Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/445/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611204853 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1611204853.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: K. L., X.. XX.XX.XXXX, L. E. Č.. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, Nádražná č. 23, Malacky, proti žalovanej: Ž. D., X.. XX.XX.XXXX, L. E. Č.. XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Ingrid Haulíkovou, Záhorácka č. 100, Malacky, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 6C 36/2011 - 220 zo dňa 12.mája 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a . Odvolací súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie uznesením č.k. 6 C 36/2011-52 zo dňa 15.8.2011. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. E., zapísaných na LV č. XX Okresného úradu v Malackách, katastrálneho odboru ako parcely registra „C“, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 109, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2 a rodinný dom, súpisné číslo XXX. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania 165,- € a odmenu advokáta v sume 1.277,15 € na účet advokátky JUDr. Ester Bujnovskej č. XXXXXXXXXX/ XXXX vedený v Prima banke a.s. Bratislava, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. D 48/75-15 zo dňa 09.06.1975 nadobudol X.. H. D. po svojej matke L. D. ako jediný dedič rodinný dom s dvorom a záhradou - parc. č. XXX C. Č.. XXX v kat. úz. E.. V kúpnopredajnej zmluve zo dňa 31.08.1978 sa uvádza, že kupujúci K. L., L. E. XXX, kupuje rodinný dom od H. D. za cenu 30.000,- Kčs. Predávajúci H. D. prehlasuje, že prevzal od kupujúceho K. L. 30.000,- Kčs v hotovosti. Predmetnú písomnú, rukou písanú kúpno-predajnú zmluvu obaja podpísali a podpísali ju aj svedkovia J. Č. a matka K. L.. Podľa dotazníka a čestného prehlásenia zo dňa 14.1.1981 v časti A prevodca H. D., X. XX.X.XXXX, ženatý, prevádza nehnuteľnosť, jej súčasti a príslušenstvo a to starý rodinný dom a parcelu číslo XXX vo výmere 270 m2 na nadobúdateľa K. L., X.. XX.X.XXXX, slobodný, za dohodnutú cenu 15.000,- Kčs. Predmetný dotazník obaja podpísali. V časti B dotazníka MNV v Jabloňovom vyjadrilo súhlas s prevodom nehnuteľnosti s tým, že dohodnutá cena je v mieste obvyklá. V časti C útvar hlavného architekta Bratislava potvrdil, že parcela Č.R. XXX - rodinný dom s dvorom sa nachádza v intraviláne obce E.. Objekt rodinného domu z hľadiska územného plánu nie je určený na odstránenie. Podľa identifikácie parciel z LV č. XX, bola parcela číslo XXX na základe nového mapovania v decembri 2007 prečíslovaná na parcelu číslo XXXX - zastavaná plocha o výmere 109 m2 a parcela č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 177 m2. Podľa LV č. XX Okresného úradu Malacky, Katastrálneho odboru, je žalovaná zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. E., a to parciel registra „C“, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 109, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2 a rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele číslo XXXX. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve číslo 12D 52/2010, Dnot 174/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2010. Podľa oznámenia Správy katastra Malacky zo dňa 24.3.2011 bola parcela č. XXX v kat. úz. E. prečíslovaná pri Obnove katastrálneho operátu novým mapovaním. Správa katastra Malacky vyhlásila 2.1.2008 v kat. úz. E. platnosť obnoveného katastrálneho operátu, ktorý sa stal záväzným. Predmetná parcela bola prečíslovaná na parcelu č. 1276 o výmere 109 m2 a parcelu XXXX o výmere 177 m2, evidované na LV č. XX. Z potvrdení obce E. z roku 2010 a 2011 vyplýva, že K. L., L. E. XXX, si kúpil v roku 1981 rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX /staré parc. č. XXX/ v kat. úz E. od H. D.. K. L. mal podané priznanie k dani z nehnuteľnosti na súp. č. XXX v roku 1979 a daň riadne uhrádzal každý rok. Od roku 1996 má daňové priznanie podané a daň uhrádza jeho sestra H. P., L. E. XXX. Podľa čestného prehlásenia spísaného bez datovania prehlásili svedkovia H. Č., C. Č. C. H. R., Ž.U. K. L., V. L. E. XXX, odkúpil dňa 31.8.1978 od H. D., L. E. XXX, R. K. G., R.. Č.. XXX, na parcele č. XXX/nové Č. XXXX a XXXX na LV č. XX v kat. úz. E.. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c) O. s. p. , ustanoveniami § 3 ods. 1 , § 129 ods. 1 , § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva (§ 80 písm. c) O. s. p.), keďže iba takýmto určením môže byť zapísaný ako vlastník k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti a tiež súd dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky nevyhnutné pre uplatnenie vlastníckeho práva vydržaním. Súd prvej inštancie poukázal nato, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege), pri splnení troch podmienok. Prvou z nich je existencia spôsobilého predmetu vydržania, ďalšou existencia oprávnenej držby a poslednou nerušené uplynutie vydržacej doby. Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne, ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon (3 M Cdo 7/2010 3 M Cdo 8/2010) . Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. 1.3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca preukázal splnenie všetkých predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností vydržaním. Predmetom vydržania v danom prípade bol rodinný dom s pozemkom, ktorý mohol byť predmetom vlastníctva (nešlo o vec, ktorá mohla byť len vo vlastníctve štátu resp. inej právnickej osoby), a teda išlo o predmet spôsobilý vydržania. Ako vyplynulo z dokazovania, žalobca nehnuteľnosti užíval po spísaní kúpnej zmluvy od roku 1978 a to až do roku 2010, kedy sa dozvedel o tom, že predmetné nehnuteľnosti boli predmetom dedičského konania po X.. H. D. a nadobudla ich žalovaná, t. j. viac ako 30 rokov, čím došlo k naplneniu aj ďalšej podmienky vydržania a to nepretržitej držby po dobu 10 rokov. Posledným predpokladom vydržania je, že držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. O dobrej viere možno hovoriť tam, kde držiteľ vec drží alebo vykonáva právo v omyle, že mu vec alebo právo patrí a ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti prípadu od každého požadovať. Treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca uzavrel v roku 1978 kúpnu zmluvu, podľa ktorej kúpil od neb. H. D. rodinný dom za dohodnutú kúpnej kúpnu cenu 30.000,- Kčs. Skutočnosť, že X.. H. D. predal v roku XXXX svoj rodinný dom žalobcovi mal súd preukázané jednak listinným dôkazom - rukou spísanou kúpnopredajnou zmluvou z XX.XX.XXXX ako i z výpovede svedkyne H. Č., ktorá bola priamo prítomná pri podpise zmluvy a odovzdávaní peňazí a aj z výpovedí svedkov Ľudovíta P., K. P., Ľ. J., A.. S. E., G. L. A. H. P.. Títo svedkovia zhodne potvrdili, že X.. H. D. peniaze prevzal a tieto minul so svojou ženou (odišiel so ženou z dediny a vrátil sa , keď už peniaze nemal). Z výpovede svedkov H. P., H. Č. i žalobcu mal súd preukázané, že neb. H. D. pýtal žalobcu o doplatok za predané nehnuteľnosti, o čom v konečnom dôsledku svedčí aj Dotazník a čestné prehlásenie o opätovnom predaji starého rodinného domu s dvorom - parc. č. XXX o výmere 270 m2 (po prečíslovaní v roku XXXX J.. Č.. XXXX a parc. č. XXXX) zo dňa 14.01.1981, podľa ktorého žalobca zaplatil X.. H. D. ďalších 15.000,- Kčs. Vzhľadom na osobu žalobcu, ktorý je bez vysokoškolského vzdelania resp. aj bez stredoškolského vzdelania, celý život prežil v dedine Jablonové, možno usúdiť, že po spísaní tohto druhého dokumentu (Dotazník a čestné prehlásenie) bol presvedčený, že táto písomnosť je platná, má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon (súhlas bývalého MNV, súhlas Útvar hlavného architekta v Bratislave) a je riadnym dokladom o uskutočnenej kúpe nehnuteľností a to tak rodinného domu ako i pozemku, čo kúpna zmluva z roku 1978 neobsahovala. Skutočnosť, že neb. H. D. predal dom žalobcovi bola v E.m všeobecne známa a to od roku XXXX, X.. H. D. už pred predajom rodinného domu s pozemkom v dome nebýval a predmetné nehnuteľnosti neužíval, keďže rodinný dom bol v dezolátnom stave. Tieto skutočnosti mal súd preukázané z výpovedí zhora uvedených svedkov ako i z fotodokumentácie nehnuteľností doloženej do spisu. Menovaní svedkovia taktiež potvrdili, že samotný H. D. sa živil ako holič a pravidelne chodil do tohto rodinného domu strihať synov H. P. (i do susedného domu) a to najmenej do roku 2009 t. j. viac ako 30 rokov. Nikdy sa nedomáhal vrátenia rodinného domu s pozemkom a vždy akceptoval skutočnosť, že v rodinnom dome býva žalobca resp. jeho sestra. Žalobca teda užíval predmetný rodinný dom s pozemkom v dobrej viere bez akejkoľvek dôvodnej pochybnosti, že by mu tieto nehnuteľnosti nepatrili. 