Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/432/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611202365 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1611202365.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcov: X/ B. A., Z.. XX.XX.XXXX, 2/ F. A., Z.. XX.XX.XXXX, H. B. Q. R.. Č.. X, B., obaja zast. advokátom Mgr. Petrom Serinom, Poľnohospodárska ul. č. 10, Bratislava proti žalovaným: X/ P. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. - V. Č.. XXXXX, 2/ F. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. R.. Č.. XX/XX, B., obaja zast. advokátom JUDr. Imrichom Foltýnom, Zámocká ul. č. 1066/2, Malacky, o 6.938,11 eur s prísl., na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 29. júna 2016, č. k. 7C/177/2011- 194, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/, 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia proti žalovaným domáhali zaplatenia 6.938,11 eur s prísl. z titulu náhrady škody. Žalobcom 1/, 2/ súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalovaných trovy konania 1.295,18 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa XX.XX.XXXX uzavreli žalobcovia ako kupujúci so žalovanými ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, ktorou žalovaní predali žalobcom pozemok zapísaný na LV pre kat. úz. K. Č.. XXXX T. X.. Č.. XXXXX/XX - I. V. V. XXX F. v podiele 1/1, pozemok zapísaný na LV pre kat. úz. K. Č.. XXXX T. X.. Č.. XXXXX/XX - I. V. V. XXX F. v podiele 1/1 a pozemok zapísaný na LV pre kat. úz. K. Č.. XXXX T. X.. Č.. X.. Č.. XXXXX/X - H. X. V. V. XXX F. v podiele 1/11. Kúpna cena bola dojednaná sumou 4.812.000,- Sk. V čl. VI. ods. 3 písm. a/ tejto zmluvy predávajúci vyhlásili, že prevádzané nehnuteľnosti nie sú predmetom nájomných práv, záložných práv, vecných bremien alebo iných tiarch, práv držby alebo užívania alebo akýchkoľvek iných práv tretích osôb. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že žalovaní ako predávajúci im zatajili, že k predmetným pozemkom nevedie žiadna prístupová cesta a že vzhľadom na to museli investovať do ďalších nehnuteľností v okolí predmetných pozemkov, aby sa zachoval účel, pre ktorý kupujúci predmetné pozemky kúpili. V podaní z 30.08.2012 (č. l. 75) žalobcovia uviedli, že škoda im vznikla v dôsledku posunutia plotu, o ktorom ich žalovaní pri predaji neinformovali. Žalobcovia totiž na základe geometrického plánu č. XX/XXXX zistili, že plot na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX T. X.. Č.. XXXXX/XX je posunutý do týchto parciel a výmera pozemkov je tak menšia o 8 m2 v hodnote 1.593,28 eur (199,16 eur/m2 ). Z toho podľa žalobcov vyplýva, že žalovaní predali žalobcom pozemky vo výmere o 8 m2 menšej, než je uvedené v kúpnej zmluve. Zároveň zistili, že žalovaní posunuli plot na cudzí pozemok a to na pozemok parc. č. XXXXX/XX a to o veľkosti 27 m2. Následne predmetné časti cudzích pozemkov, do ktorých zasahoval žalovanými posunutý plot, museli žalobcovia odkúpiť a to v cene 270,- eur za podiel na novovytvorených pozemkoch. Celkovo 11 kúpnymi zmluvami od predávajúcich O., J., F., X., Q.. Q. J.. H.., U., Q.. Q. J.. H.., B., Q.. Q. J.. H.., F., Č., L., Q.. Q. J.. H.., Z., Q.. Q. J.. H.., T. B. nadobudli žalobcovia celkovo 9/10 podielov z novovyčlenených parciel XXXXX/XX vo výmere 8 m2 a parc. č. XXXXX/XX vo výmere 18 m2 za celkovú kúpnu cenu 2.430,- eur. Ďalej žalobcovia uvádzali, že sa ukázalo byť nepravdivým vyhlásenie obsiahnuté v čl. VI. ods. 3 písm. a/ kúpnej zmluvy, pretože okrem skutočnosti, že časť pozemkov o veľkosti 8 m2 