Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/565/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517216629 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1517216629.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K.: I., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matky - C.. H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX H., zastúpená Zahradníkova. SK s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šancová 48, 811 05 Bratislava, IČO: 50187309, a otec - V.. C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX H., zastúpený NIKU & partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36866008, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/389/2017-91 zo dňa 13.11.2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala odovzdania maloletých detí K. I., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých vždy od piatka nepárneho týždňa od 18.00 hod. do piatka nasledujúceho týždňa do 18.00 hod. a otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletých od piatka párneho týždňa od 18.00 hod. do piatka nasledujúceho týždňa od 18.00 hod., počas zimných prázdnin bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť od 21.12.2017 od 18:00 hod. do 30.12.2017 do 18:00 hod., otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti od 30.12.2017 do 06.01.2018 nasledujúceho kalendárneho roku, a zmeny uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.08.2015, č. k. 20P/199/2015-51 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.10.2015, č. k. 11CoP/297/2015-111. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol po oboznámení sa s návrhom matky a na základe doposiaľ vykonaného dokazovania podľa § 2 ods. 1, § 367 ods. 1,2, Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len C.m.p. ), § 324 ods. 1,2,3, § 325 ods.1, § 326 ods.1, § 329 ods.1,2, § 330 ods.1, § 330 ods.1, 332 ods.1, Civilného sporového poriadku ( ďalej len C.s.p.), dospejúc k záveru o nesplnení podmienok na nariadenie matkou navrhovanej zmeny, už skôr nariadeného neodkladného opatrenia. Poukázal na účel inštitútu neodkladného opatrenia a konštatoval, že starostlivosť o maloleté deti je zabezpečená v požadovanej miere otcom, pričom súdu neboli signalizované v jeho starostlivosti o maloleté deti žiadne nedostatky. Mal za to, že aktuálna situácia v rodine nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletých detí, stabilizáciu ich výchovného prostredia a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania v zmysle matkou podaného návrhu. Pokiaľ dôvodom podaného návrhu matky sú ňou tvrdené skutočnosti o neumožňovaní jej pravidelného a rovnocenného styku so synmi zo strany otca, tieto nespĺňajú podmienky ust. § 325 ods. 1 C.s.p., ani nepreukazujú potrebu bezodkladne upraviť pomery. K matkou tvrdenej zmene jej pomerov v súvislosti s jej opätovným prehlásením sa k trvalého pobytu od 14.06.2017 v byte na R. XX v H. uviedol, že k uvedenej skutočnosti je potrebné vykonať potrebné dokazovanie, ktoré prekračuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na obsah spisu sp. zn. 20P 370/2014, pod ktorým sa na tamojšom súde vedie aj konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, v ktorom z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplývajú matkou tvrdené skutočnosti, ktoré by podľa jej tvrdení v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mohli byť podkladom pre zmenu doteraz účinnej a vykonateľnej dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a súčasne aj v záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie zdôraznil, že starostlivo sleduje možnosti matky stýkať sa s deťmi a konštatoval, že právo styku s maloletými deťmi má zo strany otca zabezpečené v dostatočnom rozsahu. Za preukázané doposiaľ vykonaným dokazovaním v konaní vo veci samej mal, že otec matke styk s maloletými deťmi umožňuje dobrovoľne, i keď nie v matkou požadovanom rozsahu, matka má tiež možnosť byť s maloletými deťmi aj v pravidelnom