Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/95/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010165 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1517010165.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému F. X., stíhanému pre zločin neoprávnenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/23/2017 zo dňa 25.04.2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. októbra 2017 r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/23/2017 zo dňa 25.04.2017 (ďalej len napadnutý rozsudok) bol obžalovaný F. X. (ďalej len obžalovaný) podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok obžalobou právne kvalifikovaný ako zločin neoprávnenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 5.11.2016 v čase asi o 14.45 hod. v B. na B. ulici bol príslušníkmi policajného zboru kontrolovaný, nakoľko mu trčal z pravého vrecka nohavíc teleskopický obušok, pri kontrole javil známky požitia omamnej látky, uviedol že užil látku, ktorú má pri sebe a ukázal im ju, pričom po zákonnom poučení a vyzvaní dobrovoľne vydal v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku 1 ks. čierny plátenný obal, v ktorom sa nachádzalo 1 ks plastové vrecko s obsahom bielo hnedej kryštalickej látky, pričom následným znaleckým skúmaním z odvetvia kriminalistickej toxikológie bolo zistené, že v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom sa nachádzal bielohnedý zhrudkovatený práškový materiál s hmotnosťou 28183 mg s priemernou koncentráciou 6,7% hmotnostných amfetamínu s prímesou kofeínu, obsahujúci 1888 mg absolútneho amfetamínu, čo KEÚ PZ považuje za 94 - 189 bežných jednotlivých dávok drogy a je po aplikovaní spôsobilé ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom amfetamínje v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.04.2017 na č.l. 166 odvolanie Okresná prokuratúra Bratislava V (ďalej len odvolateľka), ktoré odôvodnila písomným podaním zo dňa 13.07.2017 na č.l. 186-190. V úvode tohto odôvodnenia najskôr poukázala na vyššie špecifikovaný napadnutý rozsudok súdu I. stupňa, ktorý citovala v skutkovej vete, ako aj v oslobodzujúcom výroku. V ďalšom dôvodila, že dňa 06.03.2017 bola na Okresný súd Bratislava V pod sp. zn. 1Pv643/17/1105 podaná obžaloba na obvineného F. X., nar. XX.XX.XXXX pre zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené. Dňa 25.04.2017 senát Okresného súdu Bratislava V rozhodol v podľa § 285 písm. a) Tr. por. a oslobodil obžalovaného F. X., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, spod obžaloby Okresného prokurátora Bratislava V sp. zn. 1Pv643/16/1105 zo dňa 06.03.2017 pre zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona. Nie je účelné podrobne opisovať odôvodnenie, ktoré súd vo svojom rozhodnutí uviedol, preto odvolateľka poukázala len na najvážnejšie okolnosti a podľa jej názoru nesprávnosti rozhodnutia. Súd svoje oslobodzujúce rozhodnutie postavil na tvrdení, že hliadka policajného zboru nemala vôbec dôvod kontrolovať F. X., nemala dôvod ho riešiť za priestupok a nemala ani dôvod mu zaisťovať vec - drogu. Služobný zákrok bol podľa súdu nezákonný ako i následné zaisťovanie drogy od F. X.. Proti oslobodzujúcemu rozsudku Okresného súdu Bratislava V podal prokurátor odvolanie ihneď po jeho vyhlásení a stručne uviedol proti akým výrokom odvolanie podáva a v čom vidí nesprávnosti. S argumentáciou senátu Okresného súdu Bratislava V, ktorá ho viedla k záverom, že obžalovaného F. X. oslobodil spod obžaloby sa odvolateľka nestotožňujem. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (Úlohy Policajného zboru) - Policajný zbor plní (pozn. okrem iných) tieto úlohy: písm. b)odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, písm. k)odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje 2) a prejednáva, písm. l)vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach, Podľa § 8 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore ods. 2 - Policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď, ako je to možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise. ods. 3 - služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa § 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore Ods. 1) Policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Ods. 3)Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Podľa § 18 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti) Ods. 1) Policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti. 9) Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (Oprávnenie odňať zbraň) - Policajt je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň ( § 14 ods. 5), a ak ju má, odňať ju. Podľa § 47 ods. 1 písmeno h) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov - priestupku sa dopustí ten, kto nosí na miestach prístupných verejnosti chladné zbrane, najmä dýky, bodáky a šable, okrem prípadov, keď sú súčasťou rovnošaty, historického alebo národného kroja, výstroja a výzbroje ozbrojených síl, ozbrojených zborov a ozbrojených bezpečnostných zborov, alebo na športovú činnosť, výkon práva poľovníctva, rybárskeho práva, povolania alebo zamestnania, ako aj iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno z okolností prípadu alebo správania sa osoby usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím, Podľa § 58 ods. 4 písmeno b) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov - orgány Policajného zboru objasňujú priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, priestupky proti majetku a devízové priestupky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 8a) Podľa § 60 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov - orgány oprávnené objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov, 8c) alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa § 86 písmeno a) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov - v blokovom konaní môžu prejednávať orgány Policajného zboru priestupky podľa § 30, § 46 až 50 alebo ďalšie priestupky, ak tak ustanoví osobitný zákon. Odvolateľka má za to, že argumentácia súdu a výhrady k služobnému zákroku príslušníkov PZ nie sú na mieste, neodzrkadľujú skutočnosti dokumentované vo vyšetrovacom spise reálne vykonaným dokazovaním a súd sa v argumentácii opiera v podstate len o výpoveď svedka A. vykonanú na HP, pričom sa nedostatočne vysporiadal s ostatnými dôkazmi, ktoré vinu obžalovaného preukazujú a ktoré boli vo veci vykonané. Odvolateľka je toho názoru, že z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že príslušníci PZ pri svojej služobnej činnosti a následnom služobnom zákroku postupovali v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, takisto v súlade s nimi bolo aj zistenie drogy u obžalovaného F. X., ktorá bola následne zákonne a dôvodne zaistená v súlade s trestným poriadkom. Z úradného záznamu príslušníkov PZ k služobnému zákroku vyplýva, že policajti dňa 05.11.2016 kontrolovali osobu (F. X.) preto, že jej trčal z pravého vrecka nohavíc teleskopický obušok ako aj v zmysle § 2 zák. č. 171/1993 Z. z., medzi ktoré úlohy patrí okrem iných aj to, že vykonáva pátranie po osobách. V rozpore s týmto súd uvádza, že kontrola bola vykonaná výhradne z dôvodu teleskopického obušku. Iný dôvod kontroly súd na hlavnom pojednávaní nezisťoval. Odvolateľka podotkla, že okolnosti zákroku vždy najvierohodnejšie opisuje služobný záznam policajtov, ktorý býva spracovaný tesne po zákroku. V citovanom služobnom zázname príslušníci PZ uvádzajú aj to, že osobu sa rozhodli skontrolovať, čo znamená zistiť jej totožnosť a samozrejme nadväzne na to preveriť či sa nejedná o hľadanú osobu. V úradnom zázname ďalej hliadka popisujem že menovanému bol oznámený dôvod kontroly, pričom si bol vedomý, že sa dopustil priestupku. Za priestupok bol na mieste vyriešený napomenutím. Tu odvolateľka poukázala na to, že priestupca X. si bol vedomý po oboznámení, že sa dopustil priestupku, teda že je podozrivý z priestupku a že tento priestupok policajti objasňujú, teda uznal spáchanie priestupku, čo umožnilo policajtom priestupok na mieste vybaviť napomenutím, teda pokarhaním (priestupok mohli vybaviť aj uložením blokovej pokuty resp. oznámením a nemohli by ho na mieste vybaviť ak by si neuznal vinu). Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore je policajt pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď, ako je to možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise. Zákon o policajnom zbore v ustanovením § 18, podľa ktorého sa zisťuje totožnosť neuvádza konkrétne poučenie. Zákon o priestupkoch tiež neuvádza konkrétne poučenie, ktoré by mali orgány objasňujúce priestupok osobe uviesť. Takého poučenie nemá ani správny poriadok. Poznámky predsedu senátu vyslovená na hlavnom pojednávaní, ako aj argumentácia o tom, čo majú v T. a ako tam poučujú, nie je relevantná, nakoľko príslušníci PZ SR nepostupujú podľa amerických zákonov a pravidiel. Z úradného záznamu príslušníkov PZ zo dňa 05.11.2016 vyplýva, že im pri služobnom zákroku, ktorý stále trval, F. X. sám uviedol, že užil látku, ktorú má pri sebe. Policajti súčasne na tejto osobe indikovali, to že javí známky požitia omamnej látky. To, že javil známky požitia a súčasne uviedol, že látku požil a má ju pri sebe, nielen že oprávňovalo príslušníkov PZ zakročiť, ale mali zákonnú povinnosť zakročiť a konať tak, aby odhalili trestný čin a zistili jeho páchateľa. Zo záznamu vyplýva, že F. X. bol ihneď poučený a vyzvaný (čo v slovenčine jasne znamená poradie 1. poučený a 2. vyzvaný) v zmysle § 89 ods. 1 Tr. por. o dobrovoľné vydanie veci. V zázname jasne policajti uviedli, že osobu poučili, že nemusí vec vydať, ak by si vydaním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Odvolateľka opätovne poukázala na to, že policajti osobu nie len vyzvali podľa § 89, ale ju aj podľa poučenie uvedeného na zápisnici podľa § 89 poučili. Zo zápisnice o vydaní veci nachádzajúcej sa v spise vyplýva okrem iného (nachádza sa na nej), poučenie podľa § 34 ods. 1 Tr. por., že má právo odoprieť vypovedať. Príslušníci PZ teda osobu v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, po tom čo sa dozvedeli o podozrení z trestného činu od samotného X. a i z jeho správania ešte pred vykonaním úkonu podľa § 89 Tr. por. poučili o tom že osoba nemusí nič uviesť a ani nemusí vec vydať, ak by si