Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/144/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612206830 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1612206830.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: X. O., B.. XX. X. XXXX, X. X., X. X, zastúpená RASLEGAL, s.r.o., AK, Carlton Savoy Building, Bratislava, Mostová 2, proti žalovanej: Obec Marianka, Marianka, Školská 32, zastúpená Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Bratislava, Mickiewiczova 2, o vydanie rozkazu na plnenie, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 8. 3. 2017 č.k. 5C/96/2012 - 86, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu žalobkyne, ktorým sa voči žalovanej domáhala uloženia povinnosti žalovanej na vlastné náklady vybudovať prípojnú vodovodnú trasu ( vedenie ) vedúcu od hranice pozemku parcela reg. C č. XXX nachádzajúceho sa v kat. úz. T., C. T., okres Malacky, zapísaného na LV č. XXX k rozvádzacej vetve verejnej vodovodnej siete, a to na základe späťvzatia žalobného návrhu žalobkyňou, z dôvodu splnenia žalovanej povinnosti zo strany žalovanej v priebehu konania. Žalovaná so zastavením konania súhlasila písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. 3. 2016. Zastavenie konania oprel súd prvej inštancie po právnej stránke o ust. § 144, § 145 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 146 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 470 ods. 2 CSP. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď dospel k záveru, že to bola žalovaná, kto procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko k splneniu žalovanej povinnosti došlo po začatí konania, a splnenie žalovanej povinnosti bolo dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne. V konaní plne úspešnej žalobkyni tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP ). 2/ Uvedené uznesenie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaná; jej odvolanie smerovalo proti výroku o trovách konania, v ktorej časti navrhovala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd jej prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že to ona zavinila zastavenie konania, nakoľko k splneniu žalovanej povinnosti došlo po začatí predmetného konania. Žalovaná vytýkala súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko z obsahu spisu ako aj vyjadrenia žalovanej k späťvzatiu návrhu žalobkyňou vyplýva, že zo strany žalovanej nedošlo k plneniu, na ktoré žalobkyňa žiadala zaviazať žalovanú v žalobnom petite. Žalobkyňa tiež žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že by konaním žalovanej došlo k dobrovoľnému plneniu. Žalovaná zdôrazňovala, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala petitu : „Žalovaná je povinná na vlastné náklady vybudovať prípojnú vodovodnú trasu ( vedenie ) vedúcu od hranice pozemku parc. reg. „C“ č. XXX k rozvádzacej vetve verejnej vodovodnej siete“. Ako dôvod späťvzatia žaloby žalobkyňa všeobecne uviedla, že žalovaná počas konania splnila svoju povinnosť, ktorá bola predmetom žaloby, v dôsledku čoho odpadol predmet sporu. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa preukazovala pripojenou fotodokumentáciou. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že zo žiadneho dôkazu predloženého žalobkyňou ale nevyplýva naplnenie skutočností v zmysle žalobného petitu, t.j. že : a) žalovaná na vlastné náklady vybudovala prípojnú vodovodnú trasu a b) že vodovodné potrubie označené žalobkyňou vedie k rozvádzacej vetve verejného vodovodu. Žalovaná zdôraznila, že naďalej odmieta splnenie žalovanej povinnosti, nakoľko pre jej splnenie nenastali zmluvou predpokladané podmienky, spočívajúce v nemožnosti priameho pripojenia s inžinierskymi sieťami. Zo samotnej fotodokumentácie je evidentné, že priame prepojenie možné je. Žalovaná má za to, že žalobkyňa prehodnotila nedôvodnosť ako aj neúčelnosť petitu, ktorý žalobou uplatňovala, a preto svoj nedôvodný návrh vzala späť. Žalovaná považuje za ničím neodôvodnený záver prvoinštančného súdu, „že žalovaná svojím konaním procesne zavinila zastavenie konania, nakoľko k splneniu žalovanej povinnosti došlo zo strany žalovanej po začatí predmetného konania“, bez toho, aby súd zároveň uviedol, na základe akých skutočností a vykonaných dôkazov dospel k takémuto záveru. V tejto súvislosti žalovaná poukazovala na Nález Ústavného súdu, sp. zn. I.