Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/226/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609200732 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1609200732.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: M. A.P., D.. XX. XX. XXXX, N. W. Č.. XXX/XX, F.G., V. na W.: Z. Č.. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Marta Vícenová, Záhorácka ul. č. 5478/15B, Malacky, proti žalovanému: O.. O. N., D.. XX. XX. XXXX, N. W. Č.. XXX/XX, F.D., zastúpený: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., Páričkova ul. č. 15, Bratislava, IČO: 47 253 983, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23. februára 2017, č. k. 5C/71/2009 - 241, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 23. februára 2017, č. k. 5C/71/2009 - 241 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Štátu p r i z n á v a voči žalobkyni a žalovanému právo na náhradu trov konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23. februára 2017, č. k. 5C/71/2009 - 241 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že žalovanému pripadol do vlastníctva rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele číslo XXXX/XXX, dvojgaráž postavená na parcele číslo XXXX/XXX pri rodinnom dome súpisné číslo XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území F., obec F., okres O., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor; žalobkyni do výlučného majetku pripadlo motorové vozidlo zn. H. K. D. X,XHB XD H. Y., I.S.: O. XXX N. a žalovanému uložil povinnosť povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 65.000 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; a zároveň súd prvej inštancie týmto rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, a to k pozemku parcela č. XXXX/XX - orná pôda, o výmere 577 m2, pozemku parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 156 m2, pozemku parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 42 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území F., obec F., okres O., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor a uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 19.000 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a stranám sporu uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne štátu na účet Okresného súdu v Malackách súdny poplatok vo výške 3.900 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z účastníkov zaniká povinnosť druhého, ako aj povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Malackách náhradu trov konania každému po 33,03 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Malackách súdny poplatok vo výške 1.140 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 216 ods. 2 C. s. p., § 142 ods. 1, § 143, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že strany sporu počas manželstva, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 10. 09. 2005, sp. zn. 4C/298/2008 rozvedené, nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti: rodinný dom, súpisné číslo 548, postavený na parcele číslo XXXX/XXX, dvojgaráž postavená na parcele číslo XXXX/XXX pri rodinnom dome súpisné číslo XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území F.G., obec F., okres O., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor a do podielového spoluvlastníctva nadobudli pred uzavretím manželstva nehnuteľnosti: pozemok parcela č. XXXX/XX - orná pôda, o výmere 577 m2, pozemok parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 156 m2, pozemok parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 42 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území Rohožník, obec F., okres O., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor. Uviedol, že strany sporu súhlasili s tým, aby nehnuteľný majetok v ich bezpodielovom spoluvlastníctve bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanému, ktorý ho po rozvode strán užíva, keď spornou bola otázka všeobecnej hodnoty spoločných nehnuteľností, a preto ju stanovil znalec L.. P. M. znaleckým posudkom č. 1/2012 v sume 130.000 eur, s ktorou strany sporu súhlasili. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, ktorý žiadal, aby sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nevychádzalo zo zásady rovnosti účastníkov na spoločnom majetku, resp. žiadal, aby sa mu nahradilo to, čo zo svojho uhradil na spoločný majetok, pretože mal podiel na vybudovaní nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva v rozsahu 70 % a žalobkyňa v podiele 30 %, nakoľko z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F.G. jednoznačne vyplýva, že v ňom zapísané nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy registrovanej pod S. XXX/ XX - XXX, teda pred uzavretím manželstva a sú v podielovom spoluvlastníctve strán o veľkosti podielu každého v 1/2, z dôvodu ktorého jeho argumentácia, že tento pozemok zaplatil vlastnými finančnými prostriedkami, nemá na otázku vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žiaden vplyv. Uviedol, že v prejednávanej veci nebolo sporným, že strany začali so stavbou rodinného domu ešte pred uzavretím manželstva a po vzájomnej dohode medzi nimi bolo realizované aj financovanie rodinného domu, keď stavebné povolenie bolo vydané Okresným úradom v Malackách, odborom životného prostredia dňa 20. 