Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/220/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516211129 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516211129.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, Budatínska ul. č. 1, Bratislava proti žalovanej: T.. T. V., B.. XX.XX.XXXX, O. X. K. D.. Č.. XXXX/XX, X., prechodne bytom D.. U. Č.. XXX/XX, X., zast. opatrovníkom J. U. U.N. pre J. X., D.. U. Č.. XXX/ XX, X., zast. advokátkou JUDr. Mgr. Janou Kocandovou, Jungmannova ul. č. 8, Bratislava, o vypratanie bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 17. februára 2017, č. k. 39C/198/2016- 91, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal vypratania jednoizbového bytu č. XX na N.. L. bytového domu na K. D. Č.. XX P. X. bez nároku na bytovú náhradu. Žalovanej súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 22Ps 9/2007-38, zo 06.11.2007 na podnet T. Č. X. - L. z 26.04.2007 pozbavená spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníka jej bola ustanovená T. Č. X. - L., T. Ú.. Súd upustil od doručenia rozhodnutia žalovanej. Okresný súd Pezinok uznesením č. k. 11P/34/2013-27, z 05.06.2014, právoplatným dňom 27.06.2014, zmenil spomenutý rozsudok č. k. 22Ps 9/2007-38, zo 06.11.2007 tak, že T. Č. X. - L. uvoľnil z funkcie opatrovníka a ustanovil žalovanej za opatrovníka J. U. U. pre J., X., ktorý žalovanú ako nesvojprávnu zastupoval pred štátnymi a inými orgánmi, staral sa o jej výživu a spravoval jej majetok. Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. 12Ps 35/2014-76, z 18.03.2016, právoplatným dňa 04.04.2016, na návrh žalovanej o vrátenie spôsobilosti na právne úkony na základe záverov súdnoznaleckého dokazovania súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo 06.11.2007, č. k. 22Ps 9/2007- 38. Súčasne uvedený súd žalovanej na odporúčanie znalca obmedzil spôsobilosť na právne úkony v rozsahu - rozhodovať o svojej liečbe, uzatvárať zmluvy zaväzujúce k plneniu materiálnych alebo finančných záväzkov, brať pôžičky, kupovať nehnuteľnosti, prenajímať nehnuteľnosti a ustanovil jej opatrovníka J. X., ktorý ju bude zastupovať v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. 3. Nájomnou zmluvou zo dňa 25.06.1998 na základe dohody o výmene bytov z 25.07.1998, dňom 01.08.1998 prenechal žalobca ako prenajímateľ žalovanej ako členke družstva do užívania družstevný X-N. X. Č.. XX B. U. na N.. L. bytového domu súp. č. XXXX na K. XX P. X. na dobu neurčitú. Žalovaná má podľa lustrácie v registri obyvateľov na uvedenej adrese hlásený trvalý pobyt od 10.08.2001. Prechodný pobyt mala hlásený na adrese J. U. U.Ž. pre J. X. od 04.04.2012 do 03.04.2017 (právoplatnosť rozsudku OS Pezinok 12Ps 35/2014-76 dňom 04.04.2016 o obmedzení spôsobilosti na právne úkony). Žalobca ako prenajímateľ a vlastník predmetného bytu dal žalovanej výpoveď z nájmu tohto bytu listom z 08.03.2016 v zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. z dôvodu hrubého porušenia povinnosti nájomcu tým, že žalovaná za čas dlhší ako tri mesiace, t. j. od mesiaca 11/2015 do 2/2016, nezaplatila predpis mesačných preddavkov za plnenia spojené s užívaním bytu, čím jej vznikol dlh vo výške 145,45 eur. Samotný list vo veci výpovede obsahoval na prvom mieste meno, priezvisko a titul žalovanej a adresu jej prechodného pobytu. Žalobca napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že žalovaná je od 23.11.2007 zastúpená zákonným zástupcom v zmysle § 26 Obč. zák., túto skutočnosť vo výpovedi nájmu nerešpektoval a zákonného zástupcu v nej neuviedol. Výpoveď, ktorá je jednostranným, adresným hmotnoprávnym úkonom voči nájomcovi smerujúcim k ukončeniu nájmu bytu, zasielal doporučene na meno žalovanej, navyše s uvedením „Váž. pani“ na adresu jej prechodného pobytu a nie priamo zákonnému zástupcovi žalovanej k rukám jeho štatutárneho zástupcu. Zásielku prevzala osoba splnomocnená na preberanie zásielok a odovzdala ju žalovanej. Napriek skutočnosti, že žalovaná mala ustanoveného zákonného zástupcu, výpoveď z nájmu bytu nebola adresovaná jej zákonnému zástupcovi a neobsahovala poučenie v zmysle § 711 ods. 5, 6 Obč. zák., ale iba upozornenie, že „okrem vyčísleného nedoplatku, je povinná pravidelne uhrádzať aj predpis mesačných preddavkov a tiež uhradiť do ukončenia plynutia výpovednej lehoty poplatok z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia istiny v zmysle § 697 Občianskeho zákonníka, v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a v zmysle § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom jej bola výpoveď nájmu bytu doručená“. Zákonný zástupca žalovanej sa o výpovedi z nájmu predmetného bytu dozvedel od žalovanej oneskorene. Podľa vyjadrenia žalobcu dlžná suma bola uhradená v priebehu výpovednej doby. V liste z 05.01.2017 adresovanom žalovanej a na vedomie zákonnému zástupcovi ako reakcia na pokus o zmier zaslaný osobne žalovanou žalobcovi, žalobca uviedol, že „K uvedenému listu Vám oznamujeme, že v liste, ktorý nám bol doručený 10.02.2015 bolo uvedené iba to, že žiadate o odklad mesačných splátok nájomného z dôvodu dočasnej nesolventnosti bez akéhokoľvek bližšieho špecifikovania a bez predloženia akýchkoľvek listinných dôkazov. .... Poukazujeme na tú skutočnosť, že tento list nám bol doručený dňa 10.02.2015, pričom výpoveď z nájmu bytu, ktorú sme Vám doručili, je zo dňa 08.03.2016“. K dlhu na nájomnom došlo za obdobie od 11/2015 do 2/2016. 