Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/60/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613204349 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1613204349.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému C. G., L.. X.X.XXXX, J. Š. XXXX/ XX, C., o zaplatenie 1.114,13 EUR s príslušenstvom zo zmenky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4C/170/2013-95 zo dňa 26.februára 2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 4C/170/2013-95 zo dňa 26.februára 2016 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy 1.114,13 EUR od 6.3.2010 do zaplatenia zastavil, vo zvyšku návrh zamietol a žalovanému náhradu trov nepriznal. V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 18.3.2013 podaným na tlačive A v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, doručeným Okresnému súdu Malacky 28.3.2013 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia pohľadávky zo zmenky, a to zmenkovej sumy 1114,13 EUR, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 1114,13 EUR od 6.3.2010 do zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 1114,13 EUR od 30.7.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 3,71 EUR, ako aj náhrady trov konania. 2. Podaný návrh v časti údajov o pohľadávke odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 19.3.2009 na zmenkovú sumu 1114,13 EUR, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 6.3.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 1114,13 EUR spolu s 0,25 % denným úrokom od 6.3.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenu nič neuhradil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Ako písomné dôkazy predložil originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 19.3.2009 na sumu 1114,13 EUR, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. K preukázaniu existencie a výšky uplatneného nároku predložil súdu originál zmenky. Navrhol vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. 3. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len „Nariadenie č. 861/2007/ES“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure imperii"). Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. 4. Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007/ES doručoval v súlade s čl. 13 ods.1 a 2 nariadenia č. 861/2007/ES a čl. 14 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 805/2004/ES žalovanému kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a podporného dokumentu (zmenky) spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď s jeho vyplnenou časťou I. Žalovaný zásielku prevzal 23.3.2015 (č.l.65) v nariadením stanovenej lehote 30 dní po ich doručení neodpovedal na návrh na uplatnenie pohľadávky vyplnením časti II vzorového tlačiva C na odpoveď a jeho zaslaním späť súdu, ani žiadnym iným spôsobom sa k návrhu nevyjadril. 5. Procesným podaním doručeným súdu 21.12.2015 zobral žalobca návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. 6. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca návrh na začatie konania v časti uvedenej v prvom výroku rozhodnutia späť skôr, než sa začalo prvé pojednávanie, súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy zastavil podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. bez skúmania postoja žalovaného k späťvzatiu návrhu, keďže prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. bez právneho významu. 7. Vo zvyšku uplatneného nároku v prejednávanej veci (návrhom uplatneným ako nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 114,13 EUR, zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy 1114,13 EUR od 6.3.2010, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 114,13 EUR od 30.7.2010, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 3,71 EUR), súd podľa § 115 ods. 1 O.s.p. a čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, nakoľko v zmysle čl. 5 ods. 1 nariadenia je konanie v zásade písomné, žiaden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a súd vzhľadom na okolnosti prípadu to nepovažoval za potrebné. 8. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle článku 9 nariadenia a § 122 ods. 1 O.s.p. obsahom spisu, a to návrhom na uplatnenie pohľadávky a zmenkou vystavenou dňa 27.1.2010, zároveň zapožičal spis Okresného súdu Malacky 23Er/669/2011 ( č.l. 69-77 spisu, pripojený k spisu sp. zn. 6C/290/2013), nakoľko lustráciou zistil, že na tunajšom súde prebiehalo konanie medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky ako oprávneným a odporcom ako povinným vo veci vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť 1114,13 EUR s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), najmä zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami, keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre posúdenie podmienok konania a rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku. Súd zistil, že žalobca žalobou uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou a vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd netrval na osobitnom doručení Zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalobcom, nakoľko do účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. 23.12.2015 boli tieto súdu predložené ako súčasť spisu Okresného súdu Malacky 23Er/669/2011.