Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/282/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517207956 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1517207956.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov: matka - S.. O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 5, P., zastúpená Advokátskou kanceláriou Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégeho 8, 821 08 Bratislava a otec - neb. I. T., zomr. XX.XX.XXXX, o návrhu starého otca Mgr. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, V. E., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie starého otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/76/2017-7 zo dňa 18.05.2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh starého otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletým vnukom R. T., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu každú druhú sobotu v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod.. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol po oboznámení sa s návrhom starého otca a použijúc ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 234 ods. 1 C.s.p., § 2 ods. 1 C.m.p., § 25 ods. 5 prvá a druhá veta Zákona o rodine dospejúc k záveru o nesplnení podmienok na nariadenie starým otcom navrhovanej úpravy styku neodkladným opatrením, nesplnení základných predpokladov naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletému R. a neosvedčení, že skutočne dochádza k bezprostrednej hrozbe na právach dieťaťa, na ktorú by bolo potrebné reagovať neodkladnou úpravou bez náležite vykonaného dokazovania a tým bezodkladne obmedziť matku v jej rodičovských právach, dokonca neštandardnou úpravou styku v mieste bydliska starého otca, značne vzdialeného od bydliska matky, že by znamenalo obmedziť neprípustne matku v jej rodičovských právach a práve na slobodu pobytu a pohybu. Poukázal na štandardnú úpravu styku súdnym rozhodnutím predpokladajúcim prevzatie dieťaťa oprávnenou osobou v mieste bydliska rodiča, u ktorého sa dieťa nachádza v osobnej starostlivosti. Konštatoval, že bezodkladnosť úpravy je vylúčená aj časovým odstupom medzi posledným kontaktom starého otca s maloletým a podaním návrhu na neodkladnú úpravu, t.j. s odstupom viac ako 1,5 roka. Dal do pozornosti, že v čase smrti otca bol maloletý vo veku tri a pol roka. Vzhľadom na útly vek a psychologickú vyspelosť maloletého je pravdepodobné, že medzičasom práve v dôsledku skoršieho neangažovania sa starého otca v smere predbežnej, resp. neodkladnej úpravy, sa vzťah maloletého so starým otcom značne kvalitatívne oslabil, a je potrebné jeho postupné obnovovanie, v prípade, ak súd dospeje na základe vykonaného dokazovania k záveru, že to zodpovedá záujmu dieťaťa a pomerom v rodine. Konštatoval, že v čase už relatívnej stabilizácie pomerov na strane dieťaťa súvisiacich s úmrtím otca, náhla zmena by pre dieťa mohla predstavovať pravidelný nútený návrat dieťaťa do prostredia spojeného s podvedomými spomienkami na otca, a možné ohrozenie jeho psychickej stability. S prihliadnutím na odstup času a vek dieťaťa spochybnil i skutočnosť, či si maloletý na starého otca dostatočne spomína, čo nevylučuje možnosť, že by aktuálne už starý otec pre dieťa bol z hľadiska prežívania a vzťahovej väzby skôr na úrovni neutrálnej osoby, napriek nespochybniteľne blízkemu príbuzenskému pomeru. Poukázal na potrebu vykonať dokazovanie, ktoré presahuje možnosti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie starý otec maloletého. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alternatívne zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Poukázal na záujem dieťaťa a vytvorenie podmienok na rozvoj vzťahových väzieb aj s blízkymi osobami, ktorými starý rodič nepochybne je. Mal za to, že dočasnou úpravou styku počas 3-4 hodín by nebolo matke žiadnym spôsobom upreté jej právo vychovávať dieťa, jej rolu nespochybňuje. Vyslovil ochotu prispôsobiť sa akejkoľvek úprave styku s maloletým. Za nebezpečenstvo ujmy dieťaťa a jeho považuje ujmu psychickú, ktorá vďaka správaniu matky nastáva. Uviedol, že nezavinil nemožnosť stretávať sa s maloletým po dobu jeden a pol roka. Poukázal na situáciu vzniknutú v rodine po 20.08.2015, kedy došlo k leteckej nehode jeho syna S.. I. T., otca maloletého R., na bezproblémový kontakt s matkou dieťaťa, s ktorou spoločne zabezpečovali pohreb a poslednú rozlúčku. Uviedol, že nikto z jeho rodiny nevplýval negatívne na maloletého, všetci sa snažili držať spolu a túto tragédiu zvládnuť, vnuka videl naposledy dňa 23.08.2015. Od poslednej rozlúčky sa snažil matku maloletého kontaktovať, avšak nereagovala, s maloletým sa presťahovala do Bratislavy. Na Vianoce 2015 od nej obdržal len sms správu zaznamenávajúcu fotografiu maloletého