Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/26/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010545 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516010545.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému K. J., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/88/2016 zo dňa 31.10.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. apríla 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/88/2016 zo dňa 31.10.2016 vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému K. J., nar. XX.XX.XXXX v D., bytom D., K. Č.. X, na slobode, u k l a d á podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods.1, 38 ods. 3, § 36 písm. j/, l/, § 37 písm. h/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému prikazuje nepriblížiť sa úmyselne počas skúšobnej doby k poškodenej K.. S. J., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako päť metrov. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/88/2016 zo dňa 31.10.2016 bol obžalovaný K. J. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 k § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v nočných hodinách zo dňa 05.06.2016 na deň 06.06.2016 na hausbóte neznámeho súpisného čísla na S. ramene v D., fyzicky a slovne napadol poškodenú S. J. tým spôsobom, že ju po predchádzajúcom slovnom konflikte začal sácať o stenu pričom jej vravel, že toto je jej posledná noc, jemu je už všetko jedno, aj keď ho zavrú, on už má svoje roky odžité, radšej si bude honiť kokot na jej fotkách ako ju vidieť živú, následne povedal poškodenej, že už nikdy viac neuvidí svoju rodinu, potom poškodenú sotil na gauč, sadol si na ňu, držal jej ruky hore a udieral ju do tváre druhou rukou, následne šiel zobrať fľašu becherovky, z ktorej sa napil a spýtal sa poškodenej, či jej ju má jebnúť o hlavu, potom ju začal ťahať za vlasy, hodil ju o stenu, zobral do ruky fľašu od ice tea a začal poškodenú jej obsahom oblievať, pričom na ňu pľul a nadával jej, že je jebnutá kurva, hovoril jej, že ju miloval, že ju zabije a keby mu ušla, tak nie je pre neho problém ju nechať zlikvidovať, ostrihať jej vlasy, dorezať tvár, nakoľko mala poškodená strach, snažila sa utiecť z hausbótu, čo sa jej však kvôli uzamknutej bráne nepodarilo a preto skočila do vody a prešla k brehu skadiaľ utiekla k susednému hausbótu, pričom obvinený svojím konaním spôsobil poškodenej S. J. zranenia pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu, pomliaždenie tváre - okolia oboch očníc a jarmových oblúkov viac vľavo, pomliaždenie ľavého predlaktia s podliatinou cca 3 x 3 cm a stehna s podliatinou cca 7 x 3 cm a povrchový lineárny škrabanec dĺžky 4 - 5 cm na prednej ploche krku vľavo, s dobou liečenia päť až sedem dní bez práceneschopnosti. Za to mu bol podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36 písm. l), l), n), § 37 písm. h), § 41 ods. 1, § 56 ods. 2, § 57 ods. 1 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere XXX,- (sedemsto) euro. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej K.. S. J. škodu vo výške XX,- euro. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Súdom uložený peňažný trest považuje za nedostatočný pre nápravu obžalovaného. Účelom trestu je aj preventívna ochranná funkcia, pričom v danom prípade mal súd prihliadnuť aj na ochranu poškodenej K.. S. J. a uložiť obžalovanému zákaz kontaktu s poškodenou. Pokiaľ ide o peňažný trest, tak ten sa spravidla ukladá páchateľom úmyselných trestných činov, ktorý získali alebo sa snažili získať majetkový prospech. Peňažný trest nie je postačujúci na nápravu páchateľa v prípade, keď ten verbálne a aj fyzicky útočil na svoju bývalú priateľku, pričom ju udieral rukou do tváre, ťahal ju za vlasy, lial na ňu obsah fľaše a pľul na poškodenú s tým, že sa jej vyhrážal, že ju zabije. Ide tu teda o osobu páchateľa s agresívnym a nepredvídateľným konaním. Na tieto skutočnosti súd vôbec neprihliadol. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 18 mesiacov, ako aj obmedzenie spočívajúce v zákaze akéhokoľvek kontaktu s poškodenou v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania a navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 18 mesiacov, a zároveň obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze akéhokoľvek kontaktu s poškodenou v rámci skúšobnej doby. Splnomocnenec poškodenej K.. S. J. uviedol, že navrhuje, aby krajský súd vyhovel odvolaniu prokurátora. Nemá výhrady voči výroku o náhrade škody, pričom dodáva, že poškodená pociťuje obavu o svoj život a zdravie ohľadom prípadného protiprávneho konania obžalovaného. Poškodená K.. S. J. uviedla, že sa pripája k návrhu svojho splonomocnenca. Obhajca obžalovaného uviedol, že navrhuje odvolanie prokurátora zamietnuť, nakoľko uložený trest považuje za primeraný. Obžalovaný K. J. uviedol, že sa pripája ku konečnému návrhu svojho obhajcu Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. zák. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd môže sám rozhodnúť vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného. Odvolací súd pripomína, že odvolanie prokurátora bolo podané len do výroku o treste. Pokiaľ ide o výrok o vine, tak odvolací súd vychádzal z napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný K. J. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. spáchaného v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 k § 156 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal vinu v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por., pričom súd prvého stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného o vine. Vzhľadom k uvedenému nadobudol výrok o vine právoplatnosť už na súde prvého stupňa, nakoľko nebol zo strany oprávnenej osoby napadnutý odvolaním. Výrok o vine a na neho nadväzujúci výrok o náhrade škody teda nepodlieha prieskumnej právomoci odvolacieho súdu. Po preskúmaní napadnutého výroku o treste sa krajský súd stotožnil s odvolaním prokurátora v tom, že ukladaný peňažný trest je vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu neprimerane mierny a nedokáže viesť obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Krajský súd konštatuje, že pri ukladaní druhu trestu nie je možné izolovane vychádzať iba z osoby obžalovaného, tak ako to urobil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, t. j. len z toho, že doposiaľ obžalovaný nebol súdne trestaný a k spáchaniu trestného činu sa priznal, ale ukladaný druh trestu a jeho výmera musí zohľadňovať aj spôsob spáchania činu a jeho následky a v danom prípade aj to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (dva prečiny, ktoré majú skutkový základ vo verbálnom, ako aj fyzickom napadnutí inej osoby). Nedostatočné zohľadnenie všetkých relevantných okolností uvedených v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. zo strany okresného súdu pri ukladaní trestu v napadnutom rozsudku bolo preto apelačným dôvodom ohľadom zmeny výroku o treste. Odvolací súd pri ukladaní úhrnného trestu obžalovanému podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. vychádzal primárne zo závažnosti prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., nakoľko ten je najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov, z ktorých bol obžalovaný uznaný za vinného. V danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 156 ods. 1 Tr. zák.) v rozpätí 6 mesiacov až 2 roky. Odvolací súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti spočívajúce v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a svoj čin ľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.). Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak odvolací súd zistil jednu, ktorá spočívala v tom, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.). Vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu postupom podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. s tým, že upravená trestná sadzba je v rozpätí 6 mesiacov až 18 mesiacov. Krajský súd sa nestotožnil so súdom prvého stupňa v tom, že by obžalovanému mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., t. j. napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že sa priznal k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že priznanie sa obžalovaného vo výpovedi a dokonca ani vyhlásenie obžalovaného o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. nie je možné mechanicky (formálne) stotožňovať s poľahčujúcou okolnosťou uvedenou v § 36 písm. n) Tr. zák. Medzi vyhlásením viny zo strany obžalovaného, či jeho priznaním sa vo výpovedi a predmetnou poľahčujúcou okolnosťou neexistuje žiadna spojitosť. Skutočnosť, že priznanie viny obžalovaným, či prípadné jeho priznanie sa k stíhanej trestnej činnosti počas hlavného pojednávania zjednodušilo súdne konanie je pri ustaľovaní poľahčujúcich okolností bez právneho významu, pretože skrátenie súdneho konania nemožno zamieňať s pomocou obžalovaného pri odhaľovaní vlastnej