Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/148/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516216862 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516216862.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. A., nar. XX.XX.XXXX a M. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov, matky: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX T., v skutočnosti bytom E. XX, XXX XX T. a otca: H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. P. XXX, zastúpený JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02.02.2017, č.k. 20P/272/2016-127, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 02.02.2017, č.k. 20P/272/2016-127, zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti A. C., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX, od 23.09.2016 zo sumy 80 eur mesačne a zo sumy 70 eur mesačne na sumu 35 eur mesačne na každého maloletého. O trovách konania rozhodol, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) a § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) majúc preukázanú nedôvodnosť návrhu otca. Skonštatoval, že na strane otca nezistil trvalú zmenu pomerov opodstatňujúcu zmenu výšky výživného na maloleté deti. Deklaroval, že súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť len pre trvalú zmenu pomerov v skutočnostiach, ktoré boli podkladom pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom. Aj keď si zdravotný stav otca vyžaduje režim kardiaka s pravidelnou medikáciou a bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže, jeho práceneschopnosť nie je trvalým stavom. Neprihliadol na otcovu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére L. s tým, že otec sa o každé svoje dieťa musí starať rovnako a nie o mladšie dieťa na úkor starších detí. Nezohľadnil exekúcie a splácanie hypotekárneho a spotrebného úveru otcom, čo vyhodnotil v kontexte s ustanovením § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Zdôraznil, že výživné na maloleté dieťa má prednostný charakter. Do pozornosti otca dal, že výživné na maloleté deti vo výške 80 eur a 70 eur bolo určené na dolnej hranici a nezodpovedá skutočným potrebám detí. Otcovi vytkol, že výživné neplatí riadne, čo neospravedlňujú ani jeho nepriaznivé finančné pomery, pretože svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si musí plniť ako prvoradú hoc aj na úkor vlastných potrieb. Súd prvej inštancie neprijal argumentáciu otca o povinnosti matky zamestnať sa v riadnom pracovnom pomere, ktorá sa si vzhľadom na svoje vzdelanie zarába upratovaním vykonávaným na základe dohôd o pracovnej činnosti a brigádnickým upratovaním bytov v dobe pobytu detí v škole a v školskej družine. Nezohľadnil ani argument otca o jeho preložení z bratislavskej pobočky do Nitry v dôsledku jeho presťahovania sa do D. P., a tým zvýšené cestovné náklady, pretože toto tvrdenie bolo vyvrátené jeho zamestnávateľom. Poznamenal tiež, že otcovi finančne prostriedky odčerpávalo aj fajčenie a v dôsledku nikotinizmus nemal ani indikovanú kúpeľnú liečbu. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytýkal nezohľadnenie zhoršenia jeho zdravotného stavu v dôsledku akútneho infarktu myokardu, kedy má indikovanú trvalú medikamentóznu liečbu spojenú s vyššími finančnými výdavkami. V súvislosti s uvedenými zdravotnými problémami sa u neho v súčasnosti objavili aj ďalšie, a to depresia a úzkostné stavy vyžadujúce si ambulantnú psychiatrickú liečbu a dermatologické problémy. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie zohľadnil len zmenu jeho bydliska, a tým pokles výdajov za bývanie, ignoroval však, že v dôsledku práceneschopnosti sa jeho príjem výrazne znížil, čo považuje za najpodstatnejší dôvod pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Žiadal tiež zohľadniť nepriaznivý zdravotný stav dcéry L., ktorá ako predčasne narodené dieťa podlieha kontrole a liečbe imunoalergológom a dermatológom a má indikovaný príjem bezlaktózovej stravy. V súvislosti s konštatovaním obsiahnutým v rozsudku súdu prvej inštancie o tom, že matka žije s maloletými deťmi sama, poukázal na bývanie matky v spoločnej domácnosti s priateľkou prispievajúcou jej na domácnosť a výživu a spolupodieľajúcou sa na starostlivosti o maloleté deti. Uvedenú skutočnosť považoval za zmenu pomerov na strane matky oproti predchádzajúcemu obdobiu. Namietal tiež zanedbávanie výchovy maloletých detí ich matkou, keď maloletý C. vykazuje vážne problémy so správaním v škole a obidve deti si neplnia riadne domáce úlohy. 4. Súčasne bolo podané odvolanie otca aj jeho zvoleným právnym zástupcom, v ktorom odvolací súd žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že výživné na maloleté deti zníži, na maloletého C. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 35 eur mesačne a na maloletého M. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 35 eur mesačne. V tomto odvolaní poukázal na zníženie svojich celkových výdavkov spočívajúcom v kúpe rodinného domu v D. P. a vzatí si úveru, čím zabezpečil vlastné bývanie pre svoju rodinu. Uviedol, že jeho liečba bude podľa vyjadrení lekárov trvať pol roka až rok a po vyliečení bude musieť zmeniť zamestnanie, eventuálne bude poberať invalidný dôchodok. Objasnil, že býva v spoločnej domácnosti s partnerkou, jej dvomi deťmi a ich spoločnou dcérou L.. Nakoľko manželstvo neuzavreli, požiadali o úpravu práv a povinností k maloletej L. Okresný súd Bratislava V, na ktorom sa konanie vedie pod sp.zn. 24P/330/2016, pričom na základe dohody zo dňa 21.05.2016 platí partnerke výživné na dcéru vo výške 50 eur mesačne. Otec partnerkiných detí výživné na deti neplatí, preto je na ne vyplácané náhradné výživné. Dodal, že jeho súčasná nepriaznivá situácia mu nedovoľuje platiť výživné na maloleté deti v zmysle ostatného súdneho rozhodnutia, nevylučuje však, že keď v budúcnosti dôjde k zlepšeniu jeho zdravotného stavu a ku zmene zamestnania, bude na maloleté deti uhrádzať vyššie výživné. 5. Matka sa k odvolaniu otca vyjadril len tak, že s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí. 6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/15 Z.z. C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 8. Odvolací súd konštatuje, že rozsudkom súdu prvej inštancie bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti, ktorý bol napadnutý odvolaním otca. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine vykonajúc dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. 9. Odvolacie dôvody otca odvolací súd považoval za účelové a bez právnej relevancie, keď otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho návrhu vyhovieť, resp. rozhodnúť o inom, než ním navrhovanom znížení výživného. 10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Keďže sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnej miere stotožnil, obmedzil sa len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 12. Žiaden z rodičov sa nemôže zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu a preniesť tak ťarchu výživy na druhého rodiča. Povinný rodič musí prispôsobiť svoj osobný život svojim reálnym možnostiam a schopnostiam. Nie je možné, aby rodič zabezpečoval potreby mladšieho dieťaťa na úkor staršieho dieťaťa a druhého rodiča poskytujúceho staršiemu dieťaťu v plnej miere osobnú starostlivosť, tým dostával do stavu finančnej núdze. Zákon koncipuje vyživovaciu povinnosť rodičov k ich deťom ako povinnosť prvoradú, majúcu prednosť pred všetkými inými finančnými povinnosťami, a to až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pod vyživovacou povinnosťou je potrebné rozumieť povinnosť dieťa riadne uživiť, a to aj na úkor vlastných potrieb, nielen na jeho výživu prispievať. 13. Výživné na maloleté deti A. vo výške 80 eur na jedenásťročného C. a vo výške 70 eur na deväťročného M. jednoznačne nie je výživným zodpovedajúcim veku a z neho odvodeným potrebám detí. Nie je teda výživným v zmysle zákonnej povinnosti rodiča dieťa riadne uživiť, ale len príspevkom na jeho výživu. Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti podstatná ťarcha výživy maloletých detí spočíva na ich matke. Zníženie už i tak nepostačujúceho výživného na sumu 35 eur na každé z detí by znamenalo priame ohrozenie uspokojovania ich základných životných potrieb. Vychádzajúc zo všeobecne platnej a známej zásady, že výška výživného je priamo úmerná veku maloletého dieťaťa, keďže životné náklady dieťaťa stúpajú s jeho pribúdajúcim vekom, otec svojim záväzkom platiť na najmladšie dieťa, dva a polročnú dcéru L., výživné v sume 50 eur priznal, že jeho starším deťom prináleží vyššie výživné. V konaní nie je možné zohľadniť argumentáciu otca zdravotným stavom dcéry, keď aj maloletý M. je rovnako alergik so zvýšenými nákladmi spojenými s liečbou, ani to, že na staršie deti otcovej partnerky ich otec výživné neplatí. Otec nemá k partnerkiným deťom vyživovaciu povinnosť ani z titulu spoločného bývania, rovnako ako ani priateľka matky, ktorá s ňou údajne býva. Vyživovacia povinnosť k deťom prináleží výlučne rodičom a nie ich partnerom či spolubývajúcim osobám. 14. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s vyhodnotením dôkazov súdom prvej inštancie v neprospech návrhu otca, preto jeho odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).