Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/350/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612206829 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1612206829.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom K., K. X, zastúpenej: AK RASLEGAL, spol. s r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 368 555 61, proti žalovanému: Obec Marianka, Školská 32, Marianka, zastúpeného: AK JURIKA & KELTOŠ s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie sumy 10 183,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23.6.2016, č.k. 5C/138/2014-115, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej peňažnú sumu 10 183,46 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 11.6.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1% zo sumy 10 183,46 eur od 11.6.2012 do zaplatenia a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania na účet AK JURIKA & KELTOŠ s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava vo výške 2 647,32 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Zamietajúci výrok právne odôvodnil § 35 ods. 2, § 36 ods. 1, 2, 3 , § 37 ods. 1, § 120 ods. 1, § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Obč. zákonník„), čl. II. ods. 3, čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy zo dňa 2.2.2010 ďalej „Zámennej zmluvy„) a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že primárny rozpor medzi stranami vznikol v súvislosti s odlišným výkladom, resp. aplikáciou ust. čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy, keď v dôsledku rozporu strán v súvislosti so spôsobom určenia výšky hodnoty vzájomného vyporiadania sa strany nedohodli ani na spôsobe úhrady vzájomného vyporiadania. Súd prvej inštancie preto aplikoval výkladové pravidlo podľa ust. § 35 Obč. zákonníka a zo slovného spojenia „rozdiel hodnoty“ (ktorého význam podľa výkladového slovníka je definovaný ako: znaky odlišujúce dva alebo viaceré predmety, matematický výsledok pri odčítaní) prisvedčil názoru žalovaného, že výsledná suma vyporiadania má byť výsledkom odčítania dvoch alebo viacerých hodnôt, dvoch alebo viacerých predmetov. Z doslovného významu celej vety: „Uhradiť rozdiel hodnoty ovocných a okrasných drevín nachádzajúcich sa na časti pozemku prechádzajúceho do vlastníctva obce“ vyvodil, že výsledná suma vyporiadania má byť výsledkom vzájomného odčítania hodnoty ovocných a hodnoty okrasných drevín na tej istej parcele, čo je však v rozpore s obsahom a účelom Zámennej zmluvy ako takej (keď s takýmto záverom sa nestotožnila ani žiadna zo zmluvných strán). V rámci výkladu sporného ustanovenia podľa názoru súdu nebolo možné akceptovať argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej žalovaný objednávku znaleckého posudku u T.. Š. na určenie celospoločenskej hodnoty výlučne drevín na zamenenej časti bývalého pozemku par. č. XXX „fakticky priznal a deklaroval, že na účely plnenia dohody išlo výlučne o stanovenie hodnoty porastu prechádzajúceho do vlastníctva žalovaného“, nakoľko bolo v konaní žalovaným preukázané, že predmetný znalecký posudok bol vyhotovený na účely výrobu porastov na zamenenej parcele, ktorý bol následne na základe povolenia zrealizovaný. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k záveru, že neplatnosť postihuje časť právneho úkonu, konkrétne ustanovenie čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy, nakoľko z povahy a obsahu Zámennej zmluvy (čl. VI. ods. 5) je zrejmé, že táto právna skutočnosť nemá vplyv na platnosť zostávajúcej časti Zámennej zmluvy. 3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že za predpokladu, ak by ustanovenie čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy bolo platné, mal z vykonaného preukázané, že zmluvné strany si vyslovene podmienili finančné vyporiadanie uzavretím písomnej dohody. Zo skutkového stavu veci bolo preukázané a medzi stranami nesporné, že k uzatvoreniu písomnej dohody ani k dohode o osobe znalca a ani o spôsobe vyporiadania, nedošlo. Súd prvej inštancie sa preto nestotožnil s rozsiahlou argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej dohody medzi stranami boli uzatvorené konkludentne. Z obsahu zmluvy je nepochybne zrejmá odkladacia podmienka uzatvorenia písomnej dohody zmluvných strán. Preto ak k neplneniu tejto odkladacej podmienky nedošlo, nemohol sa žalovaný, ktorého záväzok je podľa Zámennej zmluvy splatný v lehote 14 dní od uzatvorenia písomnej dohody, o spôsobe úhrady dostať do omeškania s peňažným plnením. Pokiaľ ide o