Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/390/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516211588 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516211588.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX T., v súčasnosti bytom G. XX, XXX XX T., a otec - E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, v konaní na návrh otca o úpravu styku a na návrh matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.05.2017, č.k. 20P/177/2016-146, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 25.05.2017, č.k. 20P/177/2016-146, zamietol návrh otca na úpravu styku s maloletým E. P., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň na návrh matky zvýšil výživné na maloletého E. zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne od 23.01.2017, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zročné výživné za obdobie od 23.01.2017 do 31.05.2017 v celkovej sume XXX,XX eur otcovi uložil zaplatiť v lehote troch dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku k rukám matky. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.10.2009, č.k. 17P/283/2009-30. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 2 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 44 a § 116 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) a § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), majúc za preukázanú nedôvodnosť návrhu otca na úpravu styku s maloletým E. a opodstatnenosť návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého. Skonštatoval, že otec sa o maloletého nezaujímal 13 rokov, v roku 2015 sa s ním stretol nepriznajúc, že je jeho otec a v roku 2016 sa spolu zišli v bydlisku starých rodičov. Absenciu vzájomných vzťahov medzi otcom a maloletým mal potvrdenú vyjadrením maloletého, že otca nepozná a nedostatok záujmu otca aj nezoznámením maloletého s jeho manželkou a maloletou dcérou. Akceptoval rozhodnutie maloletého najskôr si s otcom vybudovať vzťah a potom sa s ním stretávať bez súdneho rozhodnutia. Zdôraznil, že maloletý potrebuje v živote aj mužský vzor, preto je jeho záujmom udržiavať s otcom kontakt. V súvislosti s uplynulým doby 7,5 roka od určenia výživného poukázal na podstatnú zmenu pomerov - u maloletého nástupom na druhý stupeň základnej školy, u otca uzatvorením manželstva, pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti a zvýšením príjmu a u matky nezamestnanosťou po dobrovoľnom ukončení posledného pracovného pomeru. Aktuálnym nárokom maloletého podľa neho zodpovedá zvýšenie výživného na sumu XXX eur mesačne od podania návrhu. Konanie otca spočívajúce v predaji garsónky a zaťažení sa úvermi na kúpu rodinného domu a auta vyhodnotil podľa ustanovení § 65 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Deklaroval, že každý rodič musí za účelom riadneho plnenia výživného vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie dostatku finančných prostriedkov a otcovi pripomenul, že svoje vlastné potreby si môže financovať až po zaplatení výživného. Zo záporného rozdielu medzi mesačnými výdajmi otca a jeho zárobkom odvodil zrejmú existenciu aj iného príjmu, než len zárobku z preukázaného pracovného pomeru. O podmienkach splatnosti zročného výživného rozhodol v súlade s ustanovením § 232 C.m.p. a o trovách konania podľa ustanovenia § 52 C.m.p.. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Z jeho obsahu vyplynulo, že otec od odvolacieho súdu požaduje rozsudok súdu prvej inštancie v časti výživného zmeniť tak, že návrh na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietne. Rozsudok súdu prvej inštancie označil za neprimeraný a neadekvátny, pretože zo svojho mesačného príjmu cca XXX eur nie je schopným platiť zvýšené výživné na sumu XXX eur. Za ničím nepodložené a osobný názor sudcu vyjadrujúce považoval tvrdenie o jeho ďalšom príjme. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom potvrdiť. Podľa nej súd prvej inštancie preskúmal všetky skutočnosti týkajúce sa zvýšenia výživného. Oznámila, že otec na maloletého okrem výživného iným spôsobom neprispieva. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. so záverom, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zamietol návrh otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom a iba čiastočne vyhovel návrhu matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa na sumu XXX eur mesačne. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca len v časti výživného. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie zvýšiť výživné na maloletého na sumu XXX eur mesačne, považujúc ju za adekvátnu k jeho veku a z neho odvodeným potrebám. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade so všetkými skutočnosťami, ktoré riadne vykonaným dokazovaním vyšli v konaní najavo. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť alebo zrušiť. 8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Nakoľko sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na zdôraznenie jeho správnosti len uvádza, že hlavným kritériom určenia výživného nie je aktuálny zárobok z pracovného pomeru povinného rodiča, ale jeho celkové možnosti a schopnosti pre dosiahnutie adekvátneho príjmu. Tieto sú determinované predovšetkým najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, nadobudnutou praxou, súhrnom manuálnych zručností, ale tiež zdravotným stavom a vekom. U otca je preto potrebné zohľadniť jeho produktívny vek, absenciu zdravotných obmedzení pre výkon zárobkovej aktivity a v konaní preukázané pracovné zručnosti uplatniteľné v súkromnom či štátnom sektore - vyučenie v odbore murár a prax vo výrobe plechových parapet a striech. Rovnako nemožno opomenúť ani fakt, že doposiaľ pre dlhodobý nezáujem o maloletého, otec nereagoval na jeho vekom sa zvyšujúce potreby hoci len príležitostnými príspevkami nad rámec súdom určeného výživného a ani matku neodbremeňoval v starostlivosti o maloletého, napr. víkendovými pobytmi syna v jeho domácnosti, či spoločnými dovolenkami. 10. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie jeho rozsudok v časti napadnutej odvolaním otca ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).