Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/128/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516207228 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516207228.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov, matka: S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 8, XXX XX W. a otec: P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX W., zastúpený advokátkou JUDr. Editou Lehockou, Advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 1267, 908 41 Šaštín-Stráže, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.01.2017, č.k. 20P/113/2016-90, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 12.01.2017, č.k. 20P/113/2016-90 zvýšil výživné na maloletú D. A., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 120 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 01.01.2017, čím zmenil svoj rozsudok zo dňa 07.02.2012, č.k. 22P/178/2011-93. O trovách konania rozhodol, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, § 38 ods. 1 a 2 a § 116 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) dospejúc k záveru o dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú D. A.. Skonštatoval zvýšenie výdajov na jej výživu v súvislosti s postupným fyzickým vyspievaním počas päťročného obdobia uplynulého od poslednej úpravy výživného. Zohľadnil podstatnú zmenu pomerov maloletej spočívajúcu v nástupe na strednú školu, finančnú náročnosť jej reprezentačného pôsobenia v tanečnom štúdiu ASSOS a výdaje spojené s vadou zraku (okuliare). Osobnú opateru matky považoval za čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k maloletej. U matky v rámci skúmania zmeny jej pomerov zistil zvýšenie mesačného príjmu o cca 110 eur. Na strane otca - živnostníka mal preukázané výrazné zníženie príjmu získaného sezónnym prevádzkovaním lunaparku patriaceho jeho matke, pri minimálnej pracovnej aktivite vo zvyšku roka. Nízky príjem otca súvisiaci s nedostatočným rozsahom výkonu práce a jeho exekúcie vyhodnotil podľa ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Neprihliadol na pribudnutie druhej vyživovacej povinnosti otca s odvodnením, že pokiaľ sa rozhodol pre ďalšie dieťa, nemôže sa oň starať na úkor staršieho dieťaťa. Poukázal na produktívny vek otca a dostatok pracovných príležitostí v hlavnom meste zdôrazniac, že aj napriek svojmu základnému vzdelaniu si musí zadovážiť dostatočný príjem pre riadne a pravidelné plnenie vyživovacej povinnosti k maloletej dcére. Na zreteľ vzal písomné vyjadrenie maloletej D., podľa ktorého hlavnú ťarchu starostlivosti o ňu znáša matka, keď pre absenciu hlbšieho poznania pomerov otca nedokáže posúdiť výšku výživného z jeho strany, ale pokiaľ výživné na ňu riadne neplatí, neočakáva od neho ani vreckové alebo iné príspevky. Výživné súd prvej inštancie zvýšil v súlade s návrhom matky od januára 2017. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 C.m.p. 3. Proti tomuto rozsudku podal otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Odvolaciemu súdu navrhol zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdil, že v konaní preukázal svoje obmedzené schopnosti a možnosti súvisiace s jeho vzdelaním, v dôsledku ktorého môže vykonávať len sezónne práce. Namietal nezohľadnenie zmeny jeho pomerov narodením druhého dieťaťa. Dve deti sú podľa neho slovenský priemer, preto sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že by plodil deti a následne sa o ne nestaral, lebo činí tak v rámci svojich schopností a možností. Poukázal na ustálenú súdnu prax o určení výšky výživného 20 až 30 % z príjmu rodiča na všetky deti, kedy pri jeho priemernej mesačnej výške príjmu 500 eur predstavuje výživné v sume 200 eur až 40 % z jeho priemerného mesačného príjmu, a to len na jedno dieťa. Bol ochotný platiť zvýšené výživné v sume 150 eur mesačne. Vyslovil presvedčenie, že písomné vyjadrenie maloletej D. bolo spísané podľa želaní matky. 4. Matka vo svojom vyjadrení zhodnotila odvolanie otca proti rozsudku súdu prvej inštancie ako neodôvodnené a ničím nepodložené, žiadajúc odvolací súd rozsudok potvrdiť. Odôvodnenie odvolania otca jeho príjmovými možnosťami bez prihliadnutia na skutočné potreby dieťaťa považovala za rozpor so všeobecným poznatkom o náraste nárokov na výživu v súvislosti s vekom dieťaťa a samotné odvolanie za pokus otca vyhnúť sa spravodlivému rozdeleniu výdavkov na starostlivosť o spoločnú dcéru. Odvolanie je podľa jej názoru len obštrukciou so zámerom oddialiť súdne rozhodnutie a odklad plnenia zvýšeného výživného. Poprela svoju účasť maloletej D. na jej písomnom vyjadrení k predmetu konania. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloleté dieťa pochádzajúce z rozvedeného manželstva rodičov na návrh matky podaný pred účinnosťou nového procesného poriadku (C.m.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý len otcom maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Uznal nárok maloletej D. na väčšiu participáciu otca vo vzťahu k jej výžive v súvislosti s preukázanou podstatnou zmenou pomerov. Výšku výživného určenú súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za primeranú nielen zmeneným pomerom maloletej, ale aj aktuálnym možnostiam a schopnostiam otca, po zohľadnení všetkých v konaní preukázaných skutočností. 10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Keďže sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnej miere stotožnil, obmedzil sa len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 12. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by opodstatňovali iné rozhodnutie, než je obsiahnuté vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Vo všeobecnosti nedostatok vzdelania síce limituje možnosti uplatnenia sa na trhu práce, nemožno ho avšak abstrahovať od ostatných základných predpokladov pre primerané uspokojovanie odôvodnených potrieb nezaopatreného dieťaťa, ktorými sú aj vek povinného, jeho zdravotný stav, lokálne pracovné možnosti, a pod. Tak, ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie, u otca nebola preukázaná obmedzená pracovná spôsobilosť pre nepriaznivý zdravotný stav. V prípade snahy uplatniť sa v oblasti závislej činnosti by otec nemohol byť diskvalifikovaný z hľadiska veku. Doterajšou pracovnou aktivitou otec preukázal dostatočnú fyzickú spôsobilosť vykonávať manuálnu zárobkovú činnosť. Je potrebné tiež poukázať na to, že maloletá D. sa blíži vekom k dospelosti a táto skutočnosť musí byť reflektovaná aj účasťou obidvoch rodičov (teda nielen matky) na zabezpečovaní jej potrieb prináležiacich statusu stredoškolskej študentky. 13. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoradou povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa nielen prispievať, ale ho riadne uživiť, a to aj na svoj vlastný úkor. Zároveň poukazuje na zdôvodnenie odvolania otca údajnou ustálenou súdnou praxou, v rámci ktorej by mali súdy určovať výživné vo výške 20 až 30 % z príjmu rodiča na všetky deti. Pokiaľ sa aj takáto konštatácia ocitla v odôvodnení nejakého súdneho rozhodnutia (čo odvolací súd nemôže potvrdiť ani vylúčiť), išlo len o perabsurdus právny názor, v súvislosti s ktorým je potrebné uviesť na pravú mieru, že súdna prax môže vychádzať len z platnej legislatívy, pričom hmotné právo žiadnym spôsobom ani len nenaznačuje možnosť obdobného postupu súdov pri určovaní výživného. Súdy sú povinné vždy a za každých okolností rozhodovať výlučne len intra legem. Osvojenie si uvedeného režimu v konaniach vo veci výživného by znamenalo neprípustný odklon od základných hmotnoprávnych princípov a vytvorenie nežiadúceho precedensu v neprospech oprávneného i povinného. 14. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie jeho rozsudok v časti napadnutej odvolaním otca ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 58 C.m.p. v spojení s § 52 C.m.p a § 396 C.s.p. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).