4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že výpoveď z nájmu bytu jednostranný hmotnoprávny úkon prenajímateľa, ktorý vyžaduje adresnosť, teda musí byť doručený - nájomcovi a keď je strana v zmysle § 26 Obč. zák. zastúpená zákonným zástupcom, musí byť doručený priamo k rukám zákonného zástupcu. V prejednávanej veci výpoveď z nájmu predmetného bytu nebola riadne doručená zákonnému zástupcovi žalovanej a preto nebola spôsobilá vyvolať účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spája zákon. Okrem toho, výpoveď z nájmu bytu mala obsahovať aj poučenie v zmysle § 711 ods. 5 a 6 Obč. zák., resp. s poukazom na ust. § 3 Obč. zák., aby nedošlo k ohrozeniu alebo poručeniu práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Žalobca mal vyzvať zákonného zástupcu žalovanej vzhľadom na ich vzájomnú komunikáciu na doloženie dôkazov preukazujúcich hmotnú núdzu žalovanej. Keďže nenastali účinky výpovede z nájmu predmetného bytu, nemohlo dôjsť k zániku nájmu bytu a nájomný vzťah naďalej trvá. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že výpoveď z nájmu bytu adresoval správne na adresu opatrovníka žalovanej. Keďže opatrovník žalovanej zastupuje aj iných svojich klientov, vo výpovedi uviedol aj meno žalovanej, aby mal jej opatrovník vedomosť o tom, koho sa výpoveď z nájmu bytu týka. Z doručenky vyplýva, že výpoveď z nájmu bytu prevzal opatrovník a nie žalovaná. Opatrovník bol povinný na túto výpoveď reagovať a nie odstúpiť ju žalovanej. Výpoveď z nájmu bytu bola opatrovníkovi žalovanej doručená dňa 15.03.2016 a výpovedná lehota uplynula dňom 30.06.2016. Opatrovník žalovanej nepodal v zákonnej lehote na súd žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu a nepreukázal, že žalovaná bola ku dňu doručenia výpovede v stave hmotnej núdze. Nájomný pomer preto zanikol dňom uplynutia výpovednej lehoty. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Predmetná výpoveď z nájmu bytu bola žalovanej doručovaná v marci 2016, teda v čase, keď bola žalovaná pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu (rozsudok OS Pezinok z 18.03.2016, č. k. 12Ps 35/2014- 76, ktorým bol zrušený rozsudok OS Bratislava V zo 06.11.2007, č. k. 22Ps 9/2007- 38, nadobudol právoplatnosť až dňa 04.04.2016). Žalobca bol preto povinný výpoveď z nájmu bytu doručiť nie žalovanej, ale jej opatrovníkovi, ktorým bol v tom čase J. U.I. U. pre J. P. X.. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že žalobca doručoval predmetnú výpoveď z nájmu bytu priamo žalovanej a nie teda jej opatrovníkovi. Tento záver vyplýva už zo samotného znenia výpovede z nájmu bytu. Výpoveď totiž žalobca formuloval tak, že sa ňou obracal priamo na žalovanú (viď výrazy ako „Bytové družstvo Petržalka Vám vypovedá nájom...dlhujete Bytovému družstvu Petržalka....ste povinná pravidelne uhrádzať...povinnosti nájomcu hrubo porušujete tým, že neplatíte....“). Z takýchto formulácií sa aj podľa názoru odvolacieho súdu nedá vyvodiť iné, než že predmetná výpoveď nebola adresovaná opatrovníkovi žalovanej, ale priamo žalovanej. Okrem toho, na doručenke z č. l. 10 žalobca adresáta zásielky - výpovede označil takto: Váž. pani T.. T. V., J. U. U. pre J. X.. Z toho je zrejmé, že žalobca výpoveď doručoval priamo žalovanej s tým, že ako adresu jej bydliska uviedol J. U. U. pre J. P. X., ktorý bol opatrovníkom žalovanej. J. U. U. pre J. P. X. teda nebol adresátom zásielky, ale bol na doručenke uvedený iba ako adresa bydliska žalovanej. 8. Keďže teda predmetná výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný adresovaný právny úkon nebola riadne doručená žalovanej, nemohli nastať ani jej účinky, resp. treba vychádzať z toho, že žalobca jej nájom predmetného bytu nevypovedal. Nájomný pomer teda stále trvá a žaloba o vypratanie predmetného bytu preto nie je dôvodná. Odvolací súd dodáva, že z podania J. U. U. pre J. z 12.12.2016 (č. l. 50) vyplýva, že žalovaná nebola schopná platiť plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie 11/2015 až 2/2016, pretože sa ocitla v hmotnej núdzi a 3 mesiace poberala iba 20 % životného minima. Sociálna pracovníčka J. U. U. pre J. túto situáciu niekoľkokrát komunikovala s kompetentnými zástupcami žalobcu, ktorí sa vyjadrili, že žalovaná môže nájomné uhradiť aj neskôr. Žalobca napriek tomu žalovanej vypovedal nájom bytu práve z dôvodu nezaplatenia nájomného za 3 mesiace. Takýto prístup žalobcu treba vzhľadom na okolnosti prípadu označiť za príliš formalistický a neférový. 9. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).