Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/517/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612204055 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1612204055.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matka - C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Q. ul. č. XXXX/XXX, toho času bytom M., T. ul. č. XXX/X a otec - C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., XXXX N. C., A., zastúpený JUDr. Petrom Múčkom, advokátom, so sídlom Hlboká cesta 1719/4, Šamorín, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 8P/121/2012-403 zo dňa 03.03.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti mení tak, že Maloletý C. M., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého C. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk otca vopred, počnúc dňom 01.04.2017. Zročné výživné matke nevzniklo. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým C. bez obmedzenia. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. za obdobie od 22.07.2011 do 31.03.2017 výživným vo výške 100 eur mesačne. Zročné výživné na maloletého C. za obdobie od 22.07.2011 do 31.03.2017 v celkovej výške 4.760,98 eur súd povoľuje otcovi splácať piatimi mesačnými splátkami po 952,19 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Výživné titulom úspor na maloletého C. sa otcovi neurčuje. Súd neschvaľuje rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. M., nar. XX.XX.XXXX uzatvorenú rodičmi dňa 31.03.2017. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie zveril maloletého C. M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého C. výživným vo výške 100 eur mesačne počnúc dňom 28.11.2011, zvýšenou sumou 150 eur mesačne počnúc dňom 01.02.2013 a výživným zvýšeným na sumu 250 eur mesačne počnúc dňom 01.01.2015, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 28.11.2011 do 29.02.2016 vo výške 5.942 eur zaviazal otca uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Do zročného výživného započítal zaplatené výživné v sume 2.068 eur. Zároveň uložil otcovi povinnosť prispievať na sporenie maloletého počnúc dňom 0l.03.2016 výživným vo výške 200 eur mesačne, ktoré bude zasielať na osobitný účet zriadený matkou do 3 dní od vyhlásenia rozsudku. Matke uložil povinnosť v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku zriadiť na meno maloletého účet v peňažnom ústave podľa vlastného výberu, tento vinkulovať na výber finančných prostriedkov do plnoletosti dieťaťa a toto číslo účtu okamžite po jeho zriadení oznámiť otcovi dieťaťa. Stretávanie sa otca s maloletým C. ponechal bez obmedzenia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 28 ods. 1 , 2, § 36, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, 3, 4, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 154 ods. 1 a § 163 ods. 2 Os.p. Pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti matky mal súd prvej inštancie preukázané, že rodičia spolu nežijú, maloletý je v starostlivosti matky, ktorá riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa k obom rodičom, zohľadnil jeho zdravotný stav, vyjadrenie znalca vo veci, ako aj skutočnosť, že v starostlivosti matky nezistil žiadne také nedostatky, ktoré by jej bránili v starostlivosti o dieťa alebo ju ohrozovali. Mal preukázané, že matka zabezpečuje maloletému zdravé rodinné prostredie, poskytuje mu sústavnú osobnú starostlivosť. Konštatoval, že aj keď otec spočiatku trval na zverení maloletého do svojej starostlivosti, resp. neskôr do striedavej osobnej starostlivosti, prihliadol na to, že otec v súčasnosti býva mimo územia Slovenskej republiky, maloletý by vzhľadom na diagnostikovanú poruchu v učení mal mimoriadne ťažkosti začleniť sa do kolektívu v inej krajine, obzvlášť keď neovláda jazyk krajiny a dochádzanie maloletého do pôvodnej školy by vzhľadom