01. 2003, pod č. j. Ž.-N.-S., pričom rodinný dom bol skolaudovaný už v čase trvania manželstva vydaním kolaudačného rozhodnutia Obce F. zo dňa 16. 11. 2005, č. j. Z.-F.-S. a bol zapísaný do evidencie nehnuteľností ako vlastníctvo patriace do bezpodielového spoluvlastníctva záznamom č. R.-XXXX/XX- XXX/XX. Poukázal na skutočnosť, že v čase, keď strany sporu začali spoločne stavať rodinný dom už spolu žili, nakoľko žalovaný v návrhu na rozvod manželstva uviedol, že manželstvo uzavreli po piatich rokoch známosti, a preto bolo potrebné vychádzať z rovnosti podielov strán, nakoľko podľa konštantnej judikatúry, priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy iba výnimočne v prípadoch, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a využívaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a rodinu a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti svoje možnosti a schopnosti, ako aj svoje povinnosti neplnil riadne alebo v prípadoch, v ktorých manželia žili oddelene a nadobúdali veci do bezpodielového spoluvlastníctva (Sborník stanovisek, zpráv a rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SR 1970 - 1983, zv. IV, Ro NS ČR zo dňa 17. 04. 2007, sp. zn. 22Cdo 1274/2006). Uviedol, že výplata peňažných prostriedkov žalovanému z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. dňa 02. 08. 2005 v sume 940.000,-Sk, nesúvisela s nadobudnutím rodinného domu, keďže tento bol už v podstatnej miere dokončený a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 16. 11. 2005 s tým, že v prejednávanej veci nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielu strán sporu na spoločnom majetku. Poukázal na zhodné tvrdenie strán sporu, že počas trvania manželstva žalobkyňa užívala motorové vozidlo zn. H. K., I.: O. XXX N., a preto poukazom na ustanovenie § 216 ods. 2 C. s. p. rozhodol o jeho prikázaní do jej vlastníctva bez povinnosti vyplatiť protihodnotu žalovanému. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že nakoľko hodnota bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje sumu 130.000 eur, 1 podiel žalobkyne z danej hodnoty je vo výške 65.000 eur, keďže neboli dôvody, aby priznal žalovanému aj ďalšie nároky tak, ako si ich uplatňoval. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 2 C. s. p. a vecne tým, že každý z účastníkov dostal polovicu spoločného majetku, čím nemal prevažný úspech ani jeden z nich, a preto žiaden nemá nárok na náhradu trov konania. Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 3.900 eur odôvodnil právne ustanovením § 2 ods. 1 písm. c), položkou 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne tým, že základom súdneho poplatku bola suma 130.000 eur, preto súdny poplatok vo výške 3 % predstavuje sumu 3.900 eur a podiel pripadajúci na každého z účastníkov je v sume 1.950 eur. Výrok, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok v sume 1.140 eur odôvodnil právne ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne tým, že nakoľko žalobkyni priznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku z návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z časti konania, v ktorej rozhodoval o zrušení podielového spoluvlastníctva (položka 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov). Rozhodnutie o povinnosti strán sporu zaplatiť štátu náhradu trov konania odôvodnil vecne tým, že súdnemu znalcovi L.. P. M. bolo za vypracovanie znaleckého posudku č. 1/2012 priznané znalečné v sume 266,05 eur, ktoré bolo vyplatené z preddavku zloženého žalovaným a suma 66,05 eur z rozpočtových prostriedkov štátu, na ktorých náhradu má štát právo, a preto zaviazal obe strany na zaplatenie sumy 33,03 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že sa stotožňuje s časťou rozsudku, ktorou súd prvej inštancie prikázal veci do jeho výlučného vlastníctva, avšak nesúhlasil s výškou, ktorú je povinný zaplatiť žalobkyni, v nadväznosti s ktorou je nesprávny aj výrok o trovách konania. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne veľmi stroho a v zásade iba tým, že v prejednávanej veci nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku, keď síce stručne uviedol, že v danej veci vypovedali brat žalobkyne, mama žalobkyne, jeho sestra a brat, avšak neuviedol podstatné časti ich výpovedí a v celom rozsahu sa opomenul vysporiadať s tým, že tieto výpovede sú protichodné, netvoria skutkovú jednotu, pričom jednotlivé rozpory súd prvej inštancie neposudzoval už vôbec. Uviedol, že jednotlivé mechanizmy financovania domu hodnoverným spôsobom vysvetlila a listinnými dôkazmi založenými v spise preukázala na pojednávaní jeho sestra L. Š., ktorá mala uvedenú agendu na starosti, keďže jednoznačne vysvetlila, z čoho pozostávalo financovanie domu, kým, ako a v akom rozsahu boli predmetné náklady financované, avšak odôvodnenie súdu prvej inštancie o vysporiadaní sa s predmetnými skutočnosťami v celom rozsahu absentuje, hoci ide o mimoriadne závažné skutočnosti, pretože podľa § 150 Občianskeho zákonníka, súd prihliadne na to, čo každý z manželov zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Namietol výpoveď brata žalobkyne O. A. na pojednávaní dňa 15. 