Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/105/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010214 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1517010214.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému D. N. stíhaného pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/28/2017 zo dňa 13.04.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. 11.2017 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/28/2017 zo dňa 13.04.2017 v celom rozsahu. II. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný D. N., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., S. č. XX, na slobode, j e v i n n ý, ž e dňa 21.11.2016 v Bratislave na U. ulici č. X v polyfunkčnom objekte P., v byte č. A XXX situovanom na 4. poschodí, držal bez povolenia samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ model 75 výrobcu Česká zbrojovka - Uherský Brod, kaliber 9 mm Luger, výrobné číslo S XXXX spolu so 4 kusmi zásobníkov príslušných k tejto zbrani a 75 kusov ostrého streliva, pričom v čase od 02.00h do 02.35h dňa 21.11.2016 vystrelil najmenej 25 strelných rán, následkom čoho došlo k poškodeniu pevných častí predmetného bytu a bytového zariadenia, čím spôsobil poškodenej spoločnosti D. R. s.r.o. škodu vo výške 4.327,15 euro, t e d a - držal strelivo a strelnú zbraň bez povolenia, - poškodil cudziu vec a spôsobil na cudzom majetku väčšiu škodu, č í m s p á c h a l zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Za to sa o d s u d z u j e podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného s určením skúšobnej doby vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovanému zakazuje požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky počas skúšobnej doby. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. sa obžalovanému prikazuje, počas skúšobnej doby, podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to samonabíjacej pištole značky CZ model 75 výrobcu Česká zbrojovka - Uherský Brod, kaliber 9 mm, výrobné číslo S XXXX, 4 kusy zásobníkov, 45 kusov nábojov kalibru 9 mm Luger, 25 kusov zaistených nábojníc, 5 kusov zaistených striel, 5 kusov nábojníc a 4 kusy použitých striel. Podľa § 60 ods. 5 tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/, § 74 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/28/2017 zo dňa 13.04.2017 bol obžalovaný D. N. uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času do 02.55h dňa 21.11.2016 v Bratislave na Pajštúnskej ulici č. 3 v polyfunkčnom objekte P., v byte č. A XXX situovanom na 4. poschodí, držal bez povolenia samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ model 75 výrobcu Česká zbrojovka - Uherský Brod, kaliber 9 mm Luger, výrobné číslo S XXXX spolu so 4 kusmi zásobníkov príslušných k tejto zbrani a 75 kusov ostrého streliva, pričom v čase od 02.00h do 02.35h dňa 21.11.2016 vystrelil najmenej 25 strelných rán, následkom čoho došlo k poškodeniu pevných častí predmetného bytu a bytového zariadenia, čím spôsobil škodu vo výške 4.327,15 euro. Za to mu bol podľa § 294 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods. 1, 36 písm. j/ Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a uložený probačný dohľad nad správaním obžalovaného s určením skúšobnej doby vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v zákaze požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky počas skúšobnej doby. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci a to samonabíjacej pištole značky CZ model 75 výrobcu Česká zbrojovka - Uherský Brod, kaliber 9 mm, výrobné číslo S XXXX, 4 kusy zásobníkov, 45 kusov nábojov kalibru 9 mm Luger, 25 kusov zaistených nábojníc, 5 kusov zaistených striel, 5 kusov nábojníc a 4 kusy použitých striel s tým, že podľa § 60 ods. 5 tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zároveň rozhodol tak, že obžalovaného D. N. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby, ktorá mu kládla za vinu aj spáchanie obzvlášť závažného zločinu (v obžalobe je tento trestný čin nesprávne klasifikovaný ako zločin) všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 21.11.2016 v Bratislave na Pajštúnskej ulici č. X v polyfunkčnom objekte P. v byte č. A XXX situovanom na 4 poschodí v čase od 02.00h do 02.35h dňa 21.11.2016 vystrelil najmenej 25 strelných rán z ktorých 7 rán spôsobilo priestrel sklenených výplní a rámu balkónových okien a dverí s následným smerom letu strely do zastavanej oblasti a to na obchodný dom Terno a križovatku ulíc U. - Q., pričom streľbou zo zbrane kalibru 9 mm Lunger je možné