ÚS 196/09 : „Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ 3/ Žalovaná ďalej v odvolaní ku skutkovým okolnostiam uviedla, že z listinného dôkazu - „Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, č.k. SÚ/2015/551 zo dňa 8. 5. 2015“ - vyplýva, že stavebník Prvá Mariatálska prevádzková, a.s., IČO : 46 168 907, požiadal o povolenie drobnej stavby vodovodnej a kanalizačnej prípojky na parc. reg. „C“ č. XXX/X, ktorej zhotoviteľom mal byť : GAS-PRODUKT s.r.o., IČO : 36 732 478. Žalovaná poukazovala na to, že z tohto listinného dôkazu plynie, že žalovaná nebola ani zhotoviteľom ani stavebníkom vodovodnej prípojky, ktorá preukázateľne nebola realizovaná ani na jeho náklady. Žalovaná ďalej v odvolaní argumentovala tým, že pri porovnaní katastrálnej mapy s vyznačeným umiestnením vodovodnej a kanalizačnej prípojky a katastrálnej mapy na ktorej je prevádzkovateľom - Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. - vyznačená trasa verejného vodovodu a kanalizácie, je nepochybne zrejmé, že na parc. reg. „C“ č. XXX/X, z ktorej je vedená vodovodná prípojka stavebníka Prvá Mariatálska prevádzková, s.r.o., sa nenachádza žiadna rozvádzacia vetva verejnej vodovodnej siete, na ktorú by táto prípojka mohla byť v zmysle žalobného petitu napojená. Žalovaná je presvedčená, že žalobkyňa si bola vedomá neurčitosti a tým aj nevykonateľnosti žalobného petitu, a preto nevyužila realizáciu inej stavebnej činnosti zo strany iných subjektov na susediacej parcele na to, aby vzala späť vadnú žalobu bez vzniku nároku na trovy konania na strane žalovaného. Skutočnosť, že nejde o vodovodnú prípojku vybudovanú žalovanou pre žalobkyňu musela byť žalobkyni zrejmá, nakoľko táto prípojka nie je doposiaľ napojená na verejnú vodovodnú sieť, a teda prípojka nie je do dnešného dňa funkčná. Napokon v odvolaní žalovaná namietala nedostatočné odôvodnenie uznesenia vo vzťahu k odmietnutiu nepreukázaného splnenia uplatňovanej povinnosti zo strany žalovanej, a teda porušenie základného práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie, ktorého súčasťou je aj také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva jasne a zrozumiteľne odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak v napadnutej časti vychádza z nesprávneho skutkového zistenia, je nedôvodné a preto nepreskúmateľné. K odvolaniu pripojila žalovaná Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, vydané Obcou Marianka, zo dňa 8. 5. 2015 ( č.l. 95 spisu ), ako aj Informatívnu kópiu mapy ( č.l. 96, 97 spisu ). 4/ Na odvolanie žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhovala v odvolacom konaní uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalovanej označila za účelové, klamlivé a zavádzajúce, nakoľko žalovaná vedome a úmyselne prezentuje v odvolaní fakty a skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Žalovaná v odvolaní namieta, že žalobkyňa nepreukázala, že to bola práve žalovaná, kto predmetnú prípojnú vodovodnú trasu vybudoval. Žalovaná k tomu pre žalobkyňu z nepochopiteľných dôvodov poukazuje na to, že túto prípojnú vodovodnú trasu si objednala ako staviteľ výhradne spoločnosť Prvá Mariatálska prevádzková, s.r.o., a nie samotná obec Marianka. Ešte viac žalobkyňu zarazilo tvrdenie žalovanej v odvolaní, kde žalovaná klamlivo a šikanózne podsúva súdu tvrdenie o tom, že to bola práve činnosť žalobkyne, ktorej výsledkom bolo objednanie a využitie stavebnej činnosti iných subjektov k tomu, aby žalobu vzala späť. Žalobkyňa vo vyjadrení zdôraznila, že si vykonanie predmetnej činnosti u iných subjektov nikdy neobjednala. Žalovaná je orgánom verejnej správy a bola to práve žalovaná, ktorá na základe Zámennej zmluvy, jej čl. IV ods. 1 a 2, zo dňa 2. 