10. 2015, v ktorej uviedol, že raz za dva mesiace bol žalobkyňou požiadaný, aby vybral konkrétnu sumu peňazí s tým, že mu zároveň uviedla, čo má z nich zaplatiť, pričom peniaze nosieval vždy jeho otcovi, keď výšku súm si nepamätal, nakoľko jeho otec od brata žalobkyne nikdy žiadne peniaze v hotovosti neprevzal a už vôbec nie v pravidelných intervaloch a uviedol, že dané vyhlásenie urobil s cieľom mariť spravodlivý súdny proces a privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre svoju sestru - žalobkyňu, nakoľko o tom, že uvedené sa nezakladá na pravde nepriamo svedčí aj fakt, že predmetné konanie pred súdom prvej inštancie prebieha od 20. 02. 2009 a takýto „mechanizmus financovania nehnuteľnosti“ zo strany žalobkyne, prípadne ňou navrhnutých dôkazov ani raz nevyplýval, a je otázne, prečo žalobkyňa takúto argumentáciu nepoužila skôr, hoci mala v priebehu konania viacerých právnych zástupcov a teda vedela, ktoré skutočnosti sa v prejednávanej veci pred súdom preukazujú. Poukázal na skutočnosť, že dokonca na pojednávaní dňa 22. 09. 2015 matka žalobkyne opísala úplne iný mechanizmus financovania s tým, že všetky peniaze išli len cez ňu, nakoľko žalobkyňa posielala peniaze na jej vkladnú knižku, ku ktorej mala prístup len ona a z týchto prostriedkov financovala nehnuteľnosť, a napriek tomu, že o všetkých skutočnostiach súd prvej inštancie riadne informoval, tento sa s uvedeným nevysporiadal, keďže v odôvodnení rozhodnutia tieto skutočnosti v celom rozsahu absentujú, čím je jeho rozhodnutie arbitrárne. Vytkol súdu prvej inštancie, že v napadnutom rozsudku neodôvodnil viaceré skutkovo a právne významné skutočnosti, ktoré boli pre merito veci mimoriadne významné, keďže v predmetnom rozsudku v celom rozsahu absentuje aj právne odôvodnenie o transformácii jeho osobného majetku, ktorý bol v celom rozsahu použitý na financovanie výstavby domu, pretože byt v jeho výlučnom vlastníctve predal kúpnou zmluvou zo dňa 02. 08. 2005 za sumu 1.040.000,-Sk (34.521,68 eur), avšak súd prvej inštancie nielenže túto skutočnosť nezobral do úvahy, ale ani právne vôbec neodôvodnil. Namietol, že ani právne vety, ktoré súd prvej inštancie citoval zo „Sborníka stanovisek, zpráv a rozhodovaní soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SR 1970-1983, zv. IV“, sú pre danú vec neaplikovateľné, a preto neobstojí argument, že podľa konštantnej judikatúry do úvahy prichádza priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva iba výnimočne v takých prípadoch, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a využívaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a rodinu a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti svoje možnosti a schopnosti, a svoje povinnosti neplnil riadne alebo v prípadoch, v ktorých manželia žili oddelene a nadobúdali veci do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže deti nemali, a preto je potrebné aplikovať odlišný mechanizmus pri nadobúdaní a delení bezpodielového spoluvlastníctva, pričom predmetná judikatúra je neaktuálna a rozsudok, na ktorý súd prvej inštancie poukázal bol vydaný v Českej republike. Uviedol, že mieru pričinenia je potrebné hodnotiť zásadne ako kvantitatívne a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok, čo znamená, že aj v prípade, ak do bezpodielového spoluvlastníctva patria veci, ktoré boli získané aj z vecí získaných za veci, ktoré mal jeden z manželov pred uzavretím manželstva vo svojom výlučnom vlastníctve alebo v podielovom spoluvlastníctve, keďže v celom rozsahu preukázal, že k nadobudnutiu hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva sa pričinil v rozsahu minimálne 70 %. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že pozemok patrí do podielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko ak je dom v bezpodielovom spoluvlastníctve, treba prijať záver, že do bezpodielového spoluvlastníctva patrí aj pozemok, na ktorom je predmetný dom postavený, a že aj manželia mali v čase trvania manželstva vôľu, aby pozemok do bezpodielového spoluvlastníctva patril, nakoľko iný výklad by v praxi vytváral zbytočný stav právnej neistoty strán predmetného vzťahu, a bolo preto potrebné zaoberať sa vôľou sporových strán o tom, či predmetný pozemok patrí, alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Uviedol, že samotná skutočnosť, že z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. F.G. vyplýva, že pozemok bol obstaraný pred vznikom manželstva, je bezpredmetný, nakoľko jednoznačne preukázal, že pred uzatvorením manželstva zaplatil za pozemok sumu 155.000,-Sk, ako aj za jeho vyňatie z Poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Namietol, že uloženie povinnosti zaplatiť žalobkyni za pozemok, ktorý zaplatil (obstaral) zo svojich prostriedkov pred vznikom manželstva je zmätočné, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol, že žalobkyňa je povinná od neho „prijať výťažok z bezdôvodného obohatenia“ spolu s jeho zhodnotením, čo je opačný princíp ako povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, pričom s takýmto „právnym“ princípom sa nestotožnil, nakoľko rozhodne nejde o spravodlivé usporiadanie vzťahov. Uviedol, že mu nie je známy dôvod, pre ktorý bola žalobkyňa oslobodená od súdneho poplatku a v čom spočíva okolnosť, ktorá objektívne odôvodňuje vznik pomerov na jej strane, aby bola oslobodená od súdneho poplatku, z dôvodu ktorého navrhol zrušiť aj časť rozsudku, ktorou súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poukázal na skutočnosť, že napadnutý rozsudok trpí nepreskúmateľnosťou pre jeho zjavnú arbitrárnosť, keď v jeho odôvodnení neposkytol presvedčivé argumenty a odôvodnenie je strohé, či zmätočné, pričom sa absolútne nevysporiadal s mimoriadne významnými skutočnosťami pre merito veci a tieto úplne vynechal. 3. Žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08. 06. 2017 vzala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že medzi stranami došlo k mimosúdnemu vyporiadaniu uzavretím kúpnej zmluvy, na základe ktorej previedli nehnuteľné veci na tretie osoby a hnuteľné veci vyporiadali osobitnou dohodou, čím predmet sporu odpadol s tým, že podľa čl. II bod 5 kúpnej zmluvy strany sporu ako účastníci zmluvy na strane predávajúcich vyslovili vzájomný súhlas so späťvzatím a dohodli sa, že ani jedna strana si neuplatňuje trovy konania. 4. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 5. Podľa § 370 ods. 2 C. s. p., súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 6. Žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02. 11. 2017 súhlasil so späťvzatím žaloby, za predpokladu, že bude dodržané zmluvné dojednanie, podľa ktorého všetky náklady súvisiace so súdnym sporom, vrátane povinnosti zaplatiť súdny poplatok, budú uložené obom účastníkom konania v rovnakom pomere v súlade s čl. II bod 5 kúpnej zmluvy. 7. Žalobkyňa vzala žalobu späť v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak predtým ako rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť, a preto odvolací súd po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. 8. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p., tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva majú obe strany sporu postavenie žalobcu ako aj žalovaného (indicium duplex), skutočnosť ktorá sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby je uplatnené i právo žalovaného na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom a aj jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci, preto je v prípade takejto žaloby potrebné vyslovenie súhlasu žalovaného podľa § 146 ods. 2 C. s. p. so späťvzatím žaloby, z čoho potom nemožno uzavrieť, že výlučne žalobkyňa nesie procesné zavinenie za zastavenie konania, pričom odvolací súd použitím Čl. 4 ods. 1 C. s. p. aplikoval na rozhodovanie o náhrade trov konania právnu normu obsahovo najbližšiu a uvedenú v § 255 ods. 2 C. s. p., nakoľko medzi stranami sporu nemožno určiť mieru úspechu vo veci. 9. V posudzovanej veci bola uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 21. mája 2012, č. k. 5C/71/2009 - 112, právoplatným dňa 04. 07. 2012 a vykonateľným dňa 21. 05. 2012, priznaná súdnemu znalcovi L.. P.L. M. odmena vo výške 266,05 eur, ktorá má byť vyplatená učtárňou Okresného súdu Malacky v sume 200 eur z položky denníka W. a v sume 66,05 eur zo štátnych rozpočtových prostriedkov, bez vyčkania právoplatnosti uznesenia, na účet súdneho znalca vedený v Z. Z., a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/ XXX, konštantný symbol XXXX. 10. Podľa § 148 ods. 1 veta prvá O. s. p. (Občiansky súdny poriadok, účinný do 30. 06. 2016), štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. 11. Občiansky súdny poriadok upravoval zásadu, podľa ktorej si každý účastník platí všetky svoje trovy konania (§ 140 ods. 1 O. s. p.), a z ktorej pripúšťal viacero výnimiek, keď napr. podľa § 141 ods. 2 O. s. p. (v znení účinnom do 31. 12. 2014) trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát. 12. Z uvedeného vyplýva, že ak súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21. mája 2012, č. k. 5C/71/2009 - 112, uložil učtárni Okresného súdu Malacky povinnosť vykonateľnú dňom 21. 05. 2012, vyplatiť súdnemu znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov, bez vyčkania právoplatnosti, sumu 66,05 eur, má štát právo na náhradu týchto finančných prostriedkov podľa výsledku konania, preto odvolací súd priznal štátu právo na náhradu trov konania voči žalobkyni a žalovanému, nakoľko nemožno určiť medzi stranami sporu mieru úspechu vo veci (§ 255 ods. 2 C. s. p.) s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).