( č.l. 69 -77 spisu) 9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Z predloženého prvopisu zmenky súd zistil, že bola vystavená odporcom dňa 19.3.2009 v Malackách ako vlastná zmenka, ktorou sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 1114,13 EUR a zmenkový úrok 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia od 6.3.2010, zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, s miestom splatnosti určeným sídlom pôvodného veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, identifikačné údaje žalovaného ako vystaviteľa a jeho podpis. Na zmenke je uvedený aj údaj : číslo zmluvy 1130095, čo korešponduje s číslom Zmluvy o úvere zo dňa 19.3.2009, uzatvorenej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a žalovaným ako dlžníkom. ( č.l. 71) Na rube listiny je zapísaný nedatovaný indosament textom: „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, opatrený pečiatkou spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a podpisom I. V., konateľa. 10. Z obsahu spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/669/2011 súd zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO : 35 807 598 ako oprávnený si uplatňovala v exekučnom konaní proti odporcovi ako povinnému vymoženie pohľadávky v sume 1114,13 EUR istiny s príslušenstvom na základe Rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 09488/10 zo dňa 18.10.2010, ktorým tento súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, z titulu vlastnej zmenky vystavenej dňa 19.3.2010 žalovaným. Uplatnená zmenková suma podľa zistenia rozhodcovského súdu a odôvodnenia jeho rozsudku pozostávala z istiny 902,- EUR, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 16,- EUR, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1114,13 EUR od 6.3.2010 zaplatenia a zákonného úroku 6 % ročne zo sumy 1114,13 EUR od 30.7.2010 do zaplatenia. Zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvu o úvere č. 1130095 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 19.3.2009. Predmetom zmluvy bol úver v sume 500,- EUR a záväzok žalovaného ako dlžníka zaplatiť sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 484,- EUR, t.j. celkovo 984,- EUR v 12 mesačných splátkach po 82,- EUR počnúc dňom 25.4.2009. Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 19.9.2009 súd zistil, že predchádzajúci majiteľ zmenky ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere podľa § 457 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej veriteľ poskytol odporcovi úver v sume 500,- EUR, dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok 484,- EUR. Celkovo teda mal dlžník zaplatiť veriteľovi sumu 984,- EUR, ktoré sa zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 82,- EUR počnúc 25.4.2009. Dlžník prevzatie úveru potvrdil v deň podpisu zmluvy. Podľa článku 4 zmluvných podmienok v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a viac dní, je povinný uhradiť túto splátku do rúk mandatára spolu so zmluvnou pokutou vo výške 10,- EUR za každý jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 20,- EUR. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 2,- EUR, ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomne výzvy na úhradu. Podľa článku 5 zmluvných podmienok dlžník uzatvára s veriteľom dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Podľa článku 6 zmluvných podmienok zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatným celý dlh naraz, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného. V takom prípade vzniká veriteľovi nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne veriteľovi nárok požadovať bezodkladne zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo týchto podmienok a/alebo dohody s veriteľom. Dlžník je ďalej povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312,- EUR, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov, smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri jej spísaní v zmysle v tejto zmluve obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa článku 17 zmluvných podmienok Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu štyri týchto podmienok stal splatný celý dlh. Uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/669/2011-14 zo dňa 22.11.2011 súd exekúciu zastavil, keď predchádzajúcim uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v Zmluve o úvere. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.12.2011. Keďže podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal. Platí to však len v prípade, ak boli pre vydanie rozhodcovského rozsudku splnené zákonné podmienky. Súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 09488/10 zo dňa 18.10.2010 vychádzal z vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu a dospel k záveru, že podmienky, za ktorých môže v tejto veci konať a rozhodnúť, sú splnené. Ak je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 09488/10 zo dňa 18.10.2010 nulitný právny akt, ako bolo v čase rozhodovania súdu právoplatne rozhodnuté, nevytvára prekážku právoplatne rozsúdenej veci, preto považoval podmienky na vydanie rozsudku o pohľadávke s ohľadom na prípadnú existenciu prekážky rozsúdenej veci za splnené. 