2. 2010, mala voči žalobkyni povinnosť bezplatne zrealizovať predmetnú stavebnú činnosť. Bola to práve žalovaná, kto celú stavebnú činnosť vykonal, prostredníctvom Prvej Mariatálskej prevádzkovej, s.r.o.. z výpisu z Obchodného registra SR vyplýva, že jediným spoločníkom v predmetnej obchodnej spoločnosti je výhradne žalovaná obec Marianka; sídlo uvedenej spoločnosti je na rovnakej adrese ako sídlo žalovanej. Ide teda výlučne o tzv. obecnú spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá vykonáva činnosť v mene a na účet samotnej žalovanej a jej financovanie je priamo napojené na žalovanú. Žalobkyňa súčasne poukázala na to, že to bola práve žalovaná, kto povolil vykonanie predmetnej stavby, keď v oznámení drobnej stavby z SU/2015/551 z 8. 5. 2015 uviedla, že voči ohlásenej stavbe nemá žiadne námietky. Žalovaná teda o danej stavbe vedela, jej realizáciu schválila a prostredníctvom svojej spoločnosti túto stavbu aj vykonala. V danom prípade sa tak jedná o tzv. konanie v hode, resp. konanie na základe mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obch. zák., kedy mandatár ( Prvá Mariatálska prevádzková s.r.o. ) očividne vykonala úkony v mene a na príkaz mandanta ( žalovanej ). Vykonávanie činnosti tejto spoločnosti ide priamo na náklady žalovanej ako jej jediného spoločníka, lebo túto svoju činnosť hradí Prvá Mariatálska prevádzková s.r.o. z verejných zdrojov, ktoré pochádzajú z obce Marianka ako jej jediného spoločníka. Na dôkaz o financovaní činnosti Prvej Mariatálskej prevádzkovej s.r.o. predložila žalobkyňa k vyjadreniu Záverečný účet obce Marianka za r. 2015, v ktorom sa na str. 12 uvádzajú nemalé finančné prostriedky vyplatené z rozpočtu obce v prospech Prvej Mariatálskej prevádzkovej s.r.o. formou pôžičiek, resp. dotácií na pôžičky v posledných rokoch, vrátane r. 2014 a 2015 ( spolu v sume 574.106,38 € ). Pozemok parc.č. XXX/X je vo vlastníctve žalovanej v dôsledku zámeny pozemkov v zmysle Zámennej zmluvy, pričom v súčasnosti sa na ňom nachádza verejne prístupný parčík s existujúcou vodomernou šachtou. Prvá Mariatálska prevádzková, s.r.o. je nepochybne spoločnosťou, ovládanou žalovanou, ktorá tak prostredníctvom tejto spoločnosti zrealizovala z pozemku parc. č. XXX/X prípojnú vodovodnú trasu za hranice pozemku žalobkyne parc.č. XXX v súlade so Zámennou zmluvou. Zároveň žalovaná vybudovala aj kanalizačnú prípojku za hranice pozemku žalobkyne parc. č. XXX v súlade so Zámennou zmluvou. Je zrejmé, že žalovaná nemohla byť sama stavebníkom a zároveň aj stavebným úradom vykonávajúcim dohľad nad vlastnou stavebnou činnosťou; túto svoju stavebnú činnosť ( plnenie žalovanej povinnosti ) vykonanú prostredníctvom Prvej Mariatálskej prevádzkovej, s.r.o., teraz účelovo interpretuje tak, že to nebol on, kto zavinil procesne zastavenie konania. Žalovaná zdôraznila, že ona s Prvou Mariatálskou prevádzkovou, s.r.o. nebola v žiadnom právnom vzťahu, je preto otázne, aký význam by malo pre Prvú Mariatálsku prevádzkovú s.r.o. vybudovanie trasy vodovodnej a kanalizačnej prípojky pod zemou až za hranice pozemku žalobkyne parc. č. XXX. Pritom využitie vodovodnej prípojky pre iné osoby, než žalobkyňu, na parc. č. XXX. Nie je ani možné a ani účelné. Aj preto je iracionálne a nelogické, aby Prvá Mariatálska prevádzková, s.r.o., ovládaná žalovanou, dobrovoľne a bez súvisu s týmto sporom a Zámennou zmluvou, zrealizovala na vlastné ( obecné ) náklady vodovodnú a kanalizačnú trasu až za hranice pozemku žalobkyne č. XXX. Tvrdenie