spôsobil trestné stíhanie. Už v tomto úradnom zázname policajti uviedli, že osobu použili podľa príručky na poučovanie osôb, čo potvrdil i svedok A. vo výpovedi na HP, pričom súd, ak mal podozrenie na nesprávne prípadne absentujúce poučenie, mohol do spisu túto pomôcku zabezpečiť a obsah tohto poučenia preskúmať. Obžalovaný F. X. vec vydal, čo potvrdil ako osoba svojprávna a dospelá bez akéhokoľvek fyzického alebo psychického násilia podpisom na zápisnici o vydaní veci. Obžalovaný F. X. až do 02.12.2016, kedy bol vypočúvaný v prítomnosti ustanoveného obhajcu a ani v predchádzajúcom výsluchu sudcom pri rozhodovaní o väzbe, kedy mu išlo o to, čo pôjde do väzby prípadne bude stíhaný na slobode a ani vo výsluchu povereným príslušníkom PZ ako zadržaný a ani pri prvom výsluchu u vyšetrovateľa, čo boli policajti, ktorí zákrok nevykonávali nenamietal postup polície pri zákroku, ktorý by nebol súlade s realitou. Okolnosti služobného zákroku potvrdzovali s určitými nepresnosťami spôsobenými plynutím času a množstvom zákrokov zakročujúci príslušníci PZ i vo výpovediach v prípravnom konaní a tiež pri vykonanej konfrontácii svedka A. s obvineným. Okrem zistenia, objasňovania a sankcionovania priestupku u osoby F. X. môžeme konanie príslušníkov PZ pri služobnom zákroku s odkazom na zákon o Policajnom zbore popísať tak, že jednou z úloh Policajného zboru podľa § 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore je podľa písm. b) odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov a podľa písm. l) vykonávanie pátrania po osobách a pátrania po veciach. Pátranie po osobách sa štandardne vykonáva tak, že sa kontroluje práve totožnosť osôb, aby bolo možné preveriť, či sa uvedená osoba nachádza v pátracích pomôckach, ako i v systéme hľadaných prípadne nezvestných osôb. Príslušníci PZ ďalej postupujú v súlade s ustanovením § 18 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, kedy podľa ods. 1) policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti. Tým, že hliadka PZ vykonávala zisťovanie totožnosti osôb vykonávala činnosť spojenú s plnením úloh PZ podľa zákona o PZ a v súlade s ustanovením § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore- vykonávala služobnú činnosť. Touto služobnou činnosťou je v súlade s ustanovením § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore služobný zákrok, čo je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Vzhľadom k tomu, že pri služobnom zákroku s osobou, ktorá javila známky požitia omamnej látky a sama uviedla, že užila látku a má ju pri sebe sú príslušníci PZ v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore povinní konať asúčasťou tohto oprávnenia príslušníkov PZ je i povinnosť príslušníka PZ voči osobe pri vykonávaní služobného zákroku použiť výzvu zodpovedajúcu zákroku a to v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Podľa § 34 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore je každý povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33. Z úradného záznamu príslušníkov PZ zo dňa 05.11.2016 ďalej vyplýva, že F. X. bol v čase o 14.55 hod. obmedzený na osobnej slobode, čo je čas skončenia vydania veci podľa § 89 ods. 1 Tr. por. (viď. zápisnica). Po tomto bol podľa ďalšej dokumentácie k spisu eskortovaný na príslušní OO PZ Juh. Z výsluchu svedka A. aj svedka B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že pred eskortovaním F. X. na OO PZ mu bola vykonaná na mieste bezpečnostná prehliadka (§ 22 zákona o Policajnom zbore) v rámci ktorej mu bol odňatý pri eskorte i teleskopický obušok, následne uvedený v zápisnici o zadržaní ako odovzdaná vec. Pri postupe príslušníkov PZ pri uplatňovaní oprávnenia presvedčiť sa, či osoba, voči ktorej zakročovali, nemá zbraň, bol primeraný povahe služobného zákroku a postupovali v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, nakoľko dbali, aby ich zásah do práv a slobôd osoby voči ktorej zakročujú neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného služobnou činnosťou. V zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zboreje policajt oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň a toto môže policajt vykonať podľa povahy, závažnosti a okolností služobného zákroku i hmatom cez odev, samozrejme bez toho aby došlo k vyzlečeniu osoby a aby toto oprávnenie podľa zákona o PZ nebolo zamenené s inštitútom trestného konania - osobnou prehliadkou. Príslušníci PZ dokončili služobný zákrok voči osobe, u ktorej počas služobného zákroku vzniklo dôvodné podozrenie, že vecou, ktorú mala v držbe pri služobnom zákroku proti nemu a ktorú sama táto osoba oznámila príslušníkom PZ, bola omamná resp. psychotropná látka preto bol F. X. na mieste obmedzený na osobnej slobode. Policajti boli ďalej vo veci povinní konať i v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Ihneď príslušníci PZ F. X. v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore poučili o jeho právach. Zakročujúci príslušníci PZ nijakým spôsobom nenútili F. X. akýmkoľvek spôsobom k sebausvedčovaniu z trestnej činnosti ani k prípadnému priznávaniu sa k spáchaniu akejkoľvek trestnej činnosti. Či obžalovaný F. X. trpel