Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516217544 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516217544.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. E. W. H. C. E. Š. I. U. K. Č. I. U. Á. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom F., F. Č.. X, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/ A, Bratislava, dieťa rodičov: matka Y.. R. Q. C. I. W. Č. X. V. I. U. Á. , Y., narodená dňa X.XX.XXXX, trvale bytom F., F. Č.. X, otec R.. X. E. W. H. C. E. Š. I. U. K. Č. , narodený dňa X.X.XXXX, bytom F., N. Č.. XX, zastúpený JUDr. Pavlom Torňošom, advokátom v Bratislave, Tomášikova č. 50/D, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, takto r o z h o d o l : Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : l. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 13.9.2016, č.k. 20 P 60/2014-1058, zveril maloletú E. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v osobnej starostlivosti otca bude maloletá v prvom a treťom týždni každého kalendárneho mesiaca vždy od nedele od 19.00 hod. predchádzajúcej pondelku prvého a tretieho týždňa v každom kalendárnom mesiaci do nasledujúcej nedele do 19.00 hod., v osobnej starostlivosti matky bude maloletá v druhom a štvrtom týždni každého kalendárneho mesiaca vždy od nedele od 19.00 hod. predchádzajúcej pondelku druhého a štvrtého týždňa v každom kalendárnom mesiaci do nasledujúcej nedele do 19.00 hod., s tým, že miesto prevzatia a odovzdania maloletej bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča; zastupovať maloletú budú obaja rodičia; otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú E. v sume 250,-- € mesačne v čase od 19.2.2014 do 30.6.2016 vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné za uvedené obdobie v celkovej sume 503,77 € otcovi uložil povinnosť zaplatiť v lehote do 30 dní od vykonateľnosti rozsudku k rukám matky; za čas od 1.7.2016 naďalej výživné neurčil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka. 2. Podaním zo dňa 7.12.2016, doručený Krajskému súdu v Bratislave dňa 7.12.2016, matka navrhla nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola maloletá E. dočasne zverená do jej osobnej starostlivosti. Dôvodila, že s otcom maloletej E. sa pozná od 3.11.2008, boli kolegovia, z ich vzťahu pochádza maloletá E.. V tom čase žili v spoločnej domácnosti založenej v byte vo vlastníctve otca maloletej, po jej narodení sa otec dieťaťa odcudzil, presťahoval sa na iné poschodie svojho bytu, aby nebol rušený nočným vstávaním k dcére, každé ráno min. do 8.00 hod. musela s dcérou počkať v zatvorenej izbe, aby ho nerušili, vytýkal jej nákupy, snažil sa mať kontrolu nad jej financiami, vytýkal jej starostlivosť o domácnosť, ktorá sa nestretávala s jeho očakávaním. Každé ráno zostával v byte do 10.00 hod., domov prichádzal cca o 23.00 hod. Hoci v práci skončil skôr, vždy si našiel zámienku aby neprišiel domov skôr. Často navštevoval svoju matku, ktorá mu do práce nosila obedy. S dcérou cez týždeň netrávil žiaden čas, cez víkendy v sobotu spával do obeda po búrlivej noci s kamarátmi a v nedeľu boli u jeho matky. Záujem o dcéru prejavil len vtedy, keď išlo o návštevy alebo sa potreboval reprezentovať pred kamarátmi. Nepriaznivé podmienky spolunažívania, ktoré boli značne poznačené častými (takmer každý deň) nečakanými a neohlásenými návštevami jeho matky aj v čase ich neprítomnosti doma, vyvolávalo v nej nervozitu a neistotu jej postavenia v živote otca jej dieťaťa a dochádzalo neskôr k veľkým hádkam. Vtedy jej často hovoril, že v prípade, že sa jej nepáči, môže odísť. Jeho matka na jej adresu uvádzala, že si „. A. C., že má byť vďačná za všetko, čo má, kde býva. V novembri 2012 jej ukázal dvere so slovami sprevádzanými vulgárnymi výrazmi, aby z bytu aj s dieťaťom odišla, aby neočakávala od neho žiadnu finančnú podporu a aby sa vyhol akejkoľvek finančnej povinnosti smerom k dcére aby očakávala striedavú starostlivosť. Jeho matka ich rušila, čo nerobilo dobre