R.. Pokus o stretnutie s maloletým sa nepodaril zrealizovať ani v júni 2017, napriek tomu, že si po dohode s matkou zmenil termín liečebného pobytu za účelom styku s maloletým. Uviedol, že počas života otca maloletého nikdy neboli žiadne problémy, rodiny vedľa seba bezprostredne fungovali, veľa voľného času trávil maloletý s krstným otcom Y. T. a nevestou L.. Rovnako spoločne trávili voľné chvíle na letisku v T., či na chalupe, kam za nimi R. s rodičmi chodieval. Poukázal na pripojené fotografie. Dal do pozornosti, že je vyštudovaný pedagóg, dlhé roky sa venoval výučbe žiakov na základnej školy, bol riaditeľom školy, vie, ako treba s deťmi komunikovať. Považuje za zvláštne, aby mali možnosť vidieť dieťa vyrastať len starí rodičia z jednej strany. Vyslovil názor, že ak by súd mal za to, že ním navrhovaná úprava styku je nerealizovateľná, mal možnosť ju vydať v inom znení tak, aby bol zabezpečený jeho kontakt s vnukom. Zdôraznil, že matka preukázateľne dochádza na letisko do T., kde vykonáva správkyňu dedičstva v spoločnosti I., ktorá patrila jeho zosnulému synovi. Od posledného stretnutia s maloletým sa snažil rôznymi spôsobmi kontaktovať matku dieťaťa, ktorá mu všemožne bránila v jeho právach. Neodkladnosť dočasnej úpravy styku vidí aj v prístupe matky k prebiehajúcemu konaniu a žiadosti o odročenie nariadeného termínu pojednávania. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne šetrenia vo veci prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Vyslovil ochotu, vzhľadom na uplynutie dlhej doby, pristúpiť aj na postupné obnovovanie väzby maloletého s ním za prítomnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a v prípade nutnosti aj matky. Hodnotenie jeho osoby ako neutrálnej vo vzťahu k maloletému považuje za špekulatívne. Predpokladá, že matka musela maloletému vysvetliť, kde je jeho otec a prečo žijú v Bratislave. Práve rodinné prostredie otca by maloletému pomohlo lepšie aj do budúcna zvládať život bez otca, ktorý chýba nielen dieťaťu ale aj jemu, jeho manželke a súrodencom. Uviedol, že je zrejmé, že maloletý R. navštevuje s matkou hrob svojho otca a mesto, kde sa stretával so starými rodičmi, nakoľko matka necháva na hrobe obrázky, ktoré nakreslil maloletý pre svojho otca. Navrhol, aby bol vypočutý v konaní pred Okresným súdom v Trenčíne za účelom urýchlenia rozhodnutia vo veci. 4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu starého otca navrhla uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázala na potrebu skúmania vzťahov starých rodičov a dieťaťa, pomerov v rodine, vplyv starého otca na výchovu maloletého. Dala do pozornosti, že v danom prípade nevznikla situácia, že by dieťa malo k starému otcovi vytvorený trvalý, silný vzťah, ktorý by bol náhle prerušený a vyžadoval by si úpravu styku. Podľa názoru matky, navrhovateľ neosvedčil skutočnosti uvedené v návrhu, k návrhu nepriložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pričom sám potvrdil, že s vnukom prerušil kontakt na dobu viac ako dva roky. Nariadenie neodkladného opatrenia by v aktuálnej dobe značne dieťaťu uškodilo, keďže starého otca nevidelo dlhé obdobie. Poukázala na to, že navrhovateľ sám pripúšťa potrebu postupného obnovovania vzťahu. Namietala porovnanie postavenia otca a starého rodiča, keďže v prípade starých rodičov je princíp stretávania s maloletým dieťaťa iný, keď právo stretávania sa je priznané, ak je to v záujme dieťaťa. Uviedla, že maloletý nemal so starým otcom vybudovaný hlboký vzťah ani počas života jeho otca. Potvrdila, že s dieťaťom a jej druhom žili v blízkosti bytového domu navrhovateľa, starý otec sa zdržiaval na letisku v T., kde brigádoval, o maloletého sa počas tejto doby nezaujímal, nevenoval sa mu, nikdy s ním nebol sám, neprejavoval silnú náklonnosť k vnukovi, nevyužil možnosť s ním stráviť viac času, pri rodinných návštevách komunikoval výhradne s dospelými, ak sa zastavil u nich doma a jeho syn nebol prítomný, nezdržal sa. Nezažila, že by maloletému čítal knihu, niečo si spolu stavali, komunikoval s ním, zobral ho na prechádzku, detské ihrisko alebo sa mu venoval na letisku. Dala do pozornosti, že po smrti otca dieťaťa zostala bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, nikto z rodiny navrhovateľa nejavil záujem jej v tejto situácii pomôcť, ku dnešnému dňu neprebehlo dedičské konanie. Potrebovala morálnu podporu, ktorú jej poskytla jej matka. Ani na pohrebe ju členovia rodiny starého otca nepodporili, nevyjadrili sústrasť, neobjali ju, avšak jej oznámili, že chalupa (pôvodne podľa želania otca maloletého, ktorá mala byť prepísaná na dieťa) na maloletého prepísaná nebude. Uviedla, že po pohrebe kontaktovala navrhovateľa a ponúkla mu možnosť stretnutia s vnukom, čo nevyužil. Pochopila, že pomoc od rodiny starého