Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/100/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010487 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516010487.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného I. W., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. o odvolaní obžalovaného Jána Ivana proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 13.12.2016 sp. zn. 3T/60/2016, na neverejnom zasadnutí konanom 27. septembra 2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. . .Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom samosudcu z 13.12.2016 sp. zn. 3T/60/2016 obžalovaného I. W. uznal za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 15.06.2015 v čase asi o 23,30 hod v Bratislave na Kolmej ulici za predajňou V. chytil rukou P. J. za hrdlo, ktoré jej stlačil takou silou, že sa začala pridúšať a súčasne žiadal vrátiť naspäť 20,-Eur, ktoré jej predtým zaplatil za poskytnutie sexuálnej služby, ktorú mu poskytovala P. J. v jeho motorovom vozidle zn. Škoda Fabia, ev. č. BB XXXDZ, pričom mu poškodená P. J. peniaze vrátila. Svojím konaním spôsobil P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - G. zranenia spočívajúce v začervenaní krku a hematóme humeru vpravo dorsálne, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť ani liečenie a škodu vo výške XX,-Eur. Za uvedený zločin mu okresný súd uložil podľa ô§ 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ , § 51 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 50 ods. 1 , § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určil obžalovanému skúšobnú dobu 2 roky. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava vo výške 36/22 Eur. Proti rozsudku okresného súdu podal riadne a včas odvolanie obžalovaný, čo do výroku o vine, treste a náhrade škody, ktoré odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu Bratislava V dňa 02.03.2017 a zdôvodnil ho prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jakuba Mandelíka. V písomných dôvodoch odvolania citoval ustanovenie § 188 ods. 1 Tr. zák., pričom zdôraznil, že pre naplnenie subjektívnej stránky trestného činu lúpeže sa obligatórne vyžaduje úmyselné zavinenie, t.j. priamy alebo nepriamy úmysel, ktorý musí existovať pred spáchaním trestného činu. Z výpovedí vykonaných v prípravnom konaní a v konaní pred súdom nesporne vyplýva, že obžalovaný nemal priamy ani nepriamy úmysel porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom. Obžalovaný chcel, aby mu P. J. poskytla v jeho motorovom vozidle sexuálnu službu, za ktorú bol ochotný zaplatiť. Uvedené nepochybne potvrdzuje fakt, že obžalovaný poškodenej zaplatil za poskytnutie sexuálnej služby ešte pred jej samotným vykonaním. Obžalovaný a poškodená sa vo svojich výpovediach zhodli na tom, že po krátkej chvíli orálneho uspokojovania, sa poškodená začala sťažovať, že ju obžalovaný tlačí rukou. Po krátkej chvíli, išlo okolo nich auto, ktoré si obidvaja všimli. Obžalovaný sa hneď informoval u poškodenej, kto to je, na čo ona reagovala so smiechom, že asi prišli za ňou kamaráti. Obžalovaný sa zľakol, keďže nevedel, či to nie sú pasáci, ktorí prišli na poškodenú dohliadať. Poškodená súčasne začala obžalovaného osočovať, že smrdí a že si mohol aspoň umyť úd, keď išiel za babami. Na pojednávaní konanom 09.11.2016 výslovne poškodená potvrdila, že obžalovanému povedala, že ho „nedorobí“ lebo smrdí. Z uvedeného nesporne vyplýva, že po pár minútach poškodená odmietla pokračovať vo vykonávaní služby, za ktorú už zinkasovala peniaze s odôvodnením, že obžalovaný jej smrdí. Navyše, sa poškodená domnievala, že peniaze za vykonanie služby jej patria momentom, keď zobrala pohlavný úd obžalovaného do úst. Z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, preto nesporne vyplynulo, že ona bola tá, ktorá iniciovala ukončenie orálnej služby. Súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že poškodená môže takýto postup používať vo vzťahu ku každému svojmu zákazníkovi s cieľom od nich vylákať peniaze bez vykonania sľúbenej služby. Dohodne sa s ním, že mu poskytne službu, následne ho vystraší, potom začne robiť obštrukcie, prípadne že mu smrdí pohlavný úd, čím dotyčného dostane do stavu, kedy o vykonanie služby už ani nemá záujem. Zdôraznil, že poškodená sama uviedla, že si je plne vedomá rizika výkonu svojho povolania, ale ja napriek tomu sa venuje výhradne tejto forme obživy. Okrem toho dodal, že poškodená sa správala na pojednávaní hrubo, arogantne, drzo a maximálne neúctivo, čo len dokresľuje