užíva cudzia osoba, cez pozemok vedú 2 elektrické vedenia, ktoré slúžili ako zdroj elektrickej energie pre tretie osoby a jedno vedenie, o ktorom sa nepodarilo zistiť, na čo slúži, a to v šírke 0,5 m a dĺžke 22,87 m. Geometrickým plánom vypracovanom geodetom B. Š. bola parc. č. XXXXX/XX H. V. XXX F. zlúčená do parcely č. XXXXX/XX H. V. XXX F.. Z parc. č. XXXXX/XX (pôvodne vo výmere 347 m2) odišla časť výmery do parc. č. XXXXX/XX tak, že následne boli vytvorené dve parc. č. XXXXX/XX V. V. XXX F. a parc. č. XXXXX/XX V. V. XXX F.. K tretej parc. č. XXXXX/XX V. V. XXX F. (nadobudnutá žalobcami od O.) bolo pridaných 14 m2 tak, že parc. č. XXXXX/XX je v súčasnosti vo výmere 228 m2. Pôvodná výmera parciel č. XXXXX/XX, XXXXX/XX T. XXXXX/XX bola 787 m2 a po geometrickom pláne sú to parcely č. XXXXX/XX (E. Č.. XXXX), XXXXX/XX (E. Č.. XXXX) a č. XXXXX/XX (E. Č.. XXXX) o tej istej výmere 787 m2. Geometrický plán bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že nie sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobcovia nepreukázali, že žalovaní v súvislosti s vyhláseniami v kúpnej zmluve (čl. VI) porušili akúkoľvek právnu povinnosť. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, neboli predmetom tiarch ani užívania a ani iných práv tretích osôb. Parc. č. XXXXX/XX V. V. XXX F., parc. č. XXXXX/XX V. V. XXX F. a parc. č. XXXXX/X V. V. XXX F. v podiele 1/11 v takej výmere, ako ich žalovaní kúpili, v takej istej výmere ich aj predali žalobcom. Aj po vyhotovení geometrického plánu a odčlenení a zlúčení parciel zostala žalobcom tá istá výmera. Nebolo ich povinnosťou pri predaji dávať vyhotovovať geometrický plán. Takáto povinnosť nevyplýva ani z katastrálneho zákona ani z iných právnych predpisov. Skutočnosť, že po zameraní žalobcovia zistili posun hraníc pozemkov, nie je podľa súdu prvej inštancie porušením právnej povinnosti zo strany žalovaných. Žalovaní, tak ako predmetné pozemky nadobudli od pôvodných predávajúcich kúpnymi zmluvami z XX.XX.XXXX T. I. XX.XX.XXXX, tak ich aj následne predali žalobcom kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX. Nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalobcov, že žalovaní posunuli plot na cudzí pozemok. Nie je porušením právnej povinnosti skutočnosť tvrdená žalobcami, že žalovaní ako predávajúci neupozornili žalobcov ako kupujúcich, že prístup k predmetným nehnuteľnostiam cez parcelu č. XXXXX/XX nie je štátnou cestou. Ako uviedol žalobca, vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam mal preukázané z listu vlastníctva, ktorý mu doložil žalovaný 1/, ďalšie údaje z katastra si nezisťoval. Nič mu však nebránilo, aby si nahliadnutím do verejne prístupného katastra nehnuteľností overil, resp. zistil vlastníctvo parc. č. XXXXX/XX. Skutočnosť, že tak nevykonal, nemožno pripísať žalovaným ako porušenie právnej povinnosti. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že škoda vo výške 500,- Eur za vypracovanie geometrického plánu, v sume 2.430,- Eur za odkúpenie podielov na parc. č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/XX vyčlenených z parc. č. XXXXX/ XX, v sume 1.593,28 Eur ako zníženie výmery kupovaných parciel o 8 m2 a v sume 459,- Eur (kolky) nevznikla porušením právnej povinnosti žalovaných. Nie je tu daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Čo sa týka sumy 2.430,- Eur, táto nie škodou tak, ako ju má na mysli Občiansky zákonník. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom. Suma 2.430,- Eur nie je ujmou na majetku, pretože žalobcovia za túto sumu nadobudli podiely v novovytvorených parcelách č. XXXXX/ XX a parc. č. XXXXX/XX, ktoré boli odčlenené od parcely č. XXXXX/XX. Ich majetok sa teda nezmenšil, ale práve naopak, zväčšil sa. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal porušením právnej povinnosti tvrdenej žalobcami spočívajúcej v tom, že prevádzané nehnuteľnosti neboli v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti životného prostredia a že na nich bol skladovaný odpad (článok VI bod 3 písm. g/ a h/ kúpnej zmluvy). Skutočnosť, že na predmetných pozemkoch sa nachádzala vsakovacia jama, nie je podľa súdu prvej inštancie porušením týchto článkov. Vsakovacia jama nie je skládka odpadu. Iné nakladanie s odpadmi ani porušenie záväzných predpisov v oblasti životného prostredia nebolo žalobcami preukázané. Čo sa týka elektrického vedenia nie je možné konštatovať, že žalovaní porušili právnu povinnosť. Na listoch vlastníctva predmetných nehnuteľností neboli ku dňu ich predaja zapísané žiadne ťarchy spočívajúce v práve uloženia elektrických káblov. Túto skutočnosť nemohli žalovaní vedieť, keďže počas obdobia svojho vlastníctva nevykonávali žiadne stavebné úpravy. Ani pri zachovaní najväčšej starostlivosti nemohli toto zistiť ani inak sa dozvedieť, a teda nezanedbali ani povinnosť takúto skutočnosť oznámiť žalobcom pri kúpe. V súvislosti so vsakovacou jamou a elektrickým vedením si žalobcovia uplatňovali škodu vo výške 924,58 eur, ktorú vyčíslili ako zníženie hodnoty pozemkov vo výmere 11,44 m2 za zníženú cenu za 1 m2 a to 118,31 m2 zistenú znaleckým posudkom. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že na jednej strane si žalobcovia uplatňovali škodu spočívajúcu v menšej výmere 8 m2 za cenu 199,16 eur/m2 (vyčíslenú podľa kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX) v sume 1.593,28 eur a na druhej strane tvrdili, že v dôsledku existencie vsakovacej jamy a elektrického vedenia je hodnota ich pozemkov nižšia a to v sume 118,31 eur/m2. V samotnom znaleckom posudku č. XXX/XXXX je stanovená hodnota parciel (parc. č. XXXXX/X - podiel 2/11, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX) na sumu 98.000,- eur, čo po prepočte na m2 predstavuje 118,27 eur/m2. Vzhľadom na to požadovaná výška škody 1.593,28 eur (199,16 eur/ m2) je v rozpore so znaleckým posudkom, ktorý predložili samotní žalobcovia. Vo vzťahu ku škode vo výške 1.531,25 eur predstavujúcej výdavky na právne služby súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia nepreukázali, že takáto škoda vznikla v súvislosti s porušením právnej povinnosti zo strany žalovaných. Využitie služieb advokáta bolo len na úvahe žalobcov, nebolo ich povinnosťou za účelom zabezpečenia podpísania kúpnych zmlúv, dohôd a rokovaní s potencionálnymi predávajúcimi využiť služby advokáta. Keďže služby advokáta využili, je ich povinnosťou za tieto služby uhradiť príslušnú cenu. Takýto výdavok nemá súvislosť so žalovanými ako predávajúcimi. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Namietli, že súd prvej inštancie nezohľadnil tú skutočnosť, že žalovaní im predali pozemok, ktorý mal právne úplne iné hranice ako tie, ktoré boli tvrdené a v teréne ukázané ako správne. Tvrdenie žalovaných, že predmet kúpnej zmluvy vlastnia, sa sčasti ukázalo ako nepravdivé, v dôsledku čoho žalovaní porušili právnu povinnosť. Možno síce súhlasiť s tým, že žalovaní neboli povinní nechať si pri kúpe vypracovať znalecký posudok, ale takúto povinnosť nemali ani žalobcovia. Porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaných nespočíva v tom, že si nedali