1.4. Súd prvej inštancie poukázal nato, že prvá kúpna zmluva z roku 1978 bola spísaná laicky, bola písaná rukou a predmetom tejto zmluvy bol len rodinný dom. K registrácii tejto zmluvy nikdy nedošlo. Dotazník a čestné prehlásenie už obsahoval presnú špecifikáciu predmetu prevodu a to starý rodinný dom a parc. č. XXX o výmere 270 m2. Aj keď Dotazník a čestné prehlásenie nebol právne perfektnou zmluvou, v danom prípade ide o takú skutočnosť, od ktorej môže byť odvodzovaná oprávnená držba žalobcu. Aj keď ani táto písomnosť nebola registrovaná (bývalým) štátnym notárstvom, pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nie je takáto registrácia potrebná, pretože v takomto prípade by bezprostredným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva nebolo vydržanie, ale samotný prevod tohto práva zmluvou. Žalovaná v súvislosti s uzavretou kúpnopredajnou zmluvou z roku 1978 poukázala na ustanovenie § 47 ods. 3 zák. č. 131/1982 Zb. podľa ktorého, ak na návrh podaný do 3 rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu alebo k registrácii, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili, a teda v súlade s § 48 ods. 2 Obč. zákonníka došlo k zrušeniu tejto zmluvy od počiatku. Súd prvej inštancie k uvedenému uviedol, že ustanovenie § 47 ods. 3 zák. č. 131/1982 Zb. bolo touto novelou Občianskeho zákonníka prijaté s účinnosťou od 01.04.1983 a vo vzťahu k prejednávanej veci (kúpa nehnuteľností v roku 1978) je irelevantné a neaplikovateľné na prejednávanú vec. Taktiež namietala dobromyseľnosť žalobcu v tom, že musel mať pochybnosti o tom, že mu nehnuteľnosti patria, keďže mal záujem tieto od žalovanej odkúpiť, čo preukazovala výpoveďami svedkov K. R., L. J. a svojou výpoveďou. Predmetné tvrdenie súd považoval za sporné, aj keď mal preukázané, že žalobca sa so žalovanou stretol. V rozpore s týmto tvrdením bola výpoveď svedka K. P., ktorý uviedol, že sám mal záujem riešiť spor so žalovanou. Až keď si uvedomil, že odkúpenie nehnuteľností je nedôvodné, jednal o cene so žalovanou účelovo pokiaľ žalobca nehnuteľnosti nezablokoval predbežným opatrením. Svedok K. R. potvrdil skutočnosť, že celá iniciatíva o odkúpenie nehnuteľností vychádzala zo strany K. P. a žalobca sa k tomu nevyjadroval. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancii žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keďže žalobca splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam k 1.1.1992, keďže bola preukázaná jeho oprávnená, dlhodobá a nepretržitá držba od roku 1978. 1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 165,- € za zaplatené súdne poplatky žalobcom (33,- € za návrh na vydanie predbežného opatrenia sp. zn. 27C 92/2011, 99,50 € za návrh na začatie konania a 33,- € za návrh na nariadenie predbežného opatrenia sp. zn. 6C 36/2011 ) a odmenu advokáta v sume 1.277,15 € tak, ako si ich vyčíslila právna zástupkyňa žalobcu a to za 4 úkony právnej pomoci v roku 2011 po á 57,- € s režijným paušálom po á 7,41 € za úkon ( prevzatie a príprava, doplnenie a oprava návrhu na vydanie predbežného opatrenia, podanie návrhu na určenie vlastníctva, návrh na vyznačenie poznámky v katastri nehnuteľnosti), polovica ceny právneho úkonu - návrh na vydanie predbežného opatrenia v sume 28,50 € s režijným paušálom 7,41 €, za 5 úkonov právnej pomoci v sume po á 60,07 € s režijným paušálom po á 7,81 € (rokovanie s klientom dňa 20.03.2013, účasť na pojednávaní dňa 18.04.2013, rokovanie s klientom dňa 26.04.2013, účasť na pojednávaní dňa 27.06.2013 a účasť na pojednávaní dňa 01.10.2013), za 4 úkony právnej pomoci po á 61,87 € s režijným paušálom po á 8,04 € ( účasť na pojednávaní dňa 23.01.2014, rokovanie s klientom dňa 12.02.2014 a účasť na pojednávaní dňa 01.04.2014 a 10.06.2014 a za 5 úkonov právnej pomoci po á 64,53 € s režijným paušálom po á 8,39 € ( účasť na pojednávaní dňa 17.03.2015, rokovanie k klientom dňa 10.04.2015, účasť na pojednávaní dňa 30.04.2015, záverečný