na vzdialenosť maloletého mimoriadne zaťažovalo. Dospel k záveru, že striedavá starostlivosť jednak na diagnózu maloletého, rozdielny prístup rodičov k výchove dieťaťa, ako aj s poukazom na vyššie uvedené dôvody nebola v najlepšom záujme dieťaťa. Maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky prihliadajúc aj na súhlas kolízneho opatrovníka maloletého a nakoniec aj otca. Styk maloletého s otcom neupravil vzhľadom na vyjadrenie oboch rodičov, že v súčasnosti sa na stretávaní otca s maloletým vedia dohodnúť, otec rešpektuje starostlivosť matky o maloletého počas týždňa, najmä vzhľadom na jeho školskú dochádzku a uvedomuje si, že pre maloletého by bolo obtiažne a únavné dochádzať do školy z jeho bydliska. Pri určení výšky výživného otcovi na maloletého C. vychádzal z kritérií ustanovení Zákona o rodine, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, vek dieťaťa, vývojové potreby maloletého, ako aj celkový vývoj životných nákladov. V konaní mal preukázané,že matka je samostatne zárobkovo činná osoba od 05.06.2013, preukázala súdu svoje príjmy, ako aj majetkové pomery súvisiace s jej pracovnou činnosťou, je slobodná, žije s priateľom a zatiaľ iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec maloletého C. je slobodný, žije s priateľkou, iné vyživovacie povinnosti nemá. Výšku jeho príjmu mal preukázanú na základe svojej vyšetrovacej činnosti po dobu, kedy bol otec riadne zamestnaný a vedený ako zamestnanec, teda do roku 2013. Konštatoval, že otec od 01.07.2013 do rozhodnutia súdu prvej inštancie je samostatne zárobkovo činnou osobou, svoju zákonnú povinnosť (po opakovaných výzvach súdu) nesplnil a nedoložil daňové priznania za rozhodné obdobie resp. žiadnym spôsobom nezdokladoval svoje majetkové a príjmové pomery. Súd prvej inštancie z uvedeného dôvodu pri posudzovaní schopností otca platiť výživné pre maloletého vychádzal z fikcie príjmu otca ( § 63 ods. 1 Zákona o rodine) a zároveň zohľadnil skutočnosť, že od mesiaca jún 2015 otec neuhrádza výživné na maloletého C. vôbec a to ani napriek rozhodnutiu súdu o jeho povinnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému vo výške 50 eur mesačne (nariadené predbežné opatrenie). Pri určení výšky výživného a doby určenia výživného vychádzal súd prvej inštancie z návrhu matky, zo zistených zárobkov oboch rodičov a ich schopností dosahovať príjem, z veku dieťaťa, jeho prirodzeného rastu, ako aj z fikcie príjmu u otca. Povinnosť platiť výživné stanovil počnúc dňom 28.11.2011, odkedy sa maloletý nachádza vo výlučnej starostlivosti matky. Za obdobie od 28.11.2011 do 31.01.2012 určil výživné na maloletého vo výške 100 eur mesačne prihliadajúc na zamestnanosť matky a dlhodobú práceneschopnosť otca, ktorého príjem tvorili iba dávky nemocenského zabezpečenia. Od 01.02.2013 zvýšil výživné na sumu 150 eur mesačne zohľadňujúc ukončenie práceneschopnosti otca, jeho nástup do zamestnania, poberanie čiastočného invalidného dôchodku a nárast výdavkov na dieťa v súvislosti s jeho nástupom do 1. triedy základnej školy. Pri zvýšení výživného od 01.01.2015 na sumu 250 eur mesačne prihliadol na vek dieťaťa a podnikateľské aktivity otca. Prihliadajúc na nesplnenie si zákonnej povinnosti otca preukázať svoje príjmy vychádzal z výpočtu fiktívnej mzdy ( 20x198,09 = 3961,80 eur) majúc za to, že takto určené výživné je otec schopný platiť bez ohrozenia svojej vlastnej výživy. Rovnako dospel k záveru, že za daných podmienok je otec schopný aj prispievať na tvorbu úspor pre maloletého počnúc prvým dňom mesiaca, v ktorom rozhodol s tým, že úspory budú dieťaťu slúžiť v prípade, že by rodičia stratili schopnosť prispievať na výživu dieťaťa, resp. by toto neposkytovalo maloletému dostatočné pokrytie jeho potrieb v budúcnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že s návrhom matky na určenie