po psychickej stránke ani jej a ani dcére, stále ju prevláčala na rukách a správala sa, ako by ona bola darcom jej života, často bola svedkom hádok, pri ktorých dcéra hystericky nariekala, ťahala sa k nej, dožadovala sa jej pozornosti. Preto sa v mesiaci február 2013 s dcérou odsťahovala ku svojim rodičom v F. na F. Č.. X, kde bývali do augusta 2016. V tom čase sa s otcom maloletej dohodli, že dcéra bude v jej starostlivosti a umožňovala styk otca s dcérou. Ich postoje ako rodičov sa postupom času začali rozchádzať. Otec dieťaťa preferuje materiálno, doslova dcére tlačí, že prvoradé sú peniaze a majetok, čoho má nadbytok, pričom sama tieto možnosti nemá. Dcéra si tento rozdiel pod vplyvom otca začína uvedomovať, kritizovať, keď niekto nežije v prepychu, hojnosti, blahobyte, začína hodnotiť ľudí podľa ich majetku, svet začína vnímať očami bohatého otca, do seba zahľadeného egoistického človeka. Sama (matka) je založená emocionálne, ľudí si váži, ctí bez rozdielu na majetkové pomery, hodnotí ich podľa ich vnútra a nie podľa „.. Takéto správanie otca mimoriadne negatívne vplýva na dcéru, vidí ten chaos, je rozladená, vystrašená, v zlej nálade, zlostná; potrebuje však stabilitu a pokoj, dcéra nevie zvládnuť také situácie, ktoré predtým bez problémov zvládala. Podľa jej názoru dcére škodí to, keď je od nej odlúčená v dňoch od nedele do nedele, negatívne sa to odzrkadľuje na jej psychickom a fyzickom zdraví. Otec dcéry jej kategoricky (jednostranne) oznámil, že od nedele 4.12.2016 si dcéru zoberie a v nedeľu 11.12.2016 jej ju vráti, aby naďalej očakávala takýto režim, že každý druhý týždeň si ju zoberie bez ohľadu iných okolností, napr. zdravotný stav, sviatky. Argumentovala pred ním zdravím dcéry, čo ho však nezaujíma, pričom dôvodil, že jej nemusí nič hovoriť, že si dcéru môže zobrať kedy chce a mať ju u seba koľko chce a keď mu bude robiť prieky, nemusí sa stať, že dcéru v škôlke nájde. Otec dáva do popredia seba, svoje potreby, o dcére a jej potrebách, jej režime, sa nezmienil, tvrdí, že dcéra si zvykne. Napríklad sa stane, že sa dohodnú na tom, že v piatok si dcéru zoberie, ale jej oznámi, že piatok mu nevyhovuje, nehodí sa mu napr. z dôvodu návštevy futbalového zápasu, výletu do zahraničia. Väčšinou si dcéru pýta, keď ide o oslavy v jeho rodine alebo u kamarátov, čo mu dotvára image dobrého a starostlivého otca. Na ňu (matku) je vulgárny, vyhráža sa jej, má z neho strach. Dcéra, keď ho vidí alebo sa s ním rozpráva po telefóne, mu vždy povie, ako dlho chce byť u maminy a ako dlho u neho, akoby mu tým chcela dať najavo, že aj jeho má rada a že nechce konflikt. Jej rétorika je zrýchlená, dych krátky, zakoktáva sa, len aby ho rýchlo uistila, že aj on si príde na „svoje“. V poslednom čase sa stáva, že keď jej otec príde, dcéra mu v jeho náručí povie, aby nekričal a aby sa k jej maminke nesprával tak škaredo. V čase, keď je v práci, dcéra je v škôlke a zvyšok času je u nej, dodržiava fixný denný režim dieťaťa. Otec dieťaťa nie je typ starostlivého otca, vie si to zabezpečiť tak, že o dcéru sa stará jeho matka, sestry, resp. opatrovateľka. Dieťa ale majú vychovávať rodičia. Ak otec nemá dosť času, chuti a priestoru, aby sa dcére osobne venoval, nie je prípustné, aby úlohu rodičov prevzala cudzia osoba. V súčasnosti býva s dcérou v X- izbovom byte, dcéra často býva chorá, hlavne keď sa vracia od otca domov, máva často infekty horných dýchacích ciest, otec jej zdravotný stav nerešpektuje a vytvára program podľa jeho plánov a pohodlia. Napríklad, keď má dcéra oslabenú imunitu, navštevujú detské centrá, chodia po návštevách, nákupných centrách, nedodržuje kľudný režim dieťaťa. Správanie otca negatívne vplýva na dcéru, pred ňou sa na jej adresu negatívne vyjadruje on, jeho matka, ktorá akoby bola partnerkou svojho syna, má hlavné slovo a ktorú bez reptania a hlbšieho premýšľania otec dieťaťa počúva a v tomto duchu chce vychovať aj dcéru. Má obavu, že dcéra pod takýmto vplyvom by k nej (svojej