Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/383/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516215454 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516215454.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej navrhovateľa: S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W., proti odporcovi: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W., zastúpený Mgr. Martinom Simanom, advokátom so sídlom Wolkrova 2, 851 01 Bratislava, o zníženie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.03.2017, č.k. 49Pc/7/2016-120, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 03.03.2017, č.k. 49Pc/7/2016-120, zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného na plnoleté dieťa, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb odporcu, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov navrhovateľa, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného dôvodný nie je. Deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa. Uviedol, že v konaní nebola preukázaná podstatná zmena pomerov na strane navrhovateľa od poslednej úpravy výživného na odporcu, ktorá by zdôvodňovala podanie návrhu na zníženie výživného po 10 mesiacoch od právoplatnosti rozsudku, ktorým bol schválený zmier o výživnom. Skúmaním zmeny pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľa i odporcu a matky odporcu zistil, že k zmene pomerov došlo na strane odporcu začiatkom štúdia na vysokej škole, čím ustálil ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Na strane navrhovateľa konštatoval, že okruh jeho vyživovacích povinností sa od poslednej úpravy výživného rozšíril o maloleté dieťa a manželku, ktorá v dôsledku starostlivosti o maloleté dieťa v súčasnosti poberá iba prídavky na dieťa a rodičovský príspevok, skutočnosť, ktorá bola zrejmá pri uzatváraní súdneho zmieru o výživnom. Uviedol, že v období poslednej úpravy výživného bol odporca študentom 4. ročníka Súkromného gymnázia Bernolákovo so sídlom v Bratislave, od 17.09.2016 je odporca študentom dennej formy bakalárskeho štúdia na Fakulte sociálnych štúdií vysokej školy T. v X., s výškou školného za celý akademický rok XXXX eur. Na skutočnosť, že navrhovateľ ukončil pracovný pomer výpoveďou s Výskumným ústavom zváračským súd prvej inštancie neprihliadal a vyhodnotil ju v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa zárobku. Dôvodil, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení zdôvodňujúcich zníženie výživného zo sumy XXX Eur na sumu XX Eur, keď bolo potrebné prihliadnuť na to, že v čase uzavretia zmieru predmetom, ktorého bolo výživné navrhovateľ už mal vedomosť o pribudnutí vyživovacej povinnosti a tiež aj o nástupe jeho manželky na materskú a následne rodičovskú dovolenku a o dopade na finančnú situáciu jeho rodiny. Mal za to, že navrhovateľ si mal prispôsobiť svoje majetkové pomery tak, aby bol schopný si plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči všetkým svojim deťom. Konštatoval, že navrhovateľ napriek tomu, ukončil pracovný pomer výpoveďou a od 01.12.2016 (po ukončení práceneschopnosti) je zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal tvrdené skutočnosti o dôvode svojej výpovede, ktorými mali byť jeho zdravotné problémy, keď netvrdil ani nepreukazoval, že postupoval podľa § 69 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý pamätá na situáciu, keď zamestnanec ukončí pracovný pomer okamžite, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Z lustrácií v Sociálnej poisťovni ako i z potvrdenia VÚZ zhodne s tvrdením navrhovateľa mal súd prvej inštancie za preukázané trvanie práceneschopnosti navrhovateľa v období od 13.10.2015 do 22.10.2015 a od 04.05.2016 do 10.05.2016, od 23.06.2016 do 30.11.2016, s tým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal dôvod práceneschopnosti a najmä vplyv jeho zdravotného stavu na súčasnú nezamestnanosť. Zdôraznil, že nezamestnanosť navrhovateľa vzhľadom na jeho vek XX rokov - vrchol produktívneho veku, fyzickú zdatnosť, prax v rôznych oboroch ako i trvalé bydlisko v hlavnom meste republiky, t.z. regiónu s najvyššími možnosťami uplatnenia treba považovať za neadekvátnu. Súd prvej inštancie zaoberajúc sa dôvodom nezamestnanosti navrhovateľa a jej trvaním jeho tvrdenia o nedostupnosti internetu za účelom hľadania zamestnania považoval za účelové, rovnako hľadanie zamestnania iba prostredníctvom veľtrhu práce či kamarátov. Prihliadajúc na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorom zákonodarca ako prvé kritérium, z ktorého sa má pri určení výživného na strane povinného vychádzať, zakotvil schopnosti, možnosti povinného a až následne majetkové pomery povinného, súd prvej inštancie ustálil, že navrhovateľ disponuje možnosťami a schopnosťami dosahovať vyšší príjem, presahujúci minimálnu mzdu, keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal svoju odbornú, zdravotnú ani inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem pre plnenie si svojej vyživovaciu povinnosť voči odporcovi. Skonštatoval tiež, že súdnym zmierom dohodnutú sumu výživného pri zohľadnení veku odporcu a jeho štúdiu na vysokej škole treba považovať za sumu postačujúca iba na bežné potreby odporcu, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život človeka. Rovnako uviedol, že aktuálna výška výživného v sume XXX Eur na odporcu zohľadňuje nielen ďalšie vyživovacie povinnosti navrhovateľa, ale i jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, Zákona o rodine, § 157 C.m.