spôsobiť ťažké ublíženie na zdraví, prípadne smrť do vzdialenosti najmenej 2500 metrov, pričom pokles energie strely cez sklenenú výplň je minimálny, pretože tento skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil osobitným písomným podaním tak, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí. V prvom rade poukázal na nesprávny procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý, napriek tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, uviedol do zápisnice z hlavného pojednávania, že vypovedá zhodne ako v prípravnom konaní. V prípravnom konaní však odmietol obžalovaný vypovedať. Túto skutočnosť prokurátor namietal, avšak predsedníčka senátu nezaprotokolovala námietku prokurátora a ani výpoveď obžalovaného, ktorá je zachytená na zvukovom zázname z hlavného pojednávania neprepísala do zápisnice z hlavného pojednávania. Ďalej prokurátor namieta, že súd pri svojej argumentácii o nepreukázaní úmyslu obžalovaného vydať ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu opomenul závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatria, v ktorom sú uvedené skutočnosti, že obžalovaný v čase páchania skutku bol pod vplyvom alkoholických nápojov a kokaínu, ktoré spôsobilo u obvineného toxickú psychózu. Na základe tejto psychózy mal vidiny a zo strachu vytiahol zbraň a začal strieľať v byte a to aj smerom von z bytu cez balkónové dvere a okná. Je názoru, že obžalovaný konal úmyselne v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák., prípadne išlo aspoň o úmysel nepriamy. Poukazuje aj na závery znaleckého posudku KEÚ PZ odvetvia balistika a výsluch znalca, z ktorých vyplýva, že 7 striel vystrelených v byte vyletelo cez sklenenú výplň balkónových dverí do zastavanej časti, pričom pokiaľ ide o možnosti vzniku smrteľného následku a ťažkého ublíženia je ňou možné spôsobiť takéto následky do vzdialenosti 2500 metrov a pokles energie strely pri prechode cez sklenenú výplň je minimálny. Strely smerovali na zastavanú časť, kde sa nachádza obchod Terno a križovatka, pričom strely museli dopadnúť do priestoru zastavanej oblasti. Strely, ktoré boli vystrelené obžalovaným teda bez pochybností mohli ohroziť na zdraví, či živote iné osoby. Rozhodnutie súdu v časti oslobodenia spod obžaloby je preto nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný Róbert N. prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom vyjadrení uvádza, že tvrdenie prokurátora, že obžalovaný mal úmysel spôsobiť všeobecné ohrozenie je nesprávny. Z vykonaného dokazovania bolo síce zisté, že niekoľko striel preniklo mimo byt, avšak žiadna zo striel nebola vystrelená obžalovaným z bezprostrednej blízkosti okna, či balkónových dverí, teda nebola vystrelená obžalovaným v úmysle, aby prenikla z bytu. Strely boli síce vystrelené v zastavanej oblasti, avšak vo výške 4 poschodia smerom, ktorým sa v rovnakej výške nenachádza žiadna budova a podľa predpokladanej dĺžky strely dopadli na zem až v nezastavanej oblasti. Závery prokurátora o úmyselnom zavinení obžalovaného sú preto v rozpore s vykonaným dokazovaním. Z uvedeného dôvodu je odvolanie prokurátora nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa správny. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že zotrváva na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhla, aby bolo odvolaniu vyhovené. Obhajca obžalovaného uviedol, že taktiež zotrváva na písomných dôvodoch vyjadrenia k podanému odvolaniu s tým, že odvolanie prokurátora navrhuje ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný uviedol, že sa pripája k záverečnému návrhu svojho obhajcu. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov než je v ňom uvedené. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy, vo vzťahu k výroku o vine, správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. Kasačným dôvodom napadnutého rozsudku bola skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o tom istom (jednom) skutku odsudzujúcim a zároveň aj oslobodzujúcim výrokom. Takýto postup nie je možný, nakoľko o jednom a tom istom skutku možno rozhodnúť len tak, že sa buď vysloví vina obžalovaného z jeho spáchania, respektíve, že sa obžalovaný oslobodí spod obžaloby. V tomto smere odvolací súd pripomína, že trestné konanie sa vedie o skutku a nie o jeho opise a preto do opisu skutku možno zasahovať a samotný opis skutku meniť podľa výsledkov vykonaného dokazovania (pri zachovaní totožnosti skutku). Skutok nie je možné deliť na viaceré skutky len podľa toho, že napĺňa alebo by mohol napĺňať znaky skutkových podstát viacerých