matke) stratila prirodzený pozitívny cit. Nadväzne na platné právo, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 53/2002, poukázala na to, že v podmienkach právne kultivovanej spoločnosti a právneho štátu možno legitímne a vecne opodstatnene očakávať rýchle a včasné odstránenie právnej neistoty. V roku 2014 sa so žiadosťou o úpravu rodičovských práv a povinností obrátila na Okresný súd Bratislava V., kde sa vedie konanie pod sp.zn. 20 P 60/2014, ktoré nie je právoplatne skončené. Zdôraznila ustanovenie § 25 ods. 2, § 36 ods. l Zákona o rodine, § 360 a nasl., § 367 ods. l Civilného mimosporového poriadku, záujem maloletého dieťaťa, ochranu jeho legitímnych práv, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. 3. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodil ustanovením § 360 ods. l, § 367 ods. l, § 365 ods. l C.m.p. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 362 C.m.p. predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Zdôraznil, že matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po rozhodnutí vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 20 P 60/2014 a po doručení rozsudku tvrdiac, že ho podáva vzhľadom na aktuálnu kritickú životnú situáciu a prioritne v záujme maloletého dieťaťa, avšak neosvedčila potrebu jeho nariadenia. Dôvody matky uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za účelové, zavádzajúce, tendenčné a rozporné, logicky si odporujú. Matka tehotenstvo a samotné narodenie dieťaťa vôbec nezvládala. Napriek tomu, že jej bol nápomocný, matka maloletej trvala na tom, aby bola u svojej matky napriek jeho nesúhlasu a u matky zostala takmer 2 mesiace. Každý deň chodil za nimi a tam jej pomáhal. Následne ako sa s dcérou vrátila k nemu, okamžite ho požiadala, aby spával v inej izbe (z dôvodu údajného chrápania), aby sa mohla vyspať. Matka popri maloletej okrem kojenia nezvládala takmer nič, chodieval s maloletou na prechádzky, na nákupy, upratoval, pral, realizoval domáce práce po tom, ako cca o 18.30 hod. prišiel domov, pretože matka bola údajne unavená. Po tom, ako začala poberať rodičovský príspevok, začala ho vydierať, že keď jej nebude dávať v hotovosti 700,-- € mesačne, zoberie maloletú a odíde s ňou preč a nikdy viac ju neuvidí. Reagoval tak, že jej ponúkol svoju platobnú kartu, čo odmietla. Túto vyhrážku naplnila a začiatkom marca 2013 s maloletou bez slova, bez vysvetlenia, sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a začala pracovať na polovičný úväzok, pričom v tom čase dcéru ponechala v starostlivosti svojej matky. Potrebu pracovať odôvodnila potrebou kariérneho rastu a potrebou byť medzi ľuďmi. Od júla 2013 dcéra (vo veku rok a dva mesiace) pravidelne prespávala u neho; v sobotu ráno si dcéru prevzal od matky a vrátil ju v nedeľu večer. Neraz mu ju odovzdávala stará matka maloletej, nakoľko matka mala byť v práci. Od októbra 2013 jeho styk s dcérou sa realizoval už od piatku do nedele. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 20 P 60/2014 bolo jednoznačne preukázané (matkou nerozporované), že sa s maloletou stretával počas obdobia od 1.1.2014 do 19.4.2015 v percentuálnom vyjadrení 31,24 %, od apríla 2015 do júna 2016 v percentuálnom vyjadrení 38,71 %, od júla 2016 do augusta 2016 v percentuálnom vyjadrení 54,84 %; od 1.7.2016 doteraz (do vyhotovenia vyjadrenia) je realizovaný rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 13.9.2016, sp.zn. 20 P 60/2014. Matka sa neustále správa tak, akoby jej maloletá bola zverená do starostlivosti, je viac ako nepochopiteľné, že kladie svoje práva rodiča nad práva otca ako rodiča. Mnohokrát sa správa doslova schizofrenicky, vie byť milá, ústretová, keď si chce vymeniť dohodnuté termíny styku s dcérou a naopak keď to matke vyhovuje byť s maloletou, vyhráža sa mu, vydiera ho. Rovnako za zavádzajúce a tendenčné považuje vyjadrenia matky v tom, že preferuje materiálne aspekty. Nikdy neviedol a nevedie dcéru k materiálnym aspektom života, nikdy jej