pudom sebazničenia tak, ako to hodnotil súd v odôvodnení rozsudku, je otázka pre psychiatra, pričom toto nevyplýva zo spracovaného znaleckého posudku v spise sa nachádzajúcom a súd nemal za potrebné k tomuto doplniť znalecké dokazovanie výsluchom znalca F.. Q. na hlavnom pojednávaní. Súd bezdôvodne spochybňuje služobný zákrok polície, pričom nie len z dokazovania v prípravnom konaní, ale i z dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynuli podstatné okolnosti usvedčujúce obžalovaného F. X. zo stíhaného zločinu. Pri stručnej analýze dôkazov zistíme, že z výsluchu zadržanej osoby F. X. zo dňa 05.11.2016 vyplýva, že pri kontrole hliadke sám uviedol, že má u seba vec a sám ju vydal. Neuvádzal žiadne prehľadávanie policajtmi ani svedkov udalosti. Vypočúval ho poverený príslušník PZ, ktorý nevykonával služobný zákrok a ktorému nič nenamietal na služobnom zákroku ani sa na postup polície nesťažoval, z výsluchu obvineného F. X. zo dňa 06.11.2016 vyplýva, že si nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia (čo nemá logiku nakoľko v skutku je jasne uvedené, že drogu sám oznámil policajtom a sám vydal). Ďalej z výsluchu vyplýva, že policajti si vypýtali občiansky, ktorý im dal. Spýtali sa kam ide čo má pri sebe, tak vytiahol veci. Oni sa opýtali čo to je, on povedal, že nevie a dal im to. Opäť nenamietal žiadny postup polície a ani neuvádzal žiadnych svedkov udalosti. Vypočúval ho vyšetrovateľ PZ, z výsluchu obvineného F. X. zo dňa 07.11.2016 sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe obvineného vyplýva, že „Viem čo mi je kladené za vinu. Mal som to, dobrovoľne som to vydal, myslel som si, že to nič nie je. Spravil som chybu. Viem, že som v podmienke. Žiadam dohodu o vine a treste.“ Obvinený nič neuvádzal o prehľadávaní, o nátlaku a svedkoch na mieste činu. Prečo to sudcovi obvinený neuviedol, ak sa tieto skutočnosti stali? Prečo to neuviedol ak vedel že je v podmienke a rozhoduje sa o jeho väzbe? Komu už by mal obvinený viac veriť ako sudcovi a uviesť mu všetky okolnosti skutku?, z výsluchu obvineného F. X. zo dňa 02.12.2016 za prítomnosti obhajcu vyplýva, že už zrazu obvineného policajt B. prehľadával a drogu si sám od neho zobral. Zrazu policajt B. s drogami niečo robil v kufre policajného auta, zrazu X. podpísal vydanie, napriek tomu, že nič nevydal, zrazu mu to dali podpísať až na policajnom oddelení, počas celého prípravného konania obvinený X. nikomu z vypočúvajúcich a to ani sudcovi neuvádzal nič o nejakých svedkoch služobného zákroku až zrazu pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania dňa 28.02.2017 si spomenul a uviedol, že svedkami zákroku polície boli J. A. a T. A. a žiadal ich vypočuť až na súde, z výsluchu svedka zakročujúceho príslušníka PZ P. A. zo dňa 16.12.2016 vyplýva, že obvineného kontrolovali, drogu sám vydal, na mieste bol poučený, na mieste podpísal zápisnicu, s drogou nemanipulovali. Q. uviedol, že skutočnosti sú opísané v úradnom zázname, okolnosti zákroku a vydania veci popísal svedok A. aj pri konfrontácii s obvineným X. dňa 02.02.2017. Odvolateľka súčasne poukazuje na to, že pri tejto konfrontácii sám obvinený uviedol, že policajt mu ukázal, že mu trčí z vrecka obušok. Sám obvinený to že mal vo vrecku obušok nikdy nespochybňoval. Aj pri konfrontácii svedok potvrdil, že osoba bola poučená, bolo jej prečítané poučenie a následne vec vydal, z výsluchu svedka zakročujúceho príslušníka PZ T. B. zo dňa 16.12.2016 vyplýva, že popísal dôvod kontroly obvineného, obvinený drogu sám vydal na mieste, bol poučený poučením zo zápisnice o vydaní veci, na mieste podpísal zápisnicu, s drogou nemanipulovali. Súčasne uviedol, že na OO PZ sa robí opis zápisnice, z výsluchu svedka K. L. zo dňa 27.01.2017 vyplýva, že obvinenému žiadnu drogu nedal, z výsluchu znalca F.. A. Q. zo dňa 16.02.2017 vyplýva, že obvinenému navrhuje ochrannú protitoxikomanickú liečbu ambulantnou formou. Znalkyňa súčasne v znaleckom posudku obvineného (o ktorom súd bez akýchkoľvek podkladov polemizuje, či trpí pudom sebazničenia) charakterizuje tak, že obvinený trpí zmiešanou poruchou osobnosti prejavujúcou emočnou labilitou, vôlovou slabosťou, nezdržanlivosťou a dissocialitou a poruchami psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých drog (heroín a pervitín) aktuálne s preferenciou pervitínu. Súčasne o ňom uvádza, že bol a je schopný chápať zmysel trestného konania, zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 05.11.2016 (rukou písanú) vyplýva, že F. X. podpísal zápisnicu až po vyhlásení, že poučeniu porozumel. Podpísal, že vec vydal dňa 05.11.2016 o 14.55 hod., teda na mieste kontroly. Zo zápisnice vyplýva text poučenia, že má právo odoprieť vypovedať a že má právo vec nevydať, úradný záznam hliadky PZ zo dňa 05.11.2016 bol vyššie podrobne analyzovaný. Pri vykonávanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dňa 30.03.2017 bol vypočutý svedok P. A., ktorý potvrdzoval a to aj napriek absolútne neprijatelnému spôsobu vedenia výsluchu predsedom senátu okolnosti služobného zákroku tak ako boli uvedené v úradnom zázname a výpovediach v prípravnom konaní. Vyslovene popísal spôsob