výživného vo výške 50 eur a návrhom otca na určenie výživného vo výške 1 eur, resp. 150 eur so sporením vo výške 75 eur, a s takouto rodičovskou dohodou nemohol súhlasiť, pretože takéto výživné by nepostačovalo ani na pokrytie najzákladnejších potrieb dieťaťa a nie je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Zročné výživné vo výške 5.942 eur za obdobie od 28.11.2011 do februára 2015, po započítaní zaplateného výživného vo výške 2.068 eur, prikázal otcovi, v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p., uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rovnako prihliadal na to, že otec nepožiadal o splátky zročného výživného, sám vedome na výživu dieťaťa neprispieval, napriek stanovenej povinnosti súdom predbežným opatrením a matka tak musela sama zabezpečovať potreby maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 144 veta prvá O.s.p. platného do 30.06.2016. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o zverení dieťaťa do starostlivosti matky, v časti výroku o výživnom, zročnom výživnom a povinnosti prispievať na tvorbu úspor maloletého dieťaťa podal odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu. Namietal nesprávnosť ustálenia skutkového stavu súdom prvej inštancie a jeho nesprávny právny záver. Poukázal na ním podaný návrh na určenie výživného na maloletého a vyjadrenia matky pred súdom prvej inštancie k veciam týkajúcim sa nákladov na krúžkové aktivity dieťaťa. Vyslovil názor, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadami z dôvodu, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s výdavkami na dieťa označenými matkou, keď niektoré z ňou prezentovaných výdavkov nemal preukázané. Za nepreskúmateľný považuje rozsudok v časti jeho odôvodnenia, nakoľko z neho nevyplýva akými úvahami sa súd zaoberal pri určení výšky výživného na dieťa. Dal do pozornosti vyčíslené náklady na dieťa a vyjadrenia matky pred súdom prvej inštancie o výdavkoch na maloletého. Poukázal na vedenie spoločnej domácnosti matky s partnerom v dome priateľa, ktorý hradil všetky poplatky. Podľa názoru otca v konaní nebolo ustálené, ktoré výdavky mala matka na maloletého hradiť v súvislosti s nástupom do 1. a 2. ročníka základnej školy. Namietal nepreukázanie nákladov na zdravotnú starostlivosť dieťaťa doložením dokladu o poplatkoch u čelustného ortopéda. Spochybnil náklady na plavecký výcvik dieťaťa, školu v prírode, poplatky u zubného lekára, keďže ide o jednorázové výdavky v celkovej výške 84,75 eur mesačne, v prípade ak ich matka vynakladá. Poukázal na vyjadrenie matky, ktorá potvrdila v priebehu konania, že otec uhrádza výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa (oblečenie, stravné v škole a pod.), ktoré však neposkytuje k rukám matky. Poukázal na svoje vyjadrenia a vyslovenú ochotu platiť výdavky na dieťa pri ich reálnom preukázaní a popri tom prispievať na výživu dieťaťa výškou 1 euro. Uviedol, že vyživovacej povinnosti k dieťaťu si je vedomý a nechce sa vyhýbať jeho plneniu, avšak má pochyby o reálne využiteľnom platení výživného na maloleté dieťaťa. Nesúhlasil s určenou výškou výživného v sume 100 eur mesačne za obdobie od 28.11.2011 do 31.01.2012 z dôvodu, že v uvedenom období poberal len nemocenské dávky, ktoré mu nepostačovali ani na jeho základné životné potreby. Namietal následné zvýšenie výživného na 150 eur mesačne, ktoré súd prvej inštancie zdôvodnil nárastom potrieb dieťaťa s nástupom do základnej školy. Poukázal na to, že v priebehu konania sa nepojednávalo o zvýšených výdavkoch na dieťa a rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti odôvodnenia o zvýšených výdavkoch dieťaťa považuje za nepreskúmateľné a nedôvodné. Rovnako nesúhlasil s konštatovaním, že vzhľadom k veku dieťaťa a skutočnosti, že otec podniká je dôvodné ďalšie zvýšenie výživného zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne. Stanovené výživné podľa názoru otca, nie je podložené žiadnymi dokladmi preukazujúcimi reálne výdavky na dieťa v jeho veku a zdravotnom stave. Poukázal na odporúčanie kolízneho opatrovníka a jeho návrh na zvýšenie výživného na sumu 150 eur mesačne. Dal do pozornosti, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému I.. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že otec musí plniť vyživovaciu povinnosť plnením v plnej sume, pričom matke poskytuje vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou. Namietal, že súd prvej inštancie neustálil výšku nákladov na dieťa, svojvoľne určil výživné spätne v rôznych výškach, bez zohľadnenia ním uhradených platieb. K posúdeniu výšky jeho príjmu uviedol, že do roku 2013 bol zamestnaný vo viacerých spoločnostiach, výška jeho príjmu bola určiteľná, vykonával väčšinou prácu vodiča z povolania, od roku 2013 podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba. Vyslovil výhrady voči konštatovaniu, že si nesplnil svoju povinnosť o predložení dokladov o príjem, pretože na pojednávaní dňa 10.12.2015 oznámil, že daňové priznanie za rok 2013 nepodával z dôvodu, že táto povinnosť mu v zmysle zákona nevyplývala, keďže nedosiahol zdaniteľný príjem. Tiež namietal, že súd prvej inštancie neprihliadal na skutočnosť, že bol od 02.08.2013 uznaný za invalidného s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, o čom predložil dôkaz. Za nesprávny považuje judikovaný záver ohľadom fikcie príjmu. Namietal postup súdu prvej inštancie, keď pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti matky nezisťoval názor dieťaťa. Poukázal na zhoršený prospech maloletého v škole, dochádzku a celkovú nepripravenosť dieťaťa. Navrhol vyžiadať stanovisko triednej učiteľky k možnosti striedavej starostlivosti o dieťa a k jeho školským výsledkom. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila argumentáciou otca uvedenou v odvolaní. Podľa názoru matky súd správne vyhodnotil a ustálil skutkový stav napriek obštrukciám, neustálej snahe otca odďaľovať súdne rozhodnutie, procesnej pasivite otca a neuposlúchnutiam výziev súdu na zdokladovanie majetkových a príjmových pomerov v rozhodnom období. Uviedla, že otec svojim konaním sťažoval postup súdu a odmietal uzavretie akejkoľvek dohody bez logického zdôvodnenia. V snahe ukončenia sporu ustupovala zo všetkých nárokov, aj pokiaľ ide o doplatenie zročného výživného. Poukázala na to, že otec neprispieval dobrovoľne na potreby dieťaťa, neplatil ani predbežné výživné vo výške 50 eur mesačne stanovené rozhodnutím súdu. Poukázala na to, že otec napriek poklesu jeho pracovnej činnosti, je konateľom spoločnosti JoTi servise, s.r.o., ktorý podniká v oblasti medzinárodnej a vnútroštátnej nákladov dopravy, jediným spoločníkom tejto spoločnosti je jeho priateľka G. G., ktorá obchodný podiel nadobudla dňa 27.01.2015 účelovo namiesto otca, ktorého majetok v obchodnej spoločnosti by bol postihnuteľný exekúciami. Zdravotný stav nebráni otcovi vykonávať činnosť vodiča. Dala do pozornosti, že od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynula doba päť rokov, C. v septembri 2016 začal navštevovať 5. ročník základnej školy, jeho výdavky sú spojené s vývinovými potrebami, zdravotným stavom, záľubami, školskou dochádzkou, krúžkami a pod.. Považuje za neseriózne odvolávanie sa na nezdokladovanie nákladov na dieťa a spochybňovanie reálnych plnení na potreby dieťaťa. Otec nerozporoval vyčíslené náklady a v konaní nepreukázal, ktoré náklady hradil on. K dočasnej práceneschopnosti otca poukázala na dĺžku trvania práceneschopnosti a predpoklad vytvorenia rezerv otcom na pokrytie svojich potrieb. Uviedla, že otec si vie zarobiť na svoje živobytie a jeho životná úroveň je veľmi dobrá. Dala do pozornosti, že otec v priebehu konania zatajil narodenie jeho ďalšieho dieťaťa, ktorú skutočnosť oznámil súdu až v odvolaní. Oznámila, že dňa 22.03.2016 sa jej narodila dcéra K. W., matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne (pripojený rodný list dieťaťa a potvrdenie o poberá rodičovského príspevku). Za nedôvodné považuje odvolanie otca v časti zverenia dieťaťa. Poukázala na záver znaleckého posudku vypracovaného D.. B. O., stanovisko kolízneho opatrovníka, prítomnosť K. u dieťaťa, bydlisko otca, ktoré je v Rakúsku. 5. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa. 6. V rámci odvolacieho konania, podaním zo dňa 11.04.2017, rodičia navrhli schváliť rodičovskú dohodu, ktorou bude maloletý C. zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, matka sa zaviaže prispievať na výživu maloletého vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám otca, počnúc dňom 15.04.2017. Súčasne navrhli schváliť rodičovskú dohodu o úprave styku matky s maloletým. Dohodu uzavreli rodičia dňa 31.03.2017. 7. Podaním zo dňa 20.04.2017 matka oznámila, že s navrhovanou rodičovskou dohodou nesúhlasí z dôvodu, že túto uzatvorila pod nátlakom zo strany školy, maloletého C., ktorý je otcom zmanipulovaný a jeho správanie je v poslednej dobe ťažko zvládnuteľné. S dohodou súhlasila len na dobu troch mesiacov, teda na skúšobnú dobu dokončenia školského roka. 8. V odvolacom konaní, na pojednávaní pred odvolacím súdom, otec žiadal o schválenie rodičovskej dohody. Nesúhlasil s tvrdením matky, že k podpísaniu dohody bola nútená, pretože dohoda bola uzavretá na podnet školy z dôvodu upozornenia školy o problémoch s maloletým, jeho nepripravenosťou do školy, nesústredenosťou. Uviedol, že je C. od 01.04.2017 v jeho starostlivosti, s matkou je v kontakte kedykoľvek má záujem, stretávajú sa, nemá v škole problémy, skľudnil sa. Dieťa má poruchu ADHD, má špeciálneho pedagóga. S maloletým býva v A., denne ho vozí do školy do M.. Rodičovské kompetencie matky nespochybňuje, avšak podľa jeho názoru, je vhodnejšie pre dieťa zverenie do jeho starostlivosti. Matka pred odvolacím súdom uviedla, že dohodu uzavrela pod nátlakom. Potvrdila, že maloletý býva u otca, s dieťaťom sa stretáva každý druhý víkend. V priebehu konania uviedla, že maloletému je lepšie u otca, súhlasí s rodičovskou dohodou. Ak by otec prehlásil syna do školy do Rakúska, striedavú starostlivosť o dieťa by nemohla realizovať, pretože by nedokázala zabezpečiť dieťaťu dopravu do školy. Výživné na maloletého bolo otcom platené len do mája 2015 sumou po 50 eur mesačne, ona prispieva na výživu dieťaťa od apríla 2017 po 27,18 eur mesačne. Obaja rodičia navrhli styk matky s maloletým upraviť bez obmedzenia. 9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 16.06.2017 vyplýva, že maloletý C. má pozitívny vzťah k obom rodičom, oboch má rád, rozumie si aj s nevlastnými súrodencami a partnermi rodičov. Býva u otca v A., do školy ho sprevádza otec, cestovanie mu nevadí. Vyjadril želanie, že by bol rád s oboma rodičmi. Zo správy Q. školy v M. zo dňa 12.06.2017 vyplýva, že odkedy je C. v starostlivosti otca vo všetkých predmetoch vykazuje dobré až uspokojivé výsledky, do školy sa pripravuje pravidelne, prestal riešiť citové problémy k obom rodičom, celkovo pôsobí vyrovnaným spokojným dojmom. Komunikácia s matkou je sporadická, otec komunikuje s triednou učiteľkou častejšie, uprednostňuje osobný kontakt. 10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.), s nariadením odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého je možné vyhovieť. 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 13. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodnutím, č.k. 8P/121/2012-403 zo dňa 03.03.2015 podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 zveril maloletého C. M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 100 eur mesačne počnúc dňom 28.11.2011, sumou 150 eur mesačne počnúc dňom 01.02.2013 a výživným vo výške 250 eur mesačne počnúc dňom 01.01.2015, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 28.11.2011 do 29.02.2016 vo výške 5.942 eur uložil otcovi uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, do zročného výživného započítal zaplatené výživné vo výške 2.068 eur. Otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor dieťaťa sumou 200 eur mesačne od 01.03.2016, matke uložil povinnosť zriadiť na meno maloletého účet v peňažnom ústave a otcovi oznámiť číslo účtu, stretávanie otca s maloletým ponechal bez obmedzenia. 14. V časti zverenia maloletého odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie s prihliadnutím na vek dieťaťa, zistenie, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady na riadne zabezpečenie starostlivosti o dieťa a jeho výchovy. Vzhľadom k tomu, že v priebehu odvolacieho konania nastala zmena okolností a situácie v rodine, keďže dieťa je od 01.04.2017 v starostlivosti otca, býva v jeho domácnosti v A., matka sa s maloletým pravidelne stretáva na základe dohody rodičov a matka vyslovila súhlas so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. V prejednávanej veci mal odvolací súd preukázané, že dieťa je v domácnosti otca spokojné, rozumie si s partnerkou otca aj nevlastnými súrodencami, škola neavizovala výchovné a školské problémy u dieťaťa, práve naopak zo správy zo školy, ktorú maloletý navštevuje je zrejmé, že odkedy je C. u otca, došlo k náprave pokiaľ ide o prípravu do školy a ku zlepšeniu jeho študijného prospechu. Napokon, odvolací súd dáva do pozornosti aj vyjadrenie maloletého C., ktorý potvrdil, že v domácnosti otca sa cíti dobre, má rád oboch rodičov. G. C. je vo veku, kedy dokáže vyjadriť svoj názor a je veku primerane vyspelý. Za daných okolností je potrebné vyhovieť odvolaniu otca s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa a aktuálne zastabilizovaný režim dieťaťa. Pokiaľ ide o zisťovaný názor maloletého, kolízny opatrovník, ktorý rešpektujúc názor dieťaťa navrhol jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, odvolací súd prihliadal na vyjadrenie matky a jej súhlas so zverením dieťaťa do starostlivosti otca, keď matka sama konštatovala, že aktuálne bude takéto rozhodnutie pre dieťa najlepšie. Odvolací súd nespochybňuje rodičovské kompetencie matky a skutočnosť, že matka do apríla 2017 zabezpečovala starostlivosť o maloletého najlepšie ako vedela so zámerom poskytnúť dieťaťu láskyplný domov pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin. Rovnako odvolací súd dáva do pozornosti fakt, že rodičia aktuálne dospeli k dohode, ich komunikácia sa výrazne zlepšila, čo nesporne je v prospech zdravého psychického a fyzického vývinu dieťaťa. Pokiaľ rodičia spolu riadne komunikujú, bez akýchkoľvek negatívnych emócií sú schopní sa dohodnúť aj na úprave styku dieťaťa s rodičom, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, odvolací súd konštatuje, že takáto dohoda rodičov je najprijateľnejším a najvhodnejším riešením pre dieťa. V danom prípade mal odvolací súd preukázané, že rodičia spolu komunikujú, kontakt dieťaťa s matkou je pravidelne realizovaný a zachovaný. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní aj zo záverov tohto dokazovania. Tu je potrebné uviesť, že znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2015, teda vzhľadom na súčasnú situáciu je neaktuálny. Odvolací súd po vyhodnotení a preskúmaní všetkých dôkazov v konaní dospel k záveru, že v záujme maloletého dieťaťa je zabezpečiť mu stabilitu prostredia, kontaktov a režimu, ktorý zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca bude zachovaný aj s prihliadnutím na psychológom stanovenú diagnózu maloletému a potrebu zabezpečenia jedného domáceho prostredia dieťaťu. 