posúdenie právnej a skutkovej otázky, či splnenie zmluvnej podmienky podpisu dohody nebolo zámerne zmarené žalovaným súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalovaného bol zrejmý záujem na uzatvorení dohody o sporných otázkach, a to aj formou prípadnej dohody o urovnaní, pričom k neuzatvoreniu dohody nedošlo jej zámerným zmarením žalovaným, ale nezhodou, resp. nedohodou na oboch zmluvných stranách práve z dôvodu neurčitosti a nejasnosti spôsobu určenia výšky hodnoty vzájomného vyrovnania medzi stranami. Keďže za zámerné zmarenie nesplnenia podmienky je možné považovať iba také, pri ktorom je dané zavinenie účastníka vo forme úmyslu, nemožno na stranami dojednanú zmluvnú podmienku v danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie aplikovať ustanovenie § 36 ods. 3 Obč. zákonníka, nakoľko úmysel žalovaného nebol v konaní preukázaný. Nakoľko však doposiaľ nedošlo k jej naplneniu, žalovaný sa nedostal do omeškania s plnením zmluvného záväzku. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že na výplatu žalovanej istiny nevznikol v zmysle čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy žalobkyni nárok, vzhľadom na neplatnosť zmluvného záväzku z dôvodu jeho neurčitosti. Nakoľko nárok na úhradu príslušenstva pohľadávky a zmluvnej pokuty zdieľa právny osud pohľadávky samotnej a pokiaľ sa žalovaný nedostal do omeškania s peňažným plnením, nevznikol žalobkyni ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a uplatnenej zmluvnej pokuty. 4. Pokiaľ žalobkyňa svoju žalobu súčasne uplatnila s poukazom na čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy v spojení s ust. § 415 až 420 Obč. zákonníka z titulu náhrady škody vzniknutej jej porušením generálnej prevenčnej povinnosti žalovaného (nakoľko si nepočínal tak, aby v dôsledku zámeny pozemkov nedošlo ku škode na majetku žalobkyne) ako dôsledok vyrúbania porastov po prevode vlastníctva k časti bývalého pozemku par. č. XXX súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na ust. § 420 Obč. zákonníka zodpovednosť za škodu možno aplikovať na porušenie mimozáväzkovej povinnosti a na porušenie záväzkovej povinnosti. Zodpovednosť žalovaného za škodu zo žalobkyňou citovaného zmluvného ustanovenia v žiadnom ohľade nevyplýva. Uzavretie dohody o spôsobe úhrady medzi zmluvnými stranami nie je v zmluve definované ako zmluvný záväzok žalovaného. Výrub porastov na časti bývalého pozemku par. č. XXX bol uskutočnený na základe rozhodnutia o súhlase s výrubom vydaného dňa 6.3.2012 príslušným orgánom ochrany prírody, ktorého podkladom bol znalecký posudok vypracovaný T.. Š.. Výrubom porastov preto nedošlo ani k porušeniu mimozmluvných povinností. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že trvalé porasty na zamieňanom pozemku treba považovať za súčasť zamieňaného pozemku a tieto sa zmenou vlastníctva pozemku stali vlastníctvom žalovaného. V dôsledku ich legálneho vyrúbania preto nemohlo dôjsť v žiadnom prípade ku škode na majetku žalobkyne a ani k porušeniu generálnej prevenčnej povinnosti na strane žalovaného. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené ani zákonné podmienky vzniku škody a nárok žalobkyne z titulu zodpovednosti za škodu považoval za nedôvodný. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2 647,32 eur vyčíslenú podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov pozostávajúcu z odmeny za 8 úkonov právnej služby, z hotových výdavkov, cestovných náhrad a náhrad za stratu času špecifikovaných na str. 7,8 písomného vyhotovenia rozhodnutia. 6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, alternatívne ho zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní konštatovala, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 355 ods.1, § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/ a h/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej „C.s.p.