charakter jej osobnosti. O tom, že obžalovaný nemal v úmysle poškodenej ani v najmenšom ublížiť s cieľom zmocniť sa cudzej veci, svedčí niekoľko skutočností. Obžalovaný vybral miesto, kde sa mala vykonať orálna služba neďaleko miesta, kde poškodená stála a ponúkala svoje služby. Potom, ako si začala z neho robiť srandu, sťažovať sa a urážať obžalovaného, tento ju požiadal, aby mu vrátila peniaze a ukončili toto stretnutie. Na to mu poškodená odpovedala, že mu ich nevráti a zvolila výstižné prirovnanie z bežného života v tom smere, že aj keď si v obchode odhryzne z chleba, nemôže ho potom ísť vrátiť a pýtať si peniaze za celý. Obžalovaný jej preto navrhol, nech jej vráti aspoň 10 Eur, čo aj sama potvrdila vo svojej výpovedi z 09.11.2016 a celú situáciu uzavreli k spokojnosti oboch strán. Neskôr odpovedala, že peniaze mu nevráti. Nadväzujúc na uvedené ju obžalovaný požiadal, aby opustila motorové vozidlo, čo urobila. Zdôraznil, že keby mal obžalovaný úmysel poškodenej ublížiť, urobil by tak v súkromí svojho motorové ho vozidla, ktoré mohol navyše zamknúť a obmedziť jej tak osobnú slobodu, prípadne s ňou niekam odísť. Obžalovaný nič z toho neurobil, poškodenej umožnil jeho auto opustiť. Priznáva však, že potom vyšiel za poškodenou von, dúfajúc, že ju ešte presvedčí, aby mu vrátila aspoň tých 10 Eur. Po jeho výzve na vrátenie peňazí poškodená začala kričať na nejakého Maťa, obžalovaný sa zľakol, nevedel čo má robiť a v panike a v snahe utíšiť ju, chytil ju pod krk. Poškodená mu vrátila peniaze so slovami, či sa nehanbí škrtiť tehotnú. Následne z jej výpovedí vyplynulo, že tehotná nebola a že to povedala iba zo srandy. Obžalovaný mal počas celého incidentu za to, že poškodená pokiaľ nevykonala dojednanú službu, je povinná mu vrátiť jeho peniaze. Pred poskytnutím sexuálnej služby si poškodená nevymienila žiadne konkrétne podmienky, ktoré pokiaľ zákazník nesplní má právo službu nevykonať a ponechať si celú sumu peňazí. Takto to totiž neplatí ani v reálnom živote. Pokiaľ zákazník nie je spokojný s poskytnutím akejkoľvek služby má minimálne nárok na zľavu z ceny. Osobitne podotkol, že vec, ktorá je predmetom útoku musí byť pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže pre páchateľa cudzou vecou. Pokiaľ obžalovaný poškodenej dal peniaze ešte pred vykonaním služby a v dôsledku nedôstojných narážok poškodenej nedošlo k poskytnutiu dojednanej sexuálnej služby, obžalovaný dôvodne predpokladal, že peniaze patria jemu. S otázkou zavinenia úzko súvisí problematika omylu v Trestnom práve, t.j. nezhoda páchateľovho vedomia ( vnímania) zo skutočnosťou a to buď preto, že si niektorú skutočnosť vôbec neuvedomil alebo mal o nej nesprávnu predstavu. Obžalovaný bol presvedčený, že v dôsledku nevykonania služby má nárok na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov a poškodená je povinná mu peniaze vrátiť, nakoľko jej nepatria. Z uvedených dôvodov u obžalovaného došlo k skutkovému omylu, nakoľko obžalovaný mal nesprávnu predstavu o okolnostiach patriacich k trestnému činu, t.j. o skutočnostiach podmieňujúcich jeho trestnú zodpovednosť. Inými slovami povedané, podľa obžalovaného nešlo o cudziu vec, ale domnieval sa, že sa jedná o jemu patriacu vec, ktorú oprávnene žiadal vrátiť späť. Zhrnúc uvedené, ak páchateľ nepozná niektorú rozhodujúcu skutočnosť, čo v danom prípade je zjavné, nemôže byť trestne zodpovedný za úmyselný trestný čin, rovnako negatívny skutkový omyl vylučuje aj zodpovednosť za trestný čin spáchaný z vedomej nedbanlivosti - úmyselnému zavineniu a k zavineniu z vedomej nedbanlivosti je totiž potrebné, aby páchateľ vedel, že skutočnosti tvoriace znaky uvedené v Trestnom zákone sú aspoň možné. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že obžalovaný sa v prípravnom konaní ku skutku priznal, v dôsledku čoho je nepochybne vinný. Domnieval sa však, že bude zaviazaný na úhradu pokuty a tým sa tento incident uzavrie. Žiadal odvolací súd, aby pri posudzovaní skutku inter alia zvážil aplikáciu zásady subsidiarity ako prostriedku ultima ratio v trestnom konaní. Zdôraznil, že obžalovaný nechcel a nevedel, že svojím konaním môže ohroziť alebo porušiť záujme chránený Trestným zákonom. Ide o pracujúceho človeka, ktorý vedie slušný a usporiadaný život a navrhol preto zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor okresnej prokuratúry písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s ustanovením § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania, alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov v rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Z hľadiska procesného odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pretože napadnutý rozsudok trpí takými chybami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí. Podľa § 2 ods. 10 orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú právo aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestané páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Hodnotenie dôkazov súdov sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že poškodená po vznesení obvinenia bola vypočutá v prípravnom konaní dva krát a to 16.06.2016 a 29.06.2016. Z jej výpovedi vyplýva, že obžalovaného začala uspokojovať orálne, pričom predtým sa dohodli na cene 20,- Eur. V čase začatia uspokojovania obžalovaného ju tento pravou rukou chytil za chrbát a surovo ju potlačil bližšie k penisu, na čo ho ona upozornila, aby tak nerobil, že to nemá rada, pričom pokračovala v uspokojovaní obžalovaného, čo trvalo asi dve minúty, keď okolo nich prešlo väčšie auto, ktoré chcelo zaparkovať priamo za nimi, ale následne išlo ďalej a ona na otázku obžalovaného, kto to je, mu zo srandy povedala, že asi prišli za ňou. Od tohto okamihu sa chovanie obžalovaného zmenilo, začal byť odporný, pričom ona chcela pokračovať v orálnom uspokojovaní, pričom jej odhodil ruku a stále bol čudnejší. Žiadal od nej vrátenie všetkých peňazí a neskôr požadoval aspoň 10,- Eur. Keď mu povedala, že mu nič nevráti, požiadala ju, aby vystúpila z auta, vystúpil aj on a vonku si pýtal naspäť peniaze. Keď to odmietla chytil ju za hrdlo, a ťahal ju tak, že sa začala dusiť a preto mu vrátila 20,- Eur. Jej výpovede sú rozporné, pretože vo výpovedi z 29.06.2016 vypovedala, že obžalovaný ju držal za hrtan a tento jej ťahal von, pričom jej hovoril, že ak do troch sekúnd nevypadne, tak ju zaškrtí a potom rýchlo išla preč. Na hlavnom pojednávaní poškodená vypovedala, že v čase začatia orálneho uspokojovania obžalovaného, tento „smrdel ako kôň“ surovo jej tlačil rukou na chrbát. Oznámila mu, že uspokojovací akt nedokončí, lebo smrdí, pričom začal od nej pýtať peniaze a to aspoň v sume 10,- Eur. Keď mu peniaze odmietla dať, kázal jej vypadnúť z auta, následne vystúpil aj obžalovaný, chytil ju pod krk, nepamätá si, či pritom niečo hovoril a peniaze mu preto vrátila. Hovoril jej, že ak do troch minút neodíde, tak ju zabije. V dôsledku rozporov výpovedí poškodenej z prípravného konania a hlavného pojednávania bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania a poškodená upresnila, že je pravou čo vypovedala v prípravnom konaní, je možné že kričala na priateľa a celú vec si už nepamätá. Pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného v prípravnom konaní je pravdou, že tento požadoval od poškodenej orálne uspokojenie za sumu 20,- Eur, ktorú jej vyplatil vopred, pričom po vystúpení z auta táto kričala a je pravdou aj to, že ju chytil pravou rukou pod krk a povedal jej nech mu vráti peniaze. Na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď v tom smere, že poškodenú chytil pod krkom len preto, aby prestala kričať a aby mu vrátila peniaze. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že výrok o vine zo spáchania trestného činu nie je možné založiť len na indíciách, či len na do určitej miery pravdepodobných skutkových záveroch alebo len na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že skutok spáchal obžalovaný. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o vykonané dôkazy, ak má byť výrok o vine založený na výpovedi jediného svedka, musí byť takáto svedecká výpoveď presvedčivá, logická, zrozumiteľná, vierohodná a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľná či dokonca vyvrátená, to platí o to viac, keď v rámci dokazovania existujú v podstate len dve protichodné výpovede a to výpoveď obžalovaného a poškodenej, teda v dôkaznej situácii, ktorej okrem dvoch protichodných výpovedí nie sú k dispozícii žiadne iné svedecké výpovede resp. iné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k zisteniu skutkového stavu veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že dňa 15.06.2016 v nočných hodinách v Bratislave na T. ul. za predajňou V. bol obžalovaný na osobnom motorovom vozidle, pričom si zaplatil u poškodenej P. J. orálny sex za dohodnutú sumu 20,- Eur. Tieto skutočnosti nepochybne vyplynuli z výpovede obžalovaného ako aj poškodenej, avšak nepopisuje žiadne protiprávne konanie, t.j. nehovoria nič o trestnoprávne relevantnom konaní a trestnoprávne