýva dobre na ňu a ani na deti. Nechal ju bývať v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov a v ktorom počas manželstva žili, ale vzhľadom na to, že odmietli s ňou uzatvoriť nájomnú zmluvu, býva v tomto byte bez právneho titulu a len z vôle otca detí, ktorá sa môže kedykoľvek zmeniť. Matka trvá na zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti ako aj na výške výživného určeného rozhodnutím súdu. Úpravu styku s deťmi nežiada, nakoľko ani v prípade, že sa s deťmi odsťahuje, nebude brániť deťom stýkať sa s otcom podľa ich želania. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l ., zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, ktoré je vecne správne. 19. Odvolanie je založené na námietke otca maloletých detí, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery rodičov, čo podľa jeho názoru odôvodňuje zverenie detí do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov a výživné neurčiť a tiež namietal, že súd nezohľadnil, že vyštudoval Právnickú fakultu, že jeho cieľom je venovať sa právu v slobodnom povolaní v profesii advokáta, ale zamestnať sa u nejakého advokáta ako advokátsky koncipient nie je jednoduché, kvôli presýtenému pracovnému trhu absolventmi právnických fakúlt za posledné roky. Z toho dôvodu je situácia na pracovnom trhu taká, že advokátski koncipienti zarábajú minimálnu mzdu. Z časových a najmä zákonných dôvodov nemôže vykonávať inú ďalšiu prácu. Výška jeho mzdy predstavuje sumu 355,01 eur podľa pripojeného výpisu z účtu a súd mu v rozhodnutí určil vyživovaciu povinnosť na obe deti vo výške 454,- eur, teda 266 + 188,- eur a otec sa pýta, kde má rozdiel v sume 98,99 eur a plus prostriedky na svoje životné potreby legálne vziať. 20. Z obsahu odvolania otca maloletých detí možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 21. Otec maloletých detí odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 22. Okresný súd úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom právne posúdil podľa § 18, § 23, § 24, § 25, § 36, § 38, § 62, § 75 Zákona o rodine. 23. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťah k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 25. V prejednávanej veci boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, v tomto prípade otcovi. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. 26. V danom prípade nemožno prisvedčiť tvrdeniu otca v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, teda jedného z rodičov a nevyhovel jeho návrhu na zverenie do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. 27. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 28. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. 29. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 30. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade obaja rodičia majú dobré osobnostné predpoklady pre výchovu maloletých detí a každý z nich by mal nezastupiteľným spôsobom prispievať k tomu, aby doposiaľ ich úspešný duševný a osobnostný vývin pokračoval i naďalej. Vzhľadom na postoj samotných detí sa považuje z psychologického hľadiska za vhodnejšie pre ich ďalší zdravý vývoj a riadnu výchovu, výchovné prostredie matky za predpokladu čo najširších kontaktov detí s otcom. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky je vecne správne a v súlade so záujmom maloletých detí. Odvolaniu otca, aby boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti preto nebolo vyhovené. 31. Okresný súd vyživovaciu povinnosť na maloleté deti právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. 32. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 33. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 34. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 35. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 36. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 37. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. 38. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 39. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie a skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, odvolací súd zastáva názor, že okresný súd správne rozhodol o výške výživného na maloleté deti, s prihliadnutím na zistený skutkový stav, na vyjadrenie kolízneho opatrovníka ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného a tiež aj na životnú úroveň otca. 40. Pri určení výživného bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že otec s maloletými deťmi žije v spoločnej domácnosti aj s matkou a obaja rodičia sa podieľajú na výžive maloletých deti. Matka sa však vyjadrila, že má záujem opustiť spoločnú domácnosť v byte rodičov otca a hľadá si intenzívne bývanie pre seba a maloleté deti, ako uviedla vo vyjadrení zo dňa 25.1.2017 k podanému odvolaniu otca. Odvolanie otca proti rozsudku, ktorým bolo určené výživné na maloleté deti nebolo opodstatnené a návrhu otca, aby výživné súd neupravil, nebolo možné vyhovieť, pretože deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky a druhý rodič, teda otec je povinný prispievať na výživu detí finančne, pretože sa o deti osobne nestará a ak sa matka odsťahuje zo spoločnej domácnosti z bytu rodičov otca, otec nebude deťom poskytovať bývanie a nemá možnosť sa tak osobne o deti starať. Pokiaľ nebol upravený styk otca s maloletými deťmi, z rozhodnutia nevyplýva, ako často budú deti s otcom a či vôbec bude finančne na deti počas styku prispievať. Za danej situácie je výška výživného primeraná odôvodneným potrebám detí a možnosti a schopnosti otca platiť výživné. 41. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 42. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec maloletých detí v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že určené výživné v sume 266,- eur na maloletú W. a 188,- eur na maloletého N. mesačne, je neprimerané, a preto žiadal otec výživné neupraviť. Odvolací súd je toho názoru, že ak by bolo otcovi vyhovené a výška výživného by nebola určená rozhodnutím súdu, matka by poskytovala sama deťom osobnú starostlivosť, zabezpečovala by finančne v celom rozsahu ich odôvodnené potreby a otec by si neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť a v tom prípade by bolo navrhované rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 43. Súd prvej inštancie správne postupoval pri rozhodnutí o výživnom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine v spojení s § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine a svoj postup aj dostatočne zdôvodnil, uvedené ustanovenia aj správne vyložil, jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a jasné. Pokiaľ však súd neposúdil návrh otca podľa jeho predstáv, nemožno hovoriť o nesprávne zhodnotenom dokazovaní a nesprávnom právnom posúdení veci. 44. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, správne vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v priebehu konania a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie. 45. Otec uviedol, že jeho cieľom je venovať sa právu v slobodnom povolaní v profesii advokáta, ale zamestnať sa u nejakého advokáta ako advokátsky koncipient nie je jednoduché, kvôli presýtenému pracovnému trhu absolventmi právnických fakúlt za posledné roky. Z toho dôvodu je situácia na pracovnom trhu taká, že advokátski koncipienti zarábajú minimálnu mzdu. Z časových a najmä zákonných dôvodov nemôže vykonávať inú ďalšiu prácu. Výška jeho mzdy predstavuje sumu 355,01 eur podľa pripojeného výpisu z účtu a súd mu v rozhodnutí určil vyživovaciu povinnosť na obe deti vo výške 454 eur, teda 266 + 188 eur a otec sa pýta, kde má rozdiel v sume 98,99 eur a plus prostriedky na svoje životné potreby legálne vziať. 46. V súvislosti s touto námietkou otca je možné poukázať na výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel s.r.o., vl.č. XXXXXXB, z ktorého vyplýva, že otec maloletých detí je od 9.6.2015 konateľom obchodnej spoločnosti C. s.r.o., so širokým rozsahom predmetu činnosti obchodnej spoločnosti, ako aj oddiel s.r.o., vl.č. XXXXXB, je jediným spoločníkom a jediným konateľom obchodnej spoločnosti Y., s.r.o. so splateným vkladom základného imania spoločnosti v sume 5.000,- eur. 47. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí určeným výživným, zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k deťom plniť v čo najväčšom rozsahu. Preto nemôže obstáť tvrdenie otca, že on má minimálnu mzdu a preto navrhuje výživné neupraviť. 48. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany matky bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby maloletých detí. Otec vyštudoval vysokú školu, je účastný v obchodných spoločnostiach a tak možnosti a schopnosti otca umožňujú platiť výživné v sume určenej súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku a táto sumu je dostatočná na úhradu potrieb maloletých detí. 49. Pretože rozsudok okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. 50. Vychádzajúc z uvedených skutočností, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, v zmysle podmienok uvedených v § 62 Zákona o rodine, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 51. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).