telefonickom kontakte, pričom matka opak nepreukázala. Poukázal na skutočnosť, že matka bola v Bratislave zamestnaná od 26.06.2017 do 31.08.2017, kedy bol jej pracovný pomer skončený zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe. Do nového pracovného pomeru uzatvoreného na dobu neurčitú s 3-mesačnou skúšobnou dobou, mala nastúpiť 01.11.2017, keď z jej návrhu nie je zrejmé, či tam skutočne nastúpila. Poukázal na vykonané dokazovanie v súdnom konaní vedenom pod sp. zn 20P 370/2014, na základe ktorého konštatoval, že matka trvale uprednostňuje svoje záujmy nad záujmami detí, nakoľko ich naďalej zbytočne emočne zaťažuje jej konfliktom s otcom, nerešpektuje právo detí na starostlivosť zo strany oboch rodičov, ani ich právo na zachovanie stabilného výchovného prostredia a na ich zdravý a harmonický vývin bez prerušenia citových väzieb k obom rodičom. Poukázal na závery znaleckého dokazovania a výsluch znalca v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom z ktorého vyplýva, že síce obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície a výchovné kompetencie pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o deti, problémom je však ich negatívne a kritické hodnotenie znižujúce kvalitu ich vzájomnej komunikácie a kooperácie, pričom najmä matka je tým rodičom, ktorý aktívnym spôsobom devalvuje osobnostné charakteristiky a rodičovské kompetencie druhého rodiča. Pre splnenie podmienok zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov ako najvyhovujúcejšej formy starostlivosti je okrem toho, aby sa matka presťahovala späť do Bratislavy ( do výchovného prostredia detí ), potrebné aj to, aby si uvedomila, priznala a napravila svoje predchádzajúce rozhodnutie odsťahovať sa aj s deťmi do iného mesta v čase realizácie striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, čím by preukázala svoju ochotu konať v záujme detí vo verbálnej aj v praktickej rovine. Zo záverov znalca tiež vyplýva, že z psychologického hľadiska matka konala vo vzťahu k deťom a k otcovi nezrelo a egocentricky, nadradila svoj záujem odsťahovať sa do prostredia, kde má lepšie sociálne zázemie, nad záujem detí byť v blízkosti obidvoch rodičov, svojím konaním mala v úmysle de facto znemožniť výkon v tom čase prebiehajúcej striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie znaleckým dokazovaním mal tiež doposiaľ preukázané, že otec dokáže lepšie rešpektovať rolu druhého rodiča pri výchove detí a zabezpečiť pravidelné, systematické a dlhodobé stretávanie sa detí s nerezidenčným rodičom. Pokiaľ matka vo svojom návrhu poukazuje na skutočnosť, že sa do Bratislavy presťahovala a má tu zamestnanie, čím splnila podmienky pre vyhovenie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie poukázal na doposiaľ vykonané dokazovanie v konaní vedenom pod sp. zn. 20P/370/2014, vrátane znaleckého dokazovania, z ktorého vyplýva, že podmienkou efektívneho výkonu striedavej osobnej starostlivosti, ktorá by súčasne zohľadňovala záujem maloletých detí a ktorou by boli lepšie zaistené potreby maloletých detí, je aj preukázanie konania matky predovšetkým v praktickej rovine, uznanie rovnocenného postavenie otca v živote detí, a konanie predovšetkým v ich najvyššom záujme. Súd prvej inštancie uviedol, že zmena prístupu matky k výchove a starostlivosti o maloleté deti aj v znalcom naznačenom smere preukázaná doposiaľ nebola. Konštatoval, že obaja rodičia sú si podobní v kritickosti jeden k druhému a k hodnoteniu vzájomných rodičovských kompetencií, avšak otec na rozdiel od matky má efektívnejšiu mieru sebakontroly a dokáže vzájomný rodičovský konflikt neprenášať na vzťah detí k matke. K matkou predloženému potvrdeniu PhDr. J. Y., klinickej psychologičky, uviedol, že z nej vyplýva účasť matky na konzultácii na tému jej hyperprotektivity a že jej aktuálne vyjadrenia nesvedčia pre hyperprotektívne tendencie vo výchovnom prístupe, pričom z nej nie je zrejmé, či na konzultácie bol prizvaný aj otec, alebo sa matka len verbálne vyjadrila k téme hyperprotektivity. Návrh matky ako nedôvodný zamietol súd prvej inštancie aj v časti úpravy jej styku s maloletými deťmi počas zimných prázdnin 2017, keďže otec jej stretávanie sa so synmi dobrovoľne umožňuje. 