a dôvod kontroly, poučenie osoby, oznámenie osoby, že má pri sebe drogu a následné vydanie. Poukázal na úradný záznam a súčasne vysvetlil prečo popisuje niektoré okolnosti na ktoré si pri výsluchu v prípravnom konaní nespomenul a to tým, že to počul na hlavnom pojednávaní keď prokurátor čítal obžalobu. Následne bol svedok A. podrobený zo strany súdu a obhajoby takým množstvom otázok, v takých detailoch a takým spôsobom, že je obdivuhodné, že svedok dokázal okolnosti skutku popísať a vysvetliť a je len logické, že v niektorých pre skutok nepodstatných bodoch sa jeho výpoveď mohla líšiť. Spôsob vedenie výsluchu a protokoláciu výpovede počas výsluchu namietal prokurátor, pričom i jeho námietky boli protokolované nie v súlade s tým čo prokurátor namietal. Priebeh a spôsob výsluchu je zrejmý zo zvukového záznamu, ktorý bol na hlavnom pojednávaní dňa 30.03.2017 súdom vyhotovený. Tento záznam bol pre potrebu prokuratúry vyžiadaný a zabezpečený z Okresného súdu Bratislava V. Súčasne odvolateľka navrhla Krajskému súdu Bratislava, ako odvolaciemu súdu aby sa s týmto záznamom z hlavného pojednávania zo dňa 30.03.2017 dôsledne oboznámil a preskúmal spôsob vedenia výsluchu a protokoláciu výpovede. Odvolateľka má za to, že súdu neprislúcha hodnotiť techniku, taktiku a metodiku vykonávania služobného zákroku príslušníkov PZ, nakoľko toto nebolo predmetom konania. Súdu teda neprislúchalo v tomto konaní hodnotiť, či mali alebo nemali vykonať zákrok pred kamerou. Súd naopak nevynaložil ani najmenšiu aktivitu aby zistil, či majú príslušníci PZ povinnosť podľa príslušného interného aktu riadenia vykonávať všetky služobné zákroky alebo iba niektoré pred kamerami, alebo takúto povinnosť nemajú. Taktiež je nutné mať na zreteli, že služobný zákrok sa nerežíruje ani nevykonáva podľa dohadovaného scenára, ale vykonáva na základe spontánne vzniknutej, nie vždy jednoduchej situácie, na ktorú musia príslušníci PZ reagovať. Súčasne má odvolateľka za to že i konštatovanie súdu „čo robili policajti hodinu a pol od kontroly X., vydania veci až po jeho odovzdanie stálej službe“ je opäť postavené na nepreverení si okolností a služobných postupov príslušníkov PZ. Pravdepodobne súd nevie, ako postupujú príslušníci PZ po obmedzení osobnej slobody osoby a po jej eskorte na príslušné OO PZ. Ak by toto súd riešil, tak by zistil, že sa jedná o absolútne štandardnú situáciu a primeraný čas. Zakročujúca hliadka PZ je po príchode na OO PZ povinná vo veci spracovať príslušné administratívne úkony a to je v tomto prípade minimálne úradný záznam o zákroku zo dňa 05.11.2016, opis zápisnice o vydaní veci zo dňa 05.11.2016 (prvopis písaný rukou bol vyhotovený na mieste), zápisnicu o zadržaní podozrivej osoby zo dňa 05.11.2016. Až po spracovaní týchto listín je osoba administratívne prevzatá stálou službou OOPZ k ďalšej realizácii. K tomu je samozrejme potrebné pripočítať nutný čas na prevoz osoby z miesta na OO PZ, ktorý je tiež závislý od premávky ako i ďalšie okolnosti ako sú napr. i dispozícia kancelárie administratívnych pomôcok na OO PZ a pod. Odvolateľka má za to, že ako ďalšie pochybenie pri vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní je potrebné považovať odopretie možnosti prokurátorovi vykonať zákonne výsluch svedka pred tým než súd prečíta jeho výpoveď z prípravného konania, konfrontáciu, a konfrontuje svedka s týmito jeho výpoveďami, ako i so skutočnosťami vyplývajúcimi z úradného záznam zo zákroku zo dňa 05.11.2016, s ktorým tiež predseda senátu svedka konfrontoval. Odvolateľka podotkla, že výpoveď z prípravného konania a konfrontáciu súd prečítal bez návrhu ktorejkoľvek strany predtým než bol výsluch svedka skončený a než vôbec prokurátorovi bolo umožnené svedkovi klásť otázky. Na hlavnom pojednávaní dňa 30.03.2017 bol vypočutý svedok T. B.. Svedok uviedol, že si na zákrok nespomína. Svedok vylúčil, prehľadávanie osoby a uviedol, že uvedené vykonávajú len pri bezpečnostnej prehliadke. Opäť odvolateľka namietala, že pri výsluchu tohto svedka predseda senátu bezdôvodne zamedzil prokurátorovi výsluch tohto svedka údajne z dôvodu otázok týkajúcich sa hypotetických konaní. Má však za to, že vyhlasovanie predsedu senátu na hlavnom pojednávaní počas výsluchu svedka A., že zavraždil F. K. sa tiež moc skutku netýkalo. Následne bola prečítaná zákonná výpoveď svedka B. z prípravného konania. Po svedkovi B. bol na HP dňa 30.03.2017 vypočutý svedok T. A.. O dôveryhodnosti tohto na konci vyšetrovania objaveného svedka svedčí to, že na hlavnom pojednávaní uviedol, že na vzdialenosť 25 metrov (čo je dĺžka menšieho plaveckého bazénu) v dennej dobe skutku o 14.55 hod. v rušnej časti X. počul a vidiel okolnosti služobného zákroku, ktoré na HP popísal. Súčasne svedok vyslovene uviedol, že obvinenému X. „ten silnejší vyberal nasilu veci“. Všetci, ktorí v priebehu celého trestného konania prišli do styku so zakročujúcou hliadkou PZ (vyšetrovateľ, obhajca, prokurátor, zapisovateľ) môžu potvrdiť, že výrazne opakuje výrazne silnejší je policajt svedok A.. Zdôrazňuje to preto, že obvinený X. tak v prípravnom konaní pred obhajcom, ako i na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho prehľadával a drogy mu zobral policajt B.. Toto uviedol i pri konfrontácii so svedkom A.. Následne bol na hlavnom pojednávaní dňa 30.03.2017 vypočutý ďalší objavený svedok J. A., ktorý mal byť na mieste asi 10 sekúnd, za tú dobu mal vidieť, že jeden policajt robil niečo v kufri s nejakou taškou a jeden mal byť na boku vozidla s obžalovaným. Policajtov sa za tých 10 sekúnd stihol opýtať čo sa deje a oni ho mali odohnať preč. Nič iné nevidel. Podotýka, že z výpovede príslušníkov PZ z prípravného konania vyplýva, že v blízkosti kontroly nebola žiadna iná osoba. K údajnému testovaniu drog v služobnom motorovom vozidle má odvolateľka za potrebné podotknúť, že a to i následne súd preveril dopytom na KR PZ, policajti PMJ nedisponujú žiadnymi testermi a ani nemajú takú povinnosť a ani dôvod niečo testovať, nakoľko sú na to stanovené postupy a analýzy vykonávajú znalci KEÚ PZ. Zakročujúci policajti ani nemajú žiadnu motiváciu drogu testovať, pretože v prípade, ak sa i skúmaním na KEÚ zistí, že sa v zaistenej látke nejedná o omamnú alebo psychotropnú látku, tak z takéhoto záveru nemalú žiadne negatívne hodnotenie. Záverom odvolateľka konštatuje, že súd vyhlásil, že uveril tvrdeniam obžalovaného, pričom je len logickým záverom obhajoby, že hľadá akýkoľvek argument na zbavenie sa viny spod obžaloby. Súd by mal však posudzovať všetky okolnosti, vrátane podstatných rozporov a neuvádzaní všetkých okolností skutku obvineným v jeho jednotlivých výpovediach. Osobitne odvolateľka poukazuje na to, že pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby pred sudcom pre prípravné konanie, kde i pri rozhodovaní o väzbe konal a rozhodoval, ako sudca pre prípravné konanie JUDr. J. V., ktorý predsedal v tejto veci senátu okresného súdu a ktorý pri rozhodovaní o väzbe vzal obvineného do väzby pričom v rámci vyhodnotenia predbežnej otázky konštatoval, že sú na vzatie obvineného do väzby materiálne a súčasne i formálne dôvody, teda, že došlo k spáchaniu trestného činu a F. X. je dôvodne trestne stíhaný. Už v tomto čase však boli známe a v spise dokumentované okolnosti služobného zákroku a vydania veci F. X. a podľa konštatovania sudcu pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe bol teda zákrok zákonný, a vec od F. X. zaistená zákonne. Súdom uvádzanú argumentáciu k výpovedi obžalovaného je potrebné vidieť i v kontexte toho, že táto je absolútne strohá a stručná a na hlavnom pojednávaní mu nebola zo strany predsedu senátu ani zďaleka venovaná taká pozornosť a kladené také množstvo otázok a v takých detailoch, ako príslušníkom PZ. Čo je podstatné, výpoveď obžalovaného sa nezhoduje v osobe policajta, ktorý mal údajne obvineného prehľadávať ani s výpoveďou ním uvedeného svedka. Svedkovia - príslušníci PZ sa pri svojich výpovediach, a to v prípravnom konaní, ako i na HP v podstatných bodoch výpovedí zhodujú a to i s okolnosťami úradného záznamu. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia berie, ako za bezvýhradne dôveryhodnú výpoveď obžalovaného X., ktorého stavia do pozície osoby, ktorej bolo políciou ukrivdené po „bezvýznamnom - nijakom“ priestupku, pričom sa nezamýšľa nad tým, prečo sa obžalovaný X., desaťkrát súdne trestaný s dostatočnými skúsenosťami s justíciou pohybuje s 94 - 189 dávkami amfetamínu s teleskopickým obuškom vo vačku na trase to Q. ul. tzv. X. do X. a po celú dobu chcel sáčok s drogou vyhodiť, ale nejako to nestihol. Na okraj odvolateľka dodala, že súd v písomnom vyhotovení oslobodzujúceho rozsudku uviedol nesprávny rok narodenia obžalovaného 1997, pričom správny je 1977. Mám za to, že súd pri svojom oslobodzujúcom rozsudku nesprávne vyhodnotil okolnosti skutku, zabezpečené a vykonané dôkazy. S poukazom na vyššie uvedené svedecké výpovede odvolateľka zotrváva na názore, že skutok sa udial tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby okresného prokurátora zo dňa 06.03.2017, a tento vykazuje všetky potrebné zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona. Navrhuje preto, aby Krajský súd v Bratislave s poukazom na ustanovenie § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V, a v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania odvolateľky ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľky je v plnom rozsahu dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por., ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por., avšak tieto dôkazy nesprávne, jednostranne, zaujato a výlučne v prospech obžalovaného jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Čo sa týka jednotlivých vykonaných dôkazov pred rozhodnutím súdu I. stupňa, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že priebeh skutku možno rozdeliť do dvoch odlišných fáz: Prvá fáza: Z týchto vykonaných dôkazov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaný bol dňa 05.11.2016 v čase asi o 14.45 hod. v B. na B. ulici zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru a to z dôvodu, že mu trčal z vrecka nohavíc teleskopický obušok. Čo sa týka argumentácie súdu I. stupňa ohľadom údajnej nezákonnosti prejednania priestupku zo strany príslušníkov Policajnej hliadky, odvolací súd