“). V rámci vád konania poukázala na spôsob vykonania dôkazov súdom, ktorý ich nevykonal tak ako to prikazoval v čase začatia konania na súde a v čase vyhlásenia rozsudku platný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. V rozsudku sa uvádzajú len niektoré dôkazy, ktoré súd nevykonal, resp. s ktorými sa mal údajne oboznámiť s tým, že súd sa oboznámil aj „s ostatným obsahom spisu„. Zo zápisnice z jednotlivých súdnych pojednávaní nijako nevplýva, že by súd akékoľvek dôkazy vykonal (okrem výsluchu žalobkyne) a ani z rozsudku nie je možné vyvodiť, aké dôkazy sa rozumejú pod ďalším obsahom spisu. Súd prvej inštancie v rozhodnutí neuviedol ďalšie kľúčové dôkazy, ktoré boli v konaní predložené, a to záznam z ohliadky pozemkov z 11.6.2010, e-mailovú správu adresovanú žalovanému 12.6.2010, list žalobkyne z 26.11.2010, žiadosť žalobkyne adresovanú T.. Š. z 26.11.2010. Poukazujúc na § 122 ods.1 O.s.p., § 52 ods.1 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné a krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy mala za to, že súd prvej inštancie nevykonal počas konania zákonným spôsobom všetky v konaní predložené dôkazy, nevykonal ani výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý je ako výsluch účastníka konania jedným z prvých obligatórnych úkonov súdu po nariadení pojednávania. V danom prípade bolo v súvislosti s výkladom prejavu vôle strán sporu, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie, vhodné vypočuť T.. Z. K., ktorý so žalobkyňou ako starosta žalovaného uzatváral Zámennú zmluvu, B.. P. B., bývalého A. žalovaného a O. I., súčasného starostu obce Marianka, čím bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom, t. zn. klásť otázky týkajúce sa merita veci, ktoré by mohli objasniť skutkový stav a ovplyvniť aj právne posúdenie súdu. Vzhľadom na to, že v priebehu konania bolo predložené značné množstvo listinných dôkazov zo strany oboch sporových strán, bolo povinnosťou súdu tieto vykonať spôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p.. Poukazujúc na ustálenú judikatúru Najvyšieho súdu SR mala za to, že postup súdu prvej inštancie mal za následok odňatie možnosti konať pred súdom účastníkovi. 7. Odvolateľka ďalej uviedla, že skutočnou príčinou sporu nebola otázka vzájomného zápočtu hodnôt okrasných stromov a drevín na oboch zamieňaných pozemkoch, ale podmienky vymedzujúce spôsob zápočtu stanovené v Zámennej zmluve, spôsob výberu znalca a predurčenie vypracovaného posudku a metodika výpočtu hodnoty porastov. Súd prvej inštancie pri posudzovaní čl. IV ods.1 písm. d/ Zámennej zmluvy opomenul ostatné zmluvné ustanovenia a predložené dôkazy, ktoré zdanlivý rozpor vo výklade medzi stranami spoľahlivo ozrejmuje. Nepochopiteľne tiež nepoužil iné, do úvahy pripadajúce štandardné i moderné metódy, a to najmä logický a systematický výklad, resp. výklad e ratione legis, výklad v prospech platnosti pred neplatnosťou právneho úkonu, resp. v neprospech toho, kto zmluvu formuloval a ďalšie judikatúrou a doktrínou uplatňované princípy. Odvolateľka v nadväznosti na uvedené poukázala na čl. III bod 1 písm. a/, čl. III bod 2 písm. c/, čl. II ods.2, čl. VI ods.8, čl. IV ods.1 písm. f/, ktorými sa súd prvej inštancie v rozsudku nezaoberal. K nedostatkom posudku T.. I. na ním použitej metodike i právnych predpisov odkázala na jej vyjadrenie k odporu z 24.4.2013.V súvislosti s interpretáciou Zámennej zmluvy poukázala na súdu predložený nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 243/2007 z 19.6.2009, ktorého premisy a závery súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil a ktoré doktrinálne stanovisko možno v súčasnosti doplniť o nález Ústavného súdu SR I. ÚS 640/2014 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 281/2005. Mala za to, že s poukazom na uvedené neobstojí ani argumentácia súdu na str.6 rozsudku, podľa ktorej k dohode o spôsobe vyrovnania v zmysle čl. IV ods.1 písm. d/ Zámennej zmluvy nedošlo. Uviedla, že písomná forma dohody sa vyžadovala len na spôsob úhrady finančného záväzku, nie aj na dohodu o znalcovi, resp. na určenie samotného spôsobu vyrovnania finančné alebo vecné plnenie formou poskytnutia iného pozemku. K dohode o tomto spôsobe vyrovnania došlo už vypracovaním znaleckého posudku T.. Š. a následným správaním zmluvných strán. Koncom marca 2012 začal žalovaný realizovať oplotenie na hranici svojho pozemku, čo možno považovať za prejav vôle podľa § 35 ods. Obč. zákonníka nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, že v teréne určil hranice zamenených pozemkov. Tým žalovaný definitívne prejavil vôľu, že spôsob vzájomného vyrovnania sa uskutoční formou finančnej kompenzácie a nie navýšením výmeru pozemku žalobkyne, čo odvolateľka v liste z 27.3.2012 akceptovala. Žalovaný vznik dohody o tomto spôsobe vyrovnania akceptoval, keď v liste z 20.4.2012 uviedol, že k finančnému vyrovnaniu nie je vypracovaný znalecký posudok v zmysle čl. IV ods.1 písm. d/ Zámennej zmluvy. Dohoda o spôsobe vyrovnania bola dosiahnutá v rámci písomnej komunikácie, kedy obe strany prejavili vôľu len na finančnom a nie vecnom plnení (navýšení výmery zamieňaného pozemku ).S týmito dôkazmi sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal a dospel k nesprávnemu hodnoteniu skutkového stavu a v nadväznosti na to aj k nesprávnym právnym záverom. 