relevantnom následku. Vzhľadom k uvedenému tieto skutkové okolnosti nemajú žiadny vplyv na posudzovanie otázky či sa skutok stal alebo nestal. Resp. či je alebo nie je trestným činom, pretože na tieto otázky môže dať odpoveď len posudzovanie skutkových okolností , ktoré popisujú trestnoprávne relevantné konanie a následok. Trestnoprávne relevantným konaním a následkom je pritom len tá časť skutkovej vety obžaloby, ktorá vychádza z výpovede poškodenej a ktorá pozostáva z toho, že obžalovaný v snahe vrátenia finančnej sumy 20,- Eur potom, čo poškodená nedokončila dohodnutú službu ju mal chytiť pod krk a žiadal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Len táto časť skutkovej vety môže napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu a preto o záver o tom, či sa skutok stal alebo nestal má význam len zistenie, či táto časť skutkových okolností bola dokazovaním nepochybne ustálená (preukázaná). Napriek tomu, že obžalovaný v prípravnom konaní priznáva, že poškodenú chytil pod krkom, preto aby mu vrátila peniaze (v aute sa dohodli, že mu vráti časť poskytnutej sumy a to čiastku 10,- Eur), pričom na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď. Z výpovede poškodenej z prípravného konania a to jej výpovede z 16.06.2016 táto okolnosť nevyplýva. Poškodená totiž vypovedala, že pred autom pýtal peniaze, ktoré mu odmietla dať a až následne na to ju chytil za hrdlo. V ďalšej svojej výpovedi už vypovedá, že ju chytil za krk a vtedy pýtal peniaze. Na hlavnom pojednávaní si skutkové okolnosti už presne nepamätala a po prečítaní jej výpovede z prípravného konania zotrvala na svojej výpovedi z 29.06.2016. Nevyjadrovala sa však k otázke vrátenia pomernej časti poskytnutých finančných prostriedkov v sume 10,- Eur. V tejto súvislosti pokiaľ ide o vierohodnosť výpovede poškodenej, krajský súd konštatuje, že obdobné konanie, kde má byť poškodenou Terézia J. sa viedlo na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 4T/31/2013, pričom v uvedenej trestnej veci rozhodoval aj Krajský súd v Bratislave pod sp.zn. 4To/34/2014. Bude preto úlohou okresného súdu pripojiť si uvedený trestný spis, tento na hlavnom pojednávaní oboznámiť, keďže zo skutkovej vety citovaného rozsudku vyplýva rovnaký spôsob konania poškodenej. Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje, v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného konania. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. Aj keď krajský súd nemôže prikázať okresnému súdu ako má hodnotiť vykonané dôkazy, dáva mu do pozornosti, že v prejednávanom prípade boli zadovážené v prípravnom konaní a na hlavom pojednávaní dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú. Na jednej strane je to výpoveď obžalovaného, ktorý nepopiera, že poškodenú chytil za hrdlo, ale len preto, aby prestala kričať a aby mu vrátila peniaze, keďže nedokončila službu, na ktorej sa dohodli a nedodržala dohodu ohľadne vrátenia časti vyplatenej sumy a to 10,- Eur, keďže objednanú službu nedokončila. Na druhej strane stojí výpoveď poškodenej, ktorá si v časti chytenia za hrdlo a pýtania peňazí obžalovaným odporuje. Úlohou okresného súdu bude preto pripojiť a oboznámiť spis Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4T/31/2013, a následne zákonným spôsobom vo veci rozhodnúť. Bude potrebné dôsledne vyhodnotiť aj otázku, či obžalovaný sa dopustil zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na naplnenie ktorého zákonných znakov sa vyžaduje použitie násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. V tejto súvislosti treba súhlasiť s názorom odvolateľa, že neboli vyvrátené obhajobné námietky, že vec, ktorá je predmetom útoku ( v danom prípade peniaze) musí byť pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže pre páchateľa cudzou vecou. Pokiaľ obžalovaný dal poškodenej peniaze pred vykonaním služby a následne v dôsledku narážok poškodenej, nedošlo k poskytnutiu dojednanej sexuálnej služby, dôvodne predpokladal, že peniaze patria jemu. U obžalovaného treba skúmať či nedošlo k skutkovému omylu, nakoľko tento mal nesprávnu predstavu o okolnostiach patriacich k trestnému činu (skutkový omyl negatívny) tj. o skutočnostiach podmieňujúcich jeho tresnú zodpovednosť. Obžalovaný sa totiž mylne domnieval, že peniaze mu patria a tieto oprávnene žiadal vrátiť späť. S ohľadom k vyššie uvedenému rozhodol krajský súd tak, že zrušil rozsudok okresného súdu a tomuto prikázal, aby vec obžalovaného I. Ivana v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.