nekupuje veci ako odmenu. V tomto smere je to práve matka, ktorá nesprávne maloletú vedie, nakoľko jej napr. kupuje sladkosti za to, že bola celý deň v materskej škôlke; následne to isté žiada aj od neho. Keď si maloletá niečo pýta od matky, matka ju odkáže na otca, aby jej to on kúpil, lebo ona nemá peniaze. Za klamlivé považuje vyjadrenie matky aj v tom, že on kategoricky určuje jeho styk s dcérou. Je to práve matka, ktorá určuje, kedy môže byť s dcérou napriek tomu, že už súd vo veci samej rozhodol. Má dôvodnú obavu, že matka dcéru nabáda proti nemu, že jej rozpráva veci, ktoré nie sú pre maloletú vzhľadom na jej vek pochopiteľné. Z času na čas mu maloletá L. „....R. Y.Y. H. Y., N. H., E. L. Ť. Y. L. E. L. L. L. M....“., „....M. T. Y. Z.Š. Y. G.? M. Y. T. Y....“., keď išiel s dcérou na hory, v prítomnosti otca matky, ktorý mu maloletú odovzdával, povedala „.... M. T. Y. Z. G.?...“. Dňa 12.1.2017 po ceste z materskej škôlky maloletá povedala „....Y. T., Ž. N. Y. L. H., I. W. L. H....“.. Všetko toto maloletá uviedla bez toho, aby sa jej pýtal. Matka sama seba opisuje ako veľmi citlivú a starostlivú matku, avšak je to práve ona, ktorá v 10 mesiacoch života maloletej išla radšej do práce namiesto toho, aby sa o dcéru starala, počas ochorenia dcéry opakovane chodievala do práce a doma s dcérou bol on. Maloletá ho opakovane prosí, aby mohla zostať s ním, že nechce ísť k mame, nakoľko mama po nej len kričí, je neustále nervózna. Práve matka nedodržiava režim dieťaťa, poobede ju nedáva spať s odôvodnením, že nemá na to čas a nervy. Len ojedinele bola dcéra u jeho matky, u nej prespala len výnimočne, pričom on bol vždy prítomný. Je neprípustné, aby matka maloletú navádzala, resp. jej výslovne zakazovala, aby trávila čas so svojou starou mamou. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 20 P 60/2014 bolo nepochybne preukázané, že o dcéru sa vie postarať. Opakovane (cca 7 a viac krát) sa stalo, že matka dieťaťa bola na zahraničnej pracovnej ceste v trvaní niekoľko dní a namiesto toho, aby maloletá trávila čas so svojím otcom, bola u svojej starej matky; aj v čase, keď bola dcéra chorá. Rovnako zarážajúce a tendenčné je tvrdenie matky v tom, nedodržiava počas ochorenia dcéry jej režim. Dcéra býva chorá v jesennom a zimnom období, čo je dané všeobecnou zvýšenou chorobnosťou ľudí v týchto ročných obdobiach, dcéru mu odovzdáva chorú s presným rozpisom liekov, sama matka ho nespočetne krát požiadala, aby bol s dcérou doma počas jej choroby, nakoľko musela údajne chodiť do roboty; vždy jej rád vyhovel. O bezproblémovom zdravotnom stave dcéry hovorí aj správa imunológa (Y.. V.) zo dňa 25.5.2016, podľa ktorej dieťa je bez chorobnosti s tým, že na kontrolu by sa mala dostaviť dňa 25.8.2016 a v prípade potreby by sa maloletej mala odobrať krv. Bezproblémový zdravotný stav dcéry bol konštatovaný aj dňa 25.8.2016, bola zdravá a nebolo potrebné jej brať krv. Od 1.7.2016 sa realizuje striedavá osobná starostlivosť o dcéru podľa rozsudku súdu prvej inštancie bez problémov. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení nie je v žiadnom prípade motivovaný záujmami dcéry, ale len finančnými záujmami matky. Záujem dcéry nie je ohrozený. Odvolaciemu súdu navrhol preto návrh matky zamietnuť. 4. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca k jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhla odvolaciemu súdu jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní v navrhovanom znení vyhovieť, čo je v záujme maloletého dieťaťa. Trvá na podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie; otec vo vyjadrení k jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom svojho právneho zástupcu si v jednotlivých častiach protirečí. Na jednej strane tvrdí, že neosvedčila danosť práva, že nie sú ohrozené práva maloletej, na druhej strane ale uvádza, že jej tvrdenia odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia sú účelové, zavádzajúce a tendenčné. Bolo úplne logické, keď po