konštatuje, že postup polície bol v tomto bode plne v súlade so zákonom, a to konkrétne so zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ako aj so zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), pričom v podrobnostiach poukazuje na rozbor a citáciu príslušných ustanovení zákona k tejto časti, ktoré uviedla odvolateľka v písomných dôvodoch svojho odvolania, bez potreby tieto mechanicky opakovať. Úvahy súdu I. stupňa k tomuto bodu považuje aj odvolací súd za bezpredmetné a právne bezvýznamné. Druhá fáza: V rámci svojho zákonného postupu ohľadom zistenia a prejednania priestupku zo strany obžalovaného hliadka polície vizuálne zistila, že obžalovaný javí známky požitia omamných látok a sám uviedol, že takúto látku užil a že túto má pri sebe. Na základe tohto teda nemali príslušníci PZ SR na výber, či budú postupovať podľa zákona o PZ SR alebo podľa Trestného poriadku, ale výlučne mali aplikovať pri svojom postupu len ustanovenia Trestného poriadku. V tomto smere sťažnostný súd poukazuje na skutočnosť, že ak pri relevantných poznatkoch o podozrení zo spáchania alebo aktuálneho páchania trestného činu, ktorými polícia disponuje v dostatočnom časovom predstihu, vzniká povinnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa Trestného poriadku a nie podľa zákona o Policajnom zbore. (R 47/2013-I). Preto aj v ďalšom hliadka polície postupovala plne v súlade so zákonom, keď po zistení, že obžalovaný má pri sebe takéto látky, zvolila postup výlučne podľa Trestného poriadku a to podľa ustanovenia § 89 ods. 1 Tr. por. Obvinený bol v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 Tr. por. najskôr poučený o tom, že takúto vec nemusí vydať, ak by si tým privodil trestné stíhanie. Po tomto poučení obžalovaný uviedol, že tomuto porozumel a predmetnú kryštalickú látku dobrovoľne vydáva na účely trestného konania, čo potvrdzuje zápisnica o vydaní veci, ako aj úradný záznam hliadky polície z č.l. 82-83. Obžalovaný teda dobrovoľne vydal 1 ks. čierneho pláteného obalu, v ktorom sa nachádzalo 1 ks plastové vrecko s obsahom bielo hnedej kryštalickej látky, pričom následným znaleckým skúmaním z odvetvia kriminalistickej toxikológie bolo zistené, že v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom sa nachádzal bielohnedý zhrudkovatený práškový materiál s hmotnosťou 28183 mg s priemernou koncentráciou 6,7% hmotnostných amfetamínu s prímesou kofeínu, obsahujúci 1888 mg absolútneho amfetamínu, čo KEÚ PZ považuje za 94 - 189 bežných jednotlivých dávok drogy a je po aplikovaní spôsobilé ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom amfetamínje v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax a judikatúru, z ktorej vyplýva, že za danej situácie musí byť takáto osoba poučená o tom, že nemusí vydať vec, ak by si tým privodila trestné stíhanie. Právo neprispievať k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu spočíva v rešpektovaní práva mlčať a v zákaze akéhokoľvek donucovania k aktívnemu konaniu, ktoré by priamo alebo nepriamo viedlo k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu. Právo neprispievať k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu spočíva v rešpektovaní práva mlčať a v zákaze akéhokoľvek donucovania k aktívnemu konaniu, ktoré by priamo alebo nepriamo viedlo k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu. Následne má byť vyzvaná na vydanie veci (ZSP 38/2015-II). Tento vyššie popísaný postup príslušníkov polície bol teda v plnom rozsahu zákonný a v súlade s ustanovením § 89 Tr. por., pretože správne v tomto prípade nepostupovali podľa zákona o Policajnom zbore, ale podľa Trestného poriadku. Vyššie uvedené mimoriadne závažné skutočnosti nevyplývajú len z listinných dôkazov, či výpovedí svedkov príslušníkov polície z prípravného konania, či konania pred súdom I. stupňa, ale tieto v plnom rozsahu potvrdil aj samotný obžalovaný vo svojej výpovedi zo dňa 06.11.2016 na č.l. 21-25, ako aj vo svojej výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie dňa 07.11.2016 pri rozhodovaní o vzatí do väzby. Ani v jednej z týchto výpovedí obžalovaný absolútne neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali zákrok príslušníkov polície. Takáto zmena sa objavila až v jeho ďalšej výpovedi zo dňa 02.12.2016 na č.l. 27-32, kde sa zameral na popis policajného zákroku v rozpore s obsahom úradného záznamu na č.l. 83, ako aj zápisnici o vydaní veci na č.l. 82. Túto zmenu vyhodnocuje aj odvolací súd za účelovú, so snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Správne taktiež odvolateľka poukazovala na ďalšiu podstatnú skutočnosť a to, že až pri zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 28.02.2017, t.j. až na konci celého vyšetrovania, obžalovaný označil dvoch údajných svedkov a to T. A. a J. A., ktorí mali byť údajne prítomní pri policajnom zákroku. V konaní pred súdom obaja príslušníci policajnej hliadky zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania, ktoré boli navyše súladné s listinnými dôkazmi a to najmä s úradným záznamom. Okrem toho uviedli ďalšiu podstatnú vec a to, že pri zákroku neboli prítomné žiadne ďalšie osoby. Výpovede týchto