vypracovať geometrický plán, ale v tom, že predali niečo, čo im nepatrí a nepravdivo informovali žalobcov o predmete kúpy. Je pritom nepodstatné, že tak urobili z nedbanlivosti. Pokiaľ ide o výšku škody, žalobcovia uviedli, že úvaha súdu prvej inštancie nie je správna. Znalec jasne určil, že časť pozemku, cez ktorú prechádzajú elektrické vedenia, má nižšiu hodnotu, ako cena, za ktorú žalobcovia tieto časti predmetného pozemku kúpili. Čo sa týka škody pozostávajúcej z nákladov vynaložených na právne služby advokáta, žalobcovia uviedli, že bolo ich právom nechať sa zastúpiť advokátom na riešenie odborných právnych problémov, do ktorých sa žalobcovia dostali porušenia povinnosti žalovaných informovať pravdivo o predmete kúpy. 5. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy do vlastníctva a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Ku vzniku kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa jej účastníci dohodli na predmete kúpy a na kúpnej cene. Ide o tzv. podstatné náležitosti (essentialia negotii). V prejednávanej veci žalovaní predali kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX žalobcom pozemky špecifikované v bode 1. a 2. tejto zmluvy, teda pozemky parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, oba v celosti, t. j. v podiele 1/1 a pozemok parc. č. XXXXX/X v podiele 1/11. Tieto pozemky boli v kúpnej zmluve riadne špecifikované katastrálnym územím, listom vlastníctva, druhom pozemku a jeho výmerou. Je preto nepochybné, že táto kúpna zmluva z hľadiska jej určitosti netrpí žiadnou vadou, ktorá by mohla spôsobiť jej neplatnosť. Právnou povinnosťou žalovaných vyplývajúcou z uvedenej zmluvy však bolo predmetné pozemky odovzdať žalobcom v takej výmere, v akej boli špecifikované v kúpnej zmluve. Žalobcovia tvrdili, že plot na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX T. XXXXX/XX je posunutý do týchto parciel a ich výmera je teda o 8 m2 menšia, než mala byť a že žalovaní posunuli plot na cudzí pozemok parc. č. XXXXX/XX T. K. V. J. XX F. a že týchto 27 m2 museli odkúpiť dvakrát - raz od žalovaných a raz od vlastníkov susediacich pozemkov. K tomu odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia žalobcov nepreukazujú, že by im žalovaní predali predmetné pozemky v inej výmere, než aká bola deklarovaná v kúpnej zmluve. Ak totiž bolo oplotenie predmetných pozemkov posunuté do susediacich pozemkov, neznamená to, že by predmetom kúpnej zmluvy boli pozemky v inej výmere, než aká vyplývala z kúpnej zmluvy, resp. že by žalobcovia predmetné pozemky nekúpili v hraniciach podľa geometrického plánu. Žalovaní - predávajúci predali žalobcom - kupujúcim oplotený pozemok, pričom oplotenie nebolo postavené na hranici so susediacimi pozemkami, ale až za ňou. Za normálnych okolností by žalobcovia tento problém vyriešili posunutím oplotenia na hranicu svojich pozemkov. Toto však žalobcovia nemohli urobiť z dôvodu, že na predmetných pozemkoch začali stavať stavbu bez toho, aby si nechali urobiť geometrický plán a následne ich vlastník susediaceho pozemku upozornil, že sčasti stavajú na jeho pozemku. Za toto však žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť. V tejto súvislosti treba vziať do úvahy, že pozemky parc. č. XXXXX/XX T. X.. Č.. XXXXX/XX boli predávané žalobcom ako druh pozemku - záhrady. Ak žalobcovia na týchto pozemkoch stavali stavbu, tieto museli byť vyňaté z pôdohospodárskeho pôdneho fondu, k čomu bol potrebný geometrický plán. Žalobcovia však zrejme takto nepostupovali, keďže geometrický plán evidentne nemali