11. Súd ďalej skúmal právomoc a príslušnosť konať a rozhodovať vo veci a rozhodné právo pre konanie a rozhodnutie vo veci. Účastníkom konania na strane žalobcu je právnická osoba so sídlom na území Českej republiky, žalovaný je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Predmetom konania je občiansky cezhraničný spor o zaplatenie sumy zo zmenky s príslušenstvom ako je uvedené vyššie v odôvodnení, teda hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000,- EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Na uvedený spor sa preto vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a keďže ide o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Malacky je daná článkom 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral v čl. 4.1 návrhu podľa bydliska žalovaného. Predložená zmenka bola vystavená fyzickou osobou štátnym občanom Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky podľa slovenského práva, miestom vystavenia ako aj platobným miestom na území Slovenskej republiky, spôsobilosť žalovaného a indosanta zmenkovo sa zaväzovať, lehoty na výkon postihových práv sa spravujú podľa slovenského práva. Forma úkonu, ktorý je potrebný na uplatnenie zmenkového práva na zaplatenie zmenkovej sumy sa spravuje právom Slovenskej republiky, pretože zmenku bolo potrebné predložiť na platenie v platobnom mieste, t.j. na území Slovenskej republiky. Rozhodným právom je preto právo Slovenskej republiky, nakoľko prípadná voľba iného právneho poriadku nebola súdu tvrdená, ani preukázaná, k čomu dospel nasledovne : právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) z rozsahu jeho pôsobnosti v článku 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek, Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980, ku ktorému Slovenská republika pristúpila, v článku 1 ods. 2 písm. c) ustanovuje, že ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na záväzky vyplývajúce zo zmeniek, súd na základe čl. I štvrtej časti, t.j. kolíznych noriem obsiahnutých v zákone č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, určil za rozhodné právo, ktoré sa aplikuje v tejto veci, právo Slovenskej republiky. Preto vec právne posudzoval podľa príslušných ust. zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, podľa §§ 39, 52, 53 a 54 Obč. zák., §§ 2, 3, 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 497 Obch. zák. 12. Odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola súdu doručená v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému. Ustanovenie § 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu, ktorej dôsledkom je, že v prípade procesnej pasivity odporcu musí súd rozhodnúť o pohľadávke len na základe dôkazov predložených navrhovateľom. Vzhľadom na to, že odporca nedoručil súdu odpoveď k návrhu na uplatnenie pohľadávky, nevzniesol relevantné námietky v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. a ani v zmysle § 10 Zákona č. 191/1950 Zb., vydal súd o pohľadávke žalobcu rozsudok, keď pri rozhodnutí vychádzal z dôkazov predložených žalobcom a tiež z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by žalovaný mohol uplatniť, nakoľko zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V merite veci potom súd po vykonaní dokazovania a jeho vyhodnotení jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný. 13. Predmetom konania po zastavení v časti uplatneného zmenkového úroku ostal uplatnený nárok zo zmenky: 1/ na zaplatenie zmenkovej sumy 1.114,13 EUR, 2/ zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy 1.114,13 EUR od 6.3.2010 do zaplatenia 2/ úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 114,13 EUR od 30.7.2010, 3/ zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 3,70 EUR. Žalobca súdu predložil prvopis zmenky a svoje právo preukázal indosamentom, čím preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky (čl. I. § 16 ods. 1 veta prvá v spojení s čl. I. § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.), a teda by mal už len z tohto dôvodu právo postihom žiadať zmenkovú sumu, dohodnuté zmenkové úroky, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Súd prvej inštancie zdôraznil, že zmenka je abstraktný a dokonalý cenný papier, práva a záväzky z nej sú definované výlučne samotnou zmenkovou listinou, len z nej vyplývajú a len na ňu sa viažu, aj keď jej existencia a jej účinky sú vo všeobecnosti nezávislé od kauzálneho vzťahu, z ktorého vznikla, často vzniká ako zabezpečovací prostriedok kauzálneho záväzkového vzťahu. Právo, ktoré je inkorporované v zmenke, je právom obligačným. Dôvod vzniku zmenkovej obligácie (kauza) nie je základnou náležitosťou zmenky, nakoľko zákon nepovažuje materiálny dôvod jej vzniku za jej podstatnú obsahovú náležitosť. Formálne platná zmenka je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je na samotnom zmenečnom dlžníkovi, aby námietky voči zmenkovému nároku vzniesol a aby svoje nároky pred súdom aj preukázal. Majiteľ zmenky totiž nemusí pri jej vymáhaní dokazovať nič iné, ako to, že je majiteľom platnej zmenky. Ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku vyplývajúceho zo zmenky, nesie v tomto smere dôkazné bremeno. Súd preto môže - ak dospeje k záveru, že zmenka je platná a veriteľ je jej majiteľom - skúmať existenciu záväzkov z nej plynúcich len na námietku povinného, nie však z úradnej moci, avšak s výnimkou zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na čl. I § 17 ods. 1 veta druhá, ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. Uvedené tiež neplatí pre absolútnu neplatnosť zmenkového právneho úkonu, na ktorú súd taktiež prihliada ex offo. 14. V prejednávanej si žalobca uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny. Zmenka obsahuje všetky formálne požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb., keď navrhovateľ predložil vlastnú zmenku, obsahujúcu všetky náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1951 Sb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná: označenie zmenka pojaté do vlastného textu listiny vyjadrené v jazyku, v ktorom je zmenka spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; je v nej uvedený údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a miesto vystavenia a podpis vystaviteľa. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 zákona č. 191/1951 Zb., nie je viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na rub zmenky a je indosantom - spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., v mene ktorej koná konateľ samostatne podpísaný v súlade so spôsobom, akým je zapísaný spôsob konania za spoločnosť v obchodnom registri. Indosament nie je len čiastočný, neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Súd preto dospel k záveru, že zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 zákona č. 191/1951 Sb., s takýmto prejavom vôle spája, keď došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára. Z obsahu listín tvoriacich obsah pripojeného spisu Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/669/2011, najmä zmluvy o úvere a všeobecných zmluvných podmienok, súd zistil, že predložená zmenka bola pôvodne vystavená ako blankozmenka, t.j. zmenka, ktorá bola pri vystavení neúplná. Z predloženej zmenky v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise tunajšieho súdu sp. zn. 23Er/669/2011 súd zistil, že žalobca v konaní vymáha nárok zo zmenky, ktorá vznikla, t.j. bola vystavená žalovaným, v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to Zmluvou o úvere č. 1130095 zo dňa 19.3.2009 uzatvorenej medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky ako veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a žalovaným ako dlžníkom. Súd preto z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky založené na vlastných vzťahoch žalovaného ako vystaviteľa zmenky k predošlému majiteľovi zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598. Súd preto s poukazom na čl. I § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení zák. č. 438/2015 Z.z., skúmal kauzálny vzťah vystaviteľa k predošlému majiteľovi zmenky a s tým súvisiacu platnosť dohody o vyplnení zmenky, resp. či údaje zo zmenky boli doplnené v súlade s dohodou o vyplnení zmenky a existenciu okolností čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. v prípade záveru o platnosti dohody o vyplnení zmenky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predchádzajúci majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere č. 1130095 zo dňa 19.3.2009, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500,- EUR, dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok 484,- EUR. Celkovo teda mal dlžník zaplatiť veriteľovi sumu 984,- EUR, ktoré sa zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 82,- EUR počnúc 25.4.2009. Žalovaný nepreukázal splatnosť poslednej splátky ani okamih omeškania žalovaného s plnením záväzkov zo zmluvy o úvere. 15. Súd uviedol, že je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovanému súd priznal postavenie spotrebiteľa, aj keď formálne je v zmluve na predtlači uvedené, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, súdu je známe z jeho rozhodovacej činnosti, že poskytnuté úvery spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. predkladá fyzickým osobám na podpis úverové zmluvy, kde je vopred zaškrtnuté, že tieto osoby si berú úver na výkon povolania, podnikania, alebo zamestnania, v skutočnosti je však účel poskytnutia úveru úplne iný a nijako nesúvisí so zamestnaním dlžníka. Preto sa v takýchto prípadoch prenáša bremeno tvrdenia o tom, že dlžník bral úver na takéto účely na veriteľa, resp. inú osobu, ktorá uplatňuje takýto nárok. V tomto prípade navrhovateľ nepreukázal takýto účel úveru, súd má z tohto dôvodu za to, že žalovaný je spotrebiteľ. Predchádzajúci majiteľ zmenky má s poukazom na § 3 ods. 1 postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, resp. obchodnej činnosti. Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g), ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, (§ 4 ods. 2 písm. k), výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, (§ 4 ods. 2 písm. m), oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti (§ 4 ods. 2 písm. n). V zmluve tiež nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané, kedy nastane konečná splatnosť úveru, dojednanie splátok úveru v počte 12 splátok splatných mesačne nie je naplnením zákonnej požiadavky na uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dojednaná je len výška splátky bez bližšej špecifikácie aká časť splátky bude použitá na zaplatenie istiny, úroku a ďalšie poplatky. Zmluva neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, obsahuje len údaj o nešpecifikovanom „poplatku“, pričom spotrebiteľovi nemôže byť zrozumiteľné, či ide o administratívny poplatok, alebo odplatu za poskytnutie úveru. Poplatok za spracovanie zmluvy predstavuje v uvedenom prípade celkovo sumu vo výške 484,- EUR, čo činí 96,8 % z požičanej sumy. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012). Zmluva neobsahuje žiadny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ani vyčíslenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy, ani údaj o výpočte nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva v rozpore s § 4 ods. 2 písm. n) zákona neupravuje oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, naopak zmluva v čl. 8 zmluvných podmienok uvádza, že pri splatení úveru pred lehotou splatnosti je dlžník povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v celej výške. Toto dojednanie je potom v rozpore s § 6 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má právo na zníženie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom tak, ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí sa úver s poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dokazovanie ohľadom splnenia ďalších náležitosti v zmluve nebolo potrebné, keď nedostatok čo len jednej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzených v § 4 ods. 2 má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Keďže veriteľ žalovanému poskytol úver vo výške 500,- EUR, napriek nesplneniu náležitostí podľa § 4 ods. 2 zákona, bol oprávnený požadovať od žalovaného vrátiť len túto sumu bez navýšenia o poplatky. Žalobca nepreukázal, že žalovaný povinnosť splatiť úver nesplnil. Súd vyzval žalobcu dňa 19.1.2016, aby v konaní, keďže sú uplatňované navrhovateľom nároky z indosovanej zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, s poukazom na § 79 ods. 3, § 372y ods. 1zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zák. č. 438/2015 Z.z., účinného od 23.12.2015 v lehote 10 dní doplnil návrh na začatie konania vo vyššie uvedených právnych veciach tak, že uvedie súdu rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu právneho predchodcu žalobcu so žalovaným, z ktorého vyplýval uplatnený nárok zo zmenky, vrátane špecifikácie všetkých peňažných nárokov voči vystaviteľovi zmenky, z ktorých pozostáva zmenková suma; uvedie a odôvodní, kedy bol na zmenke vyplnený dátum úročenia zmenky, kedy a kde bola zmenka predložená odporcovi na platenie; pripojí k návrhu písomnú zmluvu, na zabezpečenie záväzkov ktorej bola zmenka vystavená, vrátane všeobecných podmienok alebo iných príloh, pokiaľ boli súčasťou alebo prílohou takejto zmluvy; pripojí ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva zo zmenky, a to najmä listinné dôkazy preukazujúce kedy sa stal splatným celý dlh okamžite a splnenie podmienok uplatnenia vyplnenia zmenky, vrátane listinných dôkazov preukazujúcich kedy a kde bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Súd navrhovateľa vo výzve poučil, že podľa § 79 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zák. č. 438/2015 Z.z., ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 27.1.2016, doručeným súdu 28.1.2016, v ktorom uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke a neostáva z jeho strany nič doplniť. ( č.l. 82 spisu) 17. Ako bolo preukázané vykonaným dokazovaním, zmluva o spotrebiteľskom úvere, záväzky z ktorej boli zabezpečené spotrebiteľskou zabezpečovacou zmenkou, neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. ako súd uvádza vyššie v odôvodnení a v dôsledku toho sa poskytnutý úver podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dohoda o vyplňovacom práve obsiahnutá v čl. 17 zmluvných podmienok túto skutočnosť nezohľadňuje, naopak umožňuje vymáhať podľa formulácie dojednania presne neurčený okruh peňažných nárokov voči spotrebiteľovi, keď zmenková suma má pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, pričom platobná povinnosť dlžníka zo zmluvy, resp. výška mesačnej splátky zahŕňa aj administratívny poplatok, ktorý po vyhodnotení zmluvy ako bezúročnej a bezpoplatkovej odporca nemal povinnosť uhradiť. Dohoda je súčasťou zmluvných podmienok vypracovaných na predtlačenom formulári, ktorý nie je podpísaný spotrebiteľom. Súdu z jeho rozhodovacej činnosti je známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. používala túto zmluvnú podmienku vo vzťahu k širokému okruhu dlžníkov, ktorým poskytla úver. Je preto zjavné, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a obsah takto dohodnutej zmluvnej podmienky odporca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. S ohľadom na to, že takto dojedaná zmluvná podmienka umožňuje veriteľovi vyplniť zmenku bez dojednania presného určitého a zrozumiteľného obsahu jeho vyplňovacieho práva nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa a takéto dojednanie je s ohľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Súd dospel k záveru, že vyplňovacie oprávnenie umožňuje veriteľovi pri vyplnení pojať do zmenky nároky, ktoré sú odvodené z neprijateľných zmluvných podmienok, upravených vo všeobecných zmluvných podmienkach. Koncepcia zmluvy je nevyvážená