oboch svedkov členov hliadky polície boli od samého počiatku dôveryhodné, logické, súladné a najmä korešpondovali s prvými dvomi výpoveďami obžalovaného, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi. Správne poukazovala odvolateľka, že i napriek mimoriadne podrobnému výsluchu na hlavnom pojednávaní, títo svedkovia zotrvali na svojich tvrdeniach. Čo sa týka výpovedí svedkov uvedených obžalovaným, tieto sú rozporné a nesúladné. V tomto smere odvolací súd poukazuje napríklad na tvrdenie svedka T. A. z hlavného pojednávania dňa 30.03.2017 na č.l. 158, kde na otázku odvolateľky aké mali vozidlo policajti, tento svedok uviedol, že služobné asi V. G. s označením Polícia. Zo správy KR PZ SR Bratislava na č.l. 162 však vyplýva, že hliadka polície mala v deň spáchania skutku pridelené vozidlo zn. VW U. BL XXXGS. Toto nie je jediný rozpor. Svedok T. A. vyslovene uviedol, že obžalovanému „ten silnejší vyberal nasilu veci“. Výrazne silnejší je však policajt svedok A.. V rozpore s tým však obžalovaný tak v prípravnom konaní pred obhajcom, ako i na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho prehľadával a drogy mu zobral policajt B. a toto uviedol i pri konfrontácii so svedkom A.. Ďalší rozpor vo výpovedi svedka T. A. spočíva v tvrdení o vykonávaní akéhosi údajného testu na drogy v kufri služobného vozidla polície jedným z členov hliadky. Z už spomínanej správy KR PZ SR Bratislava na č.l. 162 taktiež vyplýva, že hliadka PMJ PZ Bratislava OPP KR PZ v Bratislave nedisponuje s testerom na zisťovanie anabolik, resp. drog. Skutočnosť o tom, že jeden z členov polície mal niečo robiť v kufri, kde mal mať položenú nejakú tašku, uvádzal aj svedok J. A., čo je taktiež v rozpore s už citovanou správou na č.l. 162. Z uvedených rozporov vyplýva, že vierohodnosť oboch svedkov je výrazným spôsobom spochybnená, pričom ich výpovede nie sú súladné ani s výpoveďou členov hliadky polície, ako ani s listinnými dôkazmi, ale v určitých, vyššie podrobne špecifikovaných častiach ani s výpoveďou samotného obžalovaného. Odvolací súd teda celú problematiku uzatvára konštatovaním, že zákrok príslušníkov hliadky polície bol plne v súlade so zákonom ako v prvej fáze, t.j. riešenia priestupku, tak aj v druhej fáze, t.j. zistenia a postupu pri vydaní psychotropnej látky zo strany obžalovaného. Preto aj takto zákonným spôsobom zaistenú psychotropnú látku možno teda v trestnom konaní použiť ako dôkaz získaný zákonným spôsobom. Na existenciu zákonnosti postupu hliadky polície nemá absolútne žiaden vplyv skutočnosť, kedy bol obžalovaný odovzdaný na policajné oddelenie a v akom časovom odstupe, ako mylne argumentoval súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Spomínané odôvodnenie napadnutého rozhodnutia trpí však aj ďalšími nedostatkami. Prevažnú časť odôvodnenia tvorí mechanické kopírovanie zápisníc z hlavných pojednávaní, pričom v ostatnej časti ak vôbec súd I. stupňa hodnotil vykonané dôkazy, tak len výlučne jednostranne a v prospech obžalovaného. Rozpory vo výpovediach obžalovaného, ako aj svedkov T. A. a J. A. však absolútne neriešil, dá sa povedať, že tieto odignoroval. Napokon, ako správne poukazovala odvolateľka, ako zápisnica z hlavných pojednávaní, tak aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje tvrdenia, ktoré by tam podľa správnosti vôbec byť nemali. Odvolací súd záverom konštatuje, že z vyššie uvedených skutočností jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že sa podarilo preukázať, že obžalovaný si neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku v množstve a kvalite uvedenom v skutkovej vete podanej obžaloby, ako aj napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa. Predmetný skutok sa teda stal a zároveň vykazuje všetky zákonné formálne znaky žalovaného zločinu a preto súd I. stupňa postupoval procesne nesprávne, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr.por., t.j. že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Ak by sa totiž preukázalo (čo však v danej veci nenastalo), že zákrok polície bol v rozpore so zákonom, táto skutočnosť nemá absolútne žiaden vplyv na existenciu samotného skutku. Ten sa totiž stal a ak by bola psychotropná látka zabezpečená v rozpore so zákonom, mal súd I. stupňa postupovať podľa § 285 písm. b/ Tr. por., t.j. že skutok sa síce stal, ale nie je trestným činom. Krajský súd v Bratislave preto na základe odvolania odvolateľky napadnutý rozsudok vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a pochybenia podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal s tým, že úlohou súdu I. stupňa bude postupom podľa § 2 ods.12 Tr. por. prehodnotiť vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a spravodlivo vo veci rozhodnúť, pričom odvolací súd poukazuje na súčasné rešpektovanie ustanovenia § 327 ods. 1 Tr.por. Odvolací súd tak rozhodol na neverejnom zasadnutí, keďže zistené chyby nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí ( § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a bránilo mu v tom aj ustanovenie § 322 ods. 4 písm. a/ Tr. por., keď odvolací súd nemôže sám uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.