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného schválením súdneho zmieru došlo na jeho strane k zmene pomerov, ktorých existencia odôvodňujú zníženie výživného na odporcu, najmä tým, že sa mu dňa 15.03.2016 narodila dcéra X. W. a jeho manželka začala poberať rodičovský príspevok. Uviedol, že výška výživného na plnoletého syna S. je nespravodlivá voči jeho ďalším deťom a manželke. Uviedol, že je naďalej vedený na úrade práce a zamestnanie si aktívne hľadá, pričom jeho dávka v nezamestnanosti je iba XXX,XX Eur. Uviedol, že jeho výpoveď v poslednom zamestnaní bola pre neho z dôvodu stupňujúcich sa problémov s kolegom a plánovaním spoločnosti VÚZ presťahovať výrobu do S. kraja tou lepšou voľbou. Vo svojom odvolaní poukázal na bytové pomery svojej rodiny, ako aj na jej nevyhnutné mesačné náklady vo výške XXX eur a mesačnú splátku úveru XXX,XX eur. V snahe udržať rodinný rozpočet na 0 musel refinancovať stavebný úver, splácanie ktorého si predĺžil o cca 10 rokov. Vyčíslil aj mesačné náklady na svoje tri maloleté deti C. X. žiaka 2. ročníka základnej školy, D. Maxima ktorý navštevuje predškolské zariadenie a X. W. ktorá dovŕšila jeden rok svojho veku. Tvrdil, že synovi pri uzatváraní súdneho zmieru avizoval, že dohodnuté výživné bude môcť platiť len pokiaľ jeho manželka nezačne poberať rodičovský príspevok. Mal za to, že syn ktorý študuje na súkromnej vysokej škole, o ktorej má vedomosť že môže študovať cez internet, si môže vo svojom veku na svoje potreby privyrábať aj brigádou. Zdôraznil, že návrh na zníženie výživného podal z dôvodu narodenia maloletej X. W., kedy sa mu rozšíril okruh jeho vyživovacích povinností, pričom matka odporcu okrem neho iné vyživovacie povinnosti nemá a v spoločnej domácnosti žije so svojim dlhoročným priateľom. 4. Odporca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že odvolanie nemá náležitosti podľa § 3693 C.s.p., pretože neobsahuje uvedenie odvolacích dôvodov, keďže len zopakovanie skutkových tvrdení a právneho názoru uvedeného v návrhu bez ďalšieho nie je možné v zmysle citovaného ustanovenia považovať za odôvodnenie odvolania. Vyjadril názor, že navrhovateľ v konaní nepreukázal podstatnú zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného, ktorá by odôvodňovala podanie návrhu na zníženie výživného po desiatich mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia o schválení súdneho zmieru. 5. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu odporcu zopakoval svoje tvrdenia uvedené vo svojom odvolaní. Odporca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa zotrval na obsahu svojho vyjadrenia k odvolaniu. 6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa dôvodné nie je. 7. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na povinného alebo oprávneného, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 8. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa (otca) na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb odporcu ( plnoletého syna ), ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je plnoletý S. A. odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na odporcu, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava V č.k. 24C/456/2015-65 zo dňa 07.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.01.2016, ktorým bol schválený súdny zmier na základe ktorého sa navrhovateľ zaviazal platiť na odporcu výživné vo výške XXX eur mesačne od 31.07.2015. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane navrhovateľ k zmene pomerov v rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na odporcu. 9. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov navrhovateľa a matky odporcu, tak aj odôvodnených potrieb odporcu, vyhodnotil existenciu trvania vyživovacej povinnosti navrhovateľa v prospech odporcu, zaoberal sa dôkazmi predkladanými navrhovateľom na preukázanie jeho aktuálnych možností a schopností a zárobkových pomerov, zohľadnil tvrdenia navrhovateľa týkajúcich sa počtu jeho vyživovacích povinností, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. 10. Pokiaľ ide o odvolacie námietky navrhovateľa, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v danom konaní správne zisťoval, či dôvody uvedené v návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, jeho nezamestnanosť a vznik ďalšej vyživovacej povinnosti a z toho dôvodu poberanie rodičovského príspevku jeho manželky sú tými skutočnosťami, ktorú Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal dôležitú skutočnosť podstatnú pre zmenu rozhodnutia a súčasne, ktorá vznikla po poslednom rozhodnutí o výživnom, keď v čase uzavretia súdneho zmieru dňa 07.12.2015 navrhovateľ už očakával narodenie ďalšieho dieťaťa ( mal. X. W. nar. XX.XX.XXXX ) s vedomím o ekonomickom dopade na rozpočet jeho rodiny. V tomto smere odvolací súd dodáva, že rozhodnutie navrhovateľa splodiť štvrté dieťa nemôže byť na ťarchu už skôr narodených jeho detí, ktoré je povinný uživiť a samo o sebe nemôže byť dôvodom na zníženie výživného pre odporcu. K zníženiu výživného na plnoleté nezaopatrené dieťa a teda aj jeho životnej úrovne možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t.j. z dôvodov, keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov napr. pre nepriaznivý zdravotný stav, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Takúto objektívnu skutočnosť navrhovateľ v konaní nepreukázal, čo vyplýva zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania. Obranu navrhovateľa postavenú na jeho aktuálnej dlhodobej nezamestnanosti vykonaným dokazovaním vyvrátil a správne vyhodnotil súd prvej inštancie. Argumenty navrhovateľa o dôvodnosti a správnosti jeho rozhodnutia dobrovoľne ukončiť pracovný pomer bez adekvátnej náhrady neobstoja, odvolací súd vzhľadom na jeho vyživovaciu povinnosť k 4 nezaopatreným deťom ho skôr hodnotí ako neuvážené a nezodpovedné, ktoré v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu odporcu. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že otcom uvádzané skutočnosti, nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech študujúceho plnoletého syna, ktorého výška bez ohľadu na výšku školného je určená skôr na dolnej hranici a tak ako správne poznamenal vo svojom rozhodnutí už súd prvej inštancie nepresahuje obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život človeka. 11. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane povinného nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na oprávneného, z ktorého dôvodu výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).