Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/97/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612210896 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1612210896.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného v konaní spoločnosťou Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, proti žalovanému: C. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., pôvodne v konaní zastúpenému opatrovníčkou Y.. K. C., pracovníčkou Okresného súdu Malacky, o zaplatenie 68,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 30.09.2014, č. k. 5C/71/2013-43, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 30.09.2014, č. k. 5C/71/2013-43, p o t v r d z u j e . Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím, posúdiac vec podľa ustanovenia § 708 ods. 1, 2, § 716 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ObZ, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 54 ods. 1, 2, § 563, § 101, § 100 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zamietol návrh žalobcu doručený súdu dňa 20.09.2012, ktorým sa tento domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 68,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 68,58 eur od 06.03.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca (pod vtedajším obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 22.04.2005 na dobu neurčitú Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bolo zriadenie osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX pre žalovaného (fyzickú osobu - nepodnikateľa). Žalobca poskytol žalovanému platobnú kartu Maestro s denným limitom platobnej karty 10.000,- Sk. Žalovaný sa zaviazal dodržiavať povinnosti, a to neprekročiť výšku debetného limitu, zabezpečiť na účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov podľa zmluvy; rovnako bolo dojednané, že banka má právo okamžite písomne odstúpiť od zmluvy, zrušiť povolený debet a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade, ak klient porušuje tieto podmienky. Bolo tiež dojednané, že nevysporiadaný debetný zostatok na účte je banka oprávnená sankcionovať sankčným poplatkom ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa sadzobníka. Žalovaný počas platnosti zmluvy prečerpal sumu 40,60 eur, predstavujúcu nepovolený debetný zostatok. Nedoplatil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a v Sadzobníku poplatkov, a preto ho žalobca vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuspokojil, preto žalobca dňa 05.03.2009 z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok od zmluvy odstúpil. 3. Podľa súdu prvej inštancie ide v danej veci o nárok, kedy súd prihliada ex offo na premlčanie v spotrebiteľských veciach podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 01.05.2014. Splatnosť zmluvy nastala dňa 05.03.2009. Od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy na súde (§ 392 ods. 2 ObZ) v trvaní troch rokov (§ 101 OZ), ktorá márne uplynula dňa 05.03.2012. Keďže návrh bol na súd doručený ku dňu 20.09.2012, súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli. 4. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.11.2014 a procesnej opatrovníčke žalovaného dňa 03.11.2014. 5. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietol, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal preto odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným ako banková zmluva bola uzatvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami ObZ a s príslušnými obchodnými podmienkami. Zmluva o bežnom účte patrí medzi tzv. absolútne obchody, t.j. že ustanovenia ObZ sa použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, teda aj v prípade, ak dlžníkom bude fyzická osoba nepodnikateľ. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie na otázku premlčania nároku aplikoval nesprávny právny predpis - OZ, hoci sa na tento právny vzťah vzťahujú ustanovenia ObZ, kde je stanovená všeobecná štvorročná premlčacia doba. Žalobca tiež namietol zákonnosť postupu súdu, ktorý na premlčanie prihliadal ex offo, nakoľko ide o postup založený na retroaktívnej aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd tak svojim postupom porušil zákaz spätnej pôsobnosti právnych noriem a v konaní, ktoré bolo začaté pred 01.05.2014 použil také ustanovenie, ktoré nebol oprávnený aplikovať. Žalobca zároveň napadol postup súdu aj z hľadiska porušenia princípu legitímneho očakávania a predvídateľnosti postupu súdu s tým, že v čase podania žaloby žiadne ustanovenie o tom, že súd na premlčanie prihliada aj bez námietky dlžníka neplatilo, a teda žalobca ho ani nemohol predvídať. Podľa žalobcu je uvedená skutočnosť podstatnou z hľadiska výkladu a aplikácie § 5b a nepripúšťa, aby súd na premlčanie prihliadal v konaní, ktoré bolo začaté pred 01.05.2014. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím zasiahol do základného práva žalobcu na súdnu ochranu, garantovaného Ústavou SR, pretože rozsudkom nesprávne posúdil prejednávanú vec. 6. Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu doručenému dňa 16.12.2014 písomne nevyjadrila. Spis okresného súdu s opravným prostriedkom žalobcu bol predložený odvolaciemu súdu dňa 25.02.2015. 7. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.09.2013 ustanovil žalovanému podľa § 29 ods. 2 O.s.p. v konaní opatrovníka. Keďže toto ustanovenie nemá ekvivalent v novom procesnom predpise (CSP), odvolací súd s ustanoveným opatrovníkom žalovaného ďalej ani nekonal. 8. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti O.s.p., Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože odvolacie námietky nemôžu obstáť. Žalobca v odvolaní nespochybňuje, že predmetná zmluva o bežnom účte je spotrebiteľskou zmluvou. Namieta však, že je absolútnym obchodom, a charakter absolútneho obchodu si zachováva aj v prípade, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu. Preto treba podľa názoru žalobcu premlčanie práva posudzovať podľa ustanovení ObZ. Tento jeho právny názor však nie je správny, o čom svedčí rozhodovacia prax všeobecných súdov. 9. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 14.11.2017. 10. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva dostatočne presvedčivé a jasné odpovede na právne a skutkovo relevantné dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený po náležite vykonanom dokazovaní. Vysporiadal sa so všetkými pre vec dôležitými argumentmi žalobcu a odvolal sa na právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, že premlčanie práva žalobcu spôsobilo stratu nároku vymáhať právo súdnou cestou, v dôsledku čoho súd prvej inštancie žalobu zamietol. 11. V prejednávanej veci záväzok žalovaného vznikol zo zmluvy o bežnom účte uzatvorenej podľa ust. § 708 ObZ, ktorá je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) ObZ absolútnym obchodom. Napriek povahe výlučného obchodného záväzku je však zmluva o bežnom účte s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný ako jedna zo strán tejto zmluvy ju uzatváral so žalobcom ako fyzická osoba nepodnikateľ a taktiež vzhľadom na skutočnosť, že žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a (formulárovú) zmluvu vopred pripravil, je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia OZ a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Aj v zmysle § 52 ods. 2 OZ, účinného v čase odstúpenia od predmetnej zmluvy žalobcom (05.03.2009), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V prejednávanej veci to potom znamená, že nároky na poplatky uplatnené žalobcom proti žalovanému (spotrebiteľovi) sa premlčujú po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 OZ, a nie po uplynutí všeobecnej štvorročnej premlčacej doby podľa § 397 ObZ. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie správne posudzoval premlčanie práva žalobcu podľa ustanovení OZ. 12. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 13. Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie upravuje postup súdu a je ustanovením procesným, nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované až po účinnosti predmetnej právnej úpravy. 14. Žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto bol súd prvej inštancie povinný aplikovať ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha ust. § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (v tomto prípade súdu). Ide tak o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru tohto ustanovenia. Súd prvej inštancie bol teda povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo, a to aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával. Keďže zo strany žalobcu bol nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom uplatnený na súde až dňa 20.09.2012, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 05.03.2012. Možno potom uzavrieť, že ak súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu ako premlčaný, založil svoje závery na správnom právnom posúdení veci. 15. Len pre úplnosť odvolací súd ešte dopĺňa, že za premlčané treba považovať aj žalobcom uplatnené úroky z omeškania, lebo tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud. Z toho potom vyplýva, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe, ako hlavný peňažný záväzok. 16. Obsah odvolania žalobcu tak nebol spôsobilý spochybniť správnosť rozhodujúcich záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov. 17. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím nezasiahol do práva žalobcu na súdnu ochranu. Nejde totiž o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, pokiaľ je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom, čo v danej veci nepochybne je. Reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (pozri napr. IV. ÚS 340/2004). 18. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 19. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 20. Aj keď bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, odvolací mu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).