Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/227/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517215112 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1517215112.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: D. W., U.. XX.XX.XXXX, D. R. G. X, R., proti žalovaným: 1./ G. F., U.. XX.XX.XXXX, R. G. X, R., 2./ Spoločenstvo vlastníkov bytov G. X - X, R., IČO: 42 177 600, so sídlom G. X - X, R., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 6C/34/2017-81 zo dňa 14. septembra 2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný 1./, 2./ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal aby súd žalovaným 1./ a 2./ uložil povinnosť zdržať sa návrhu na dražbu bytu č. XX, X. D., nachádzajúceho sa v bytovom dome na ulici G. X, E.. Č..: XXXX, D.. Č..: XXX, druh stavby: 9, zapísaný na LV č. XXXX, okres: Bratislava V, obec: BA m. č. D., kat. územie: D. (ďalej len ,,byt“) po poručiteľovi B.. D. W., Q.. XX.XX.XXXX, a to do času, pokiaľ vlastnícke právo k bytu nenadobudne vlastník, ktorého určí súd v uznesení o dedičstve. V prípade, že by mal súd za to, že vo veci samej je potrebné podať žalobu, žalobca navrhol, aby mu súd uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať voči žalovaným 1./ a 2./ žalobu na rozhodnutie o oprávnenosti a výške dlhu za užívanie bytu od poručiteľovej smrti a za náhradu škody. Alternatívne žalobca navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovaným 1./ a 2./ povinnosť zdržať sa návrhu na dražbu bytu po poručiteľovi B.. D. W., Q.. XX.XX.XXXX, v dome na ulici G. X H. D. a to do času, pokiaľ o žalobe vo veci samej nebude právoplatne rozhodnuté. V prípade, že súd žalobcovi neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej, žalobca navrhol, aby súd v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia uviedol ešte nasledovný výrok: Spoločenstvo vlastníkov bytov G. X - X môže podať voči dedičom bytu po poručiteľovi žalobu vo veci samej, a to žalobu na rozhodnutie o oprávnenosti a výške dlhu za užívanie bytu od poručiteľovej smrti a za náhradu škody. Podaním žaloby však Spoločenstvo vlastníkov bytov môže byť zodpovedné za trovy súdneho konania vo veci samej. 1.1. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je účastníkom dedičského konania po svojom otcovi B.. D. W., Q.. XX.XX.XXXX, konanie ktoré ešte nie je doposiaľ právoplatne skončené. Súčasťou dedičstva po poručiteľovi je aj byt, o ktorého návrh na dražbu ide. Dňa 24.05.2017 mu SBYT, s.r.o., správca bytového domu na ulici G. X - X H. R., zaslal e-mail, v ktorom mu oznámil, že za účelom vymáhania pohľadávky žalovaného 2.) vo výške 3 330,40 Eur, oslovil dražobnú spoločnosť VIAM, s.r.o. Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § C.s.p. a § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; § 19 ods. 1 písm. k) zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, v dôsledku čoho konštatoval, že žalobca iba tvrdil, no nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný 1./ vykonáva záložné právo dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1./ z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 1./ zamietol, keďže žalobca nijako nepreukázal právny vzťah medzi ním a žalovaným 1./. 1.2. Súd prvej inštancie voči žalovanému 2./ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pohľadávka žalovaného 2./, ktorá vznikla po smrti otca žalobcu, nemôže byť predmetom dedičstva (rozhodnutie NSSR sp. zn. 6 M Cdo 12/2011 zo dňa 08.08.2012) a z toho dôvodu si ju žalovaný 2./ ani nemôže uplatniť v dedičskom konaní. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. zákonné záložné právo, je pohľadávka žalovaného 2./ zabezpečená záložným právom k bytu v prospech žalovaného 2./. Pokiaľ žalobca a ostatní dedičia, ako potenciálni vlastníci bytu, neuhrádzajú platby do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia v dome a namiesto nich tak robia ostatní spoluvlastníci bytového domu, súd nevidí dôvod, prečo by mal žalovanému 2./ zakázať výkon jeho zákonného záložného práva k bytu na uspokojenie svojej pohľadávky. Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že žalobcovi ako jednému z dedičov nič nebráni v tom, aby dobrovoľne uhradil pohľadávku žalovaného 2./ a zabránil tak dražbe bytu. 1.3. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto by mal nahradiť trovy konania žalovaným 1./ a 2./, no keďže im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal. 2. Uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca, zastavajúc názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že žalobcov návrh na neodkladné opatrenie požaduje zabrániť neoprávnenému výkonu záložného práva. Právne dôvody opodstatnenosti neodkladného opatrenia sú v ustanoveniach o záložnom práve v Občianskom zákonníku, ktoré predpisujú, ako a kedy môže záložné právo vzniknúť, ako si ho môže záložný veriteľ vymáhať. Žiadne záložné právo nemôže vzniknúť na vec, byt alebo nebytový priestor, pokiaľ na vec nevznikne aj vlastnícke právo. Súd sa nezaoberal právnou otázkou, či to, že žiadny dedič k bytu po poručiteľovi doposiaľ nenadobudol vlastnícke právo a nie je vlastníkom bytu, má na vznik záložného práva v zmysle zák. č. 182/93 Z.z. právny vplyv a rozhodol „ že súd nevidí dôvod, prečo by mal žalovanému 2./ zakázať výkon záložného práva k bytu na uspokojenie svojej pohľadávky“. Najdôležitejším dôvodom je ust. § 151f ods. 2 Občianskeho zákonníka , ktorý je v súlade s § 15 Zákona o vlastníctve bytov, že záložné právo môže vzniknúť až nadobudnutím vlastníckeho práva. Neprichádza do úvahy ani naplnenie ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, že začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu. V danom prípade záložný veriteľ nemá túto povinnosť, keďže záložca - vlastník bytu je mŕtvy a nový ešte neexistuje. Tvrdenie súdu, že ak za byt neplatia dedičia namiesto nich tak robia ostatní spoluvlastníci bytového domu je hypotetické, nesprávne. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a nariadil neodkladné opatrenie. 2.1. Žalobca v ostaných podaniach zo dňa 21., 25 a 27 septembra 2017 dopĺňal pôvodnú verziu pôvodného odvolania voči zamietnutiu návrhu na neodkladné opatrenie ktorú vyznačil, farebne a čiarou na ľavom okraji textu, pričom posledné podanie zo dňa 28. septembra označil za skonsolidované „odvolanie“. 2.2. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 5. októbra 2017 označenom ako „doplnenie odvolania o novovzniknuté skutočnosti“ uviedol, že dňa 18 - 25 septembra 2017 žalovaní usporiadali o dražbe bytu hlasovanie medzi ostanými vlastníkmi bytov v dome, pričom z oznámenia o výsledku písomného hlasovania vlastníkov vyplýva, že bolo schválené podanie návrhu na výkon záložného práva a vykonanie dobrovoľnej dražby bytu. Dňa 4. októbra 2017 sa Slovenská pošta snažila doručiť mŕtvej osobe list od dražobnej spoločnosti VIAM Košice. 3. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.sp. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 4. V súdenej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia ktorým by súd žalovaným 1./ a 2./ uložil povinnosť zdržať sa návrhu na dražbu bytu č. XX, X. D., nachádzajúceho sa v bytovom dome na ulici G. X, súp. č.: XXXX, parc. č.: XXX, druh stavby: 9, zapísaný na LV č. XXXX, okres: Bratislava V, obec: BA m. č. D., kat. územie: D. (ďalej len ,,byt“) po poručiteľovi B.. D. W., Q.. XX.XX.XXXX, a to do času, pokiaľ vlastnícke právo k bytu nenadobudne vlastník, ktorého určí súd v uznesení o dedičstve dôvodiac, že žalobca je účastníkom dedičského konania po svojom otcovi B.. D. W., konanie ktoré ešte nie je doposiaľ právoplatne skončené a súčasťou dedičstva po poručiteľovi je aj byt, o ktorého návrh na dražbu ide. Dňa 24.05.2017 SBYT, s.r.o., správca bytového domu na ulici G. X - X H. R., zaslal žalobcovi e-mail, v ktorom oznámil, že za účelom vymáhania pohľadávky žalovaného 2./ vo výške 3.330,40€, oslovil dražobnú spoločnosť VIAM, s.r.o. za účelom uspokojenia pohľadávky, ktorú chce získať výťažkom z predaja bytu. 5. Súd prvej inštancie návrh na neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému 1./ zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 1./ keďže žalobca z hľadiska ním tvrdených skutkových okolností podstatných pre nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným 1./, so záverom ktorým odvolací súd plne súhlasí. Pri skúmaní predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je potrebné preskúmať existenciu a prípadnú povahu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1./ a zohľadniť účinky, ktoré by neodkladné opatrenie mohlo mať na žalovaného 1./, ktorému má byť uložená povinnosť zdržať sa návrhu na dražbu bytu. Žalobca musí osvedčiť, že mu patrí právo, ktorého ochrany sa domáha a že je odôvodnené uložiť žalovanému 1./ povinnosti v súvislosti s ochranou jeho práv, okolnosť ktorú žalobca neosvedčil. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie zastáva názor, že medzi žalobcom a žalovaným1./ neexistuje žiaden priamy právny vzťah. Naviac, z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani z priložených dôkazov nevyplýva, že žalovaný 1./ by v súvislosti s podaním návrhu na dražbu podnikal akékoľvek kroky. Keďže neodkladné opatrenie nemožno nariadiť, keď je ohrozenie práv žalobcu iba domnelé, bez osvedčenia akýchkoľvek objektívnych skutočností, ktoré by domnienku žalobcu potvrdzovali, správne súd prvej inštancie návrh na neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému 1./ z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietol. 6. Pri vecnom prieskume správnosti napadnutého uznesenia vo vzťahu k žalovanému 2./ odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie prijal záver, že „žalobca a ostatní dedičia, ako potenciálni vlastníci bytu, neuhrádzajú platby do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia v dome a namiesto nich tak robia ostatní spoluvlastníci bytového domu, nevidí dôvod, prečo by mal žalovanému 2./ zakázať výkon jeho zákonného záložného práva k bytu na uspokojenie svojej pohľadávky“, záver ktorý žalobca nepovažuje za správny a úvahy na ktorých založil svoje rozhodnutie sú hypotetické, neopodstatnené a nesprávne. 7. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, t.j., že dedič vstupuje smrťou poručiteľa do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej šírke a vo všetkých zložkách, tak ako do jeho práv a povinnosti. Žalobca nariadením neodkladného opatrenia sleduje ochranu svojich práv spočívajúcich v tom, že žiada súd aby zabezpečil nedotknuteľnosť vlastníckeho práva k bytu dedičom a to aj za situácie, kedy si nielen žalobca ako jeden z dedičov, ale žiaden dedič neplní svoje povinnosti vyplývajúce mu z dedičstva. Majetkové práva a takisto aj povinnosti smrťou poručiteľa nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov okamihom smrti, čo vyplýva priamo zo znenia ust. § 460 Občianskeho zákonníka a iný výklad toto jednoznačné ustanovenie ani nepripúšťa. Žalobca argumentuje tým, že k výkonu záložného práva nie je možné pristúpiť, keďže nie je určený vlastník bytu na základe právoplatne skončeného dedičského konania, argumentácii ktorej nie je možné prisvedčiť práve vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu nadobudnutia dedičstva. Danú problematiku riešil aj NS ČR v rozsudku z 27. februára 2001 sp.zn. 22Cdo 2563/99 ktorého práva veta znie: „K prechodu poručiteľom zanechaného majetku dochádza bezprostredne okamihom smrti a nadobudnutie vlastníckeho práva dedičstvom nie je podmienené rozhodnutím súdu, ktorým potvrdzuje nadobudnutie dedičstva“, záver ktorý je plne aplikovateľný aj na území Slovenskej republiky, keďže ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka bolo do 31.12.2013 v Českej a Slovenskej republike totožné. Ak poručiteľ zanechal viac dedičov, sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich o dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne (rozsudok NS SR z 31. júla 2012 sp.zn. 3 Cdo 197/2010). Vzhľadom na uvedené sú právne irelevantné námietky žalobcu uplatnené v odvolaní, že žiaden z dedičov doposiaľ nenadobudol vlastnícke právo k bytu, okolnosť ktorá bráni žalovanému 2./ realizovať záložné právo, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého uznesenia v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. v dôsledku jeho vecnej správnosti. 8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní 1./, 2./, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p..). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).