Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/441/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515224117 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515224117.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava, zast. Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, U., o zaplatenie 54,34 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23. júna 2016 č.k. 50C 733/2015-24 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia žalobcu p o t v r d z u j e. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 54,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 54,34 Eur od 10.10.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania (náhradu trov konania) pozostávajúce z náhrady za súdny poplatok v sume 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia (náhradu trov právneho zastúpenia) v sume 29,99 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Prejednal vec bez pojednávania s poukazom na § 200ea ods. 1, postupom podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účinného do 30.6.2016 a na základe listinných dôkazov zisteného skutkového stavu vo veci rozhodol. 3. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 8.10.2012 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla Volkswagen TOUAREG, EČV:X. pre prípad havárie, krádeže a úrazu, so začiatkom poistenia dňa 8.10.2012 s dohodnutým 3-ročným poistným obdobím so štvrťročnými splátkami vo výške 244,51 Eur, pričom ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 78,05 Eur a žalovaný neuhradil poistné za prvé poistné obdobie, z ktorého dôvodu mu žalobca oznámil zánik poistnej zmluvy ku dňu 9.10.2013 a vyzval ho na zaplatenie dlžného poistného, na čo žalovaný nereagoval. 4. Právne vec posúdil podľa § 796 ods. 1, § 801 ods. 1 a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, keďže neuhradením poistného za prvé poistné obdobie vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť dlžné poistné za obdobie od 7.8.2013 do 9.10.2013 vo výške 54,34 Eur. Nezaplatením poistného sa tiež žalovaný dostal do omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. ku dňu 10.10.2013, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy od 10.10.2013 do zaplatenia. 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. ako o trovách konania v drobných sporoch a zo žalobcom uplatnených trov konania vo výške 76,48 Eur, z ktorých súdny poplatok predstavoval 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 59,98 Eur, vyčíslené za dva úkony poskytnutých právnych služieb, a to za prevzatie zastúpenia a podanie, priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 16,50 Eur za súdny poplatok a 29,99 Eur za právne zastúpenie. Žalobcom uplatnené trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia považoval za neprimerané aj s prihliadnutím na to, že návrh na začatie konania (žalobu) žalobca používa opakovane v tomto type súdnych sporov a ide o spor skutkovo a právne aj z pohľadu dokazovania za menej náročný. Preto náhradu trov konania uplatnenú žalobcom znížil. 6. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 59,98 Eur a trovy odvolacieho konania. Uviedol, že aj keď si uvedomuje, že rozdiel medzi požadovanou a priznanou náhradou trov konania sa javí ako nepatrný a reálna vymožiteľnosť pohľadávky voči žalovanému zrejme nie je vysoká, podľa neho odôvodnenie rozhodnutia o znížení trov konania nemá oporu v zákone. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nesprávne právne vec posúdil tým, že na daný skutkový stav aplikoval nepríslušnú právnu normu a svojim rozhodnutím porušil základné právne princípy, na ktorých bol vybudovaný Občiansky súdny poriadok a ktoré sú súčasne garantované Ústavou. Poukázal na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., z dikcie ktorého vyplýva, že aplikácia predmetného ustanovenia, t.j. nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania je možná len v prípade, ak sú súčasne splnené dve podmienky, a to, že ide o drobný spor (t.j. spor, ktorého hodnota v zmysle § 200ea O.s.p. nepresahuje 5200 Eur) a hodnota vyčíslených trov je neprimeraná k výške uplatnenej pohľadávky. Mal za to, že aj pri drobných sporoch, pri ktorých by nemali trovy prevyšovať hodnotu uplatnenej pohľadávky, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že tieto sú neprimerané, aj keď ich výška presahuje hodnotu sporu. Bol toho názoru, že v predmetnom konaní v žiadnom prípade nemožno hovoriť o neprimeranosti uplatnených trov konania, nakoľko tieto boli vyčíslené zo skutočne nevyhnutne potrebných pre úspešné uplatnenie práva, resp. nároku, pričom a išlo o najnižšie možné vyčíslenie. Uviedol, že sa dostal do pozície žalobcu v dôsledku porušenia povinností žalovaným vyplývajúcich tomuto zo zákona a z poistnej zmluvy, čím ho donútil k využitiu jeho práva upraveného v ust. § 3 O.s.p. Úkony vykonané právnym zástupcom predstavujú minimálny počet úkonov nevyhnutných pre uplatnenie nároku súdnou cestou pre jeho priznanie súdom, uplatnil si trovy len za dva úkony poskytnutých právnych služieb, a to prevzatie zastupovania a podanie žaloby. V súvislosti s účelne vynaloženými trovami poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.9.2015 sp.zn. 4MCdo 16/2014. a na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 56/05-38 a sp.zn. IV ÚS 45/06-32 a uviedol, že pokiaľ by žalovaný nebol porušil svoje povinnosti, nebol by nútený voči nemu podať žalobu na súde a nevyvodenie následkov platiť trovy konania v podobe uloženia povinnosti nahradiť trovy konania považoval za v rozpore s jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania, vyjadrenej v ust. § 1 O.s.p. 7. Žalovaný odvolací návrh nepodal. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) prejednal vec v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia bez pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 13. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p. podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 23.6.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a ktorého účinky zostali zachované, posudzoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho poriadku a vec prejednal podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. 13. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor. 14. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprime rané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. 15. V danom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 54,34 Eur titulu dlžného poistného s úrokom z omeškania, kedy ide jednoznačne o drobný spor. Žalobcom požadované trovy konania v celkovej sume 76,48 Eur tak prevyšujú pohľadávku. 16. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. upravovalo tzv. moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňovalo trovy konania u úspešného účastníka konania znížiť alebo mu ich vôbec nepriznať. Súd prvej inštancie tak mohol znížiť náhradu trov konania priznaných žalobcovi, nakoľko boli preto splnené zákonné podmienky, konanie sa týkalo tzv. drobného sporu a trovy konania, keďže prevyšujú samotnú pohľadávku, sú voči nej neprimerané. Preto námietka žalobcu nebola dôvodná. ani jeho poukaz na ním uvedené rozhodnutia, nakoľko tieto sa nevzťahovali na danú vec, teda na priznávanie náhrady trov konania v drobných sporoch za použitia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou zníženia trov konania súdom prvého stupňa v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. a toto zníženie považoval za primerané. 17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.