otca nemôže očakávať. Uviedla, že nie je v jej záujme zatajovať maloletému rodinu otca, aj naďalej maloletému ukazuje fotografie a rozpráva o rodine. Potvrdila, že poslala sms fotografiu dieťaťa s hračkou, ktorou ho obdaroval krstný otec na Vianoce 2015. Zdôraznila, že darček neposlal starý otec, ani na žiaden iný sviatok sa dieťaťu neozval. Maloletý nepozná byt starého otca. Potvrdila, že posledné dva roky bráva syna do Y. a do T. raz za 2 až 2,5 mesiaca s cieľom navštíviť cintorín v V. E., letisko v T. a priateľov. Nejde o pravidelné návštevy. Do E. chodí častejšie, keďže spravuje dedičstvo po zomrelom otcovi dieťaťa. Poukázala na možnosť starého otca cestovať bezplatne vlakom. V prípade, ak by mal záujem o stretnutia s vnukom, mal možnosť informovať sa o ňom u priateľov na letisku, prípadne zistiť, kedy tam matka s maloletým bude. Uviedla, že žije sama so synom u svojej matky, ktorá ju podporuje aj finančne. Žiadala o priznanie náhrady trov odvolacieho konania v 100% výške. 5. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie starého otca dôvodné nie je. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 7. Čo je účelom a cieľom inštitútu neodkladného opatrenia uviedol podrobne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia a keďže sa s jeho výkladom odvolací súd stotožnil, na tento poukazuje. Odvolací súd sa stotožnil nielen s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ale aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v starým otcom navrhovanom smere splnené neboli. 8. Pokiaľ ide o dôvody odvolania starého otca tieto bude zisťovať súd prvej inštancie v prebiehajúcom konaní vo veci samej o úpravu styku starého otca s maloletým vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 17P/372/2016, v ktorej po vyhodnotení vykonaného dokazovania rozhodne. Odvolací súd zdôrazňuje, že súdy sú povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam, ak vznikne dôvodná obava, že záujem maloletého dieťaťa môže byť ohrozený. V danom prípade táto podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia splnená nebola. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, ak bez vykonania potrebného dokazovania, povýšil záujem maloletého nad záujem starého otca a jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že dôvody na rozhodnutie súdu o dočasnom zásahu do pomerov účastníkov v starým otcom požadovanom smere splnené neboli. Odvolací súd nespochybňuje potrebu budovania vzťahu maloletého ku svojim blízkym príbuzným, ktorými starí rodičia nepochybne sú. Pozitívny vzťah maloletého dieťaťa so starým rodičom je pre dieťa nesporne prínosom a je potrebné ho podporovať. Rovnako nemožno poprieť závažnosť situácie, do ktorej sa tak matka, ako aj starý rodič dostali po strate otca dieťaťa, a s ktorou skutočnosťou sa museli všetci vysporiadať a psychicky vyrovnať. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o potrebe vykonania dokazovania v konaní o návrhu na úpravu styku starého otca s maloletým a nepreukázaní potreby neodkladnej úpravy pomerov dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu, v záujme maloletého nepochybne je, aby so svojím starým otcom udržiaval primeraný a zdravý kontakt, avšak vzhľadom na vek dieťaťa a dĺžku doby, počas ktorej nebol maloletý v kontakte so starým otcom, nie je v záujme maloletého nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby postupného budovania ich vzťahu, pričom určenie rozsahu, spôsobu a intenzity stretávania maloletého so starým otcom bude predmetom rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd nespochybňuje dosiahnuté vzdelanie starého otca, jeho skúsenosti s prácou s deťmi, avšak s prihliadnutím na vek maloletého a rozporné tvrdenia oboch účastníkov konania týkajúce sa vzťahu maloletého k starému otcovi nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. 9. Odvolací súd neprihliadal na návrh navrhovateľa na realizáciu jeho výsluchu pred dožiadaným súdom, vzhľadom k tomu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia možno rozhodnúť bez výsluchu účastníkov konania. Pokiaľ navrhovateľ žiada o jeho výsluch dožiadaným súdom, takéhoto postupu sa môže dožadovať v konaní vo veci samej. 10. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi inštitút neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd prihliadal na predmet konania, ktorým je úprava styku starého otca s maloletým neodkladným opatrením, teda úprava pomerov dieťaťa. Skutočnosť, či s ohľadom na okolnosti prípadu by bolo spravodlivé náhradu trov konania matke priznať (§ 55 C.m.p.), nemožno vyhodnotiť vzhľadom na rozpor tvrdení účastníkov konania a potrebu vykonania dokazovania v konaní o úpravu styku starého otca s maloletým. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).