k dispozícii. Nemožno tiež súhlasiť so žalobcami v tom, že výmeru 27 m2 kúpili dvakrát. Túto výmeru kúpili od žalovaných iba raz a druhý raz museli prikúpiť časti susediacich pozemkov, ktoré neboli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami, a to z dôvodu, že stavali stavbu mimo predmetných od žalovaných kúpených pozemkov. Pokiaľ susediace pozemky zasahovali do pozemkov žalobcov v rozsahu 8 m2, žalobcovia mali uplatniť ochranu svojho vlastníckeho práva a mali požadovať, aby im vlastníci susediacich pozemkov umožnili užívať dotknutých 8 m2 výmery. 8. Pokiaľ ide o elektrické vedenie prechádzajúce cez predmetné pozemky, žalovaní prehlásili, že pri predaji predmetných pozemkov o ňom nevedeli. Predmetné pozemky majú výmeru spolu 593,82 m2, žalobcovia ich kúpili za kúpnu cenu 4.812.000,- Sk = 159.729,- eur, teda za 268,98 eur/1m2 (159.729 : 593,82 = 268,98 eur/1m2). K výmere pozemkov treba uviesť, že pozemok parc. č. XXXXX/X V. V. XXX F. žalobcovia kúpili iba v podiele 1/11 a preto treba vychádzať z toho, že žalobcovia kúpili tento pozemok vo výmere 20,82 m2 (229 : 11 = 20,82 m2). Žalobcovia tvrdili, že elektrické vedenie zasahuje 11,44 m2 pozemkov a poukazovali na znalecký posudok znalca D.. X. M. Č.. XXX/XXXX. V tomto posudku znalec ocenil aj pozemok parc. č. XXXXX/XX V. V. XXX F., ktorý nie je predmetom sporu. Po odpočítaní výmery tohto pozemku 214 m2 a po oprave výmery pozemku parc. č. XXXXX/X na V. XX,XX F. (predmetom kúpnej zmluvy bol podiel 1/11 na tomto pozemku a nie 2/11, ako to uviedol neprávne znalec v posudku), znalec predmetné pozemky spolu vo výmere 593,82 m2 ocenil sumou 70.254,85 eur (98.036,40 - 25.318,34 = 72.718,06 eur; 4.926,43 : 2 = 2.463,21; 72.718,06 - 2.463,21 = 70.254,85 eur), čo predstavuje cenu 118,31 eur/1m2. Podľa žalobcov im vznikla škoda vo výške 924,58 eur predstavujúca rozdiel medzi cenou za 11,44 m2 pozemkov podľa kúpnej zmluvy a ich hodnotou podľa znaleckého posudku. Znalec v posudku uviedol, že cez pozemky parc. č. XXXXX/XX,XX vedie kábel vysokého napätia, čo podľa znalca znemožňuje výstavbu na týchto pozemkoch. Na druhej strane však podľa názoru odvolacieho súdu treba vziať do úvahy, že žalobcovia predmetné pozemky kúpili s tým, že ide o záhrady a nie teda o stavebné parcely. Ak by žalobcovia predmetné pozemky užívali v súlade s tým, o aký druh pozemkov ide, nemohlo by sa im stať, že by pri výstavbe domu presekli kábel, ako to tvrdili. Navyše žalovaným nemožno pričítať zavinenie ani vo forme nevedomej nedbanlivosti pokiaľ ide o tú skutočnosť, že žalobcom neoznámili, že cez predmetné pozemky vedie elektrický kábel. 9. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žaloba nie je dôvodná ani pokiaľ ide o škodu pozostávajúcu z nákladov vynaložených žalobcami na právne služby, ktoré žalobcom poskytol advokát v súvislosti s problémami týkajúcimi sa predmetných pozemkov. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na bod 7. odôvodnenia, v ktorom odvolací súd vysvetlil, že žalovaní predali žalobcom predmetné pozemky v správnej výmere. Žalovaní nemôžu zodpovedať za to, že žalobcovia začali bez geometrického plánu stavať sčasti na cudzích pozemkoch, ktoré následne museli odkúpiť od ich vlastníkov. Ak žalobcovia potrebovali právnu pomoc pri uzatváraní kúpnych zmlúv a náklady na túto právnu pomoc považujú za škodu, za túto škodu žalovaní nezodpovedajú, pretože z ich strany nedošlo k porušeniu právnej povinnosti. 10. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 12. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).