15. Pokiaľ ide o určenie výživného na dieťa, vzhľadom na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, odvolací súd určil výživné na maloletého matke. Tu je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie pre posúdenie určenia výšky výživného s prihliadnutím na vek dieťaťa, zabezpečenie jeho potrieb, príjmov a pomerov rodičov a ich schopností a možností. Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku vznikne matke povinnosť pravidelne prispievať na výživu maloletého v súdom určenej výške. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania je nesporné, že matka je aktuálne na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203 eur mesačne, pričom zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré je odkázané na jej dennú osobnú starostlivosť, nemá teda možnosť zabezpečiť si ďalší príjem. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že matka býva v domácnosti svojho priateľa, náklady na bývanie nemá. Odvolací súd akceptoval rodičmi navrhovanú výšku výživného na maloleté dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorá aktuálne predstavuje sumu 27,31 eur (zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení jeho neskorších predpisov a zmien), po zohľadnení súčasného príjmu, pomerov a možností matky. Rovnako prihliadol na možnosti otca a skutočnosť, že má príjem z jeho podnikateľských aktivít. Odvolací súd zdôrazňuje, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nárast potrieb dieťaťa a výdavkov na jeho zabezpečenie je nesporný. Rovnako konštatuje, že matka náklady na dieťa riadne vyčíslila a preukázala. Vzhľadom k tomu, že matka od apríla 2017, odkedy sa maloletý nachádza v starostlivosti otca, výživné hradila mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle dohody rodičov, odvolací súd konštatuje, že matke zročné výživné nevzniklo. 16. Pri určení rozsahu styku matky s maloletým C. odvolací súd prihliadol na návrh oboch rodičov, na určenie styku bez obmedzenia, keďže tento sa realizuje na základe dohody a vzájomnej komunikácie medzi rodičmi. Takáto úprava styku je jednoznačne v záujme dieťaťa. 17. V prejednávanej veci odvolací súd vyslovuje názor, že skutočnosť, že konanie prebiehalo od roku 2011 do rozhodnutia odvolacieho súdu v júli 2017, nemožno ponechať bez povšimnutia, keďže od podania návrhu do 31.03.2017 zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého matka, pričom v uvedenom období otec prispieval na výživu dieťaťa od podania návrhu do mája 2015 sumou po 50 eur mesačne a od júna 2015 do 01.04.2017 na výživu dieťaťa neprispieval. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo odvolacím súdom zmenené vo výroku o zverení dieťaťa a výživnom, je potrebné a v súlade so zákonom a záujmom dieťaťa, určiť otcovi výživné za toto sporné obdobie, počas ktorého matka plne hradila a sanovala všetky náklady a potreby dieťaťa aj za druhého rodiča. Prihliadajúc na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby v spornom období (náklady na stravu, ošatenie, bývanie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, nástup dieťaťa do základnej školy, platby na jeho školské a mimoškolské aktivity), príjmy a pomery rodičov a možnosti a schopnosti otca, odvolací súd dospel k záveru, že suma 100 eur mesačne je primeraná a zohľadňuje odôvodnené a matkou preukázané potreby dieťaťa, príjem otca, ktorý sa pohyboval vo výške cca 300 až 600 eur mesačne, jeho schopnosti a možnosti, práceneschopnosť, čiastočnú invaliditu, príjem zo živnostenskej činnosti a jeho majetkové pomery. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné sa samo živiť, je ich zákonnou povinnosťou. Nemožno akceptovať vedomosť otca o neplnení si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, resp. jeho argumenty o poskytovaní plnení maloletému nie do rúk matky. Výživné má charakter bežnej spotreby a musí byť hradené k rukám rodiča, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a výživné používa na úhradu bežných potrieb dieťaťa, t.j. strava, ošatenie a pod.. V prejednávanej veci, v priebehu celého konania, až do apríla 2017, zabezpečovala potreby dieťaťa matka. Z uvedeného dôvodu by bolo nesprávne a nespravodlivé zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie ponechať tieto náklady výhradne na matke. Pokiaľ otec v konaní argumentoval príspevkami dieťaťu, ktoré poskytoval priamo maloletému a neboli odovzdané k rukám matky, tieto odvolací súd považuje za jeho dobrovoľné príspevky. Napokon určená výška výživného zohľadňuje aj takéto prípadné plnenia. Tu je potrebné poznamenať, že odvolacie námietky otca sa vzťahovali jednak voči výroku o zverení dieťaťa do starostlivosti matky a jednak voči výroku o výživnom. Vzhľadom na zmenu zverenia dieťaťa, určenie výživného matke a určenie výživného aj otcovi za obdobie od podania návrhu do 31.03.2017, odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie o potrebe zohľadniť pri určení výživného aj podiel osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, ktorý je treba vidieť aj v jej celodennej starostlivosti o maloletého a tiež jej finančným podielom, ktorý zvyčajne u matiek maloletých detí nie je limitovaný a je určený aktuálnymi potrebami maloletých detí. Na odvolacie námietky otca voči odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o nepreukázaní nákladov na dieťa, odvolací súd neprihliadal. Určením výživného vzniklo otcovi zročné výživné na maloletého C. za obdobie od 22.07.2011 do 31.03.2017 v celkovej výške 4.760,98 eur (100 eur mesačne x 68 mesiacov + alikvótna časť výživného za mesiac júl 2011 - 3,22 eur denne x 9 dní, t.j. spolu 6.828,98 eur), z ktorej sumy je odpočítaná čiastka uhradeného výživného vo výške 2.068 eur. Súd povolil otcovi splácať zročné výživné piatimi mesačnými splátkami po 952,19 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok aplikujúc ust. § 232 ods. 3, 4 C.s.p.. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, odvolací súd, zastáva názor, že v prejednávanej veci nie je dôvodné určenie výživného na dieťa aj titulom tvorby úspor, pretože nie sú splnené podmienky ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine. V konaní neboli preukázané také majetkové pomery otca, na základe ktorých by pripadala do úvahy tvorba úspor pre maloletého. 18. Odvolací súd neakceptoval a neschválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. uzavretú dňa 31.03.2017, ktorú navrhli rodičia schváliť, vyhodnotiac predmetnú dohodu za nesúladnú so záujmom dieťaťa a zákonom. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí prihliadol na konsenzus rodičov, pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a určenie výšky výživného matke a dohodu rodičov o úprave styku matky s maloletým C. bez obmedzenie, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že po dobu takmer sedem rokov (od podania návrhu) otec neprispieval na výživu dieťaťa riadne a primeranou výškou, považoval za nespravodlivé a nezákonné určenie výživného na dieťa výhradne od okamihu právoplatnosti rozsudku súdu, keďže potreby dieťaťa existovali počas celého konania a tieto zabezpečovala matka. 19. S poukazom na uvedené, odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca v napadnutej časti ako dôvodné, a podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zverení, výživnom, zročnom výživnom a výživnom na tvorbu úspor. Aplikujúc ust. § 379 písm. a/ C.s.p. zároveň vzhľadom na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca zmenil i výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku, keďže tento sa vzťahoval na styk otca s maloletým dieťaťom. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).