Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/243/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515223535 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515223535.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, zastúpeného: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, so sídlom Michalská 9, Bratislava proti žalovanému: W. Y., nar. X.X.XXXX, bytom M. X, A. o zaplatenie 100,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.4.2016, č. k. 7C/709/2015-22, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.4.2016, č. k. 7C/709/2015-22 sa v napadnutej časti, ktorou rozhodol o trovách právneho zastúpenia m e n í tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 59,98 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobca m á proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 100,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 100,16 eur od 9.1.2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 29,99 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie v časti o náhrade trov konania právne odôvodnil § 142 ods. 1 s použitím § 150 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že nakoľko mal žalobca v konaní úspech, priznal mu náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške 29,99 eur za jeden úkon právnej služby po 16,60 eur + 8,04 eur režijný paušál + 20% DPH, nakoľko v danom prípade ide o drobný spor a súd v takomto prípade môže trovy právneho zastúpenia nepriznať, resp. primerane znížiť. 3. Proti výroku o trovách konania v nepriznanej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., a z dôvodu existencie vád, ktoré viedli k nesprávnemu a nezákonnému zníženiu náhrady trov konania. Uviedol, že si uvedomuje skutočnosť, že rozdiel medzi požadovanou a priznanou náhradou trov konania sa javí ako nepatrný (a reálna vymožiteľnosť pohľadávky voči žalovanému zrejme nie je vysoká), avšak mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia o znížení trov konania (podklad pre rozhodnutie) nemá oporu v zákone. Poukázal na to, že aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p., t.j. nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania je možná iba v tom prípade, ak sú súbežne splnené dve podmienky, a to, že ide o drobný spor a hodnota vyčíslených trov je neprimeraná k výške uplatnenej pohľadávky. Podľa jeho názoru pri posudzovaní primeranosti vyčíslených trov je potrebné zohľadniť viacero kritérií, ako dôvod podania žaloby, počet relevantných úkonov vykonaných v priebehu konania (aj s ohľadom na dĺžku konania). Namietal, že v danom prípade nemožno hovoriť o neprimeranosti uplatnených trov, nakoľko tieto boli vyčíslené za skutočne nevyhnutné úkony potrebné pre uplatnenie práva a suma 59,98 eur predstavuje najnižšie možné vyčíslenie trov konania vzhľadom na úkony vykonané v priebehu konania a zároveň odzrkadľuje aj právnym zástupcom žalobcu skutočne vynaložené náklady. Poukázal na to, že práve žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona ako aj z poistnej sumy a donútil tak žalobcu k využitiu svojho práva domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Zdôraznil, že žalobca ani jeho právny zástupca nevykonávali v priebehu konania žiadne nadbytočné úkony, za ktoré by si uplatňovali náhradu (trovy si uplatňoval iba za dva úkony právnej služby, a to za prevzatie veci a jej naštudovanie a podanie žaloby). V súvislosti s potrebou postupovať v konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb a zároveň za účelom naplnenia zásady rovnosti účastníkov konania pristupovať ku všetkým účastníkom konania rovnako poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.9.2015, sp.zn. 4MCdo/16/2014, rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 56/05-38 a sp.zn. IV. ÚS 45/06-32, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.8.2014, č.k. 5Co/571/2014-49 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2013, č.k. 3Co/287/2012-86. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu na trovách konania sumu 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a sumu 59,98 eur titulom trov právneho zastúpenia. 4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 8. Podľa § 146 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 9. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. 10. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že o odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., pričom súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o trovách konania podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (platnom v čase jeho rozhodovania). 11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca si vyčíslil trovy konania v žalobe ako aj v následných podaniach v priebehu konania pred prvoinštančným súdom v sume 59,98 eur, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 eur spočívajúcich v odmene advokáta za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd (návrh na vydanie platobného rozkazu), 2x základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 16,60 eur + 2x režijný paušál vo výške 8,39 eur + 20% DPH. Žalobca bol pritom v spore plne úspešný. 12. Ustanovením § 150 ods. 2 O. s. p. bola s účinnosťou od 15. októbra 2008 pre náhradu trov konania v drobných sporoch zakotvená výnimka zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok konania (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Táto výnimka predstavovala tzv. moderačné právo súdu spočívajúce v možnosti súdu nepriznať či znížiť náhradu trov konania prisudzovanú účastníkovi s plným či prevažným úspechom v spore a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre takýto postup, z ktorých prvou je povaha sporu (teda okolnosť, že ide o drobný spor) a druhou, že trovy konania (ktorých náhrada sa požaduje) sú neprimerané voči pohľadávke. Z tohto ustanovenia nevyplývalo, že by ho bolo možné použiť iba vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd na okraj uvádza, že poplatková povinnosť vyplývajúca priamo zo zákona je obligatórnou podmienkou konania vo veci samej a jej krátenie alebo nepriznanie preto v rámci trov súdneho konania v drobných sporoch do úvahy neprichádzalo. 13. Odvolací súd prihliadajúc na okolnosti prejednávaného prípadu dospel k záveru, že v danom prípade nie je splnená podmienka pre použitie § 150 ods. 2 O.s.p., t.j. že vyčíslené trovy právneho zastúpenia možno hodnotiť ako neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke (podmienka spočívajúca v povahe sporu bola splnená, keďže išlo o drobný spor). Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že uplatnené trovy konania vôbec nepresahujú výšku uplatnenej pohľadávky, boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. a nepochybne ich možno považovať za účelne vynaložené vo vzťahu k uplatneniu práva na zaplatenie predmetnej pohľadávky vyplývajúcej z poistného vzťahu medzi stranami sporu. Odvolací súd konštatuje, že i keď v danom prípade nejde o náročný predmet sporu po právnej a skutkovej stránke, nemožno neprihliadnuť k určitej miere potreby prípravy pri uplatnení práva zo strany žalobcu, resp. pri prevzatí veci zo strany jeho právneho zástupcu. Odvolací súd je toho názoru, že priznanie uplatnenej náhrady trov konania nie je v rozpore s cieľom súdneho konania v tzv. drobných sporoch, t.j. vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi. 14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že priznal žalobcovi nárok náhradu trov právneho zastúpenia v plnej uplatnenej výške 59,98 eur, t.j. o 29,99 eur viac ako bola priznaná rozsudkom prvoinštančného súdu, berúc do úvahy, že z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca napadol iba tú časť výroku rozsudku, ktorá sa týkala nepriznanej časti náhrady trov právneho zastúpenia. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p., a priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: /20175 7Co/243/2017- Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).