8. K právnym záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa nesplnenia podmienok na priznanie náhrady škody podľa § 420 a nasl. Obč. zákonníka odvolateľka uviedla, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti ust. čl. IV ods.1 písm. d/ Zámennej zmluvy, mal sa automaticky zaoberať aj aplikáciou § 42 Obč. zákonníka, ktoré upravuje zodpovednosť za škody pri neplatnosti právneho úkonu, resp. vzhľadom na okolnosti prípadu aj zodpovednosťou za škodu podľa § 424 Obč. zákonníka. Ak žalovaný ako tvorca Zámennej zmluvy zodpovedá za zle naformulovaný čl. IV ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy, logicky musí zodpovedať aj za škodu, ktorá bola realizáciou Zámennej zmluvy uskutočnená na majetku žalobkyne. V tejto súvislosti poukázala na právny záver Najvyššieho súdu ČR v rozsudku sp.zn. 25 Cdo 127/2007 z 2.9.2008, ktorý je možné aplikovať na danú vec, pokiaľ ide o právny záver súdu, že k priznaniu nároku sa vyžadovala dodatočná písomná dohoda o spôsobe úhrady, ktorú účelovo zmaril žalovaný. 9. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolateľka namietla účelnosť úkonov právnej služby - dohody o urovnaní - pokus o zmier, písomné vyjadrenia zo dňa 14.3.2016, 18.4.2016 a 18.4.2016 a dala v súvislosti s priznaním náhrady za stratu času za účasti na súdnych pojednávaniach do pozornosti skutočnosť, že na pojednávaniach sa zúčastnili výlučne právni koncipienti právneho zástupcu žalovaného. Za nepreskúmateľné mala rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní cestovných náhrad v sume 28,98 eur. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. K odvolacím námietkam vzťahujúcim sa k rozsahu a spôsobu vykonaného dokazovania poukazujúc na § 131 ods.1, § 195 ods.1 C.s.p. uviedol, že výsluch účastníka nie je a ani nebol obligatórnym úkonom súdu, ale úkonom fakultatívnym, pričom nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa v konaní navrhla vypočutie svedka T.. K.. Hodnotenie jednotlivých článkov Zámennej zmluvy ako aj znaleckých posudkov vypracovaných T.. Š. Q. T.. I. žalobkyňou mal za subjektívne konštatovanie a opakované skutkové tvrdenia. Závery ku ktorým súd prvej inštancie dospel mal za správne. Dohodu o finančnom vyporiadaní odmietal vždy s ohľadom na ocenenie oboch zamieňaných častí pozemkov nie spoločenskou, ale všeobecnou hodnotou. V tomto prípade odmietanie dohody nemožno považovať za úmyselné marenie odkladacej podmienky žalovaným. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané, že tvorcom Zámennej zmluvy bol žalovaný, a teda nemôže zodpovedať za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s jej realizáciou na majetku žalobkyne. 11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval dôležitý verejný záujem, zohľadňujúc okamžitú aplikabilitu ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 470 ods.1,2 C.s.p.) a s prihliadnutím na procesnú úpravu platnú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. zák.č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 387 ods.1,2 C.s.p.) a ani na zmenu napadnutého rozhodnutia (§ 388 C.s.p.). 12. Odvolací sa s prihliadnutím na obsah odvolacích námietok žalobkyne zaoberal ako prvoradou otázkou posúdením existencie vady konania, ktorá sa mala podľa tvrdenia žalobkyne prejaviť v takom nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorým súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania a jeho základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní (resp. od 1.7.2016 v civilnom sporovom konaní). 13. Dokazovanie skutočností významných pre súdne rozhodnutie sa vykonáva v dôkaznými prostriedkami. Dôkaznými prostriedkami sú všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci. Občiansky súdny poriadok jednotlivé dôkazné prostriedky vypočítaval len exemplifikatívne. Do dôkazných prostriedkov zahrňoval výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, obhliadku a výsluch účastníkov. Pri týchto dôkazných prostriedkoch zároveň ustanovoval aj spôsob ich vykonávania. V prípade vykonávania dokazovania pomocou iných dôkazných prostriedkov spôsob ich vykonávania určoval súd podľa konkrétneho dôkazného prostriedku 14. Podľa § 122 ods.1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. 15. Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. 