3. Proti tomuto rozhodnutiu prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletých detí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhla zmeniť a rozhodnúť v zmysle jej návrhu. Nestotožnila sa s konštatovaním súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k splneniu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že neodsvedčila podstatnú zmenu pomerov, ktorá by mohla byť podkladom pre zmenu doteraz účinnej a vykonateľnej dočasnej úpravy pomerov k maloletým deťom. Mala za to, že dostatočne osvedčila skutočnosť, že býva v byte na R. XX v H., kde sa prihlásila na trvalý pobyt, platí úhrady za užívanie bytu, čo preukazovala komunikáciou s otcom pri preberaní maloletých detí a fotografiami stavov vodomeru a elektromeru. Tvrdenia otca, ktorý spochybňuje jej presťahovanie sa do bytu na R. ulici v H. považovala za účelové a zavádzajúce. Jej pobyt v Bratislave preukazuje aj jej zamestnanecký pomer v Bratislave od 26.06.2017 do 31.08.2017 ukončený v skúšobnej dobe a nový pracovný pomer od 01.11.2017, čo mal a mohol podľa jej názoru súd prvej inštancie prešetriť prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Mala za to, že týmito skutočnosťami dostatočne osvedčila svoju vôľu zotrvať v Bratislave. Tvrdila, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav, respektíve ho vôbec nezisťoval, nakoľko by tak nemohol dospieť ku konštatovaniu, jej styk s maloletými deťmi je zo strany otca umožňovaný v dostatočnom rozsahu a že sa pravidelne rozširuje. Jej styk s maloletými deťmi sa realizuje každý druhý víkend aj to nepravidelne, s odôvodnením nemožnosti realizácie počas pracovného týždňa napriek tomu, že už žije v Bratislave. Poukázala v tomto smere na jej nenahraditeľnú úlohu v živote maloletých detí a ich záujem na širšom kontakte s ňou, ako sa doposiaľ na základe rozhodnutí otca realizuje. Namietala tvrdenie súdu, že deti kontaktuje počas ich vyučovania a mimo otcom určeného styku, keď deti náhodne stretáva v okolí školy v ktorej blízkosti býva. Namietala tvrdenia uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, že nerešpektuje právo detí na zachovanie stabilného výchovného prostredia a na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, za situácie, že maloleté deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti otca, ktorý s nimi trávi viac času, vychováva ich a tým na ne pôsobí. Uvedené podľa nej dokazuje, že súd prvej inštancie neprihliada na účastníkov rovnako. Poukázala na závery znaleckého posudku, s ktorými sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal a z ktorých vyplýva, že pokiaľ sa presťahuje do Bratislavy, je práve striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti najvhodnejšou formou rodičovskej starostlivosti. Poukázala na to, že otec jej znemožňuje stretávať sa s deťmi počas týždňa, navštevovať ich v škole a podporovať pri ich aktivitách. Uviedla, že nijakým spôsobom nerealizuje konanie, ktoré je jej vytýkané a nedevalvuje otca pred deťmi ako rodiča. Uviedla, že súd prvej inštancie berie do úvahy iba tvrdenia otca, ktorý sa snaží navodiť dojem, že maloleté deti ovplyvňuje. To, že jej vytýkané konanie vo vzťahu k deťom nerealizuje, vyplýva aj zo skutočnosti, že otec by jej styk s maloletými deťmi neumožnil ani v doteraz realizovanom rozsahu. Mala za to, že preukázala svoju snahu o posun vo vzťahu k rodičovským kompetenciám, čo preukazuje aj absolvovaním konzultácií na tému hyperprotektivity, čo súd prvej inštancie aj pri pozitívnom hodnotení v konečnom dôsledku nevzal do úvahy. Žiadala, aby otec, ktorý má deti vo svojej osobnej starostlivosti uznal jej rovnocenné postavenie v živote maloletých detí a prestal účelovo udržiavať stav pretrvávania konfliktov, ktorým sa ona snaží vyhýbať. Uviedla, že vzhľadom na dĺžku konania o rozvod manželstva týkajúceho sa aj maloletých detí, skutočnosti, že doposiaľ vo veci nie je rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu s poukazom na existujúci stav nerovnováhy vo starostlivosti o maloleté deti zo strany obidvoch rodičov s poukazom na právo maloletých detí na rovnocenný kontakt a výchovu zo stany obidvoch rodičov formou striedavej osobnej starostlivosti, ktorá bola ako vhodná forma odporúčaná v záveroch znaleckého posudku, považuje svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. 4. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z komplexne naštudovaných súdnych spisov týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti K. ako aj autentických skúseností súdu so správaním a postojov matky v ostatnom čase. Zdôraznil, že matka nie raz súdy zavádzala, správala sa účelovo, nie súladne so záujmami maloletých detí. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20P/370/2014-490 zo dňa 01.06.2017 (konanie vedené na návrh matky o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva), ktorým bolo manželstvo rozvedené, obe maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti a zároveň bol upravený styk matky s maloletými deťmi. Voči tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala matka odvolanie, ktorým sa domáha zmeny napadnutého rozhodnutia v časti o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, aby obe maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Takéto konanie matky, ktorá sa najskôr odvolá proti rozhodnutiu súdu v konaní o rozvod manželstva a domáha sa striedavej osobnej starostlivosti a následne podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha nastolenia toho istého stavu, považoval za účelové. Poukázal na to, že matka na hájenie svojich nárokov predkladá súdu v podstate rovnaké tvrdenia a listinné dôkazy, ktoré však ani v jednom prípade nesvedčia o jej úprimnej snahe zmeniť svoje vnútorné nastavenie voči nemu ako otcovi maloletých detí. Pokiaľ matka tvrdí, že sa údajne natrvalo presťahovala späť do Bratislavy a že si tu našla zamestnanie, čím podľa jej názoru splnila podmienky znalca pre striedavú osobnú starostlivosť, uviedol, že samotné maloleté deti sa vyjadrili, že počas víkendov s matkou trávia čas a prespávajú v byte matky v T. I. nad D.. Uviedol, že matka síce na závery znalca, ktoré súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uvádza odkazuje, avšak účelovo na tie, ktoré jej vyhovujú, a to presťahovanie sa do Bratislavy a s tým súvisiacu zmenu zamestnávateľa, pričom na ostatné odporučenia znalca opäť nereflektuje. Zdôraznil, že jednou z najdôležitejších podmienok znalca, pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je rešpektovanie jeho role otca, čo matka odmieta prijať a aplikovať ju vo vzťahu k deťom, naďalej počas realizácie styku vo vzťahu k deťom prejavuje svoje majetnícke a hyperprotektívne sklony, na maloleté deti vyvíja psychický a emocionálny nátlak. Namietal tvrdenia matky, že by jej bránil v styku s deťmi, keď tento matka aj bez súdnej úpravy realizuje na základe vzájomnej dohody a v závislosti od potrieb a záujmov maloletých detí, pričom do času, ktorý matka s deťmi trávi žiadnym spôsobom nezasahuje, obe deti pozitívne voči matke motivuje, chváli ich a teší sa spolu s nimi z pozitívnych zážitkov. Deťom tiež umožňuje telefonický kontakt s matkou, keď o to požiadajú. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní tvrdí, že neprejavuje známky hyperprotektivity, poukázal až na patologické hyperprotektívne sklony matky, ktoré boli objektivizované tak súdnym znalcom, ako aj psychologičkou, ktorá spolupracovala s matkou a maloletými deťmi v minulosti. Ak matka aktuálne na podporu svojich tvrdení predkladá súdu potvrdenie od PhDr. J. Y., z tejto však nevyplýva ani v akom rozsahu sa matka terapie zúčastňuje, či PhDr. Y. sledovala matku v interakcii s našimi maloletými deťmi a rovnako z neho nie je zrejmé, či ide iba o verbálne vyjadrenie matky k téme hyperprotektivity, alebo ide o výsledok dlhodobej terapie a konštatovanie odborníka. Ak matka tvrdí, že aktuálne je badať zhoršenie vo vzdelávaní detí uviedol, že deti nezaznamenali žiadne viditeľne zhoršenie v škole, keď obaja stále patria medzi najlepších žiakov v ročníku. Neobstojí tvrdenie matky, že ňou označené „náhodné“ stretnutia s maloletými deťmi sú spôsobené tým, že školské zariadenie maloletých detí sa nachádza v blízkosti jej bydliska. Matka aj v minulosti maloleté deti navštevovala v škole, kde sa správala nevhodným spôsobom a bola v tomto smere zo strany školy niekoľkokrát upozornená. Uviedol, že v konaniach týkajúcich sa ich maloletých detí, vedených pred Okresným súdom Bratislava V je možné vyčítať radikálne a účelové zmeny v konaní matky, matka má dlhodobo diametrálne odlišné názory na starostlivosť a výchovu o deti, nerešpektuje jeho rolu otca v živote deti, podľa súdneho znalca nedisponuje efektívnymi vnútornými mechanizmami, ktoré by jej zabraňovali týmito názormi ovplyvňovať deti, čo boli základné požiadavky súdneho znalca na výkon efektívnej striedavej osobnej starostlivosti. Matka podľa jeho názoru svojím správaním nevytvára deťom stabilné výchovné prostredie, v ktorom by sa mohli rozvíjať tak po fyzickej ako i psychickej stránke. Vyjadril názor, že matka žiadnym spôsobom neosvedčila naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Maloleté deti vyrastajú v stabilnom výchovnom prostredí, ktoré im dlhodobo zabezpečuje a v ktorom neboli zistené žiadne nedostatky. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 7. Čo je účelom inštitútu neodkladného opatrenia uviedol podrobne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia a keďže sa s jeho výkladom odvolací súd stotožnil, na tento poukazuje. Odvolací súd sa stotožnil nielen s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ale aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na zmenu úpravy pomerov účastníkov v rozsahu matkou podaného návrhu splnené neboli. 8. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúci sa zmeny zverenia maloletých detí, odovzdaním maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a úpravy jej styku s maloletými deťmi počas zimných školských prázdnin 2017/2018. 9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd v záujme vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi matky a vzhľadom na právne argumenty obsiahnuté v jej odvolaní ako prvoradé pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností existujúcich v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých musí byť dostatočným spôsobom preukázaná samotným obsahom návrhu a jeho príloh, keďže súd vo veci rozhoduje aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným nástrojom zabezpečenia tejto ochrany a jeho poslaním nie je deklarovanie, resp. právna legalizácia už jestvujúceho stavu alebo riešenie subjektívneho pocitu právnej neistoty účastníka konania. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaniach podľa § 111 C.m.p. musí súd zabrániť zneužitiu tohto svojim významom osobitného procesného inštitútu na presadzovanie osobných zámerov rodičov, na riešenie ich vzťahových problémov a pre dosiahnutie výhodnejšieho postavenia v meritórnom konaní. 11. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že skutočnosti tvrdené v návrhu matky majú byť predmetom dokazovania v konaní vo veci samej tak, ako sa správne v jeho odôvodnení uvádza. Aj podľa názoru odvolacieho súdu aktuálna situácia v žiadnom prípade neindikuje aplikovanie inštitútu neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky pre absenciu potreby naliehavého a bezodkladného riešenia pomerov maloletých detí. Pokiaľ matka tvrdí, že dostatočne osvedčila podstatnú zmenu pomerov svedčiacu v prospech jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preukázaním stavu elektromeru a plynomeru v byte na R. ulici v H., kde si od 14.06.2017 opäť