trestných činov. Aj jeden skutok (jedno konanie s jedným, či viacerými možnými následkami) môže totiž napĺňať znaky skutkovej podstaty dvoch alebo aj viacerých trestných činov. Pokiaľ je teda súd názoru, že sa dokazovaním na hlavnom pojednávaní podarilo preukázať len časť skutkových okolností uvedených v skutkovej vete obžaloby a iba táto časť skutkových okolností napĺňa znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu, potom musí uznať vinu len ohľadne týchto skutkových okolností a primerane tomu upraviť aj opis skutku. Zvyšné skutkové okolnosti, ktoré podľa názoru súdu nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu (respektíve, ktoré neboli preukázané mimo rozumné pochybnosti) musí súd iba vypustiť z opisu skutku, bez toho, aby o nich súčasne rozhodol oslobodzujúcim výrokom. Súčasné vyhlásenie výroku o vine a výroku o oslobodení spod obžaloby teda prichádza do úvahy iba vtedy, ak sa obžalovanému kladie za vinu spáchanie dvoch alebo viacerých samostatných skutkov (resp. aspoň čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu). Zo skutkovej vety obžalobného návrhu vyplýva, že prokurátor kládol obžalovanému za vinu to, že obžalovaný dňa 21.11.2016 v čase od 02.00h do 02.35h strieľal v byte z nelegálne držanej zbrane, pričom vystrelil najmenej 25 rán, z toho 7 rán spôsobilo priestrel sklenených výplní balkónových dverí, čím došlo k poškodeniu pevných častí bytu a bytového zariadenia, pričom strely, ktoré opustili byt mohli na vzdialenosť 2500 metrov spôsobiť smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví. Z uvedeného opisu skutku je zrejmé, že ide len o jedno konanie (jeden skutok) obžalovaného, ktoré sa odohralo v tom istom čase a na tom istom mieste a ktoré spôsobilo (poškodenie bytu), či mohlo spôsobiť (zranenia osôb mimo byt) viaceré následky. Takéto jedno konanie (jeden skutok) nie je možné „roztrhnúť“ na viaceré samostatné konania (skutky) a to len z dôvodu, že mohlo spôsobiť viaceré následky, respektíve len z toho dôvodu, že v tomto jednom konaní (jednom skutku) vidí prokurátor spáchanie viacerých trestných činov. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z obžalobného návrhu nie je zrejmé, či prokurátor videl v opísanom konaní obžalovaného jeden alebo viaceré skutky, nakoľko pri právnej kvalifikácii vôbec neuviedol, či má ísť pri žalovaných trestných činoch o viacčinný alebo o jednočinný súbeh trestných činov. K tejto skutočnosti sa prokurátor nevyjadril ani v odôvodnení obžalobného návrhu a ani v odvolaní. Pokiaľ ide o výrok o vine, tak medzi stranami nebolo sporné, že obžalovaný držal v byte v Bratislave na Pajštúnskej ulici č. 3 v byte, v ktorom býval samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ model 75 výrobcu Česká republika, kaliber 9 mm spolu aj so zásobníkmi a strelivom. Rovnako tak nebolo sporné, že obžalovaný predmetnú strelnú zbraň a strelivo držal bez povolenia, teda neoprávnene a o tejto skutočnosti vedel a sporným nebolo ani to, že v byte viackrát z tejto strelnej zbrane vystrelil a poškodil tak byt ako aj jeho zariadenie v súhrnnej výške 4.327,15 euro. Tieto nesporné skutkové okolnosti vyplývajú nielen z výpovede obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní priznal, že strieľal v byte zo zbrane, ktorú nemal evidovanú podľa zákona o zbraniach a strelive, ale aj z výpovedí svedkov (napríklad z výpovede syna obžalovaného svedka Alexa N., či susedov obžalovaného svedkov Sabriny B., či R. B.), z ktorých vyplýva, že to bol práve obžalovaný, ktorý v kritickom čase viackrát strieľal v byte. Skutočnosť, že v byte, v ktorom býval obžalovaný sa viackrát strieľalo je zrejmá aj zo zápisnice o ohliadke miesta činu a jej fotodokumentácie. To, že strelná zbraň, ktorá bola zaistená u obžalovaného je streľbyschopná a že na jej držanie je potrebné príslušné povolenie vyplýva zo znaleckého dokazovania KEÚ PZ v Bratislave, odvetvie kriminalistická balistika a odvetvie kriminalistická a súdna chémia, ktoré potvrdilo aj prítomnosť povýstrelových splodín zo sterov rúk obžalovaného, ktoré boli zhodné s povýstrelovými splodinami zistenými v hlavni predloženej strelnej zbrane. Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody (4.327,15 euro) tak tá vyplýva zo znaleckého posudku z odboru stavebníctvo, ktorý vypracovala spoločnosť JHS s.r.o., pričom voči správnosti a úplnosti tohto znaleckého posudku neboli vznesené žiadne námietky, či výhrady procesnými stranami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. (nelegálna držba a prechovávanie strelnej zbrane) v jednočinnom súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. (nelegálna držba a prechovávanie streliva) a s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (vzhľadom na výšku škody, ktorá bola spôsobená na byte a zariadení bytu streľbou obžalovaného). Pre úplnosť krajský súd uvádza, že skutkové podstaty trestného činu podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a trestného činu podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. sú samostatné základné skutkové podstaty a preto tu nejde o jeden trestný čin (tak ako to bolo nesprávne uvedené v napadnutom rozsudku a ešte predtým aj v obžalobnom návrhu), ale ide o trestné činy dva spáchané v danom prípade v jednočinnom súbehu. Odvolací súd upravil aj opis skutku tak, aby zodpovedal uvedeným právnym kvalifikáciám, pričom do skutkovej vety uviedol (na rozdiel od napadnutého rozsudku a obžalobného návrhu) aj subjekt, ktorý bol konaním obžalovaného poškodený. Takéto doplnenie opisu skutku bolo nevyhnutné, nakoľko až z neho je zrejmé, že škoda nebola spôsobená na majetku obžalovaného (čo by samo osebe trestným činom poškodzovania cudzej veci byť nemohlo), ale na majetku cudzom. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v skutkových okolnostiach, ktoré boli popísané v obžalobnom návrhu nie je možné vidieť naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Krajský súd pripomína, že tohto trestného činu sa dopustí ten, kto vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí - požiar alebo povodeň - poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy - škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobných látok alebo síl - alebo sa dopustí podobného nebezpečného konania. Z právnej vety uvedenej v obžalobnom návrhu vyplýva, že prokurátor videl v konaní obžalovaného naplnenie znaku spočívajúceho v spôsobení „podobného nebezpečného konania“. V tomto smere je však nutné uviesť, že výklad tohto znaku nemôže byť príliš extenzívny, t. j. v naplnení tohto znaku nie je možné vidieť akékoľvek konanie, ktoré je spôsobilé ohroziť ľudí na živote, či zdraví, respektíve, ktoré je spôsobilé spôsobiť na cudzom majetku škodu, ale musí ísť vždy o také konanie, ktoré je porovnateľné s nebezpečnými konaniami, ktoré Trestný zákon vypočítava priamo v základnej skutkovej podstate (teda porovnateľné napríklad s rozsiahlym požiarom, spôsobením povodne, s výbuchom výbušniny, či plynu a podobne). Tento záver napokon vyplýva aj z judikatúry, ktorá uvádza, že všeobecné ohrozenie nastane vtedy, ak vznikne situácia, ktorá svojou povahou, rozsahom a intenzitou ohrozenia sa rovná nebezpečenstvu požiaru, povodne, výbuchu a podobne, teda ak hrozí ľudom bezprostredné nebezpečenstvo smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo škody veľkého rozsahu na cudzom majetku (R 10 /1965). Nestačí tu teda akékoľvek konanie, ktorým môže byť ľudom spôsobená smrť, ťažká ujma alebo škoda na cudzom majetku. Konanie musí byť takej intenzity, ktorá sa bezprostredne blíži vyvolaniu škodlivých následkov nebezpečných látok alebo síl uvedených v ustanovení § 284 ods. 1 Tr. zák. (primerane R B 1/1972). Z hľadiska v základnej skutkovej podstate trestného činu všeobecného ohrozenia príkladmo uvedených nebezpečných konaní je potrebné pripomenúť, že napríklad spôsobením povodne sa rozumie následok s charakterom živelnej pohromy (napríklad pretrhnutie hrádze priehrady), pri ktorom hrozí bezprostredné ohrozenie ľudí, či cudzieho majetku. Spôsobením požiaru je založenie ohňa na takom mieste, či za takých okolností, pri ktorých hrozí zjavné rozšírenie ohňa, ktoré sa vyznačuje živelnosťou a neovládateľnosťou jeho priebehu. Škodlivý účinok elektriny možno vyvolať napríklad zavedením elektriny do nejakého vodivého objektu na verejnom priestranstve (plotu a podobne) v čase a mieste, kde sa pohybuje veľké množstvo osôb. Spôsobenie havárie prostriedku hromadnej prepravy je napríklad vytvorenie podmienok pre zrážku vlakov s tým, že pri havárii hromadných dopravných prostriedkov musí byť prostriedok obsadený spravidla väčším počtom ľudí (R 62/1967). Za iné podobné nebezpečné konanie možno považovať napríklad vyvolanie paniky na štadióne plnom ľudí, v kine (hrozba ušliapania ľudí v dave), streľba na mítingu do zhromaždených ľudí a podobne. V tomto smere je potrebné poukázať aj na judikatúru, z ktorej vyplýva, že to, či v konkrétnom prípade bol konaním páchateľa ohrozený väčší počet ľudí na živote alebo na zdraví závisí na rôznych okolnostiach, hlavne na povahe miesta, kde k ohrozeniu došlo a spôsobu, akým k nemu došlo (R 39/1982). Ak