Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516200663 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516200663.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloletú W. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov, matka: V. B., bytom N., F. 1, zastúpená Mgr. Erikou Sojkovou, advokátkou Bratislava, Bočná 90, otec: F. B., bytom Z., O. XX, úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/17/2016-94 zo dňa 15.6.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zveril maloletú W. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej od 20.1.2016 120 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiac vopred k rukám matky maloletej. Zročné výživné za obdobie od 20.1.2016 do 30.6.2016 vo výške 484,80 Eur povolil súd prvej inštancie otcovi splácať po 30 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júla 2016. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku 15. hodiny denne do nedele 17. hodiny a v každom kalendárnom roku od 25.12. 9. hodiny do 30.12. 17. hodiny a od Veľkého piatku 9. hodiny do Bielej soboty 18. hodiny s tým, že maloletú si otec prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde ju následne aj odovzdá. Matke uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne posúdil podľa § 36 ods. 1 § 62 § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď mal preukázané, že matka zabezpečuje opateru maloletej. Súd prvej inštancie posudzoval aj výšku vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa pričom vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov u otca nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by ho obmedzovala v plnení si vyživovacej povinnosti v určenej výške. Konštatoval lepšie majetkové pomery na strane otca ako u matky, ktorá ani nemá vlastné bývanie. Otec je vlastníkom rodinného domu, ktorý mieni predať s úmyslom ísť bývať ku svojím rodičom. Výživné, ktoré navrhoval otec vo výške 50 Eur nemohol súd prvej inštancie akceptovať za zodpovedajúce považoval výživné vo výške 120 Eur mesačne, ktorú sumu odporučil aj kolíznym opatrovník, ktorá suma je spôsobilá spolu s príspevkom matky zabezpečiť odôvodnené potreby maloletej zodpovedajúce v jej veku. Výživné určil súd prvej inštancie od podania návrhu, keď matka neprodukovala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné výživné určiť od januára 2016. Súd prvej inštancie určil aj zročné výživné a podmienky jeho splatnosti. V zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine upravil súd prvej inštancie aj styk otca s maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie nevyhovel požiadavke otca upraviť styk v párnom kalendárnom týždni od piatka do nedele z dôvodu, aby sa maloletá mohla stretávať s jeho neterou s poukazom na zamestnanie matky. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písmeno a) O.s.p. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej, ktorý nesúhlasil s úpravou styku v nepárnom kalendárnom týždni, keďže matka maloletej nastupuje na materskú dovolenku tak, že jej požiadavku nie je potrebné akceptovať. S úpravou styku počas vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov súhlasil, nesúhlasil s určením výživného 120 Eur mesačne, keď nie je schopný uvedenú sumu platiť. V živnostenskom liste má zapísaných celkovo 9 predmetov činnosti ale vzhľadom na dlhodobú práce - neschopnosť jeho otca nie je možné jemu ako jednotlivcovi pokračovať vo vykonávaní živnostenskej činnosti. Prácu vykonával pod dohľadom svojho otca ako jednotlivec ju vykonávať nemôže, pretože má vzdelanie vyučný list kuchár čašník. Nepodarilo sa mu zabezpečiť, aby mohol pracovať pod vedením alebo s osobou odborne spôsobilou tak jeho živnostenská činnosť je pozastavená. Živnostenskú činnosť pozastavil z objektívnych príčin nie dobrovoľne. Je evidovaných ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce v Galante v zložke je evidovaný viacero pokusov sa zamestnať, ale bezúspešne. Príjem matky maloletej je niekoľko násobne vyšší ako jeho príjem. Z toho dôvodu nemôže platiť uvedené výživné, žiadal v tejto časti zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť na ďalšie konanie a pokiaľ ide o úpravu styku tento žiadal upraviť v každom párnom týždni od piatku 15. hodiny do nedele 17. hodiny výživné navrhol určiť vo výške 70 Eur mesačne. 4. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že každú úpravu styku treba považovať ako dlhodobú úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, nielen na rok alebo dva ako sa mylne domnieva otec maloletej, preto materská dovolenka je len prechodnou zmenou v tomto prípade. V jej prípade maximálne 1 rok, pretože dlhšiu si nemôže vzhľadom na svoju finančnú situáciu dovoliť. Zmena by bola len krátkodobá a nehospodárna. Pokiaľ ide o výživné schopnosti a možnosti povinného rodiča treba posudzovať z dlhodobého hľadiska, preto skutočnosť, že otec nie je zamestnaný treba považovať ako dočasnú a skutočnosť, že sa mu nedarí predať svoj dom nie je okolnosťou, ktorá by mala mať vplyv na zmenu konečného rozhodnutia vo veci samej. Otec maloletej je mladý 34 ročný a hlavne zdravý muž, ktorému nič nebráni sa zamestnať. Otec spláca hypotéku za dom vo výške 270 Eur pričom udáva, že nemá finančné prostriedky a jeho príjem je len 100 Eur mesačne. Podľa jej vedomosti je tento príjem ďaleko vyšší, pretože by nebol spôsobilý platiť hypotéku a uhrádzať aj svoje potreby. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť vlastní rodinný dom. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. 5. Vo vyjadrení na vyjadrenie matky maloletej otec maloletej uviedol, že trvá na svojom odvolaní a opakoval, že z objektívnych dôvodov nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletej 120 Eur, na dom je zriadené záložné právo prospech banky, platí hypotéku krátkodobo, ešte nesplatil ani úroky z istiny. Ak by dom predal nemal by ani na splatenie istiny hypotéky. Stratil by vhodné miesto na stretávanie sa s dcérou. Platiť výživné 70 Eur je v jeho možnostiach a schopnostiach. Dôvody, pre ktoré nemožno zmeniť čas úpravy styku považuje za irelevantné, pretože sa domnieva, že matka bude po skončení materskej dovolenky pokračovať v rodičovskej dovolenke až do 3 rokov veku jej 4 dieťaťa s jej 3 partnerom. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65 § 66 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ďalej CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 § 378 ods. 1 § 219 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. 8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím č.k. 17P/17/2016-94 zo dňa 15.6.2016 upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej W. B. nar. XX.X.XXXX, pričom rozhodoval podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016. Zároveň odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci sa začalo dňa 20.1.2016, kedy sa na konanie aplikoval procesno právny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 1.7.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých rodinno - právnych veciach akými je aj predmetné konanie boli upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež 1.7.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy zákona zákon č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a novej právnej úpravy zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku. V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej správnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesno právnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších - zrušených predpisov. Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v prebiehajúcich konaniach podľa zrušenej právnej úpravy nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Vzhľadom na zakotvenie princípu okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem zo samotného § znenia CMP podľa § 393 ods. 1 CMP odvolací súd uvádza namiesto pojmov súd prvého stupňa, pojem súd prvej inštancie, matka, otec, maloleté dieťa a kolízny opatrovník. 11. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky bolo určené výživné a upravený styk otca s maloletou. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca v časti vyživovacej povinnosti tieto vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Prvoradou povinnosťou každého rodiča je splniť si vyživovaciu povinnosť. Otec v konaní nepreukázal žiadnu odbornú či zdravotnú nespôsobilosť zamestnať sa zadovážiť si dostatočný príjem na zabezpečenie vyživovacej povinnosti pre maloletú. Vyživovaciu povinnosť si musí rodič plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Otec je v produktívnom veku a jeho námietky odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ má rodič vyživovaciu povinnosť musí svoje finančné pomery usporiadať tak, aby bol spôsobilý nielen platiť výživné, ale svoje dieťa aj uživiť. Za situácie, že by aj matka mala taký postoj k plneniu vyživovacej povinnosti na maloletú ako otec vzniká otázka, kto by zabezpečil všetky odôvodnené potreby maloletej, keď toto je prvoradá povinnosť rodičov maloletej. Za situácie, že matka maloletej je na rodičovskej dovolenke je limitovaná zamestnať sa starostlivosťou o svoje deti. Odvolací súd vyhodnotí postoj otca k plneniu vyživovacej povinnosti ako vysoko nezodpovedný, keď ním navrhovaná suma výživného nezabezpečí odôvodnené potreby maloletej. Pokiaľ ide o úpravu styku aj tento bol upravený správne, pričom úvahy otca o dĺžke rodičovskej dovolenky matky maloletej možno vyhodnotiť len ako hypotetické. Odvolací súd dáva do pozornosti rodičom, že najideálnejším spôsobom úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom je dohoda, ktorá môže najlepšie vystihnúť všetky potreby dieťaťa pri realizácií styku skutočnosť, aby sa dieťa cítilo komfortne. V prípade, že takáto úprava styku rodičom (párny nepárny týždeň) nevyhovuje, je možné, aby sa dohodli tak, aby to bolo prospešné aj pre dieťa aj pre rodičov, pričom však odvolací súd upozorňuje, že v konaní o starostlivosti o maloleté deti je prioritný záujem maloletých detí a nie predstavy a pocity rodičov. Otec v odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody pre ktoré by bolo potrebné jeho odvolaniu vyhovieť. 12. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP. 13. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CNP. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).