nahlásila trvalý pobyt, či uzavretím pracovnej zmluvy zo dňa 05.09.2017 s miestom výkonu práce v Bratislave, alebo potvrdením zo dňa 14.09.2017 o absolvovaní konzultácií na tému jej hyperprotektivity, odvolací súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P 370/2014-490 zo dňa 01.06.2017, v ktorom súd prvej inštancie po rozsiahlom dokazovaní, manželstvo rodičov rozviedol a ustálil výchovné prostredie maloletých detí ich zverením do osobnej starostlivosti otca. Uvedené rozhodnutie z dôvodu podaného odvolania matky nenadobudlo právoplatnosť v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, pričom matka sa neodkladným opatrením domáha nastolenia právneho stavu, ktorý chce dosiahnuť odvolaním vo veci samej a na základe ňou tvrdených a nepreukázaných skutočností, ktoré navyše vznikli po jeho vyhlásení. V tomto smere odvolací súd poukazuje na okolnosť, známu odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K., že matka dôvodí údajnou zmenou pomerov po tom, čo takúto zmenu z nepochopiteľných dôvodov nerealizovala počas prebiehajúceho súdneho konania vo veci samej, napriek tomu, že všetky skutočnosti ( na ktoré sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva ) vyplývajúce zo záverov znaleckého dokazovania, či zo stanovísk súdov uvedených v ich doposiaľ vydaných rozhodnutiach jej boli zrejmé a aj napriek dostatočnému časovému priestoru ( 2 rokov ) a aj možnostiam a podmienkam na ich realizáciu. Takéto konanie matky vyvoláva pochybnosti o jej skutočnom záujme o blaho a stabilné výchovné prostredie maloletých detí, nevzbudzuje potrebnú dôveru a javí sa nanajvýš ako účelové. Konanie matky v súvislosti s jej nevhodným kontaktovaním maloletých detí v školských zariadeniach bolo preukazované v konaní vo veci samej vyjadrením školských zariadení maloletých detí, ako aj výsluchom svedkov a v tomto konaní odvolací súd nevidí potrebu zaujať k tomuto osobitné stanovisko. Odvolací súd v tomto smere poukazujúc na inštitút neodkladného opatrenia a udáva, že nie je jeho účelom zisťovať a preukazovať nové skutočnosti, ktoré podľa názoru matky svedčia v jej prospech, keď tieto je možné ustáliť a preukázať vo vzťahu k maloletým deťom a ich záujmom iba v konaní vo veci samej. Odvolací súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o návrhu matky na odovzdanie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a úpravy styku počas zimných prázdnin 2017 nevyhodnocoval ďalšie ňou uvádzané skutočnosti v súvislosti s realizáciou jej styku s maloletými deťmi a absolvovaním konzultácií na tému jej hyperprotektivity, ktoré nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a ich hodnovernosť vzhľadom na rozdielne tvrdenia rodičov nie je možné v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia posúdiť. Pokiaľ matka namieta, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnocoval skutočnosti týkajúce sa jej námietok ohľadne jej styku s maloletými deťmi, odvolací súd udáva, že úlohou súdu prvej inštancie v tomto konaní bolo sa zaoberať otázkou odovzdania maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a nie úpravou styku matky s maloletými deťmi vo všeobecnosti, keďže matka sa svojím návrhom takéhoto rozhodnutia nedomáhala. Jej návrh neodkladným opatrením upravovať zimné prázdniny v školskom roku 2017/2018, za okolností, že styk s deťmi realizuje avšak v inom režime ako si predstavuje, presahuje rámec inštitútu neodkladného opatrenia ( § 325 ods. 1, C.s.p.). Tým, že v konaní starostlivosti o maloleté deti sú súdy povinné poskytnúť maloletým deťom zvýšenú ochranu, ktorá vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z príslušných článkov Dohovoru o právach dieťaťa, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade za daného skutkového stavu nie je potrebné meniť doposiaľ stabilné a bezpečné výchovné prostredie maloletých detí u otca. 12. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. 13. trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).