16. Podľa § 129 ods.1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej obsah prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. 17. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa v predošlých odsekoch citovanej právnej úpravy , právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizovalo tak, že predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožnil účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považoval za významné. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napríklad z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a pod.) bol povinný súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania (t.j. pred jeho skončením). Vykonávanie dôkazov na pojednávaní bolo vyjadrením zásady priamosti občianskeho súdneho procesu, keď výnimky boli možné len za splnenia zákonných predpokladov pre vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. 18. V posudzovanej veci z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol vyplýva, že ku skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, dospel na základe dokazovania, ktoré vykonal výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, oboznámením sa so Zámennou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi zo dňa 2.2.2010, s GP č. 141/2009, so Znaleckým posudkom znalca T.. B. Š. č. 34/10-06/2010, s návrhom na dohodu predloženým žalobkyňou zo dňa 20.9.2010, s návrhom dohody o spôsobe vyrovnania, so stanoviskom žalovaného k návrhu dohody o spôsobe vyrovnania zo dňa 27.9.2010, s písomnými odpoveďami žalovaného na výzvy žalobkyne zo dňa 19.10.2010, 16.11.2010, s písomným podaním žalobkyne - oznámením o dohode zo dňa 27.3.2012 a odpoveďou žalovaného na toto oznámenie zo dňa 20.4.2012, s listom žalobkyne zo dňa 1.6.2012 - poslednou výzvou na plnenie zmluvných povinností, s dôvodmi odporu podaného žalovaným, so Znaleckým posudkom znalca V.. T.. Š. I. O.. č. 11/2010 a s ďalším obsahom spisu. Z obsahu zápisníc o pojednávaní pred súdom prvej inštancie zo dňa 15.3.2016 ( čl.50), zo dňa 7.4.2016 (čl. 73), zo dňa 28.4.2016 (čl. 82), zo dňa 17.5.2016 (čl. 98) a zo dňa 23.6.2016 (čl. 120) však nevyplýva, že by súd prvej inštancie na pojednávaniach okrem prednesov právnych zástupcov účastníkov konania a vykonaní dôkazu výsluchom žalobkyne vykonal vo veci ďalšie dokazovanie v súlade s ustanovením § 122 ods.1 O.s.p., hoci v odôvodnení písomného vyhotovenia svojho rozhodnutia uvádza výsluch účastníkov konania a viacero listinných dôkazov, z ktorých pri vyhodnotení skutkového a následne aj právneho stavu vychádzal. Odvolací súd poukazuje na to, že vykonávanie dôkazov na pojednávaní, je vyjadrením zásady priamosti občianskeho súdneho procesu, keď výnimky sú možné len za splnenia zákonných predpokladom pre vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. V prípade, ak nebol v konaní vykonaný dôkaz listinou zákonom upraveným spôsobom (§ 129 O.s.p.), ide o nesprávny procesný postup súdu, keď povinnosť vykonať dôkaz v súlade s procesným predpisom nenahrádzal ani postup podľa § 118 ods.1 O.s.p. (ktorý v danom prípade absentoval), ani prípadne splnenie si povinnosti, vyplývajúcej pre súd z ustanovenia § 119 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že nie je možné na začiatku nového pojednávania oznámiť obsah vykonaných dôkazov, keď tieto neboli zákonom predpísaným spôsobom vykonané a ani tzv. oboznámenie sa s obsahom spisu. Keďže súd prvej inštancie nerešpektoval spôsob, ktorý zákon predpisoval pre vykonávanie listinných dôkazov (§ 122 ods. 1, § 129 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016), svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie za danej situácie vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. 19. Na základe uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie bez zaoberania sa ostatnými odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní vzťahujúcimi sa k vecnému posúdeniu uplatnenej žaloby, podľa § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci pri zohľadnení aktuálnej procesnej úpravy vzťahujúcej sa na civilné sporové konanie opakovane skúmať a posúdiť opodstatnenosť žaloby uplatnenej žalobkyňou, vykonať stranami navrhnuté dokazovanie spôsobom upraveným v ustanoveniach štvrtej hlavy Civilného sporového poriadku, vyporiadať sa s podstatnými námietkami strán majúcimi význam pri rozhodnutí (vrátane podstatných námietok žalobkyne obsiahnutých v odvolaní ) a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( § 396 ods.3 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).