Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/375/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614201651 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1614201651.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: G. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XXX/XX, J., zastúpeného: Jakub Osvald, nar. 11.05.1994, trvale bytom Ľudmily Podjavorinskej 1763/9, Banská Štiavnica, proti odporkyni: Q. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XXX/XX, J., o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 9. júla 2015, č.k. 5C/142/2014-71, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 9. júla 2015, č.k. 5C/142/2014-71, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 9. júla 2015, č.k. 5C/142/2014-71 uložil súd prvej inštancie odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 eur mesačne počnúc dňom 12.02.2014, vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci od 1.8.2015. Zročné výživné celkovo v sume 1.653 eur uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok, a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ je študentom denného štúdia Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, býva na internáte, keď ho matka (odporkyňa) z rodinného domu vyhodila, a s odporkyňou nie sú v kontakte. Jeho náklady mal preukázané v sume 155 eur na dva mesiace ako platba za internát, 33 eur mesačne na poistenie, 30 eur mesačne na telefón a v sume 200 eur na stravu a lieky. Poukázal na to, že navrhovateľ je uznaný za čiastočne invalidného, a poberá príjem z invalidného dôchodku v sume 159 eur mesačne. Uviedol tiež, že navrhovateľ sa snaží získať prostriedky aj prostredníctvom brigád, pričom odporkyňa si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, a preto navrhovateľ všetky výdavky musí hradiť sám. Zohľadnil tiež skutočnosť, že odporkyňa má vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére T. Š., Z.. XX.X.XXXX, pričom zo zamestnania dosahuje príjem cca. 700 eur. Na základe uvedeného, po zohľadnení preukázaných výdavkov navrhovateľa a ďalších skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, vrátane vyživovacej povinnosti odporkyne k maloletej dcére a jej finančných možností, dospel s poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 63 ods. 1 Zákona o rodine k záveru, že odporkyňa je schopná uhrádzať navrhovateľovi mesačne výživné v sume 100 eur, ktoré jej uložil zasielať navrhovateľovi vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci. O zročnom (zameškanom) výživnom, ktoré vzniklo v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany odporkyne, rozhodol podľa § 160 ods. 1, veta druhá, O.s.p., a odporkyni jeho zaplatenie umožnil splatiť v mesačných splátkach po 50 eur, keď dospel k záveru, že jej celkové finančné pomery by v prípade jednorazového zaplatenia dlžného výživného mohli byť ohrozené. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., avšak navrhovateľovi, ktorý mal v konaní prevažný úspech, ich náhradu nepriznal, keď ich náhradu priznať nežiadal. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá (podľa jeho obsahu) žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, výživné na navrhovateľa jej určiť najviac vo výške 80 eur a zročné výživné jej umožniť splatiť v splátkach po 20 eur mesačne. Namietala, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol nesprávne, keď jej určil výživné vo výške 100 eur mesačne, napriek tomu, že v konaní preukázala príjem zo zamestnania v sume 702 eur mesačne, avšak výdavky celkovo v sume 775,31 eur, v dôsledku čoho jej, po započítaní ňou poberaných sociálnych dávok, výživného plateného otcom jej maloletej dcéry v sume 49,79 eur mesačne, mesačne zostáva suma 172,05 eur, z ktorej uhrádza ďalšie náklady na maloletú dcéru a na seba. Poukázala na to, že navrhovateľ sa bez porady s ňou rozhodol bývať na internáte, poberá invalidný dôchodok v sume 159 eur mesačne a jeho výdavky nepovažuje v ním preukázanej výške za nevyhnutné, keď sú zbytočne vysoké. Na základe uvedeného uzavrela, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s predloženými dôkazmi, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne zdôvodnil výšku priznaného výživného, ktorú označila za nespravodlivú. 