trestnej činnosti. Poľahčujúca okolnosť uvedená v ustanovení § 36 písm. n) Tr. zák. sa totiž viaže na hmotnoprávnu úpravu (a nie na procesnoprávnu úpravu), t. j. na to, že páchateľ pomáha objasňovať znaky skutkovej podstaty trestného činu, prípadne aj pomáha usvedčovať svojich spolupáchateľov. Objasňovanie trestnej činnosti sa teda týka trestného činu a jeho možného páchateľa a žiadnym spôsobom sa neviaže a ani nedotýka procesnej úpravy týkajúcej sa vyhlásenia viny, či usvedčujúcej sa výpovedi obžalovaného. Ak by sa prijal názor súdu prvého stupňa, tak by nebol pri vyhlásení viny obžalovaného, respektíve pri priznaní sa obžalovaného vo svojej výpovedi žiadny rozdiel medzi poľahčujúcou okolnosťou spočívajúcou v priznaní trestného činu a jeho oľutovaní (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a poľahčujúcou okolnosťou uvedenou v ustanovení § 36 písm. n) Tr. zák. To by však odporovalo koncepcii tzv. racionálneho zákonodarcu, ktorý by celkom zjavne nevytváral dve poľahčujúce okolnosti, ak by mali mať rovnaký obsah. Krajský súd v Bratislave pri ukladaní druhu trestu vychádzal z toho, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a viedol riadny život. Rovnako tak odvolací súd zobral do úvahy, že obžalovaný sa k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti v celom rozsahu priznal a jej spáchanie oľutoval. Všetky tieto okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného umožňujú, aby bol obžalovanému uložený taký druh trestu, ktorý nie je spojený s výkonom trestu odňatia slobody. Na strane druhej je nevyhnutné vziať do úvahy aj to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, ktoré sa týkajú verbálneho a fyzického napadnutia poškodenej, ako aj okolnosti prípadu, z ktorých vyplýva, že obžalovaný napadol svoju bývalú priateľku agresívnym spôsobom, keď ju ťahal za vlasy, udieral ju rukou do tváre, pľul na ňu, hodil ju o stenu, oblieval ju, vyhrážal sa jej zabitím, dorezaním tváre, pričom jej spôsobil pomliaždenie hlavy, pomliaždenie tváre - okolia oboch očníc a jarmových oblúkov, pomliaždenie predlaktia s podliatinou a stehna s podliatinou a povrchový škrabanec. Vzhľadom na pomerne závažné a značne agresívne konanie obžalovaného voči poškodenej a jeho následky, je nutné prijať záver, že uloženie len alternatívneho peňažného trestu obžalovanému je neprimerané a nedokáže obžalovaného viesť v budúcnosti k tomu, aby viedol riadny život a nedopúšťal sa obdobných závažných protiprávnych konaní. V tomto smere teda neboli splnené podmienky na uloženie peňažného trestu v zmysle § 56 ods. 2 Tr. zák., nakoľko peňažný trest podľa tohto ustanovenia možno uložiť len vtedy, ak to umožňuje aj povaha spáchaného prečinu, čo v posudzovanom prípade splnené nebolo. Odvolací súd uzatvára, že v danej trestnej veci boli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a preto krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, t. j. na samej spodnej hranici trestnej sadzby s poukazom na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň odvolací súd z dôvodu ochrany poškodenej osoby, uložil obžalovanému aj obmedzenie spočívajúce v zákaze úmyselne sa priblížiť k poškodenej K.. S. J. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, nakoľko trestný čin bol spáchaný práve voči tejto osobe a existuje určitý stupeň pravdepodobnosti, že by obžalovaný mohol opätovne chcieť kontaktovať túto poškodenú osobu. Podľa názoru krajského súdu tento druh trestu a jeho výmera dokážu viesť obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a zároveň poskytuje obžalovanému priestor na to, aby preukázal, že spáchanie trestného činu z jeho strany bolo len ojedinelé vybočenie z inak riadneho spôsobu vedenia života. Pokiaľ ide o výrok súdu prvého stupňa, ktorým podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal poškodenú osobu so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie, tak ten síce nebol napadnutý odvolaním, avšak odvolací súd upozorňuje, že s účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zmene ustanovenia § 288 Trestného poriadku v tom smere, že pojem „občianske súdne konanie“ bol nahradený pojmom „civilný proces“. Ak teda rozhoduje súd po 01.07.2016 (tak ako tomu bolo aj v posudzovanej trestnej veci) v zmysle ustanovenia § 288 Tr. por. musí jeho výrok znieť tak, že sa poškodený subjekt odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. S poukazom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.