žalovanej, že vodovodnú trasu nezrealizovala označila preto žalobkyňa za zavádzajúce a účelové. Žalovaná povinnosť bola splnená na pokyn žalovanej prostredníctvom Prvej Mariatálskej prevádzkovej s.r.o., v dôsledku čoho žalovaná procesne zavinila zastavenie konania. Tvrdenie žalovanej, že sa na parcele č. XXX/X, z ktorej je vedená vodovodná prípojka stavebníka Prvá Mariatálska prevádzková, s.r.o., nenachádza žiadna rozvádzacia vetva verejnej vodovodnej siete, na ktorú by mohla byť prípojka pripojená v zmysle žalobného petitu, žalobkyňa označila za zavádzajúce a vyslovene účelové. Žalovaná svoj záver prezentovala na základe porovnania katastrálnej mapy s vyznačením umiestnenia vodovodnej a kanalizačnej prípojky k verejnému vodovodu a kanalizácie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s.; tiež tvrdila, že sa nejedná o vodovodnú prípojku vybudovanú pre osobu žalobkyne, nakoľko táto prípojka nie je dosiaľ napojená na verejnú vodovodnú sieť a teda nie je doteraz funkčná. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaná zamlčala v odvolaní úmyselne skutočnosť, že vodovodnú prípojku od hlavnej rozvádzacej vetvy verejnej vodovodnej siete k parcele č. XXX/X už zrealizovala po zámene pozemkov ( cca v rokoch 2013 - 2014 ). Táto pôvodná vodovodná trasa však skončila vo vodovodnej šachte na pozemku parcela č. XXX/X vo vzdialenosti cca 1,5 metra od miesta napojenia na verejný vodovod Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. ( na kópii katastrálnej mapy predloženej žalovanou je táto označená ako „JVŠ“ ). Zvyšnú časť trasy vodovodného potrubia smerujúcej od tejto šachty až k pozemku žalobkyne parc. č. XXX ale žalovaná zrealizovala až v 2. polroku 2015 v zmysle ohlásenia drobnej stavby na základe mimosúdnych rokovaní žalobkyne s vtedajším starostom obce T. Y.. Y.. Zrealizovanie tejto prípojky malo byť jednou z podmienok v mimosúdnej dohode, ktoré sa fakticky aj zrealizovalo, hoci k uzavretiu mimosúdnej dohody napokon nedošlo. Krátko po odmietnutí uzavretia mimosúdnej dohody zo strany žalovanej a po faktickej realizácii vodovodnej prípojky sa vtedajší starosta obce Y.. Y. pod tlakom prebiehajúceho trestného stíhania voči svojej osobe vzdal funkcie starostu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že do spisu založila stanovisko BVS z 3. 9. 2009, aj s nákresom vedenia trás vodovodných a kanalizačných potrubí, potvrdeným opätovne BVS dňa 30. 4. 2014. Z tohto dôkazu vyplýva, že pripojenie na verejný vodovod a kanalizáciu bolo možné vždy vykonať len na mieste, ktoré bolo na obhliadke predmetných pozemkov vykonanej súdom dňa 16. 4. 2014 označené žalobkyňou, resp. ktoré zodpovedá aj predchádzajúcemu vyjadreniu BVS z 3. 9. 2009; ide o červený a modrý krúžok vyznačený farebne v ľavej hornej časti Nákresu BVS, ktorý pripojila k odvolaniu aj žalovaná. Tvrdenie žalovanej v bode 2 na str. 2 Odvolania, že „na parcele registra C č. XXX/ X sa nenachádza žiadna rozvádzacia vetva verejnej vodovodnej siete“ je tak účelové a zavádzajúce. Z technických podmienok pripojenia na verejný vodovod vydaných BVS, v zmysle ktorých mala byť vykonaná vodovodná prípojka ohlásená Prvou Mariatálskou prevádzkovou, s.r.o. okrem iného vyplýva, že vodovodná prípojka vrátane vodomernej zostavy spravidla vedie v priamej, čo najkratšej trase k nehnuteľnosti a pôdorysne kolmo na verejný vodovod a že vodomerná šachta má byť umiestnená na vodovodnej prípojke vo vzdialenosti max. 10 m od verejného vodovodu, cca 1 m za hranicou napájanej nehnuteľnosti. Miesto možného pripojenia na verejný vodovod bolo po zámene pozemkov a pred splnením žalovanej povinnosti až vo vzdialenosti 35-40 metrov od hranice pozemku vo vlastníctve žalobkyne ( parcela č. XXX ). Tejto skutočnosti zodpovedá aj znenie čl. III ods. 2 písm.a) Zámennej zmluvy, v ktorom sa konštatuje, že „novovzniknutý pozemok ( súčasná parcela XXX ) bude izolovaný od možnosti priameho napojenia na obecné infraštruktúrne siete. Priama vzdialenosť k najbližšej vodovodnej prípojke sa oproti pôvodnému pozemku zvýši o cca 50 m. Táto poloha podstatnou mierou zníži hodnotu pozemku a to vo výške vecného bremena odpovedajúceho právu zriadiť a udržiavať prístupové cesty a sieťové trasy cez susedné pozemky a vo výške stavebných nákladov potrebných na preklenutie týchto pozemkov.