prednes z 12.05.2015 a účasť na pojednávaní dňa 12.05.2015 podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil, žalobu zamietol, priznal jej náhradu trov konania a právneho zastúpenia, resp. alternatívne, aby tento rozsudok v zmysle ust. § 221 O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že toto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1. K nesprávnym skutkovým zisteniam uviedla, že vykonaným dokazovaním boli preukázané iné skutočnosti, ako uvádza súd prvej inštancie. Predovšetkým v kúpnopredajnej zmluve, ktorú žalobca mal s H. D. uzatvoriť dňa 31.8.1978 odhliadnuc od formálnych nedostatkov nie je uvedený „pozemok“, na ktorom sa rodinný dom mal nachádzať, a teda parcela v tom období vedení pod číslom č. XXX, ktorú sa snaží žalobca teraz vydržať hoci nemá na to žiaden právny podklad. Je neospravedlniteľné, aby v zmluve nebol správne uvedený predmet zmluvy, a teda nielen rodinný dom, ale aj pozemok, na ktorom sa rodinný dom nachádza. Kúpnopredajná zmluva bola uzatvorená dňa 31.08.1978 a Dotazník a čestné vyhlásenie (ďalej len „Dotazník“) bol spísaný dňa 14.01.1981.Dotazník v zmysle v tom čase platných predpisov slúži ako podklad na napísanie zmluvy alebo jeho obsah mal vyplynúť zo zmluvy už napísanej. Ak by sa však vychádzalo z kúpnopredajnej zmluvy z 31.08.1978, v dotazníku by bola uvedená kúpna cena nehnuteľností vo výške 30 000,- Sk a nie 15 000,- Sk, tak ako je ňom uvedené. Súd prvej inštancie mal preukázané, že nedošlo k registrácii kúpnej zmluvy na štátnom notárstve a napriek tomu sa v odôvodnení svojho rozhodnutia registráciou zmluvy na štátnom notárstve, ktorá sa v tom čase vyžadovala takmer vôbec nezaoberal, napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 4Cdo/283/2009: na ktoré ona v konaní poukazovala. Súd prvej inštancie mal taktiež preukázané to, že žalobca si v rámci prebiehajúcej ROEP neuplatnil vlastnícke právo v zmysle zákona 180/1995 Z.z. a ani túto skutočnosť súd prvej inštancie nebral do úvahy. 2.2. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci zásadným spôsobom pochybil, keď rozhodol, o tom, že žalobca právne vydržal nehnuteľnosť, a teda splnil všetky podmienky vydržania, a to aj podmienku oprávnenej držby. Rozlišujúcim kritériom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázka dobromyseľnosti sa má podľa § 130 Občianskeho zákonníka posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. To znamená, že oprávneným držiteľom je každý, kto s vecou nakladá ako so svojou, alebo kto vykonáva právo pre seba a je vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Z pojmového vymedzenia oprávnenej držby vyplýva, že dobromyseľnosť ako subjektívny prvok, ako psychická vnútorná kategória, sa má objektivizovať vo svetle okolností za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou ako s vlastnou, či vykonávaniu práva pre seba. Tieto okolnosti spravidla ukážu, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo naozaj patrí. Z vyššie formulovaného ustanovenia občianskeho zákonníka, platného v dobe, keď sa držiteľ ujíma držby, je podľa jej zrejmé, že žalobca nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu predmetné nehnuteľnosti vlastnícky patria, pretože jeho právny omyl spočíval v úplnej neznalosti základných hmotnoprávnych predpisov občianskeho zákonníka, teda v tom, že žalobca nevedel, že vlastníctvo na neho prechádza až registráciou zmluvy a neustriehol skutočnosť, či zmluva bola alebo nebola registrovaná tým, že sa spoliehal na X.. H. D. napriek tomu aký mal na neho názor. Žalobca teda nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti a teda jeho právny omyl nijako nemôže byť považovaný za ospravedlniteľný a jeho držba nehnuteľnosti za dobromyseľnú. Zastala právny názor, že žalobca nikdy nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním a to predovšetkým preto, že z jeho strany nikdy nešlo o oprávnenú, a teda dobromyseľnú držbu, tak ako to predpokladá zákon. Jej právny predchodca bol totiž výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom táto skutočnosť musela byť každému zrejmá z verejne prístupného zoznamu akým je kataster nehnuteľností. Žalobca by postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, musel mal preto minimálne pochybnosť o tom, či mu vlastníckej právo k predmetným nehnuteľnostiam naozaj patrí, o čom môže svedčiť aj snaha žalobcu predmetné nehnuteľnosti od nej odkúpiť, v čase keď sa dozvedel, že táto tieto nehnuteľnosti po svojom otcovi zdedila. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je treba v zmysle § 388 C.s.p. zmeniť, pretože nie vecne správny, aj keď súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, ale vec neposúdil správne po právnej stránke. 6. V predmetnej veci sa žalobca domáhal titulom vydržania určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat. úz. E., zapísaných na LV č. XX Okresného úradu v Malackách, katastrálneho odboru ako parcely registra „C“, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX, J.. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2 a rodinný dom, súpisné číslo XXX ( ďalej len „nehnuteľnosť “). 7. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie správne zo skutkového hľadiska zistené, keď uvedené ani nebolo sporné, že žalobca sa ujal držby nehnuteľnosti v roku 1978 na základe písomne uzavretej kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 31.08.1978 (nehľadiac na jej formálne nedostatky), ktorá nebola registrovaná (bývalým) štátnym notárstvom. Zo strany žalobcov nebolo preukázané, že by bola vykonaná nejaká aktivita v smere podania návrhu na registráciu tejto zmluvy, okrem toho , že dňa 14.01.1981 bol spísaný Dotazník a čestné vyhlásenie na registráciu a spoplatnenie zmluvy (ďalej len „Dotazník“), ale k registrácii žiadnej zmluvy (bývalým) štátnym notárstvom neprišlo. Súd prvej inštancie napriek takto zistenému skutkovému stavu dospel k právnemu záveru, že žalobca bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je vlastníkom nehnuteľností a teda ich oprávneným držiteľom. S týmto právnym záverom o splnení jedného zo základných predpokladov vydržania, a to predpokladu oprávnenej t.j. dobromyseľnej držby, sa v súvislosti so zisteným skutkovým stavom nemožno stotožniť. 8. Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu žalobcu do držby nehnuteľností nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1992 Zb. účinnou od 1.4.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k nehnuteľnostiam a pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s nehnuteľnosťou resp. s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. 9. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka). 10. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 11. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 12. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. 13. V zmysle citovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. 14. Pokiaľ sa v preskúmavanej veci žalobca ujal v roku 1973 držby nehnuteľností na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 31.08.1978 o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je ich vlastníkmi, aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. 15. Uvedené závery za obdobnej skutkovej a právnej situácie boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu SR a zodpovedajú ustálenej rozhodovacej praxi / rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 283/2009 uverejnené v Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a Rozhodnutí súdov SR ročník 6/2015 uverejnené pod č. 73, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 506/2015/ a odvolací súd nemá dôvod sa od nich odchýliť. 16. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam vydržaním, jeho rozhodnutie nie je vecne správne, keď tu absentuje jedna zo zákonných podmienok vydržania a to oprávnená držba na strane žalobcu. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 O.s.p. zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 17. O zrušení neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené súdom prvej inštancie uznesením č.k. 6 C 36/2011-52 zo dňa 15.8.2011 po začatí konania vo veci samej odvolací súd rozhodol podľa § 335 ods. 2 C.s.p., vzhľadom na spôsob svojho rozhodnutia. 18. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovanej vyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe zamietol, mala žalovaná v konaní plný úspech a vznikol jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).