pôrode hľadala radu a pomoc svojej matky. Partnera zo spálne nevyháňala, jeho chrápanie nebolo problémom. Každá matka vie pochopiť, že nakúpiť, navariť, upratať, oprať, ožehliť, a popri tom sa postarať o malé dieťa, nie je možné. Je necitlivé, ak muž od ženy toto všetko vyžaduje a svoju pomoc prezentuje ako akúsi „. a súčasne zlyhanie matky. Sám otec dieťaťa uznal, že bude lepšie, keď na 6 týždňov pôjde k svojej matke, čo sa stalo, a po návrate do spoločnej domácnosti sa opäť cítila ako na návšteve. Dôvodom jeho presťahovania sa do inej (hornej) izby bolo, že dieťa kojila cca 2-3 krát za noc, prebaľovala ho, čo rušilo otca dieťaťa a z toho bol nervózny, nepokojný, agresívny. V ďalšom sa vyjadrovala ku vzťahu, k problémom v spolužití medzi ňou a otcom dieťaťa. Zdôraznila, že otca dieťaťa nevydierala, jeho tvrdenie v tom, že odišla s dcérou zo spoločnej domácnosti, pretože chcela od neho peniaze, keďže ich nedostala, začala pracovať, postráda i elementárnu logiku. Počas spolužitia jej často opakoval, že všetko, čo je u neho doma, jej nepatrí, že je tam len na návšteve. Chcel jej dať svoju platobnú kartu, čo odmietla, pretože vedela, že všetky transakcie bude pozorovať a kontrolovať; chcel si ju tým kúpiť a k sebe viazať, urobiť z nej slúžku. Otec dieťaťa a jeho rodina jej vyhadzovali na oči, že si v ňom „našla zlatú rybku“, že môže vypadnúť, ak sa jej nepáči; domov si nemohla volať kamarátky, vždy len s jeho súhlasom, hovorí len o svojich právach a o zásahoch do jeho jeho práv. Sama nemá vzťah s iným mužom, partnerka otca dieťaťa maľuje dieťaťu mihalnice a rúžuje pusinku, keď idú na návštevu. Otec sa k dcére správa ako k miláčikovi - ku zvieratku alebo k hračke, vôbec nebadať v ich vzťahu určitú výchovnú metódu a nastavené pravidlá. Dcéra jej chcela dať „. T., ako bozkáva aj svojho tatina. Tvrdenie otca, že od 1.7.2016 sa realizuje striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa, je zavádzajúce a tendenčné. V lete (júl - august) boli prázdniny a škôlka bola jeden celý mesiac zatvorená, takže museli prísť k dohode ako vykryť prázdniny, ako u mnoho iných rodičov. Okrem toho zariaďovala nové bývanie pre ňu a dieťa, čo obnášalo rekonštrukciu bytu a jeho zariaďovanie, celý október otec dieťa nevidel, pretože vyše troch týždňov bolo choré a s ňou. Počas toho zavolal len 2 x; všetky povinné aktivity necháva na nej, nezúčastnil sa ani raz prvého dňa začatia školského roka. Na dcéru nevhodne vplýva a keď sa od neho vráti, musí ju 2-3 dni usmerňovať, čo si môže ku nej dovoliť a čo nie a nikdy jej nedávala sladkosti ako odmenu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené podmienky. Po vynesení rozsudku vo veci samej sa jej otec dieťaťa začal vyhrážať, že dcéru už nemusí vidieť, ak mu nepovolí striedavú starostlivosť, vezme jej ju a zažiada o celkovú starostlivosť, je vo vzťahu k nej agresívny. V novembri 2016 ho písomne prosila, aby zostali v starom režime a vzápätí od neho prišiel agresívny telefonát, že je neschopná matka, aby si uvedomila, že také ženy ako ona by nemali mať deti a pod., stále jej skáče do reči, kričí na ňu, nerieši veci konštruktívne, ale útočí na ňu, na jej rodinu, na jej zázemie, na jej príjem, že k nemu prišla „. Q. C. a nevie „. A. H. V. a pod., uráža ju, ponižuje. Maloletá E. bola svedkom nejedného nepekného rozhovoru, ktorý vyústil do jej (matkinho) plaču a odvtedy sa dieťa o ňu bojí, chce ju utešovať. 5. Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu [§ 360 ods. l Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z.z.; C.m.p.)]. Neodkladné opatrenie súd nariadi aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem (§ 361 C.m.p.). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 362 C.m.p.). Na konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 2 ods. l C.m.p.). V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva [§ 326 ods. l Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.; C.s.p.)]. 