Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/330/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517208940 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1517208940.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom MosC. XX, K., zastúpená: JUDr. Norou Víglaskou, advokátkou, so sídlom Laurinská 18, Bratislava, proti žalovanému: O. K.N., G.. X.XX.XXXX, bytom P. XX, K., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.6.2017, č. k. 15C/22/2017-30, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a. Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo a) na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného - rodinný dom s garážou, súpisné číslo XXXX, ležiacom na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/XXX vo výmere 158 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidovaný katastrálnym úradom na LV č. XXXX, okres A., obec T. O. V., C..Ú.. Y., b) na spoluvlastnícky podiel žalovaného vo výške 1/3 k celku na nehnuteľnosti - byt č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na P. F.. Č.. XX Z. K., ležiacom na parcele registra “C“ parc. č. XXXX, okres Bratislava, obec BA - m.č. Petržalka, k.ú. Petržalka, zapísanom na LV č. XXXX v prospech žalobkyne, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky vo výške 23 000 eur s prísl. priznanej rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č. 4C 272/2013-157 zo dňa 27.9.2016 a peňažnej pohľadávky vo výške 11 875 eur, priznanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 59P 235/2012-791 zo dňa 22.3.2017. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, právne odôvodnil ust. § 326 ods.1, § 329 ods. 1,2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1,2, § 343 ods. 1, § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobkyňa kvalifikovaným návrhom a listinami k nemu pripojenými preukázala potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Mal za preukázanú existenciu pohľadávok žalobkyne voči žalovanému, priznaných právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami súdov a skutočností, že žalovaný si napriek vykonateľnému rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok svoju povinnosť voči žalobkyni neplnil a ponúka na predaj rodinný dom v Ivanke pri Dunaji. Vzhľadom k uvedenému považoval obavu žalobkyne, že žalovaný nehnuteľnosti predá skôr, ako bude uhradená jej pohľadávka a že jej pohľadávka bude v exekúcii ohrozená, resp. nevymožiteľná, za dôvodnú. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že žalobkyňou uvádzané tvrdenia v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú účelové, nepreukázané, za účelom poškodiť ho. Nesporoval skutočnosť, že žalobkyňa má voči jeho osobe splatnú pohľadávku v sume 23 000 eur s príslušenstvom, avšak pohľadávka titulom zročného výživného nie je splatnou, nakoľko vo veci podal odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté. Uviedol, že nie je pravdou, že žalobkyňu informoval o tom, že si svoje záväzky odmieta plniť a začal predávať svoj dom, v ktorom býva a má ho zaťažený v prospech hypotekárnej banky. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietne. 4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.7.2017 odvolateľ upresnil obsah podaného odvolania zo dňa 3.7.2017. Poukázal na to, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie musia byť splnené tri podmienky, pričom v danom prípade žalobkyňa osvedčila splnila len prvé dve (existenciu peňažnej pohľadávky, existenciu spôsobilého predmetu záložného práva), avšak neosvedčila splnenie tretej podmienky - obavu, že exekúcia bude ohrozená. Mal za to, že len tvrdenia žalobkyne nie sú spôsobilé na zriadenie záložného práva a k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. Na nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, ktorú vlastní v podiele 1/3, je zriadené vecné bremeno doživotného užívania v prospech Q. Č., rod. M., nar. XX.X.XXXX. Na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX je zapísané záložné právo v prospech Oberbank AG. Vzhľadom k uvedenému predmetné nehnuteľnosti nemožno s ohľadom na nich viaznuce ťarchy predať. Uviedol, že žalobkyňa súd prvej inštancie zavádzala predložením ponuky na predaj nehnuteľnosti, nakoľko sa nejedná o nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a ani nemá v úmysle ich predať. Nehrozí tak akékoľvek zmarenie exekúcie, či jeho úmysel zmenšovať svoj majetok. 5. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.9.2017 v ktorom uviedla, že žalovaný odo dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.9.2016, sp. zn. 4C/272/2013 dlh ani v časti neuhradil. Poukázala na nadštandardné príjmy žalovaného v rokoch 2011-2017, ktorý napriek tomu svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. N. K. plnil len vo výške 100 eur mesačne. Aktuálne náklady na mal. N. K. prevyšujú podstatne uvedenú sumu, žalovaný však od rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci na výživu maloletej už prestal prispievať, preto bola nútená podať trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy. Vzhľadom k neplneniu si povinností zo strany žalovaného podala návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom však žalovaný žiadal o povolenie splátok vo výške 150 eur mesačne. Pri výške celkovej pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní (cca 45 000 eur) mala za to, že jej vymoženie je ohrozené a z dôvodu jej ochrany ako veriteľa je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodným, nakoľko existuje oprávnené obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 7. V prvom rade považuje odvolací súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku a ďalšia argumentácia vo vyjadreniach žalovaného nebola pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantná. V danom prípade je totiž nevyhnutné vychádzať z ust. § 365 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalovaný mal teda v druhoinštančnom konaní zachované právo reagovať na podania žalobkyne, avšak odvolací prieskum musel byť obmedzený len na rámec určený odvolaním. Okrem toho z ust. § 329 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 344 C.s.p. vyplýva, že pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, t. j. v danom prípade ku dňu 12.6.2017. 8. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (§ 343 ods. 2 C.s.p.). 10. V zmysle ust. § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 11. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie (§ 344 C.s.p.). 12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Ako prvoradé odvolací súd zdôrazňuje, že v tretej časti Civilného sporového poriadku sú upravené tzv. osobitné procesné postupy. Už zo samotného začlenenia neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že nie je vhodné ho považovať za nástupcu inštitútu predbežného opatrenia, ktorý upravoval Občiansky súdny poriadok. Jedná sa v danom prípade o osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom, ktorý sám o sebe nie je naviazaný na osobitné konanie vo veci samej. Cieľom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi alebo zabezpečiť, aby nedošlo k prípadnému zmareniu vynútiteľnosti rozhodnutia. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 14. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 15. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 17.5.2017 domáhala zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to rodinný dom s garážou, súpisné číslo 1683, ležiaci na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/XXX vo výmere 158 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidovaný katastrálnym úradom na LV č. XXXX, okres A., obec T. O. V., k.ú. Y. a na spoluvlastnícky podiel žalovaného vo výške 1/3 k celku na nehnuteľnosti - byt č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na P. F.. Č.. XX Z. K., ležiacom na parcele registra “C“ parc. č. XXXX, okres Bratislava, obec BA - m.č. O., k.ú. O., zapísanom na LV č. XXXX. Zároveň súdu prvej inštancie predložila právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu v Pezinku č.k. 4C 272/2013-157 zo dňa 27.9.2016, na základe ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 23 000 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 27.4.2012 do zaplatenie a rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 59P 235/2012-791 zo dňa 22.3.2017, ktorým súd prvej inštancie uložil jedným z výrokov žalovanému zaplatiť k rukám žalovanej zročné výživné v sume 11 875 eur do 30.9.2017 (uvedené rozhodnutie nenadobudlo vykonateľnosť). 16. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o takýchto návrhoch. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p.. Súd sa v rámci konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o takomto návrhu . Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. 17. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobkyňou navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobkyňa osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Skutočnosťou, ktorá osvedčuje, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. 18. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho nariadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči odporcovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. To znamená, že základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je jednak existencia peňažnej (sumy) pohľadávky, ďalej existencia spôsobilého predmetu záložného práva a nakoniec existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jednoznačne vymedzila predmet, vo vzťahu ktorému žiada zriadiť záložné právo. Jednoznačne špecifikovala peňažný nárok vo vzťahu k žalovanému, pričom vo vzťahu k nároku priznanom právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu v Pezinku č.k. 4C 272/2013-157 zo dňa 27.9.2016 i jednoznačne preukázala jeho dôvodnosť a trvanie. Rovnaký záver však nemožno konštatovať i vo vzťahu k nároku vyplývajúceho z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 59P/235/2012-791 zo dňa 22.3.2017, nakoľko uvedené rozhodnutie v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Odvolací súd však konštatuje, že žalobkyňa v podanom návrhu neosvedčila obavu, že exekúcia bude ohrozená. Obavu zo zmarenia exekúcie žalobkyňa vidí v tom, že žalovaný podal, i keď oneskorene, odvolanie proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/272/2013-157 zo dňa 27.9.2016, tým, že ju žalovaný informoval, že svoje záväzky voči nej si nebude plniť a obavou o to, kedy Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/272/2013 rozhodne o výške trov konania, keďže o jej plnom nároku na trovy konania už bolo právoplatne rozhodnuté. Iné okolnosti okrem konštatovania, že sa žalovaný cielene zbavuje majetku a svojim konaním/nekonaním marí vykonateľnosť súdnych rozhodnutí, netvrdila. Odvolací súd poukazuje na to, že i keď pri preukazovaní úmyslu zmenšovať majetok za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa súdna prax dospela k názoru, že nemožno požadovať preukázanie bezprostredného úmyslu dlžníka zmenšiť svoj majetok a tým ohroziť prípadnú exekúciu pohľadávky, až v prípade aktívneho konania dlžníka je zrejmé, že dochádza k znižovaniu majetku a efektívnosť ochrany pred takýmto konaním by bola zmarená. Preto je podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v spojení s § 326 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Žalobkyňa túto povinnosť v predmetnej veci nesplnila, pretože v návrhu nevysvetlila, prečo by mala byť exekúcia ohrozená a neposkytla žiadne tvrdenie o nedostatku majetku žalovaného. 19. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že v návrhu žalobkyňa neosvedčila ani len predpokladaný zámer žalovaného v súvislosti s predajom predmetných nehnuteľností. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobkyňa svoj nárok titulom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/272/2013-157 zo dňa 27.9.2016 vymáha v exekučnom konaní (tak ako to vyplynulo z jej vyjadrenia k odvolaniu žalovaného), pričom ust. § 167 zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) umožňuje zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. 20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol. 21. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia proti neúspešnej žalobkyni s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).