3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že jej tvrdenia ohľadne výdavkov nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko v domácnosti s ňou a jej maloletou dcérou žije aj jej druh, ktorý sa taktiež na jej nákladoch podieľa. Podotkol, že odporkyňa má v rovnakej miere vyživovaciu povinnosť voči nemu i jej maloletej dcére, pričom poukázal na to, že v konaní riadne preukázal, jeho zdravotný postih mu neumožňuje riadne pracovať. Žiadal preto (podľa obsahu vyjadrenia) napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. 5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie venoval otázke splnenia zákonnom stanovených kritérií pre určenie výšky výživného náležitú pozornosť, na jej posúdenie vykonal všetko potrebné dokazovanie (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o rodine (§ 62 ods. 1,2,3,4, § 63 ods. 1), ktoré aj správne vyložil a dôvody vedúce k určeniu vyživovacej povinnosti odporkyne na navrhovateľa v sume 100 eur mesačne aj dostatočne vysvetlil, pričom riadne posúdil opodstatnenosť všetkých relevantných tvrdení a argumentácie účastníkov súvisiacich s predmetom konania. 6. Odporkyňa vo svojom odvolaní v zásade len zopakovala svoje námietky a argumenty prednesené už pred súdom prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd závery súdu prvej inštancie týkajúce sa naplnenia zákonom stanovených kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti odporkyne na navrhovateľa vo výške 100 eur mesačne za správne. Obsah odvolania odporkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.). 7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na obsah odvolacích námietok odporkyne, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie pre účely ustálenia primeranej výšky výživného v danej veci dôsledne vychádzal zo zákonných kritérií pre jeho určenie, keď zohľadnil preukázané výdavky na strane navrhovateľa, avšak tiež ním poberaný invalidný dôchodok a skutočnosť, že zdravotný stav mu bráni získavať pravidelne a v primeranej výške finančné prostriedky na úhradu svojich výdavkov prostredníctvom brigádnickej činnosti, prípadne inou činnosťou. Neopodstatnené sú v tejto súvislosti tiež námietky odporkyne, ktorá v odvolaní spochybňovala výšku nákladov navrhovateľa ako neprimerane vysokú, keď súd prvej inštancie správne náklady vyčíslené a preukázané navrhovateľom považoval za primerané. 8. Nedôvodná je tiež argumentácia odporkyne, ktorá v podanom odvolaní namietala, že navrhovateľ sa na internát odsťahoval dobrovoľne, bez dohody s ňou. Zo svedeckej výpovede jej matky F. A. totiž vyplýva, že odporkyňa navrhovateľa z domu z neznámych dôvodov "vyhodila", a teda inú možnosť bývania objektívne nemal. 9. Pokiaľ odporkyňa v odvolaní namieta, že navrhovateľ je i napriek jeho zdravotnému stavu schopný získavať finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb prácou, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 11.10.2011, ktoré je súčasťou spisu, vyplýva, že navrhovateľ má schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť zníženú o 50 %; a teda ani táto námietka odporkyne nemôže obstáť. 10. Napokon, nemožno prisvedčiť ani argumentácii odporkyne, ktorá v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že výška jej príjmu zo zamestnania, v spojení so sociálnymi dávkami a výživným na maloletú dcéru, jej vzhľadom na jej výdavky neumožňuje plniť vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa v sume vyššej, než 80 eur. Ňou deklarované výdavky; v celkovej sume 571,17 eur; totiž nemožno bez ďalšieho považovať v celom rozsahu za odôvodnené a nevyhnutné, keď do nich boli započítané aj splátky hypotekárneho úveru v sume 145,18 eur mesačne a spotrebného úveru v sume 62,30 mesačne, ktorých účel použitia nie je známy. Naviac, z obsahu spisu je zrejmé, že v spoločnej domácnosti s odporkyňou a jej dcérou býva aj jej priateľ, ktorý by sa mal taktiež podieľať na nákladoch súvisiacich s bývaním. Pokiaľ je za tohto stavu odporkyňa schopná a ochotná zabezpečovať plnenie vyživovacej povinnosti v (ňou uvedenej) sume viac, než 77 eur, voči dcére T., Z.. XX.X.XXXX, ktorá podľa jej tvrdenia tiež býva na internáte, avšak; na rozdiel od navrhovateľa; má možnosť bývať aj v domácnosti odporkyne, nemožno pochybovať o tom, že je schopná plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi v rozsahu 100 eur; ktorá suma zodpovedá jeho výdavkom vo výške cca. 3,30 eur denne. 11. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo odporkyni určené výživné na navrhovateľa v sume 100 eur mesačne, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).