“ To vyvracia nepravdivé tvrdenie žalovanej, že na verejný vodovod sa môže žalobkyňa napojiť priamo z ktoréhokoľvek miesta pri hranici pozemku žalobkyne ( parc. č. XXX ) bez zásahu do práv tretích osôb. Pritom je úplne irelevantné, či je prípojka v súčasnosti funkčná alebo nie. Podstatné je, že žalovanou bola vybudovaná prípojka na verejnú vodovodnú sieť, ktorá vedie cez parcelu č. XXX/X až za hranice pozemku žalobkyne parc. č. XXX, ktorú už žalobkyňa môže reálne využívať. Prípojku možno sfunkčniť v priebehu pár dní - postačuje požiadať BVS o montáž vodomeru. 5/ Na vyjadrenie žalobkyne reagovala žalovaná písomným podaním zo dňa 26. 6. 2017, v ktorom uviedla, že za účelom odstránenia skutkového rozporu v tvrdeniach strán ohľadom toho, či sa na parcele č. XXX/X nachádza rozvádzacia vetva verejnej vodovodnej siete, sa rozhodla požiadať o aktuálne zameranie existujúcej verejnej vodovodnej siete do katastrálnej mapy potvrdeného prevádzkovateľom verejnej vodovodnej siete v obci Marianka - BVS, a.s. zo dňa 23. 6. 2017, ktorý v prílohe žalovaná pripojila a z ktorého plynie, že na parcele č. XXX/X sa žiadna verejná vodovodná sieť nenachádza. Nemôže byť potom pravdivé ani tvrdenie žalobkyne o existencii vodovodnej prípojky v jej vlastníctve napojenej na takúto neexistujúcu vodovodnú sieť. Žalobkyňa prekrúca fakty a jej tvrdenia nezodpovedajú pravde. Nárok na náhradu trov žalobkyne priznaný súdom prvej inštancie je preto v celom rozsahu nezákonný. 6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. vo výroku o trovách konania ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a zistil, že nie je dôvodné. 8/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9/ Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 10/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11/ Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12/ Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie súd pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska ( t.j. podľa procesného výsledku ). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinila strana sporu, prizná súd protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. 13/ Citované ust. § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania zaplatil žalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu ( petitu ), t.j. nastane situácia, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa ( konaním ) žalovaného, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to bol žalobca, kto zavinil ( z procesného hľadiska ), že konanie muselo byť zastavené. Potom má žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva. 14/ V danej veci súd prvej inštancie zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou voči žalovanej, po tom, ako došlo k vybudovaniu vodovodného potrubia na zriadenie vodovodnej prípojky na pozemok vo vlastníctve žalobkyne, k čomu došlo až po začatí predmetného súdneho konania ( t.j. až po 15. 6. 2012 ). Žalovaná namietala, že uvedené plnenie ( vybudovanie vodovodnej trasy ) v prospech žalobkyne neposkytla, s tým, že podľa Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby č.k. SÚ/2015/551 zo dňa 8. 5. 2015 požiadal o povolenie drobnej stavby vodovodnej a kanalizačnej prípojky na parc.