výlučne v neprospech spotrebiteľa, celá zmluva koncipovaná výlučne v prospech veriteľa bez možnosti obrany dlžníka voči jednostranne určeným zmluvným podmienkam, a to nielen formuláciou zmluvných povinností, ale aj sankciami. Rovnosť a vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva obsahuje výlučne povinnosti dlžníka, sankcie vo forme zmluvných pokút za porušenie povinností v neprimeraných výškach, absentuje akákoľvek sankcia pre prípad porušenia zmluvných povinností veriteľa. Rovnako absentuje primeranosť v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka, uznanie dlhu a pod.) Na uvedené súd poukazuje v súvislosti so zabezpečením takýchto pohľadávok veriteľa zmenkou. Zmenka je v materiálnej podobe vyjadrený obsah právneho úkonu, ktorý musí mať príslušné vlastnosti, t. j. musí byť skutočný (pravý). Pri požiadavke skutočnosti (pravosti) zmenky to znamená, že pre záver o pravosti nebude postačovať iba formálna úplnosť, ale bude sa vyžadovať aj platnosť kauzálneho dôvodu, t.j. toho, čo je v materiálnej podobe vyjadrené na zmenke, najmä s ohľadom charakter predloženej zmeny (zmenka zabezpečovacia, keď kauzálny vzťah je vzťahom spotrebiteľským) Dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok, vopred pripravených ako formulár predchádzajúcim majiteľom zmenky. Žalovaný nemal možnosť jej obsah žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dohodou o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo „všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“. Takto formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, čo je dôvodom jej neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok ( napr. § 53 ods. 4 písm. a/ OZ). Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené veriteľom, a v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy, či zmenková suma obsahuje alebo neobsahuje aj nároky vyplývajúce z prípadných neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých a v akej výške. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok, vrátane pokút, zmenkou je z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou podmienkou, neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom rozpore so zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase vystavenia zmenky výslovne limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou, a to do výšky nesplatenej istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania. Preto dohodu o vyplňovacom práve zmenky v konkrétnej súdenej veci s poukazom na vytýkané nedostatky zmluvy o úvere súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko súd posúdil dohodu o vyplňovacom práve ako neplatnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej neprijateľnosti, v prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 6.5.2008 pod sp.zn. 4 Obo 161/2007. Ak aj teda zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007). Na základe takto neplatnej dohody nevzniklo veriteľovi právo bianco zmenku vyplniť, ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo veriteľovi, nemohlo indosovaním ani prejsť na žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd potom po vykonanom dokazovaní a ex offo preskúmaní spotrebiteľského vzťahu účastníkov, ktorý predložená zmenka zabezpečovala, dospel k záveru o absencii materiálnych predpokladov platnosti zmenky z dôvodu neprijateľnosti a neplatnosti dohody o vyplňovacom práve, ktorá je obsahom zmluvnej podmienky čl. 17, ktorá ju zakladá. O trovách konania rozhodol súd podľa čl. 16 Nariadenia č. 861/2007/ES , podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, a v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. 18. Proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že v tejto zamietajúcej časti jeho návrhu odvolací súd plne vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. V obsiahlom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa porušenie práva Európskej únie, konkrétne porušenie čl. 4, 5 a 7 Nariadenia a to v tom, že i keď žalovaný nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v rozpore s nariadením vykonal dokazovanie. V súlade s týmto nesprávnym postupom dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov. Zdôraznil, že nikto súdu nepotvrdil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver a preto postup súdu považuje za nezákonný. K svojím tvrdeniam poukázal na viaceré rozhodnutia tak slovenských aj českých súdov, pri ktorých zdôraznil, že súd mal posudzovať len zmenku a iba dlžník mohol preukázať, že nový majiteľ pri indosovaní zmenky konal na jeho škodu ako dlžníka, čo sa však nestalo. 19. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 20. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne správne zistil skutkový stav prejednávanej veci, ktorý následne aj správne právne posúdil a odvolací súd sa z jeho závermi stotožnil. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 nezakazuje súdu vykonávať dokazovanie bez návrhu sporových strán a najmä vtedy, keď je žalovaným spotrebiteľ. Túto skutočnosť zistil súd prvej inštancie z uvedených listinných dôkazov a nemusela byť preto žiadnou zo sporových strán tvrdená. 22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 23. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).