porovnáme uvedené príklady nebezpečného konania podraditeľné pod znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., tak zistíme, že konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete obžalobného návrhu požadovanú povahu, intenzitu, či rozsah podobného nebezpečného konania nedosahuje a preto ani znaky toho trestného činu nenapĺňa. Obžalovaný totiž strieľal zo strelnej zbrane v byte (v uzatvorenom priestore), v noci a v miestnosti, v ktorej bol sám, pričom strieľal na výtvory svojej predstavivosti. Navyše, obžalovaný nestrieľal napríklad z balkóna, či z okna svojho bytu do voľného priestoru mimo byt, v ktorom býval. Z uvedeného vyplýva, že sedem vystrelených rán (z minimálne 25 rán vystrelených v byte) sa síce dostalo mimo byt, avšak za situácie, keď v trajektórii striel sa nenachádzali žiadne vyššie budovy, ktoré by mohli aspoň teoreticky ohroziť, navyše išlo o neskorú nočnú hodinu (obžalovaný strieľal v čase od 02.00h do 02.35h) a mesiac november, kedy nie je možné objektívne predpokladať zvýšený počet osôb pohybujúcich sa v blízkosti v noci zatvoreného obchodu Terno, ktoré by mohli teoreticky dopadajúce strely zasiahnuť. Podľa názoru krajského súdu takéto konanie obžalovaného nie je možné považovať za konanie podobné konaniam, ktoré Trestný zákon vypočítava v základnej skutkovej podstate trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené znaky objektívnej stránky tohto trestného činu, odvolací súd vypustil zo skutkovej vety okolnosti, zo spáchania ktorých sa vyvodzovalo naplnenie tohto trestného činu ako aj túto právnu kvalifikáciu. Prokurátor v odvolaní namietal aj procesné pochybenie súdu pri protokolácii vykonávaného dokazovania v zápisnici o hlavnom pojednávaní. Prokurátorom naznačené pochybenie súdu však nebolo takého charakteru, že by ovplyvnilo zákonnosť dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní a tým aj meritórne rozhodnutie súdu. Napokon, opravu zápisnice o hlavnom pojednávaní môže súd prvého stupňa vykonať aj po právoplatnosti rozhodnutia súdu. Pokiaľ ide o výrok o treste, tak odvolací súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal primárne z trestnej sadzby stanovenej Trestným zákonom pri najprísnejšie sa zbiehajúcom trestnom čine (§ 294ods. 2 Tr. zák.), ktorá je v rozpätí 3 roky až 8 rokov. Obžalovaný sa síce dopostil závažnej trestnej činnosti (takou nepochybne je streľba v byte pod vplyvom návykovej látky z nelegálne držanej strelnej zbrane), avšak na strane druhej je nutné zohľadniť aj to, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, t. j. spáchanú trestnú činnosť možno považovať len za exces z jeho inak riadneho spôsobu vedenia života. Obžalovaný oľutoval svoje konanie a prejavil snahu po náprave, keď žiadneho protiprávneho konania sa nedopustil ani po jeho prepustení z väzby na slobodu. Vzhľadom k uvedenému je odvolací súd názoru, že bolo v danej trestnej veci naplnené ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (na ktoré odkazuje aj ustanovenie § 51 ods. 1 Tr. zák.), v zmysle ktorého môže súd podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ak vzhľadom na osobu páchateľa a na okolnosti prípadu nie je, pre zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa, výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. S poukazom na uvedené skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného nie je pre zabezpečenie ochrany spoločnosti nevyhnutné, aby bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, tak ako to požadoval prokurátor. Pre zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravy páchateľa preto postačí aj uloženie trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby (tri roky) s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu (5 rokov) s probačným dohľadom za stanovenia obmedzujúceho príkazu a zákazu (tak ako sú špecifikované vo výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu), a to v kombinácii s uloženým ambulantným ochranným protitoxikomanickým liečením, nakoľko skutok bol spáchaným pod vplyvom návykovej látky. Závažnosť spáchanej trestnej činnosti vyjadril odvolací súd tým, že obžalovanému uložil najprísnejší možný podmienečný trest, pri ktorom bude počas piatich rokov pod dohľadom probačného úradníka a bude musieť preukázať, že výkon trestu odňatia slobody skutočne nie je v jeho prípadne nevyhnutný. Odvolací súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci tak ako je špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko išlo o hnuteľné veci, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.