č. XXX/1 stavebník Prvá Mariatálska prevádzková, s.r.o. Ako vyplýva z listinných dôkazov založených v spisovom materiáli Prvá Mariatálska prevádzková, s.r.o., IČO : 46 168 907 je obchodnou spoločnosťou, ktorú zriadila Obec Marianka, ktorá je jej jediným spoločníkom, a to v r. 2011 ( napr. výpis z Obchodného registra č.l. 113 a nasl. spisu, tiež Záverečný účet Obce Marianka za r. 2015 str. 115 a nasl. spisu ). Žalovanú povinnosť obec Marianka teda splnila prostredníctvom vlastnej obchodnej spoločnosti, ktorá stavbu realizovala dodávateľsky cez GAS-PRODUKT, s.r.o. K realizácii stavby muselo dôjsť na pokyn obce ( t.j. žalovanej ), nakoľko niet pochýb, že Prvá Mariatálska prevádzková s.r.o. spornú trasu ako stavebník ( prostredníctvom ďalšieho dodávateľa ) nevybudovala z vlastnej vôle a rozhodnutia, neurobila tak ani na pokyn žalobkyne ( so žalobkyňou nebola Prvá Mariatálska prevádzková s.r.o. ale ani dodávateľ GAS - PRODUKT, s.r.o. v žiadnom právnom vzťahu ). Rovnako je nesporné, že trasu Prvá Mariatálska prevádzková s.r.o. nevybudovala na náklady žalobkyne; v konaní nebolo preukázané ani, že by si žalobkyňa vykonanie tejto činnosti objednala u nejakého iného subjektu. Činnosť Prvej Mariatálskej prevádzkovej s.r.o. je financovaná z prostriedkov obce Marianka, t.j. žalovanej ( financovanie spoločnosti je napojené na rozpočet obce ). 15/ Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj druhú námietku žalovanej v odvolaní, a síce, že vodovodné potrubie nevedie k rozvádzacej vetve verejného vodovodu na parc. č. XXX/X, čo žalovaná preukazovala predložením zákresu verejnej vodovodnej siete do katastrálnej mapy potvrdeného prevádzkovateľom verejnej vodovodnej siete v obci Marianka - BVS, a.s. zo dňa 23. 6. 2017. Uvedené odporuje obsahu Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 8. 5. 2015 č.k. SÚ/2015/551 ( č.l. 95 spisu ), ktoré vydala Obec Marianka ( t.j. žalovaná ), v ktorom samotná žalovaná o.i. popisuje drobnú stavbu v časti týkajúcej sa vodovodnej prípojky tak, že táto bude vedená z existujúcej vodomernej šachty umiestnenej na pozemku parc. č. XXX/X za hranicu pozemku parc. č. XXX ( t.j.pozemku žalobkyne ), s tým, že bude vybudovaná podľa technických podmienok pripojenia na verejný vodovod, a že obec proti takto ohlásenej drobnej stavbe nemá námietky. V zmysle tohto ohlásenia drobnej stavby bola výstavba trasy vodovodného potrubia od šachty na pozemku parc.č. XXX/X až k pozemku žalobkyne parc.č. XXX zrealizovaná v 2.polroku 2015. Neobstojí preto tvrdenie žalovanej, že cez parcelu č. XXX/X nevedie vodovodná sieť. K ostatnému zákresu verejnej vodovodnej siete, ktorý žalovaná predložila ako prílohu svojho podania zo dňa 26. 6. 2017 odvolací súd poznamenáva, že uvedený zákres obsahuje aj text, podľa ktorého je verejný vodovod ( v prevádzke BVS, a.s. ) v tomto zákrese vyznačený len orientačne ako vstupná informácia pred vypracovaním projektovej dokumentácie; zákres teda neobsahuje úplne presnú polohu verejného vodovodu. 16/ Z uvedených zistení odvolací súd vyvodil, že v danom prípade po začatí konania na základe žalobného návrhu žalobkyne došlo zo strany žalovanej ( hoci prostredníctvom dodávateľa stavby ) k takému plneniu ( vybudovaniu vodovodnej trasy ) až na pozemok žalobkyne ( parc.č. XXX ), ktoré síce nemusí zodpovedať plne ňou uplatňovanému žalobnému petitu, zodpovedá mu však v takom relevantnom rozsahu, kedy možno uzavrieť, že sa žalovaná zachovala v zmysle žalobného petitu, t.j. že neskorším správaním žalovanej bola splnená požiadavka žalobkyne. Súd prvej inštancie preto aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP správne, keď žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania, potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. 17/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, keď dospel k záveru, že v odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa. O konkrétnej výške žalobkyni priznaných trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 18/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).