6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016) či už v konaní podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku, má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. Cieľom neodkladného opatrenia zostalo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie síce možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 360 ods. l C.m.p.), avšak z obsahu spisu, ak nevyplývajú už z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, musia vyplývať skutočnosti, zákonné požiadavky, odôvodňujúce jeho nariadenie. 7. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci zostalo nepochybné len to, že v odvolacom konaní matka navrhla nariadiť neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 360, § 367, § 365 C.m.p. spôsobom, že maloletá E. bude zverená do jej osobnej starostlivosti. Z jeho obsahu, ale ani neskôr z repliky otca, z dupliky matky, nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov k maloletej E.. Tento záver nevyplýva ani z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 20 P 60/2014. Nie je ani len osvedčené, žeby maloletá E. bola v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vôbec po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej, bez akejkoľvek starostlivosti, alebo žeby jej život, zdravie, priaznivý vývoj bol vážne ohrozený alebo narušený. Súd prvej inštancie zveril maloletú E. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú aj rodičia realizujú; otec nebol rodičovských práv pozbavený, ale ani v nich obmedzený. V tomto štádiu konania teda nie sú dané žiadne podklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, nevyžaduje to ani verejný záujem. 8. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. O tom, že matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní odvolací súd sa dozvedel až koncom mesiaca január 2017, kedy bolo odvolaciemu súdu doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.1.2017, sp.zn. 5 Ndc 14/2016, o tom, že o jej návrhu je vecne príslušný rozhodnúť odvolací súd; vo februári 2017, kedy vec sama mu bola predložená na rozhodnutie o odvolaní matky proti rozsudku súdu prvej inštancie označený pod prvým bodom odôvodnenia tohto uznesenia. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj vo svojej duplike, matka však zamlčala podstatnú právnu skutočnosť, a síce že ešte v mesiaci september 2016 súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej (Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 13.9.2016, č.k. 20 P 60/2014-1058), že v mesiaci október 2016 podala odvolanie proti nemu. Neuviedla, či sa niečo a čo presne od rozhodnutia, resp. od podania odvolania, zmenilo, aké rozhodujúce právne skutočnosti nastali, ktoré by odôvodňovali vyhovenie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Zostalo nepochybné len to, že vzťahy medzi rodičmi maloletej E. sú narušené, pričom každý z nich dôvody narušenia vzťahu vysvetľuje inak, zo svojho pohľadu. 9. Obaja rodičia prezentujú dobrý vzťah k maloletej E., jej najlepší záujem. Najlepší záujem pre každé dieťa je ale usporiadaná rodina, bez hádok, bez toho, aby rodičia žili oddelene, aby dieťa mohlo s obomi rodičmi súčasne prežívať svoje každodenné radosti a starosti. Ak toto rodičia nedokážu zabezpečiť, je na nich, aby svojím prístupom, vzájomným rešpektovaním sa, u dieťaťa čo najviac zmiernili tento nedostatok. Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia majú nielen práva, ale predovšetkým povinnosti a zodpovednosť za zdravý duševný a telesný život svojho dieťaťa. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o úprave svojich práv a povinností k dieťaťu rozhodne súd, ktoré rozhodnutie musia rešpektovať. Je však naďalej na nich, aby našli spoločnú reč bez emócií, aby sa vyvarovali unáhlených reakcií, aby neriešili svoje osobné vzťahy na úkor maloletej E., aby vždy a v prvom rade, za každých okolností, mali na mysli jej záujem, jej prospech, že obaja sú jej vzorom, istotou, bezpečím. 10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).